Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714200003
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8714200003.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobcu CETELEM

SLOVENSKO, a. s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35787783, zast.

JUDr. Helenou Strachotovou, advokátkou, Hviezdoslavova 7, Martin, proti žalovaným

1/ M. Y., I.. XX.X.XXXX a 2/ V. Y., I.. X.X.XXXX, T. Z. B., Y. XXXX/XX, G.. Č.. T. Z. B., B. XXXX/XX, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov
AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 42264154, zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, AK Chorvátsky
Grob, Námestie Josipa Andriča 1, o zaplatenie sumy 121,11 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 121,11 eur s
8,75 % ročným úrokom z omeškania od 16.9.2012 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku.

Včastiozaplateniezmluvnéhoúrokuvovýške39%ročnezosumy113,67eurod3.1.2013dozaplatenia
žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 2.1.2014 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných k zaplateniu sumy 121,11 eur
so zmluvným úrokom vo výške 39 % ročne zo sumy 113,67 eur od 3.1.2013 do zaplatenia s úrokom z
omeškania a k náhrade trov konania.

Žalobcapoukázalnaskutočnosť,žežalovanýmposkytolúvernanákupspotrebiteľskéhotovaruvovýške
587,-- eur, ktorý mali žalovaní uhradiť v 20 mesačných splátkach po 40,37 eur. Žalovaní neuhradili 3
splátky, v ktorých bola zahrnutá istina vo výške 113,67 a úroky vo výške 7,44 eur, spolu v sume 121,11

eur.

Žalovaní v 1. a 2. rade sa napriek riadne doručenému predvolaniu na pojednávanie nedostavili, neúčasť
neospravedlnili, preto súd v zmysle § 101, ods. 2, O.s.p., uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti
žalovaných. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení z 15.7.2014 uviedol, že chcú dlžnú sumu uhradiť. Potvrdil,
že spoločne s manželkou mali spotrebný účelový úver, z ktorého im ostali neuhradené asi 3 splátky.Dňa 5.6.2014 vstúpil do konania vedľajší účastník Občianske združenie Slovenských spotrebiteľov
AZ, ktorý sa taktiež napriek riadne doručenému predvolaniu na pojednávanie nedostavil a k veci sa
nevyjadril.

Z vyjadrení účastníkov konania a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, predžalobných upomienok, prehľadu uhradených splátok, splátkového
kalendára, výpisu z úverového účtu žalovaných, všeobecných podmienok, súd zistil nasledovný
skutkový stav:

Účastnícikonaniauzavrelidňa18.12.2010zmluvuoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru,nazákladektorej
žalobca poskytol úver na zakúpenie tovaru v sume 587,-- eur s tým, že žalovaná v 1. rade bola dlžníkom

a žalovaný v 2. rade spoludlžníkom. Poskytnutý úver mali žalovaní uhradiť v 20 mesačných splátkach
po 40,37 eur, pričom prvá splátka bola splatná dňom 15.1.2011 a posledná splátka dňom 15.8.2012.
Úver bol poskytnutý pri ročnej úrokovej sadzbe 39 %. Zároveň bola v zmluve dojednaná celková čiastka
na zaplatenie v sume 807,40 eur, ktorá zahŕňa poskytnutý úver ako aj odplatu za poskytnutie úveru.

Zpredloženéhovýpisuzúverovéhoúčtuasplátkovéhokalendáravyplýva,žežalovaníuhradili17splátok

v celkovej výške 686,29 eur, teda doposiaľ neuhradili 3 splátky, spolu v sume 121,11 eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (Zákon č. 513/1991 Zb.) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2, písm. a/, Zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom do 31.12.2007), na

účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 4, ods. 1, cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná.

Podľa § 4. ods. 2, cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6)

obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o
poskytnutí spotrebiteľského úveru formou financovania kúpy tovaru. Žalovaným v 1. a 2. rade žalobca na
základe tejto zmluvy poskytol úver vo výške 587,-- eur pri dohodnutej úrokovej sadzbe 39 % ročne, ktorý
mali žalovaní splácať v mesačných splátkach 40,37 eur. Na základe predložených listinných dôkazov,
a to splátkového kalendára, výpisu z úverového účtu, mal súd preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade

doposiaľ neuhradili

3 splátky po 40,37 eur, t. j. sumu 121,11 eur, čo potvrdil aj žalovaný v 2. rade. S prihliadnutím na zistené
skutočnosti súd preto vyhovel návrhu v časti o zaplatenie žalovanej sumy 121,11 eur.

Navrhovateľ si taktiež uplatňoval aj zaplatenie úroku 39 % ročne zo sumy 113,67 eur, ktorá predstavuje
dlžnú istinu, a to od 3.1.2013 do zaplatenia. Z obsahu predloženej zmluvy vyplýva, že v úverovej zmluve
bola dohodnutá ročná úroková sadzba 39 %, avšak zároveň bolo dohodnuté, že úver má byť splatený v

20 mesačných splátkach po 40,37 eur, pričom táto splátka zahŕňala splátku istiny ako aj splátku úroku.
Zároveň si zmluvné strany dohodli, že celkovo bude zaplatená čiastka 807,40 eur, ktorá zahŕňa istinu
587,-- eur a odplatu za poskytnutie úveru vo výške 220,40 eur. Keďže odplata za poskytnutie úveru bola
dohodnutá fixnou čiastkou, ktorá sa prejavila v dojednaní o celkovej čiastke k zaplateniu v sume

807,40 eur, súd dospel k záveru, že žalobca už nemá nárok na ďalší úrok okrem úroku, ktorý bol

dohodnutý v rámci celkovej čiastky na zaplatenie a teda, ktorý je už zahrnutý v sume 121,11 eur. Z tohto
dôvodu súd zamietol žalobu v časti uplatneného úroku z úveru.

Podľa § 517, ods. 2, Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Keďže žalovaní neuhradili žalovanú sumu pozostávajúcu z 3 splátok v dohodnutej lehote splatnosti,
dostali sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania,
a to počnúc dňom 16.9.2012 tak, ako si ho žalobca v žalobe uplatnil, aj keď jednotlivé splátky sa
stali splatnými už pred týmto dňom, súd je však viazaný návrhom na začatie konania. Keďže ide o

spotrebiteľskú zmluvu, výšku úroku súd priznal s poukazom na ust. § 517, ods. 2, Obč. zákonníka a §
3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z.,

t. j. 8,75 % ročne, pretože výška úroku z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3
Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z. v znení noviel).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142, ods. 2, O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania
nepriznal, pretože každý z účastníkov mal vo veci čiastočný úspech. Žalobca bol úspešný ohľadom
uplatnenej istiny a úroku z omeškania a žalovaní boli úspešní v časti uplatneného úroku z úveru 39
% ročne, čo predstavuje iba ku dňu rozhodnutia súdu cca 71,50 % istiny a žalobca požadoval tento
úrok až do zaplatenia. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že každý z účastníkov mal vo veci približne

rovnaký úspech. Trovy vedľajšieho účastníka sú taktiež závislé na tom, či účastníkovi konania na strane
ktorého vedľajší účastník vystupuje, patrí náhrada trov konania alebo nie. Keďže nárok na náhradu trov
konania žalovaným nevznikol, nepriznal súd náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi, ktorý si
trovy konania uplatnil v oznámení o vstupe do konania. Naviac vedľajší účastník náhradu trov konania
nevyčíslil a okrem oznámenia o vstupe do konania v konaní neurobil žiadny úkon.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t.j. musí byť z neho
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané
a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).