Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 12, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/397/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5307204679
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5307204679.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľa:
1/ F. R., bytom Q. V. R., P. ul. XXX, 2/ J. R., bytom T. P. č. XXX, 3/ L. X., rod. R., bytom V. P. č. XXX,
4/ D. E., rod. R., bytom L. XX, okres Z. - R., Česká republika, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou
Boženou Mokryšovou, nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. P. XXX, Q. V. R., proti odporcovi: S. J., bytom V. P. -
L. XXX, právne zastúpený JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r.o., so sídlom Nová Bystrica 850,
IČO: 36 416 525, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie navrhovateľov v rade 1/
až 4/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8C/86/2007-341 zo dňa 27. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh, aby súd určil, že nehnuteľnosti vedené na Katastrálnom
úrade Žilina, Správa katastra Čadca, Obec Nová Bystrica na LV č. XXXX ako parcela č. CKN 11705/2
- orná pôda o výmere 553 m2 a CKN 11705/3 - orná pôda o výmere 910 m2, v podiele 823/3120 patria
do dedičstva po nebohom B. R. zomrelom XX.XX.XXXX v T. P. zamietol. Navrhovateľom v rade 1/
až 4/ uložil povinnosť zaplatiť trovy konania v sume 1.077,96 eur na účet právneho zástupcu odporcu
JUDr. Bohuslava Majchráka spoločne a nerozdielne. Ďalej im uložil povinnosť zaplatiť titulom trov
preddavkovaných štátom každému po 123,18 eur na účet Okresného súdu v Čadci.

Konštatoval, že navrhovateľov zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať existenciu spoluvlastníctva ich
právneho predchodcu B. R. k pôvodnej PKN parc. č. 5095 zapísanej vo vložke č. 131 kat. územie V.
P., ktorá je identická so spornými parcelami. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že pôvodná
pozemno-knižná parcela bola v dávnej minulosti podelená tak, že z nej boli vytvorené EN parcely,
z ktorých parcely č. 5095/5, 5095/8 a 5095/9 pripadli R. T., D. A. a D. A., právnemu predchodcovi
navrhovateľov B. R. pripadli EN parc. č. 5094/2, 5095/3, 5095/6 a 5095/7. Podľa znaleckých posudkov
EN parceliam č. 5095/5,5095/8 a 5095/9 zodpovedajú sporné KNC parcely č. 11705/3 a 11705/2.

Pôvodná pozemnoknižná parcela tak bola reálne rozdelená a užívateľmi jej jednotlivých častí boli osoby
uvedené v evidenčných listoch , ktoré sa nachádzali na Obecnom úrade v Novej Bystrici.

Okresný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že v dávnej minulosti došlo k reálnej deľbe
pozemnoknižnej parcely, z ktorej boli vytvorené aj sporné nehnuteľnosti. Podielové spoluvlastníctvo k
nim tak neexistuje, právny predchodca navrhovateľov mal z pôvodnej pozemno-knižnej parcely reálne
vydelenýsvojpodielvinýchmiestachakosúspornénehnuteľnosti,pretookresnýsúdžalobnémunávrhu
nevyhovel.Odporcovi ako účastníkovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal
náhradu trov konania.

Keďže v konaní bolo z rozpočtových prostriedkov súdu vyplatených 985,45 eur, v zmysle § 148 ods. 1

O.s.p. tieto trovy štátu uložil zaplatiť navrhovateľom ako neúspešným účastníkom v konaní.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ v rade 1/, ktorým sa
domáhal jeho zmeny tak, že žalobnému návrhu bude v celom rozsahu vyhovené, alternatívne žiadal
rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Uviedol, že jeho otec B. R. (pôvodný navrhovateľ) sporné nehnuteľnosti nepretržite užíval a
obhospodaroval dlhé roky bez akýchkoľvek pochybností a susedských sporov. O tejto skutočnosti

