Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 10, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 17P/87/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211208851
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Štannerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:8211208851.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaVvkonanípredsudkyňouJUDr.MiroslavouŠtannerovouvprávnejvecizvýšenia

výživného na plnoletého L. S., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom F., T. T. XX, prechodne bytom T., L. XXXX,
S. C., dieťa rodičov, matky: L. S., trvale bytom F., T. T. XX, prechodne bytom T., L. XXXX, S. C. a otca:
Y.. Y. S., trvale bytom F., U. X, zastúpený R.. E. Z., advokátkou so sídlom v F., A. XX, na návrh matky
a plnoletého L., takto

r o z h o d o l :

Súd zvyšuje vyživovaciupovinnosťotcakplnoletémuL.S.,nar.X.XX.XXXX, od1.9.2011zdoterajšej
sumy 2.600,- Sk mesačne na sumu 120,- € mesačne do 30.6.2014.

Zročné výživné za obdobie od 1.9.2011 do 30.6.2014 v celkovej sume 1.145,80 € súd p o v o ľ u j
e otcovi zaplatiť plnoletému L. v mesačných splátkach vo výške 50,- € hradených vždy do 15. dňa v

každom kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom december 2014.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 16.4.2008, č.k. 1P/137/2005, v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.8.2008, č.k. 8CoP 20/2008.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 21.11.2011 podaným dňa 28.12.2011 na Okresný súd Bardejov a tunajšiemu súdu
postúpeným dňa 14.3.2014, sa matka domáhala zvýšenia výživného na vtedy ešte maloletého L. S., nar.
X.XX.XXXX, zdoterajšejsumy2.600,-Skmesačnenasumuminimálne6.500,-Kčmesačneod1.9.2011.
Dlžné výživné zároveň navrhla uhradiť jej do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dôvodila tým, že od
doby posledného rozhodovania sa zásadným spôsobom zmenili pomery na strane maloletého, ktorý

od roku 2011 začal navštevovať strednú školu a v súvislosti s tým stúpli náklady na dopravu a stravu
v škole, školské pomôcky, školské výlety, príspevok škole a ďalšie. V roku 2011 vynaložila 30.000,-Kč
za úplnú rekonštrukciu detskej izby na študentskú. Ročne jej vznikajú náklady za ošatenie, synovi hradí
mobilný telefón, dáva mu vreckové, kúpila mu notebook a pod. Od doby, kedy jej bol maloletý zverený do
výchovy, jeho otec ho nenavštevuje, okrem výživného žiadnou finančnou čiastkou na neho neprispieva,
nepodieľa sa na jeho výchove, nespomenie si na jeho narodeniny, meniny, Vianoce atď. Na pojednávaní
matka na svojom návrhu zotrvala a výživné navrhla zvýšiť na 6.500,-Kč od 1.9.2011.

Plnoletý L. na pojednávaní navrhol rozhodnúť vo veci rovnako, ako predniesla jeho matka, pričom

zároveň požiadal o ukončenie vyživovacej povinnosti otca ku dňu 30.6.2014, kedy prestal byť študentom
strednej školy.Otec sa k právnej stránke veci vyjadril tak, že súd by mal rozhodovať o návrhu od jeho podania, teda od
28.12.2012 do 30.6.2014. S návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť s tým, že po zaplatení všetkých
náležitostí okolo domácnosti a detí, by mu nevyšlo platiť zvýšené výživné.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že o doterajšom výživnom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného
súdu Bardejov zo dňa 16.4.2008, č.k. 1P/137/2005, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
zo dňa 20.8.2008, č.k. 8CoP 20/2008. V tej dobe bola matka rozvedená, mala jednu ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k synovi I. U., nar. XX.X.XXXX a spoločne s oboma deťmi a partnerom bývala v T. v
byte partnerových rodičov, poberala rodičovský príspevok v sume 7.500,-Kč, príjem jej partnera činil
v priemere 15.000,-Kč netto mesačne. Otec bol od 16.4.2005 ženatý, mal jednu ďalšiu vyživovaciu

povinnosť k dcére Y. S., nar. XX.X.XXXX, spoločne s rodinou býval v 3-izbovom byte vo vlastníctve
manželky, manželka otca čerpala rodičovskú dovolenku, otec u zamestnávateľa Krajské riaditeľstvo PZ
Bratislava dosahoval priemernú mesačnú netto mzdu 27.035,-Sk. Maloletý L. mal 12 rokov.

