Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17C/53/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614205983
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6614205983.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v právnej veci navrhovateľa CD
Consulting s.r.o. so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká
republika, IČO: 26 429 705, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o, so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4 proti odporkyni K. U., C.. XX.XX.XXXX, S. U., M. XXX/XX, štátna občianka SR v konaní
o zaplatenie 854,05 eura príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n ázaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 854,05 eura spolu so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 1 896,00 eura od 19.07.2009 do 11.01.2010, čo predstavuje
sumu 838,98 eura, zo sumy 1 846,00 eura od 12.01.2010 do 11.02.2010, čo predstavuje sumu 143,07
eura, zo sumy 1 796,00 eura od 12.02.2010 do 10.03.2010 , čo predstavuje sumu 121,23 eura, zo sumy
1 746,00 eura od 11.03.2010 do 11.04.2010, čo predstavuje sumu 139,68 eura, zo sumy 1 696,00 eura
od 12.04.2010 do 10.05.2010, čo predstavuje sumu 122,96 eura, zo sumy 1 646,00 eura od 11.05.2010
do 10.06.2010, čo predstavuje sumu 127,57 eura, zo sumy 1 596,00 eura od 11.06.2010 do 14.07.2010,

čo predstavuje sumu 135,66 eura, zo sumy 1 546,00 eura od 15.07.2010 do 11.08.2010, čo predstavuje
sumu 108,22 eura, zo sumy 1 496,00 eura od 12.08.2010 do 12.09.2010, čo predstavuje sumu 119,68
eura, zo sumy 1 446,00 eura od 13.09.2010 do 11.10.2010, čo predstavuje sumu 104,86 eura, zo sumy
1 396,00 eura od 12.10.2010 do 11.11.2010, čo predstavuje sumu 108,19 eura, zo sumy 1 346,00
eura od 12.11.2010 do 20.11.2011, čo predstavuje sumu 1 258,51 eura , zo sumy 1 303,37 eura od
21.11.2011 do 29.11.2011 čo predstavuje sumu 29,33 eura, zo sumy 1 236,17 eura od 30.11.2011 do

30.01.2012, čo predstavuje sumu 191,61 eura, zo sumy 1 193,54 eura od 31.01.2012 do 28.02.2012,
čo predstavuje sumu 86,53 eura, zo sumy 1 150,91 eura od 29.02.2012 do 29.03.2012, čo predstavuje
sumu 86,32 eura, zo sumy 1 108,28 eura od 30.03.2012 do 30.05.2012, čo predstavuje sumu 171,78
eura, zo sumy 1 063,34 eura od 31.05.2012 do 28.06.2012, čo predstavuje sumu 77,09 eura, zo sumy
1 018,40 eura od 29.06.2012 do 30.07.2012, čo predstavuje sumu 81,47 eura, zo sumy 977,31 eura
od 31.07.2012 do 30.08.2012, čo predstavuje sumu 75,74 eura, zo sumy 936,22 eura od 31.08.2012
do 30.09.2012, čo predstavuje sumu 72,56 eura, zo sumy 895,13 eura od 01.10.2012 do 11.11.2012,

čo predstavuje sumu93,99 eura, zo sumy 854,05 eura od 12.11.2012 do zaplatenia, 6 % ročný úrok
zo zmenkovej sumy zo sumy 1 896,00 eura od 02.10.2009 do 11.01.2010, čo predstavuje sumu 32,10
eura, zo sumy 1 846,00 eura od 12.01.2010 do 11.02.2010, čo predstavuje sumu 9,41 eura, zo sumy 1
796,00 eura od 12.02.2010 do 10.03.2010 , čo predstavuje sumu 7,97 eura, zo sumy 1 746,00 eura od
11.03.2010 do 11.04.2010, čo predstavuje sumu 9,18 eura, zo sumy 1 696,00 eura od 12.04.2010 do
10.05.2010, čo predstavuje sumu 8,09 eura, zo sumy 1 646,00 eura od 11.05.2010 do 10.06.2010, čo