svedčia mnohé svedecké výpovede produkované v súdenej veci, ako aj závery opakovaného
znaleckého skúmania. Táto skutočnosť vyplýva aj z hlásenia zmien v katastri nehnuteľností č. 44/1996
zo dňa 08.09.1996, ktorým mu otec previedol do užívania parcely, najmä však parc. č. 11705, ktorá
je predmetom sporu. Parcela č. 11705/3 je súčasťou pôvodných parc. č. 11705/1 a č. 11705/2 a bola
vytvorenánazákladepožiadavkyodporcu.Otom,žetoniejevporiadkumalodporcavedomosť,nakoľko

bol ním upozornený, že neoprávnene získal nehnuteľnosť do svojej dispozície. Pocit dobromyseľného
držiteľa tak nemohol nadobudnúť, nakoľko konaniu v prejednávanej veci predchádzali spory, ktoré riešili
v kritickom období orgány polície, prokuratúry, samosprávy a tiež životného prostredia.

Ďalej poukázal na to, že je vylúčené, aby D. A. v roku 1997 splnomocnila JUDr. Bohuslava Majchráka na
prehlásenie, že sa cíti byť vlastníčkou rôznych pozemkov susediacich s domom a záhradou, ktoré chcel

od nej kúpiť odporca, keď 6 mesiacov pred týmto splnomocnením sa dedičstva k časti týchto pozemkov
vzdala. Okresný súd nebral do úvahy jej písomné prehlásenie, ani jej výpoveď, že odporcovi predala len
dom a záhradu. Vážne pochybnosti vzbudzuje skutočnosť, že prehlásenie o dobromyseľnom vydržaní
sporných nehnuteľností v jej mene uskutočnil súčasný právny zástupca odporcu JUDr. Majchrák. Nie
je pravdivé tvrdenie odporcu, že ho D. A. ubezpečila o reálnom užívaní nehnuteľností vo vydelenom

stave, a tak po započítaní jej dobromyseľnej držby by došlo k vydržaniu vlastníckeho práva odporcom.
Z celého rozhodnutia nie je zrejmé prečo Okresný súd Čadca dospel vo veci samej k opačnému záveru
a žalobný návrh zamietol, keď vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných v predmetnej veci
naopak žalobnému návrhu vyhovel.

Všetky produkované dôkazy i oba znalecké posudky svedčia o tom, že pôvodná parc. č. 11705/1 o

výmere 1.372 m2 najmenej od roku 1948 bola v dobrej miere a bez problémov užívaná jeho otcom B.
R. ako spoluvlastníkom so súhlasom ostatných spoluvlastníkov a tento sa nikdy svojho podielu nevzdal.
Opakovane zdôraznil, že nie je možné, aby D. A. bola výlučnou vlastníčkou v spornej nehnuteľnosti
a aby túto mohla predať. Na záver poukázal na postup okresného súdu, ktorý dňa 27.01.2014 vydal
rozsudok bez toho, že by boli vykonané nové dôkazy. Nie je zrejmé z akého dôvodu na základe už

vyprodukovaných dôkazov nemohol rozhodnúť skôr.

Navrhovatelia v rade 2/ až 4/ vo svojich odvolaniach v celom rozsahu odkázali na obsah odvolania
podaného navrhovateľom v rade 1/.

Ten zároveň podaním doručeným okresnému súdu dňa 13.03.2014 svoje odvolanie doplnil. Poukazoval
na to, že D. A. nemohla byť dobromyseľná v tom, že je vlastníčkou sporných nehnuteľností. Minimálne

skutočnosť, že neplatila dane za tieto nehnuteľnosti spochybňuje jej dobromyseľnosť. Z výpisu
pozemkovej knihy znaleckého posudku i výsluchu A. R. vyplynulo, že nehnuteľnosti, v ktorom sa
domáhajú určenia spoluvlastníckeho podielu navrhovatelia, boli medzi spoluvlastníkmi podelené medzi
súrodencami - R. a časť parcely aj nerušene užívali.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľov nevyjadril.Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