V súčasnosti je matka naďalej rozvedená, nové vyživovacie povinnosti jej nepribudli, žije v partnerskom
vzťahu s otcom mladšieho dieťaťa, ktorý iné vyživovacie povinnosti nemá. Spoločne bývajú v byte

partnerových rodičov, náklady spojené s jeho užívaním si hradia sami. Matka nevlastní žiadne
nehnuteľnosti ani cenný hnuteľný majetok, zvýšené náklady na svoju výživu pre zdravotný stav nemá.
Pracuje vo firme FOXCONN CZ, s.r.o., kde jej čistý mesačný zárobok predstavuje, za rok 2010: 15.138,-
Kč, za rok 2011: 15.627,-Kč, za rok 2012: 16.249,-Kč, za rok 2013: 16.506,-Kč a za obdobie január až
september 2014: 17.455,-Kč. Partner matky pracuje u rovnakého zamestnávateľa a jeho čistý mesačný

zárobok v priemere činí, za obdobie august až december 2010: 26.630,-Kč, za rok 2011: 28.185,-Kč,
za rok 2012: 27.548,-Kč, za rok 2013: 27.248,-Kč a od januára do septembra 2014: 26.334,-Kč.

Otec pracujúci na Y. U. zarobil v priemere: 997,26 € netto mesačne v roku 2010, 1.036,70 € netto
mesačne v roku 2011, 1.020,33 € netto mesačne v roku 2012, 1.028,60 € netto mesačne v roku
2013 a 1.072,-€ netto mesačne od januára do októbra 2014. Otec nie je vedený v obchodnom ani v

živnostenskom registri, v sledovanom období daňové priznania nepodal. Manželka otca poberala do
júna 2010 rodičovský príspevok vo výške 164,22 €. V dobe od apríla do decembra 2010 zarobila u
zamestnávateľa Y. U. v priemere 860,50 € netto mesačne, v roku 2011 v priemere 910,82 € netto
mesačne a v roku 2012 vrátane nemocenských dávok v priemere 776,10 € netto mesačne. V roku
2013 mala vyplácaný rodičovský príspevok v sume 194,70 € v januári a následne v sume 199,60 €

mesačne, v roku 2014 v sume 199,60 € v januári a následne v sume 203,20 € mesačne až doposiaľ.
Dňa 17.6.2012 pribudla otcovi vyživovacia povinnosť k dcére W. S.. Otec spoločne s rodinou býva v
byte, ktorého výlučnou vlastníčkou je jeho manželka, sám žiadne nehnuteľnosti nevlastní. V rámci BSM
je spoluvlastníkom osobného automobilu Volskwagen Sharan, rok výroby 2008. Mesačne spláca v sume
330,-€ hypotekárny úver vo výške 20.000,-€ za prestavbu bytu s ukončením splátok v októbri 2017.

Trvalo zvýšené náklady na výživu pre zdravotný stav nemá.

L. dosiahol dňa 3.10.2013 vek osemnásť rokov. Do 30.6.2014 bol študentom Strednej školy
automobilovej Holice v odbore mechanik opravár motorových vozidiel. Ako sám uviedol, doposiaľ
neabsolvovalzáverečnéskúšky.Od1.9.2014jeužzamestnanývofirmeXAWAXprofis.r.o.sozákladnou
mzdou 8.500,-Kč pri týždennej pracovnej dobe 40 hodín. V dobe štúdia sa do školy dopravoval mestskou

aj medzimestskou dopravou s mesačnými nákladmi 1.300,-Kč a 620,-Kč. Za školské desiaty a obedy
platil mesačne 850,-Kč. Na začiatku prvého ročníka uhradil škole príspevok 3.000,-Kč a príspevok
ZRPŠ 1.000,-Kč, v každom ďalšom školskom roku tento príspevok činil 350,-Kč. Na vlastné náklady si
zabezpečoval učebnice a v každom školskom roku montérky, ktoré po zľave stáli 750,-Kč a od školy
si kupoval pracovné topánky za 350,-Kč. Býva v domácnosti svojej matky a jej partnera, je nemajetný,

zdravotný stav má dobrý.