predstavuje sumu 8,39 eura, zo sumy 1 596,00 eura od 11.06.2010 do 14.07.2010, čo predstavuje sumu
8,92eura,zosumy1546,00euraod15.07.2010do11.08.2010,čopredstavujesumu7,12eura,zosumy
1 496,00 eura od 12.08.2010 do 12.09.2010, čo predstavuje sumu 7,87 eura, zo sumy 1 446,00 eura
od 13.09.2010 do 11.10.2010, čo predstavuje sumu 6,89 eura, zo sumy 1 396,00 eura od 12.10.2010
do 11.11.2010, čo predstavuje sumu 7,11 eura, zo sumy 1 346,00 eura od 12.11.2010 do 20.11.2011,
čo predstavuje sumu 82,75 eura , zo sumy 1 303,37 eura od 21.11.2011 do 29.11.2011 čo predstavuje
sumu 1,93 eura, zo sumy 1 236,17 eura od 30.11.2011 do 30.01.2012, čo predstavuje sumu 12,60

eura, zo sumy 1 193,54 eura od 31.01.2012 do 28.02.2012, čo predstavuje sumu 5,69 eura, zo sumy1 150,91 eura od 29.02.2012 do 29.03.2012, čo predstavuje sumu 5,68 eura, zo sumy 1 108,28 eura
od 30.03.2012 do 30.05.2012, čo predstavuje sumu 11,30 eura, zo sumy 1 063,34 eura od 31.05.2012
do 28.06.2012, čo predstavuje sumu 5,07 eura, zo sumy 1 018,40 eura od 29.06.2012 do 30.07.2012,

čo predstavuje sumu 5,36 eura, zo sumy 977,31 eura od 31.07.2012 do 30.08.2012, čo predstavuje
sumu 4,98 eura, zo sumy 936,22 eura od 31.08.2012 do 30.09.2012, čo predstavuje sumu 4,77 eura,
zo sumy 895,13 eura od 01.10.2012 do 11.11.2012, čo predstavuje sumu 6,18 eura, zo sumy 854,05
eura od 12.11.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 6,32 eura, trovy konania vo výške 51,00
eur na účet navrhovateľa č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, Y.: O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v

Poštovej banke a.s. /.: M., A.: XXXXXXX a trovy právneho zastúpenia vo výške 142,78 eura na účet
právneho zástupcu navrhovateľa č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, Y.: O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX A.
R. S. X..O.. /.: R., A.: XXXXXXX, všetko v lehote 3-och dní od doručenia tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia čiastky 854,05 eura, zmenkového
úroku 0,25% denne a 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy. Taktiež sa domáhal zaplatenia zmenkovej

odmeny vo výške 1,3% zmenkovej sumy, teda 6,32 eura a náhradu trov konania.

Príslušnosť Okresného súdu Lučenec na prejednanie a rozhodnutie danej veci ako cezhraničného
sporu navrhovateľ, ako právnická osoba so sídlom v Českej republike v zmysle Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veci

s nízkou hodnotou sporu, v spojení s Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach odvodil od bydliska odporkyne na
území Slovenskej republiky.

Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,

ktorú vystavil odporkyni dňa XX.XX.XXXX na zmenkovú sumu 1 896,00 eura, pričom do jej textu bol
poňatý záväzok odporkyne zaplatiť za túto zmenu pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú
sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne od 19.07.2009. Za miesto splatenia bolo
určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že

indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľka doposiaľ zaplatila 1 041,95 eura, pričom
na zmenkovú sumu uhradila 1 041,95 eura a na úroky uhradila 0,00 eura. Keďže zmenková istina je
opatrenádoložkou„bezprotestu“,indostantnenechalvyššieuvedenéskutočnostizistiťverejnoulistinou.

Navrhovateľ podal návrhom na vzorovom tlačive A Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods.

1 Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky uviedol a predložil originál zmeny, výpis z
obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia na
registráciu na daň z priadnej hodnoty. Súčasne uviedol, že nechce, aby sa nariadilo pojednávanie.

