Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 17, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 2T/40/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213010400
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Šulák
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4213010400.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v trestnej veci proti J. Y. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §
172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a), písmeno c), písmeno e) Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa 17. júla 2014 pred senátom zloženým z predsedu
senátu JUDr. Tibora Šuláka a prísediacich Ota Šantúra a Evy Černekovej takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: J. Y., narodený dňa XX. XX. XXXX v J., trvale bytom R., U. XXX/XX, t.č. v Ústave na výkon
väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v W.,
sa uznáva za vinného, že
od presne nezisteného dňa mesiaca apríl roku 2012 až do 3. apríla 2013 na presne nezistenom mieste
si od doposiaľ nezistenej osoby pravidelne zaobstarával psychotropnú látku tzv. pervitín (metamfetamín)
za účelom jeho ďalšej distribúcie, ktorý neoprávnene prechovával a ďalej odpredával v okrese Komárno
a v okolí obce R., pričom dňa 3. apríla 2013, keď jazdil na osobnom motorovom vozidle značky Škoda

Octavia AC Combi s evidenčným číslom J.-XXXH. na ceste smerom do Komárna po tom, ako ho pri
obci Tôň príslušníci polície vyzvali na zastavenie, dal sa na útek, a to aj napriek varovným výstrelom,
počas úteku prikázal svojej spolujazdkyni W. H. vyhodiť jednu príručnú tašku cez okno motorového
vozidla s obsahom 10 ks plastových zatavených striekačiek s obsahom bielej kryštalickej látky a 7 ks
ďalších prázdnych striekačiek, následne pri obci Bodza sa dostal do slepej uličky na poľnej ceste, kde
bol zadržaný príslušníkmi polície, obhliadkou miesta činu ako stopa č. 1 bolo z vyhodenej príručnej tašky

zaistených10ksplastovýchzatavenýchstriekačiek,ktorépodľaexpertíznehoskúmaniaobsahovalibiely
kryštalický materiál s celkovou hmotnosťou 31,619 g priemernou koncentráciou metamfetamínu 72,3
% obsahujúci 22 861 mg absolútneho metamfetamínu, čo sa považuje za 572 obvykle jednorazových
dávok drog v hodnote najmenej 5.720,- EUR, obhliadkou miesta činu ako stopa č. 2 bola zaistená
pri ceste 1 ks plastová zatavená striekačka s obsahom bieleho kryštalického materiálu s celkovou
hmotnosťou 3,762 g s priemernou koncentráciou 73,0 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci
2746 mg absolútneho metamfetamínu, čo sa považuje za najmenej 69 obvykle jednorazových dávok

drog v hodnote najmenej 690,- EUR, obhliadkou miesta činu ako stopa č. 3 bola zaistená pri ceste
1 ks plastová zatavená striekačka s obsahom bieleho kryštalického materiálu s celkovou hmotnosťou
1,679 g s priemernou koncentráciou 73,7 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 1237 mg
absolútneho metamfetamínu, čo sa považuje za najmenej 31 jednorazových dávok drog v hodnote
najmenej 310,- EUR, ďalej počas prehliadky iného priestoru - osobného motorového vozidla bola
zaistená 1 ks plastová zatavená striekačka s obsahom bieleho kryštalického materiálu s celkovou

hmotnosťou 1,407 g s priemernou koncentráciou 73,4 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci
1033 mg absolútneho metamfetamínu, čo sa považuje za najmenej 26 obvykle jednorazových dávok
drog v hodnote najmenej 260,- EUR, pričom účinnou látkou pervitínu je metamfetamín, ktorý je
zaradený do II. skupiny psychotropných látok podľa zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, a takto konal napriek tomu, že bol
rozsudkom Okresného súdu Galanta, spisová značka 1T/178/2005 z 20. 07. 2005 odsúdený za trestný
čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s

nimipodľa§187odsek1písmenob),písmenoc),písmenod)Zákonač.140/1961Zb.vzneníneskoršíchpredpisov a iné a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 4 mesiace so zaradením
do prvej nápravnovýchovnej skupiny, ktorý čiastočne vykonal,
teda

neoprávnene kúpil, predal a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku, a bol už za
taký čin odsúdený, čin spáchal vo väčšom rozsahu závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
čím spáchal,
obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2

písmeno a), písmeno c), písmeno e) Trestného zákona, s použitím § 138 písmeno b) Trestného zákona.
Za to
sa odsudzuje
podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj
ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný J. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že to, čo vypovedal v prípravnom konaní, nebola