Otec platil na L. výživné v každom mesiaci vo výške 86.30 €, ktorá zodpovedá sume 2.600,-Sk.Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

V zmysle ods. 3 cit. § pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V čase určenia doterajšieho výživného (apríl 2008) bol L. 12-ročný žiak základnej školy. Dňa 3.10.2013
nadobudol plnoletosť. Od septembra 2011 do júna 2014 bol študentom strednej školy. Za obdobie od
ostatného rozhodnutia súdu o výživnom do nástupu L. na stredoškolské štúdium uplynuli tri roky. Jeho
odôvodnené potreby následkom postupného fyzického a psychického vyspievania primerane vzrástli.
Tiežpostupnývývojživotnýchnákladovzauplynuléobdobie,vdôsledkuktoréhosazvýšilicenytovarova
služieb spôsobil, že z výživného doteraz určeného 2.600,-Sk (86,30 €) sa zúžil rozsah potrieb, ktoré bolo

možné z neho pre oprávneného zabezpečiť. Najpodstatnejšou zmenou pomerov je však jeho nástup na
strednú školu, keď vo všeobecnosti sú výdaje spojené s výživou stredoškoláka nesporne na inej úrovni,
než dieťaťa navštevujúceho základnú školu, čo sa týka nielen študijných výdajov - finančný príspevok
škole, učebnice, akcie organizované školou, u L. tiež pracovný odev a pracovná obuv, ale aj oblasti
uspokojovania kultúrnych a spoločenských potrieb. L. študoval na strednej škole mimo svojho bydliska,

bol odkázaný nielen na mestskú, ale tiež medzimestskú dopravu, čo spôsobilo mimoriadne zvýšenie
cestovných nákladov. Zmena pomerov na strane plnoletého jednoznačne svedčí v prospech zvýšenia
vyživovacej povinnosti zo strany otca.

Čo sa týka zmeny pomerov u matky plnoletého, táto oproti minulosti, kedy jej jediným príjmom bol
rodičovský príspevok vo výške 7.500,-Kč, má po celé sledované obdobie zárobok z trvalého pracovného

pomeru, ktorý je výrazne vyšší - cca o 9.000,-Kč, zmenili sa teda charakter i výška jej mesačného príjmu.
Osobný stav, okruh vyživovacích povinností a majetkové pomery matky sa nezmenili. V porovnaní s
predchádzajúcim obdobím vzrástol aj príjem jej partnera približne o 12.200,-Kč.

Osobnéamajetkovépomeryotcasataktiežnezmenili,dňa17.6.2012mupribudlavyživovaciapovinnosť
k dcére W., pochádzajúcej z jeho terajšieho manželstva, manželka otca čerpá rovnako ako v minulosti

rodičovskú dovolenku. Priemerný mesačný zárobok otca sa zvýšil, porovnávajúc jeho zárobok v období
rozhodovania súdu o výživnom so zárobkom za rok 2013, zhruba o 130,-€.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov.

Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Takýmito výdavkami rodiča sú napr. dobrovoľné finančné záväzky voči právnickým či fyzickým osobám

(pôžičky, úvery, leasingy), ako aj exekúcie v dôsledku neplnenia si týchto finančných záväzkov, alebo
súdom určených povinností.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Odôvodnené potreby oprávneného (dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie,
hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s
príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého

človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď. Tieto potreby sú priamo
úmerné veku oprávneného, s jeho pribúdaním sa postupne zvyšujú a zodpovedajú aj stupňu jeho
školského vzdelávania.

Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi,
ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným

zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom
vyživovacích povinností a pod.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že preukázaná a vyššie popísaná zmena pomerov na
strane plnoletého L. odôvodňuje zmenu doterajšej výšky vyživovacej povinnosti jeho otca. Výživné v
sume 2.600,-Sk = 86,30 € pokrylo v období, za ktoré ho navrhuje zvýšiť, len časť jeho základných potrieb
a predstavovalo iba 2,88 € na jeden deň, čo jednoznačne nemôže byť suma primeraná odôvodneným

nárokom stredoškoláka. Povinnosťou matky tak bolo poskytovať synovi výživu sčasti aj za jeho otca.

U otca je nevyhnutné zohľadniť jeho dve ďalšie vyživovacie povinnosti, z ktorých jedna mu pribudla v
medziobdobí, pričom čiastočne vyživuje aj manželku - tak ako v dobe určenia doterajšieho výživného,
ktorej príjem je v dôsledku čerpania rodičovskej dovolenky limitovaný rodičovským príspevkom.

