Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/72/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513010352
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513010352.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členiek

senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Danice Veselovskej v trestnej veci obžalovaného A.Á. M., pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Tr. zákona o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T 53/2013 zo dňa 13.03.2014, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 07. októbra 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku z dôvodu § 285 písm. f/ Tr. poriadku s použitím § 86 ods. 1 písm. a/

Tr. zákona sa obžalovaný

A. M. - H.. XX.XX.XXXX N. C., R. C. C., O. XX

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 22.05.2013 sp. zn. 2Pv 78/13 pre prečin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Tr. zákona s použitím § 138
písm. b/ Tr. zákona na skutkovom základe, že
ako otec svojich detí dcéry A. M., H.. XX.XX.XXXX, Z. K. A. M., H.. XX.XX.XXXX B. Z. K. B. M., H..
XX.XX.XXXX, si neplní riadne svoju vyživovaciu povinnosť, hoci mu z ustanovenia § 62 zákona č.
36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení táto povinnosť vyplýva, pričom rozsah tejto povinnosti mu bol
deklarovaný aj rozsudkom Okresného súdu v Bratislave V, sp. zn. 22P/92/2008 zo dňa 06.11.2008,
právoplatným dňa 11.05.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP 15/09
zo dňa 21.04.2009, ktorým súd zaviazal obvineného platením výživného na svoju dcéru A. sumou vo

výške 199,16 € (6.000,- SK) na výživu maloletého syna A. sumou vo výške 165,97 € (5.000,-Sk) a
na maloletého syna B. sumou vo výške 116,18 € (3.500,- SK), ktoré výživné bol povinný platiť vždy do
15. Dňa v mesiaci vopred k rukám matky B. V. - Z., trvale bytom D. Č.. XX, C., pričom obvinený si
túto zákonnú povinnosť riadne a včas neplní na maloletých synov od mesiaca september 2012 vrátane
doposiaľ, pričom v mesiace september 2012 uhradil sumu 272,- €, v mesiaci október 2012 uhradil sumu
200,- €, v mesiaci november 2012 uhradil sumu vo výške 47,- € čim mu na výživnom vo vzťahu k
maloletým synom vznikol za sledované obdobie dlh vo výške 1.738,20 € a rovnako si obvinený svoju

vyživovaciu povinnosť neplní ani vo vzťahu k svojej plnoletej dcére A., kde mu za rovnaké obdobie
od mesiaca september 2012 vrátane doposiaľ, vznikol na výživnom dlh vo výške 1.593,28 €, teda
obvinený spolu na všetky tri deti dlhuje na výživnom sumu vo výške 3.331,48 €, pričom svoju vyživovaciu
povinnosť si neplní napriek tomu, že bol za takýto čin - prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1 Tr. zák. odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 4T/122/2011 zo dňa
12.08.2011, právoplatným 06.12.2011,
nakoľko trestnosť činu zanikla. o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13.03.2014 sp. zn. 2T 53/2013 bol obžalovaný A.
M. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/

Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa
22.05.2013 sp. zn. 2PV 78/13, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/,
písm. c/ Tr. zákona s použitím § 138 písm. b/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že ako otec svojich
detí dcéry A. M., H.. XX.XX.XXXX, Z. K. A. M.D., H.. XX.XX.XXXX B. Z. K. B. M., H.. XX.XX.XXXX, si
neplní riadne svoju vyživovaciu povinnosť, hoci mu z ustanovenia § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v
platnom znení táto povinnosť vyplýva, pričom rozsah tejto povinnosti mu bol deklarovaný aj rozsudkom

Okresného súdu v Bratislave V, sp. zn. 22P/92/2008 zo dňa 06.11.2008, právoplatným dňa 11.05.2009
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP 15/09 zo dňa 21.04.2009, ktorým súd
zaviazal obvineného platením výživného na svoju dcéru A. sumou vo výške 199,16 € (6.000,- SK) na
výživu maloletého syna A. sumou vo výške 165,97 € (5.000,-Sk) a na maloletého syna B. sumou vo
výške 116,18 € (3.500,- SK), ktoré výživné bol povinný platiť vždy do 15. Dňa v mesiaci vopred k rukám

matky B. V. - Z., trvale bytom D. Č.. XX, C., pričom obvinený si túto zákonnú povinnosť riadne a včas
neplní na maloletých synov od mesiaca september 2012 vrátane doposiaľ, pričom v mesiace september
2012 uhradil sumu 272,- €, v mesiaci október 2012 uhradil sumu 200,- €, v mesiaci november 2012
uhradil sumu vo výške 47,- € čim mu na výživnom vo vzťahu k maloletým synom vznikol za sledované
obdobie dlh vo výške 1.738,20 € a rovnako si obvinený svoju vyživovaciu povinnosť neplní ani vo vzťahu