Dňa 27.05.2014 bolo v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu odporkyni za
účelom vyjadrenia sa k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky navrhovateľa zo dňa 11.04.2014
doručenétlačivoCnaodpoveďspoluspredmetnýmnávrhomajehoprílohamivrátanefotokópiezmenky.
Odporkyňa v lehote určenej čl. 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007

z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vytlačené
tlačivo C na odpoveď Okresnému súdu Lučenec doručila, predmetnú pohľadávku akceptuje.

Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie z nízkou hodnotou sporu, (ďalej len Nariadenie), toto nariadenie sa

uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu,
alebotribunálu, vktorýchhodnotapohľadávkyvčasedoručeniatlačivanávrhunauplatneniepohľadávky
príslušnému súdu, alebo tribunálu nepresahuje 2 000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a
nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné, ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za
konanie, alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta jure imperii“).Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má
aspoň jedna zo strán bydlisko, alebo obvyklý pobyt v členskom štátne inom, ako v členskom štáte súdu,
alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu vyplnením vzorového tlačiva A ako je uvedené v prílohe I , a jeho podaním na príslušný súd,
alebo tribunál osobne, poštou, alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo
elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu

na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku a prípadne sa k nemu
pripoja akýkoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd,
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd, alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti

prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu, alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva Návrhu na uplatnenie pohľadávky

súd, alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia odporca odpoveď do 30 dní od doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu, alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu, alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3, alebo 6, súd, alebo tribunál vydá rozsudok, alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky
b) vykoná dôkazy v súlade článkom 9, alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu, alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote
určenej v článku 5 ods. 3, alebo 6 súd, alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke, alebo proti
pohľadávke.

Podľačl.19Nariadenia,pokiaľtotonariadenieneustanovujeinak, európskekonanievoveciachsnízkou
hodnotou sporu sa riadi s procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd konštatuje, že predmetná vec v zmysle citovaných ustanovení článku 2 ods. 1 a článku 3 ods.

1 Nariadenia patrí vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu do
pôsobnosti Nariadenia. Nakoľko navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie
pohľadávky prostredníctvom Nariadením predpísaného vzorového tlačiva A, vo vzťahoch ku ktorému
má súd za to, že bolo vyplnené v súlade s Nariadením, postupoval súd v konaní v zmysle Nariadenia
ako v európskom konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu.

Keďže navrhovateľ v návrhu na uplatnenie pohľadávky zo dňa 11.04.2014 výslovne uviedol, že netrvá
na tom, aby súd v prejednávanej veci nariadil pojednávanie odporkyňa taktiež nežiadala, aby bolo
nariadené pojednávanie a súd to vzhľadom na okolnosti prípadu nepovažoval za potrebné postupoval
v zmysle citovaného ustanovenia článku 5 ods. 1 Nariadenia tak, že predmetné konanie, ako európske

konanie vo veci s nízkou hodnotou sporu viedol ako písomné, pojednávanie vo veci nenariadil a dňa
04.09.2014 vo veci verejne vyhlásil rozsudok.Z predložených a označených dôkazov súd zistil, že odporkyňa dňa XX.XX.XXXX v T. vystavila vlastnú
zmenku obsahom, ktorej je záväzok odporkyne zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti
POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 1 896,00 eura a zmenkový úrok 0,25% denne od 19.07.2009 Predmetná

zmenka bola odporkyňou vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ pričom za miesto platenia bolo určené sídlo
prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.
indosovala zmenku na radu navrhovateľa. Odporkyňa na zmenku doposiaľ uhradila len časť sumy,
preto si navrhovateľ uplatnil voči nej nielen zaplatenie zvyšnej zmenkovej sumy a zmenkového úroku

na zaplatenie ktorého sa odporkyňa ako vystaviteľka zmenky zaviazala, ale aj zákonný úrok vo výške
6% ročne a zmenkovú odmenu. Odporkyňa v zmysle článku 5 ods. 1 Nariadenia súdu vyplnené tlačivo
C odpoveď doručila, k návrhu na uplatnenie pohľadávky sa vyjadrila tak, že akceptovala uplatnenú
pohľadávku.

