Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 31, 2014

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6C/174/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614206603
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2014:4614206603.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS

PLUS, a.s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty č. 7, IČO: 35717769, zastúpeného JUDr. Alanom
Strelákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na Vŕšku č. 12, IČO: 31819702 proti odporcom: v 1/rade
V. F., nar. XX.XX.XXXX, v 2/rade W. A., nar. X.X.XXXX, obaja bytom M. T., C. Č.. XXX/XXX, o zaplatenie
764,40 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1/ a 2/rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 764,40
eura spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 16.3.2013 až do zaplatenia, a to všetko do 3-och
dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku, čo do zmluvnej pokuty, súd návrh z a m i e t a .

Odporcovia v 1/ a 2/rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov

konania vo výške 188,28 eura (z toho súdny poplatok 45,50 eura a trovy právneho zastúpenia 142,78
eura), a to do 3-och dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal uloženia povinnosti odporcom zaplatiť mu spoločne a
nerozdielne sumu 764,40 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 16.3.2013 až do zaplatenia,
a ďalej sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 115,50 eura. Návrh podal z dôvodu, že dňa
6.7.2012 bola medzi ním a odporkyňou v 1/rade ako dlžníkom a odporcom v 2/rade ako spoludlžníkom
uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 220121661 na čiastku 700 eur za odplatu vo výške 266

eur. Zmluvou sa odporcovia zaviazali celkovú čiastku 966 eur uhradiť v 13-tich mesačných splátkach, a
to v prvých 3-och mesačných splátkach vo výške 3,50 eura, a ďalej v pravidelných 10-tich mesačných
splátkach vo výške 95,55 eura. Prvá splátka bola splatná 10-ty deň po uzatvorení zmluvy a každá
ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30-ty deň po splatností predchádzajúcej splátky,
pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať
vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej
hotovosti potvrdili odporcovia podpisom zmluvy. Celkovo uhradili odporcovia navrhovateľovi k podaniu

návrhu sumu 201,60 eura, keď naposledy bola uhradená suma 141,10 eura dňa 23.11.2012. V
oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 10.5.2013 navrhovateľ oznámil odporcom, že celý dlh sa stal
splatným ku dňu 15.3.2013. Po zosplatnení záväzku zo zmluvy odporcovia navrhovateľovi neuhradili
žiadnu ďalšiu sumu. V návrhu ďalej navrhovateľ uviedol, že v zmysle bodu 3/obchodných podmienok,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa odporcovia zaviazali uhradiť v prípade porušenia
podmienok zmluvy o úvere aj zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru, a to za každý začatý
kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Keďže istina úveru je vo výške700 eur, tak dohodnutá mesačná zmluvná pokuta je vo výške 23,10 eur (3,30 % zo 700 = 23,10).
Vzhľadom na uvedené sú odporcovia povinní uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 23,10 eura a to za
každý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Túto zmluvnú pokutu si navrhovateľ

uplatňuje za 5 mesiacov omeškania od marca 2013 do júla 2013 a to vo výške 115,50 eura.

Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 31.10.2014, ktorého sa účastníci nezúčastnili napriek
tomu, že doručenia mali vykázané, nežiadali o odročenie pojednávania, preto súd podľa § 101 ods. 2
O.s.p. pojednával v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, obchodných
podmienok navrhovateľa, predžalobných upomienok, oznámenia o zosplatnení záväzku, obsahom

pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Dňa 6.7.2012 uzatvoril navrhovateľ ako veriteľ s odporkyňou v 1/rade ako dlžníkom a odporcom v
2/rade ako spoludlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 220121661, podľa ktorej navrhovateľ
poskytol odporkyni v 1/rade bezúčelový hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 700 eur. Odporcovia
sa zaviazali zaplatiť navrhovateľovi spolu s odplatou vo výške 266 eur celkovú dlžnú sumu 966 eur.

Odporcovia sa zaviazali uhradiť veriteľovi úver v 13-tich mesačných splátkach tak, že v prvých troch
mesačných splátkach vo výške 3,50 eura a ďalej v pravidelných 10-tich mesačných splátkach po 95,55
eura. Ďalej bola dohodnutá úhrada prvej splátky so splatnosťou 10-ty deň po uzatvorení zmluvy s tým,
že každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30-ty deň po splatností predchádzajúcej
splátky. V zmluve bolo ďalej dohodnuté, že veriteľ, teda navrhovateľ, je oprávnený žiadať vrátenie celej

dlžnej sumy spolu s úrokmi po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Priemerná
RPMN bola dohodnutá vo výške 46,52 %. Z bodu 3/ obchodných podmienok súd zistil, že zmluvné
strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa zmluvy, je veriteľ oprávnený
požadovať od dlžníka/spoludlžníka naviac zmluvnú pokutu vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom
na 13 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky.