k svojej plnoletej dcére A., kde mu za rovnaké obdobie od mesiaca september 2012 vrátane doposiaľ,
vznikol na výživnom dlh vo výške 1.593,28 €, teda obvinený spolu na všetky tri deti dlhuje na výživnom
sumu vo výške 3.331,48 €, pričom svoju vyživovaciu povinnosť si neplní napriek tomu, že bol za
takýto čin - prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 4T/122/2011 zo dňa 12.08.2011, právoplatným 06.12.2011

Za to mu bol podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zákona
uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Tr. poriadku odvolanie
obžalovaný.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný napáda nesprávnosť výroku o treste a tiež konanie, ktoré
napadnutému rozsudku predchádzalo. Zdôrazňuje, že súd prvého stupňa mal pri určení výšky výživného
postupovať v zmysle § 7 ods. 1 Tr. poriadku, ako aj v zhode s ustálenou súdnou praxou, nakoľko ide
o posúdenie viny obžalovaného a súd nie je viazaný právoplatným rozhodnutím v občianskoprávnom
konaní. Výšku vyživovacej povinnosti mal teda posudzovať samostatne v rámci prejednania predbežnej

otázky. Ak by súd prvého stupňa dodržal navrhovaný postup, dospel by k záveru, že trestnosť činu
nevznikla, resp. by zanikla, nakoľko obžalovaný do vykonania hlavného pojednávania uhradil na
zmeškanom výživnom 4.519,-€. Obžalovaný pritom opakovane poukazoval na skutočnosť, že výživné
určené v civilnom konaní dlhodobo nezodpovedalo a dodnes nezodpovedá možnostiam a majetkovým
pomerom obžalovaného. O tomto predložil súdu dostatočné dôkazy. Tieto okresný súd vôbec nevykonal,

napriek tomu, že z nich vyplýva zrejmá snaha obžalovaného riešiť problém a plniť si vyživovaciu
povinnosť. Konkrétne obžalovaný v dôvodoch svojho odvolania uvádza, že po odpočítaní nevyhnutných
priemernýchmesačnýchvýdavkovmuzjehomesačnéhopríjmuvrokoch2012a2013zostalaibačiastka
230,50€, zatiaľ čo suma výživného na jeden mesiac na všetky tri deti bola v zmysle vyššie uvedených
rozsudkov 481,31€. Táto situácia sa nezmenila ani po znížení výživného na jeho plnoletú dcéru, o čom

bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 23.10.2013.

Obžalovaný zastáva názor, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s predbežnou otázkou, nezohľadnil
obžalovaným navrhnuté dôkazy, nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie a nevykonal dokazovanie rovnako v prospech ako aj v neprospech obžalovaného, čím

došlo v konaní k podstatným chybám, ktoré znemožnili riadne objasnenie veci a mali za následok ajnesprávnosť napadnutého rozsudku. Z uvedených dôvodov sú podľa obžalovaného splnené dôvody na
zrušenie rozsudku v odvolacom konaní podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ d/ Tr. poriadku.

Obžalovaný uvádza, že má od 05.03.2014 znovu pravidelný príjem na základe živnosti a preto sa
snaží z vlastnej iniciatívy usporiadať pomery tak, aby napriek nízkym príjmom zabezpečil výživu a
starostlivosť svojim deťom. Výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody by znemožnil dosahovanie
príjmu potrebného na plnenie vyživovacej povinnosti. Preto považuje za vhodnejšie opatrenie uloženie
trestu povinnej práce, ktorý je z výchovného hľadiska adekvátnejším opatrením a zároveň dostatočným

opatrením pre nápravu obžalovaného. Obžalovaný sa tiež domnieva, že mal okresný súd v rámci
poľahčujúcich okolností zohľadniť aj okolnosti uvedené v § 36 písm. g/, k/, n/ Tr. zákona.

Odkazujúc na tieto argumenty sú splnené dôvody na zrušenie rozsudku aj podľa § 321 ods. 1 písm.
e/ Tr. poriadku.

Záverom obžalovaný navrhol odvolaciemu súdu zrušenie napadnutého rozsudku postupom podľa § 321
ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ Tr. poriadku a vrátenie veci na opätovné prejednanie a rozhodnutie súdu
prvého stupňa.