Podstatná časť námietok odvolateľa sa týka (ne)dobromyseľnosti odporcu, resp. jeho právnej
predchodkyne, že sú(boli) vlastníkmi sporných nehnuteľností. Okresný súd sa však nadobudnutím
vlastníckeho práva vydržaním, či už odporcom, alebo jeho právnou predchodkyňou nezaoberal. Jeho
rozhodnutie vychádza zo zistenia, že podielové spoluvlastníctvo k PK parc. č. 5095 pôvodných
pozemnoknižných spoluvlastníkov zaniklo, lebo došlo medzi nimi k reálnej deľbe. Na jej základe každý

z nich užíval konkrétnu, reálne vydelenú časť, navrhovatelia sa tak nemôžu domáhať určenia, že
spoluvlastnícky podiel ich právneho predchodcu B. R. má byť predmetom dedičského konania po jeho
osobe.

V tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť, že navrhovatelia zodpovedajú za obsahové vymedzenie
svojho odvolania, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd nemôže
v sporovom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka a formulovať namiesto neho

odvolacie dôvody, respektíve preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v
odvolaní vznesených námietok. Zároveň platí, že nie je prípustné konfrontovať prvostupňový súd so
závermi, ktoré v konaní nevyslovil. Z tohto pohľadu vyššie uvedená odvolacia námietka nekorešponduje
s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie.

Naopak, tvrdenia navrhovateľov v podanom odvolaní, ktoré korešpondujú aj s ich vyjadreniami pred

okresným súdom nasvedčujú správnosti záverov napadnutého rozhodnutia. Títo uviedli, že ich právny
predchodca sporné nehnuteľnosti sám bez rušenia užíval. Navrhovateľ v rade 1/ na pojednávaní
konanom dňa 13.12.2007 uviedol, že jeho otec (t.j. B. R.) užíval pozemky v celosti od r. 1943, túto
skutočnosť tiež uviedla navrhovateľka v rade 3/ na tom istom pojednávaní. Dokonca navrhovateľ v rade
1/ súdu predložil katastrálne mapy, na ktorých vyznačil kým boli jednotlivé nehnuteľnosti vytvorené z

pôvodnej PK parc. č. 5095 užívané.

Predmet konania vymedzuje navrhovateľ, a to nielen žalobným petitom, teda čoho sa konkrétne
domáha, ale aj uvedením skutkových okolností, od ktorých svoje právo odvodzuje. Navrhovatelia síce
žiadali určiť, že do dedičstva po ich právnom predchodcovi patrí spoluvlastnícky podiel v sporných
nehnuteľnostiam, ale všetky ich tvrdenia, aj produkované dôkazy smerovali k preukázaniu, že ich právny

predchodca a ostatní pôvodní pozemnoknižní spoluvlastníci užívali pôvodnú PK parcelu v konkrétnom
vydelenom stave a časti, ktorú užíval ich právny predchodca zodpovedajú sporné nehnuteľnosti.

Navrhovatelia v podanom odvolaní tvrdili, že ich právny predchodca sporné nehnuteľnosti užíval na
základe dohody o užívaní s ostatnými spoluvlastníkmi bez toho, že by medzi nimi došlo k dohode o
zrušení podielového spoluvlastníctva. Tieto tvrdenia však nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Samotní navrhovatelia neuviedli žiadne konkrétne dôkazy, ktoré boli vykonané pred okresným súdom
a z k ktorých by bolo možné ustáliť, že užívanie časti pôvodnej pozemnoknižnej parcely ich právnym
predchodcom bolo výsledkom dohody pozemnoknižných spoluvlastníkov o „hospodárení so spoločnou
vecou“.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo

veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. Navrhovatelia neboli v odvolacom konaní úspešní, preto by boli povinní nahradiť odporcovi jeho
trovy. Keďže si odporca náhradu trov konania v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, odvolací
súd mu tieto trovy nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.