Keďže nárok na zaplatenie peňažnej sumy si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatňuje titulom

predloženej zmenky, súd skúmal, či zmenka zaplatenia ktorej sa navrhovateľ domáha, spĺňa zákonné
náležitosti.

Aby určitá listina bolo zmenkou musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom a majetkom prvého
nadobúdateľa sa musí stať zákonom ustanoveným spôsobom.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 Zák.č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vo zmenke zročnej na videnie, alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I, § 5 ods. 2 citovaného zákona úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj,
platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I, § 5 ods. 3 citovaného zákona úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený
deň iný.

Podľa čl. I, § 10 citovaného zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako
bolo dojednané nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak
majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbalosťou.

Podľačl.I,§11ods.1citovanéhozákona,každúzmenku,ikeďnebolavystavenánarad,možnopreviesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 13 ods. 1 citovaného zákona, indosament treba napísať na zmenku, alebo na list s ňou
spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa čl. I, § 16 ods. 1 citovaného zákona o tom, kto má zmenku v rukách platí, že je oprávneným
majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich
je blankoindosament.

Podľa čl. I, § 17 citovaného zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 33 ods. 1 citovaného zákona zmenka môže byť vystavená na nahliadnutie, na určitý čas
po nahliadnutí, na určitý čas po dátume vystavenia, na určitý čas.

Podľa čl. I, § 33 ods. 2 citovaného zákona zmenky s inou dobou platnosti, ako je vyššie uvedené, alebo
so splatnosťou postupnou sú neplatné.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 citovaného zákona zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť
predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť, alebo
určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.Podľa čl. I, § 48 ods. 1 citovaného zákona majiteľ môže postihom žiadať :
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá, alebo zaplatená s úrokami, ak boli dojednané;

2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnost;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy, alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 citovaného zákona vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu, alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka platnosť záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod na základe
ktorého je dlžník povinný platiť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku s výnimkou cenných

papierov hromadne vydaných, alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že
veriteľ túto povinnosť nemá.

Nárok zo zmenky je uplatnený navrhovateľom, ako zahraničnou právnickou osobou podľa Nariadenia
EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa zaviedlo európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu na tlačive A podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia, ktorú v origináli predložil k návrhu spolu
s výpisom z Obchodného registra a splnomocnestvom pre právneho zástupcu. Podľa článku 5 ods.
1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné a súd vec
prejedná len vtedy, ak to považuje za potrebné, alebo ak to považuje za potrebné, alebo ak to navrhne
niektorá zo strán.

Súd preto podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 7 Nariadenia vychádzal z uplatneného nároku zo zmenky. Pretože
pre takto uplatnený nárok stačí, ak je zmenka, ktorá je v origináli predložená navrhovateľom platná a
obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v § 75 Zák. zmenkového a šekového.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi pôvodným majiteľom zmeny spoločnosťou
POHOTOVOSŤ s.r.o. a odporkyňou bola uzavretá úverová zmluva na základe ktorej poskytol
navrhovateľ odporkyni konkrétnu sumu, ktorej návratnosť zabezpečil vystavením blankozmenky, ako
vlastnej zmenky, v ktorej nebola vyplnená suma a ani splatnosť, pretože sa na takomto vyhotovení
zmenky zmluvné strany dohodli. Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá v čl. 14 Všeobecných

podmienok poskytovania úveru na základe ktorých bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. , ako pôvodný
majiteľ - reminent oprávnená dopísať do zmenky takú výšku sumy, s ktorou odporkyňa meškala ku dňu
splatnosti zmenky.

V čl. I, § 10 Zákona zmenkového, šekového je obsiahnutá právna úprava pre blankozmenku, vystaveniu

ktorej predchádza dohoda o vyplňovacom práve. Blankozmenka je v čase jej vystavenia zmenkou
neúplnou a zmenkou skutočnou sa stane až potom, keď ju neskôr doplní iná osoba, než je vystaviteľ,
ktorý do nej dopíše dlžnú sumu a splatnosť . Až po jej doplnení nastanú účinky zmenky ex tunc tak, ako
keby bola táto listina od začiatku uvedená do obehu, ako dokonalá zmenka. Vyplňovacím vyhlásením
sa udeľuje právo k dotvoreniu zmenky práve na základe vyplňovacieho práva, pričom udeliť toto právo

formálne, či neformálne môže len ten, kto uvádza takúto listinu do obehu. Vyplňovacie vyhlásenie
smeruje preto na prvého majiteľa zmenky, ktorá nie je ešte vyplnená.