Na verejnom zasadnutí senátu odvolacieho súdu bolo svedkyňou B. V.- predložené potvrdenie

07.10.2014 z ktorého vyplýva, že obžalovaný odovzdal matke maloletých detí čiastku 2.200,-€ ako
úhradu dlžného výživného na maloleté deti A. M.D., B. M. B. A. M.. Na podklade tejto skutočnosti obhajca
obžalovaného navrhol, aby bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený nakoľko došlo k úhrade celého
dlhu na výživnom.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry vzhľadom na oboznámený dôkaz navrhla postupovať podľa § 86 ods. 1
písm. a/ T.r zákona, § 285 písm. f/ Tr. poriadku a oslobodiť obžalovaného spod obžaloby nakoľko zanikla
trestnosť činu.

Obžalovaný požiadal aby bol zbavený obvinenia.

Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, prihliadal len v tom
prípade, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. V rámci tohto postupu

zistil odvolací súd, že okresný súd postupoval v rozpore s ustanoveniami § 2 ods. 10, ods. 12, § 257 Tr.
poriadku a nedostatočne rešpektoval ustanovenie § 122 ods. 13 Tr. zákona. Po vyhlásení rozsudku súdu
prvého stupňa však došlo v priebehu odvolacieho konania k zmene skutkového stavu, ktorú bol odvolací
súd povinný vyhodnotiť v prospech obžalovaného a fakticky tak napraviť všetky závažné pochybenia,
ku ktorým došlo pri rozhodovaní na súde prvého stupňa. Zistená zmena skutkového stavu nevyhnutne

viedla k inému rozhodnutiu o vine.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

V zmysle ustanovenia § 2 odsek 19 Tr. poriadku, pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom

zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto
konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že na obvineného A. M. bola dňa 27.05.2013
podaná obžaloba pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm.
c/ Tr. zákona s použitím § 138 písm. b/ Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti

odôvodnenia tohto rozsudku.

V prejednávanej trestnej veci na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.03.2014 obžalovaný postupom
podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku vyhlásil, že je vinný a zároveň na všetky otázky položené podľa § 333
ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku odpovedal „áno“ a následne súd I. stupňa uznesením rozhodol,

že vyhlásenie obžalovaného prijíma a v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Tr. poriadku rozhodol, že o
skutkových zisteniach sa nevykoná dokazovania a vykonajú sa iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Z obsahu spisového materiálu však vyplýva, že súd prvého stupňa aplikoval postup v zmysle § 257
Tr. poriadku aj napriek tomu, že na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní bolo súdu opakovane
oznámené, že obžalovaný čiastočne splatil dlh na výživnom, nakoľko matke maloletých detí zaplatil

čiastku 4.519,-€ čo B. V. a tiež plnoletá dcéra obžalovaného A. M. potvrdili na hlavnom pojednávania dňa
09.01.2014. Zároveň matka maloletých detí pred súdom konštatovala, že ku dňu 09.01.2014 predstavuje
dlh na výživnom 2.171,67€ a predložila súdu podrobný prehľad uhrádzania výživného na jednotlivé deti,
ktorý je súčasťou spisového materiálu (č.l. 137)

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že už predtým ako súd pristúpil k rozhodnutiu o prijatí vyhlásenia
obžalovaného, nastala zmena v skutkových okolnostiach, ktorú okresný súd v dôsledku nesprávneho
procesného postupu vôbec nezohľadnil, čím výrazne poškodil obžalovaného a postupoval v rozpore
s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Tým, že súd prvého stupňa zúžil rozsah dokazovania iba na
dôkazy súvisiace s výrokom o treste, vôbec nezohľadnil zaplatenie časti dlžného výživného v sume

4.519,-€ do skutkovej vety a to aj napriek tomu, že mu bolo vopred známe, že takáto okolnosť nastala.
Skutkovú vetu potom prevzal do výroku napadnutého rozsudku v identickom znení ako je vymedzená
obžalobou.