Z listu označeného ako predžalobná upomienka zo dňa 14.2.2013 súd zistil, že navrhovateľ vyzval
odporcov k úhrade dlžnej sumy.

Listom zo dňa 10.5.2013 označený ako oznámenie o zosplatnení záväzku navrhovateľ oznámil
odporcom zosplatnenie záväzku s tým, že celý dlh sa stal splatný vo výške 764,40 eura a spolu so
zmluvnou pokutou vyzval odporcov úhrade sumy 950,60 eura s tým, že záväzok bol zosplatnený ku

dňu 15.3.2012. Odporcovia k dátumu podania návrhu uhradili navrhovateľovi sumu 201,60 eura, pričom
posledná úhrada vo výške 141,10 eura bola dňa 23.11.2012.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/, d/ Zákona č. 129/2010 Z. z. , o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov), Na účely tohto zákona
sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 52 ods. 1, 2 OZ, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktoráje spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zákonom č. 150/2004, ktorým bol novelizovaný občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č.
93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských úveroch.

Podľa článku 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993, Zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou

zmluvou.

Podľa článku 5 Smernice, V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovivpísomnejforme,musiabyťvždytietopodmienkyvypracovanézrozumiteľne.Keďexistuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu
neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2 .

Podľa článku 6 ods. 1 Smernice, Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
aj jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých

zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň
informovanosti. Takáto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom,
bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Smernica 93/13/EHS vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom zásahom zo strany štátu. Preto súd aj bez návrhu námietky zo strany spotrebiteľa

je povinní prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky. Preto podľa čl. 6 Smernice treba zvážiť, či
spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje nekalé podmienky obstojí ako celok.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c citovaného nariadenia vlády, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa čo do istiny 764,40
eura je dôvodný, pretože medzi navrhovateľom a odporkyňou v 1/rade ako dlžníkom a odporcom v 2/
rade ako spoludlžníkom bola uzatvorená vyššie uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe

ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni v 1/rade úver vo výške 700 eur. Spolu s odplatou vo výške 266
eur mali odporcovia uhradiť navrhovateľovi sumu 966 eur, avšak uhradili iba 201,60 eura. Preto súd
v tejto časti návrhu vyhovel a zaviazal odporcov zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu
764,40 eura.

O úroku z omeškania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ a § 3 citovaného nariadenia

vlády, keď do omeškania sa odporcovia dostali nasledujúci deň potom ako sa stal splatný celý dlh,
ktorého splatnosť nastala ku dňu 15.3.2013.

Vo zvyšku, čo do uplatnenej zmluvnej pokuty, súd návrh zamietol ako nedôvodný.

Zmluvná pokuta v zmysle § 544 OZ je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov. Je to dohodou
účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú

povinnosť. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku vôbec alebo pre prípad
porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute
je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia. Spôsob jej určenia má byť jednoznačný.
Výška pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže byť však v rozpore so zásadou zakotvenou v ust.
§ 3 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie

bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s
dobrými mravmi. Podľa platnej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o
nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení. Pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň
informovanosti, táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez

toho, aby mohol ich obsah ovplyvniť. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách si stanovila za cieľ vyvážiť nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom
pozitívnym zásahom štátu. Ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými
podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahuje nekalé podmienky.

V danom prípade predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľskou zmluvou, ktorej potom

treba venovať osobitnú pozornosť, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Zmluva
neupravuje náležitosti o zmluvnej pokute, upravená je v obchodných podmienkach, ktoré sú však
pripravené vopred a spotrebiteľ, teda odporkyňa, nemala možnosť ovplyvniť ich obsah. V danom
prípade ide o zmluvu vopred naformulovanú. Zmluvnú pokutu uvedenú iba v zmluvných dojednaniach,
ktoré sú vopred navrhovateľom pripravené, treba považovať za nekalú zmluvnú podmienku, ktorá

nebola individuálne dohodnutá, bez možnosti zo strany odporcu, aby ju mohol ovplyvniť. Na
základe uvedeného, ako aj s poukazom na ustanovenie článku 3 Smernice, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, k čomu došlo v danom prípade.