Zmenka je cenným papierom vydaným zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje
majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a v čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok,

ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom takejto zmenky len
možnosťpodaťnámietkuprotimajiteľovi,avšakneupravuje,žebytakátolistinanebolaplatnouzmenkou.
S týmto potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a preukázať, že išlo
pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak a teda musia preukázať obsah vyplňovaciehopráva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnaná v rozpore s vyplňovacím vyhlásením a teda aj s
udeľovaným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka stále v
dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bola by odporkyňa na takéto

námietky oprávnená, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako
je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobudnutí zmenky v
zlej viere, alebo, že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Zlou vierou budú najmä tie prípady, kedy
majiteľ nechá na seba previesť nevyplnenú zmenku, pričom vie, ako má byť vyplnená, ale má za cieľ
zneužiťtútolistinutak,žejuvyplnínesprávne,prípadne,žejunadobudollenpreto,abyzbavilodporkyňu,

ako dlžníka možnosti vzniesť voči pôvodnému majiteľovi, reminentovi kauzálne námietky.

Pri vystavení blankozmenky nie je možné určiť, ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto
rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek zmenku na
platenie označenej osobe predložiť. Zmenku je potrebné zaplatiť bez zbytočného omeškania, pretože
sa táto stáva splatnou hneď potom, ako ju ten, komu je predložená uvidí. Lehota, ktorá je uvedená na

zmenke plynie od dátumu, kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť na platenie a nie tak, ako je to
bežné od dátumu vystavenia uvedeného na zmenke.

Práve pri zmenkách na videnie - vistazmenka a zmenkách splatných v určitej lehote po videní - lehotná
vista, ktoré nemajú pri ich vystavení splatnosť extraktne stanovenú z dôvodu, že táto je závislá na

majiteľovi zmenky sa pripúšťa úročenie zmenky podľa § 5 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona.
V zmenke predloženej navrhovateľom je stanovená úroková miera, ako aj obdobie úročenia. Obdobie
úročenia je spravidla určené dňom vystavenia zmenky, pričom tento údaj zo zmenky priamo vyplýva,
resp. na zmenke môže byť určený aj iný deň, ako začiatok úročenia zmenky, nie však skorší než je
dátum vystavenia zmenky. Zo Zákona zmenkového a šekového nevyplýva žiadne pravidlo, ktoré by

stanovovalo, dokedy sa zmenková suma úročí. Ak je úrok odmenou za poskytnutie určitých finančných
prostriedkov,potompatríaždozaplatenia,t.j.dodobydokedysúfinančnéprostriedkypoužívanénapriek
tomu, že sa tak deje po splatnosti zmenkovej sumy a súbežne vzniká právo na sankčný úrok. Nejde
o vadu zmenky, ak výstavca pokiaľ ide o koniec doby úročenia stanovil dátum do ktorého najneskôr je
možné zmenku úročiť, aj keby sa pre nepredloženie nestala do tejto doby splatnou.

Súd považuje z vyššie uvedených dôvodov zmenku predloženú navrhovateľom, z ktorej vyplýva
jednoznačnádobasplatnosti,pretožeobsahujeúdaj„zaplaťtepripredložení“zazmenkusplatnú,splatnú
na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods. 1 Zákona zmenkového, šekového. Splatnosť zmenky nastáva
v momente jej predloženia, pričom predložiť je ju možné v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej

predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť.

V zmysle Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku možné previesť indosamentom a v prípade,
že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa však
právnym nástupcom, ale len novým nadobúdateľom všetkých práv a povinností zo zmenky, nie však

z úverového vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práv z tohto dôvodu môže odporkyňa,
ako priamy dlžník namietať voči navrhovateľovi, ako poslednému majiteľovi zmenky, že vedome konal
na jej škodu, čo ale neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti
platnému zmenkovému záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne, môže tak mať za následok
jeho povinnosť nahradiť škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.