Odvolací súd reagujúc na vyššie opísaný postup súdu prvého stupňa konštatuje, že ustanovenie § 122

ods.13Tr.zákonapraktickybrániprijatiuvyhláseniavprípadetrestnéhočinuzanedbaniapovinnejvýživy
podľa§207Tr.zákonazasituácie,keďajpopodaníobžalobypretrvávaudržiavanieprotiprávnehostavu,
teda v situáciách, keď obžalovaný aj v tomto období neplní vyživovaciu povinnosť. Citované zákonné
ustanovenie totiž jasne určuje, že v prípade, ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný aj
po vznesení obvinenia, ide pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zákona o

pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd
druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu. Vychádzajúc z tejto zákonnej konštrukcie sa skutkový
stav ohraničuje práve momentom vyhlásenia rozsudku čo znamená, že ak dôjde po podaní obžaloby
v priebehu súdneho konania k zmene skutkových okolností, tieto sa obligatórne musia odraziť v znení
skutkovej vety. Dodržaniu takéhoto postupu bráni práve postup súdu prvého stupňa ktorý zvolil, keď

rozhodol o prijatí vyhlásenia obžalovaného, čím fakticky znemožnil vykonanie akýchkoľvek dôkazov,
ktoré menia skutkový stav oproti tomu ako bol vymedzený v podanej obžalobe.

Prijatie vyhlásenia na súde prvého stupňa je podľa názoru odvolacieho súdu následne procesnou
prekážkou aj pre postup odvolacieho súdu, avšak odvolanie bolo podané iba obžalovaným a všetky

zistené skutkové okolnosti, ktoré súd prvého stupňa svojvoľne nezohľadnil pri svojom rozhodovaní, sú
okolnosťami, ktoré je potrebné vyhodnotiť výlučne v jeho prospech. Preto krajský súd napravil svojím
rozhodnutím nezákonný stav. Za týmto účelom doplnil v súlade s ustanovením § 326 ods. 5 Tr. poriadku
dokazovanie vykonaním výsluchu svedkyne B. V.- a vykonaním listinných dôkazov.

Z výpovede svedkyne B. V.- bolo zistené, že dňa 07.10.2014 zaplatil obžalovaný A. M. svedkyni čiastku
2.200,-€ ako úhradu dlžného výživného na maloleté deti A. M., B. M. a plnoletú dcéru A. M.. Svedkyňa
ďalej vypovedala, že obžalovaný okrem toho postupne splácal dlžné výživné a to konkrétne v novembri
2013 zaplatil 2.000,-€, v decembri 2013 2.000,-€, v septembri 2014 300,-€ a dňa 07.10.2014 doplatil
1.900,-€. Z uvedeného dôvodu je v potvrdení, ktoré predložila svedkyňa súdu, uvedená čiastka 2.200,-

€, pričom táto zahŕňa septembrovú platbu a platbu zo dňa 07.10.2014. Podľa svedkyne predtým ako
bol vyhlásený rozsudok okresného súdu, bola ustálená čiastka dlžného výživného sumou 2.171,67€ a
v nej je zahrnuté výživné na všetky tri deti.Okrem uvedených faktov svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že dlhšie obdobie, v ktorom obžalovaný
riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, nezanechalo na deťoch zvlášť negatívne stopy a to z dôvodu,
že jej pomáhali rodičia a spoločnými silami dokázali deťom zabezpečiť to, čo potrebovali.

Ako už bolo uvedené v predchádzajúcej časti a potvrdzuje to svojou výpoveďou aj matka maloletých
detí, ku dňu vyhlásenia prvostupňového rozsudku predstavoval dlh na výživnom, ktorý bol obžalovaný
povinný zaplatiť, čiastku 2.171,67€. Odvolací súd mal za dostatočne preukázané, že táto suma
bola ku dňu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu zaplatená. Ohraničenie doby páchania prečinu

zanedbania povinnej výživy bolo pri rozhodovaní o odvolaní stanovené momentom vyhlásenia rozsudku
súdu prvého stupňa a k tomuto dátumu bola stanovená aj výška dlžného výživného. Tento záver sa
opiera o stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 102/2010,
prijaté dňa 06.12.2010, v zmysle ktorého ak obžalovaný pokračuje v zavinenom neplnení vyživovacej
povinnosti v zmysle § 207 Tr. zákona aj po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a odvolacie konanie
prebieha len na základe odvolania podaného obžalovaným, nemôže odvolací súd aplikovať § 122

ods. 13 Tr. zákona (veta druhá). Došlo by tým k porušeniu zákazu reformatio in peius, ako zásady
spravodlivého procesu vyjadrenej v § 322 ods. 3 Tr. poriadku, veta druhá.

Podľa § 86 písm. a/ Trestného zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zákona, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a

páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Podľa § 285 ods. 1 písm. f/ Tr. poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak
f) trestnosť činu zanikla.

Vzhľadom k tomu, že boli splnené podmienky uvedené v citovaných zákonných ustanoveniach, krajský
súd postupoval v zmysle 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku a s použitím § 285 písm. f/ Tr. poriadku A.
M. spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.