Zlepšenie príjmových pomerov matky nemôže byť síce na úkor výživného zo strany otca, je však

nutné prihliadať naň pri určení zmeny výšky výživného. Matka v čase čerpania rodičovskej dovolenky
nemohla zabezpečovať nároky vtedy maloletého L. v rozsahu zodpovedajúcom príjmu, ktorý by mala z
pracovného procesu, čo bolo zohľadnené pri stanovení výživného zo strany otca. V súčasnej dobe, resp.
v dobe nástupu maloletého na strednú školu, už jej príjem nebol obmedzený rodičovským príspevkom,
takže aj jej podiel na výžive syna musí byť vyšší, než v roku 2008. Plnoletosťou L., resp. už v období

blížiacom sa k jeho dospelosti, matka prestala kompenzovať časť svojej vyživovacej povinnosti k
nemu svojou osobnou opaterou tak, ako tomu bolo v dobe predchádzajúceho súdneho konania, ktorej
rozsah postupne klesal s pribúdajúcim vekom syna, preto finančná účasť matky na jeho výžive musela
zodpovedať v plnej miere jej možnostiam, schopnostiam a celkovým majetkovým pomerom.

Za adekvátnu výšku výživného vo vzťahu ku všetkým preukázaným okolnostiam na strane oprávneného,

ako aj jeho rodičov, považoval súd sumu 120,-€.

Takto zvýšené výživné zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca preukázaným jeho príjmom
štátneho zamestnanca, ako aj otcovým majetkovým pomerom a jeho dvom vyživovacím povinnostiam
k maloletým dcéram a vyživovacej povinnosti voči ich matke - jeho manželke čerpajúcej rodičovskú
dovolenku.

Nie je možné nezohľadniť ani to, že otec sa obmedzil iba na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti k
synovi v zmysle súdneho rozhodnutia bez akýchkoľvek ďalších finančných či materiálnych príspevkov
poskytovaných nad rámec bežného výživného alebo formou príležitostných darov.

Súd vyhovel návrhu v časti počiatku zvýšenia výživného, ktoré zvýšil odo dňa zmeny pomerov na strane
plnoletého, ktorá u neho nastala už v septembri 2011 v súvislosti s nástupom na strednú školu, nie teda

až od podania návrhu na súd, keď nebolo možné akceptovať námietku otca, že by malo byť rozhodnuté
o výživnom až od 28.12.2011, kedy bol návrh súdu podaný. Návrh o zvýšenie výživného matka podala
v čase maloletosti L., preto rozhodujúcim kritériom pre rozhodnutie o nároku na zvýšenie výživného je
zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa a jeho rodičov posudzovaná podľa § 78 ods. 1 veta prvá
Zák. o rodine (dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.).Zročné výživné za obdobie od 1.9.2011 do 30.6.2014 v celkovej sume 1.145,80 € (120,-€ mínus 86,30 €
rovná sa 33,70 € krát 34 mesiacov) súd otcovi povolil zaplatiť plnoletému L. v mesačných splátkach vo
výške 50,-€ hradených vždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom december

2014.

Výživné súd zvýšil na obdobie od 1.9.2011 do 30.6.2014, nakoľko L. bol študentom len do konca
školského roku 2013/2014, v súvislosti s čím aj sám navrhol takto vo veci rozhodnúť.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Aktuálny priemerný čistý mesačný príjem otca zo zamestnania činí 1.072,-€ (od januára do októbra
2014), príjem jeho manželky 203,20 € mesačne (rodičovský príspevok), štátny príspevok vyplácaný na
dve deti vo veku sedem a pol roka a dva a pol roka predstavuje mesačnú sumu 47,04 €. Rodina je
zaťažená až do roku 2017 mesačnými splátkami hypotekárneho úveru vo výške 330,-€ za prestavbu

bytu. Celkový mesačný príjem do rodiny otca predstavuje pre štyri osoby (dvaja dospelí a dve maloleté
deti) sumu 1.322,24 €, po odpočítaní úverových splátok sumu 992,24 €.

Sohľadomnavyčíslenézročnévýživnésúdpovolilotcovisplácaťhopo50,-€mesačnebezstratyvýhody
splátok v súvislosti s ich omeškaním, s poukazom na výšku celkového mesačného príjmu jeho rodiny.

Súd rozhodol o výživnom nie v navrhovaných českých korunách, ale v tej mene, ktorá je platná na území

L. C., kde otec žije a pracuje.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodo-ručenia,písomne,trojmo,
na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42

ods.3O.s.p.análežitosťamipodľa§205ods.1O.s.p.(protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakorozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada
konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci
pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne

skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a,
nesprávne právne posúdenie veci.)

Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na
exekúciu.