Dlžník nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a nepodal
žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k navrhovateľovi a ani zo záväzkovo-právneho vzťahu ku
ktorému sa zmenka viazala. Navrhovateľ v konaní uplatňuje záväzok odporkyne, že za zmenku zaplatí
sumu, ktorú doplnil do zmenky pôvodný majiteľ, pričom súd musí posudzovať návrh navrhovateľa v

danom prípade ako nárok zo zmenky. Súd nemá výhrady k právnemu posúdeniu zmenky vyhotovenej
za účelom splatenia spotrebiteľského úveru ako zabezpečovacej zmenky. Je však treba zdôrazniť, že sa
jedná o dva samostatné vedľa sebe existujúce záväzky, pričom aj zabezpečovacia zmenka má nespornú
a abstraktnú povahu.

Súd zdôrazňuje, že predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky,
ktorá indosáciou, charakter zabezpečovacej zmenky stratila a nadobudla charakter zmenky na platenie.
Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby odporkyňa ako spotrebiteľka vznieslavoči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jej škodu, alebo ak by podala relevantné kauzálne
námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však musela v konaní aj preukázať.

V danej veci je predmetom konania uplatnenie práv zo zmenky predloženej navrhovateľom. Z povahy
zmenky, ako abstraktného cenného papiera prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia
zmenky vyplýva, že navrhovateľ, ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení, ani pri vymáhaní zmenky
preukazovať povinnosť odporkyne zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným
záväzkom, pri ktorom nie je významné, prečo bola zmenka vystavená a preto pokiaľ pri vystavení

zmenky boli dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti
ustanovené zákonom má jej majiteľ nepochybné právo na jej zaplatenie a to bez ohľadu na dôvody,
pre ktoré bola zmenka vystavená. Vystavenie platenej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku,
ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej
majiteľom a zároveň na seba berie riziko, že v prípade, ak pôvodný majiteľ zmenky túto postúpi ďalšiemu
majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov (indosátorov) dlžník ostáva zaviazaný svojim

pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky. Zásada
abstraktnosti zmenečných záväzkov spočíva v tom, že pri zmenke ide o záväzok celkom samostatný,
oddelenýodvšeobecno-právnychzáväzkovýchvzťahov,ktoréviedlikjejvznikuatedadôvod,nazáklade
ktorého bola zmenka vystavená je nepodstatný. Dlžník preto nemôže namietať voči povinnosť zaplatiť
zmenku,ktorávyplývazjehopôvodnéhovzťahusPOHOTOVOSŤOUs.r.o.atoprávezdôvodu,žedošlo

k jej indosácii. Výlučne odporkyňa je, kto je povinná tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo
zmenkyvšetkyskutočnosti,ktorépovažujezavýznamné.Navrhovateľ,akomajiteľzmenkyjedostatočne
legitimovaný už samou zmenkou bez toho, aby musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, či dôvody jej
prijatia.

Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov sú záväzkami samostatnými.
Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o
záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmluvou súvisia.

Odporkyňa,akodlžníkzozmenkyžiadnekauzálnenámietkynevznieslanaprelomeniezákladnejzásady

obsiahnutej v § 17 Zákona zmenkového a šekového nestačia.

Zásadu nespornosti a abstraktnosti zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká skutočnosť, že sám
majiteľ nekonal pri nadobudnutí zmenky poctivo a že konal na škodu dlžníka. V takom prípade sa
navodzuje stav, kedy dlžník nadobudne presvedčenie, že v dôsledku prevodu zmenky nemá možnosť

námietky kauzálnej povahy vnášať, pretože vychádza z toho, že ide o nového, originálneho majiteľa
zmenky a vtedy má dlžník právo uplatniť obranu námietkami aj proti tomuto novému majiteľovi. Samotná
námietka nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom ku škode dlžníka musí byť ako relatívna
námietka dlžníka vznesená a musí byť ním tiež preukázaná. Podľa Zákona zmenkového a šekového
bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej

platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia, ani jej neprípustnosť.