Z ustanovenia § 544 OZ vyplýva, že zmluvnú pokutu možno dohodnúť iba písomne. Pokiaľ nie je

dojednanieozmluvnejpokutedohodnutépísomne,jepotrebnétakétodojednaniepovažovaťzaneplatné
podľa ustanovenia § 40 ods. 1 OZ, pretože podľa ktorého, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorúvyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Ak ide o právny úkon, pre ktorý je stanovená pod
sankciou neplatnosti písomná forma, musí určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať zo samotného textu
listiny, na ktorej je prejav vôle zaznamenaný a právne významný je iba ten prejav vôle, ktorý je vyjadrený

v písomnom texte. Nie je pritom postačujúce, že účastníkom právneho vzťahu je jasné, čo je predmetom
zmluvy, ak to nevyplýva z jej textu. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a prejav
vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu. Preto súd v zmysle vyššie uvedeného
návrh navrhovateľa čo do zmluvnej pokuty zamietol, pretože zmluvnú pokutu nemožno dojednať v rámci
obchodných podmienok.

Súd k veci dodáva, že aj v prípade riadneho dojednania zmluvnej pokuty bolo treba posúdiť, či nie
je neplatná táto časť dohodnutej výšky zmluvnej pokuty pre rozpor s dobrými mravmi z dôvodu jej
neprimeranosti. Podľa ustanovenia § 39 OZ, právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho
obsah ocitne v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy netvoria spoločensky normatívny systém, vo
všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v spoločnosti,
v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Ide o

uznávanépravidloslušnostiapoctivéhosprávania.Dobrémravysúvykladanéakosúhrnspoločenských,
kultúrnych a právnych noriem. Pri skúmaní platnosti dohody o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých
mravov je potrebné zvážiť funkciu zmluvnej pokuty, ktoré sú preventívne, uhradzovacie a sankčné.
V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty je potrebné, aby pokuta zahŕňala všetky škody, ktoré možno
rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením očakávať. Musí mať dostatočnú, ale nie však

premrštenú výšku. Zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej škody je
neprimeraná a pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Pri posudzovaní primeranosti dohodnutej výšky
zmluvnej pokuty je treba prihliadať k celkovým okolnostiam právneho úkonu, jeho pohnútkam a účelu,
ktorý sledoval. Do úvahy treba tiež brať aj výšku úroku z omeškania, ktorá tiež predstavuje sankciu za
porušenie povinností.

Dohodnutá výška zmluvnej pokuty v bode 3/ obchodných podmienok ako je to citované vyššie,
nebola v súlade s ustanovením § 3 OZ, keď dohodnutá výška zmluvnej pokuty sa prieči dobrým
mravom. Ako vyplýva z článku 3/ obchodných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, zmluvná pokuta predstavovala 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, pričom
dohodnutá výška mesačnej pokuty bola 23,10 eura za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia

celkovej dlžnej čiastky. Zmluvná pokuta ročne by tak predstavovala sumu 277,20 eura. Táto výška je
jednoznačne neprimeraná, vzhľadom na hodnotu ako aj význam zabezpečovacej povinnosti, keď výška
samotného úveru bola bez odplaty 700 eur. Preto takéto dojednanie o zmluvnej pokute je potrebné
posudzovať z hľadiska § 39 OZ v rozpore s dobrými mravmi.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu

trov konania, ktoré mu vznikli titulom zaplatenia súdneho poplatku za návrh vo výške 45,50 eura
(6 % zo sumy 764,40 eura) a titulom trov právneho zástupcu za zastupovanie a to za: prevzatie a
prípravu zastúpenia, vypracovanie návrhu a podanie na súd, 2-krát po 51,45 eura, 2-krát režijný paušál
po 8,04 eura, čo spolu predstavuje 118,98 eura, zvýšené o 20 % DPH, t. j. o 23,80 eura. Trovy právneho
zastúpenia tak predstavujú sumu 142,78 eura a trovy konania tak predstavujú sumu 188,28 eura, z

toho zaplatený súdny poplatok za návrh 45,50 eura a trovy právneho zastúpenia 142,78 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2, 3 O.s.p., V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.