Nárok zo zmenky uplatnený navrhovateľom súd posúdil podľa Zákona zmenkového a šekového s tým,
že navrhovateľom predložená zmenka je zmenkou platnou a to aj pokiaľ ide o určenie doby splatnosti
pre zmenkovú sumu, ako aj o obdobie úročenia zmenkovej sumy a aj dohody o vyplňovacom práve.

Odporkyňa bola v predmetnom konaní pasívna. Na svoju obranu neuviedla žiadne skutočnosti, ani
nepredložila súdu žiadne dôkazy. Napriek tomu súd vykonal vo veci dokazovanie za účelom zistenia,
či navrhovateľom predložená zmenka je platná a či je, alebo nie je vystavená v súlade so zákonom č.
191/1950 Sb. zmenkovom a šekovom.

Súd preskúmal zmenku na základe ktorej si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatňuje právo na
zaplatenie peňažnej sumy voči odporkyni, ktorej fotokópia je založená na čl. 19 súdneho spisu a
zistil, že zmenka je podpísaná odporkyňou. Okrem peňažnej sumy, ktorá je určitá obsahuje údaj o
mene i zročnosti zmenky, vyjadrený záväzkom odporkyne, ako vystaviteľky zaplatiť za túto zmenku pri

predložení. Predmetný záväzok odporkyne zaplatiť za zmenku nie je viazaný na žiadnu podmienku.
Zmenka obsahuje údaje týkajúce sa mena toho, na rad koho sa má platiť, ako aj údaj miesta, kde sa má
platiť. Na zmenke je uvedený dátum a miesto jej vystavenia, pričom ide o dátum a miesto vystavenia,
ktoré existujú. Navrhovateľom predložená zmenka je vistazmenkou, pri ktorej právna úprava pripúšťaúročenie zmenkovej sumy za predpokladu, že výška úrokovej miery je v zmenke výslovne uvedená.
Okrem výšky úrokovej miery je na predmetnej zmenke zároveň uvedený aj dátum od ktorého sa úrok
počíta. Podpis odporkyne, ako vystaviteľky zmenky je umiestnený tak, že je zrejmé, že sa týka celého

textu zmenky. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že navrhovateľ nadobudol zmenku indosamentom od
pôvodného veriteľa na rad, ktorého bola zmenka vystavená.

Na základe uvedeného má súd za preukázané, že odporkyňa sa ako vystaviteľka podpisom vlastnej
zmenky stala priamou dlžníčkou zo zmenky. Nedostatok zákonných náležitostí zmenky súd nezistil a

voči zmenke neboli vznesené žiadne námietky ani odporkyňou, ktorá zotrvala v konaní nečinnou a
súdu nezaslala ani svoje vyjadrenie na priloženom tlačive C na odpoveď. Súd má za to, že v danej
veci je podstatné, že navrhovateľ svoj uplatnený nárok opiera o predloženú zmenku, o pravosti ktorej
niet pochybností. V danej právnej veci súd vychádzal z právneho názoru, ktorý v skutkovo a právne
totožnej veci už vyslovil Krajský súd Banská Bystrica vo svojom uznesení sp.zn. 43CoZm/10/2013 zo
dňa 21.11.2013.

Navrhovateľom predložená zmenka obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Záväzok
odporkyne z nej je teda nesporný. Nárok navrhovateľa na zaplatenie uplatnenej zmenkovej sumy,
zmenkového úroku, zákonného úroku i zmenkovej odmeny je dôvodný, preto súd návrhu navrhovateľa
v celom rozsahu vyhovel a postupujúc v zmysle citovaného ustanovenia čl. 7, ods. 3 Nariadenia a

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ako úspešnému účastníkovi
konania priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške
51,00 eur a z trov právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 142,78 eura. Po preskúmaní uplatnených

a vyčíslených trov právneho zastúpenia súd zistil, že sú v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z.z..

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej , možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré
bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali,
j) je odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.