pravda. Nie je vinný zo spáchania tohto skutku. V prípravnom konaní vypovedal tak z toho dôvodu, že
videl, že jeho frajerka sa zľakla a myslel si, že takýmto spôsobom jej pomôže, lebo by mohla dostať
veľký trest. Nemal vedomosť o tom, aké množstvo drogy sa nachádza v tej taške, ktorá sa našla. Videl
tam len 2 striekačky, o ďalších drogách nevedel. Keby bol vedel aj o ďalších drogách, bol by konal inak.
Pri prvej návšteve vo väznici mu povedala, že ona chce povedať, že ako to bolo, s tým aj on súhlasil,

lebo si to vážil a preto dal žiadosť o konfrontáciu, táto však bola odmietnutá. Zavážilo aj to u neho pri
jeho rozhodovaní, že bol už 3 mesiace vo väzbe a jeho frajerku zadržali pri podobnej akcii, kde bola v
takej spoločnosti, kde sa našli tiež drogy. Vtedy pochopil, že tým, že na seba zoberie to, čo spravila ona,
jej nepomôže, lebo tak či tak sa dostane do problémov. Pred policajtmi utekal z toho dôvodu, lebo to boli
ľudia v civile a zľakol sa. V ten deň dostal rozhodnutie, kde bol odsúdený za to, že sa napadli 2 skupiny

a tí ľudia sa mu vyhrážali, lebo on z toho vyšiel iba s 500,- EUR pokutou. Nemohol vedieť, že tá osoba,
ktorá vyskočila a bola oblečená v čiernom, že to boli policajti. Tušil, že jeho priateľka užíva drogy, ale
stopercentne to nevedel. V kritickom čase chodil na liečenie a neužíval drogy.
Vzhľadom na to, že v štádiu prípravného konania obžalovaný vypovedal inak, súd čítal jeho výpoveď
z prípravného konania. V prípravnom konaní obžalovaný uviedol, že je mu to veľmi ľúto čo spravil, že

sa dopustil konania, z ktorého je obvinený. Vie, že to bola hlúposť, zlá vec z jeho strany, hlavne to,
že súhlasil s tým, že pervitín bude aj predávať. To, že to on užíval, to by ešte vzniesol, ale to, že to
predával, to je veľká chyba. Čo sa týka celej veci, už sa k tomu vyjadril a hovoril vtedy pravdu. Kde
nadobudol túto látku, k tomu sa vyjadrovať nechcel. V čase okolo 13.30 hodiny kritického dňa poslal
svojho kamaráta pre W. do školy, aby prišla domov. W. je jeho priateľka, žijú v spoločnej domácnosti

od januára roku 2013. Jej nepovedal, že má pervitín a že ho chce predať, len chcel, aby išla s ním.
Povedal jej, že idú do Komárna a ona nemala prečo namietať, pretože nevedela, z akého dôvodu tam
idú. Cez deň si pervitín kúpil a dal ho do jednej taštičky, ktorú vyhodili. Túto taštičku mal v aute pod
sedadlom spolujazdca. W. o tom nevedela, takže len nastúpila do jeho auta značky Škoda Octavia a išli
smerom na Komárno. Počas cesty sa jej spýtal na školu, ale aj na iné bežné veci. Míňal sa mu benzín,

ale benzínku v Tôni prešiel a preto sa zastavil na najbližšom parkovisku, že sa otočí. V tom ale prišiel
pred neho jedno auto značky Škoda Fabia, z ktorého vyskočili dvaja chlapi v čiernom alebo v maskáčoch
s označením „polícia“. Vyľakal sa. Niečo kričali, preto im chcel ujsť, aby nenašli u neho pervitín, ktorý
mal pod sedadlom W.. Zaradil rýchlosť a rýchlo ušiel. Neregistroval, že by aj strieľali po ňom. Potom,
ako sa blížili na koniec tejto obce, tak vytiahol spod sedadla taštičku, dal ju do ruky W. a povedal jej, že

keď povie, aby to vyhodila von. Na konci dediny považoval toto miesto za dobré, kde by sa to stratilo
z dohľadu, preto stiahol okno na jej strane a povedal jej, aby to vyhodila. Ona ho poslúchla, pretože
sa tiež bála. Išli rýchlo, chcel policajtom ujsť, ale nepodarilo sa mu to, boli mu v pätách. Nemal čas
rozmýšľať kade ísť, takže len išiel, ani nevedel kade. Potom sa nejako zase vrátil na hlavnú cestu a v obci
Bodza zabočil do takej malej uličky. Už skoro nemal žiadny benzín, potom došiel na jednu poľnú cestu,

kde bola slepá ulica a cesta aj skončila, preto zastavil. Vtedy ho zadržali policajti a spravili prehliadkuvozidla, kde za jeho prítomnosti našli jednu striekačku. Tá mu tam mohla niekedy dávnejšie padnúť a
ani o tom nevedel. Kupoval veľmi veľké množstvá už asi rok, od apríla, preto mu to vôbec nechýbalo.
Je pravda, že to aj predával dosť dlho, jednu dávku predával za 7,- EUR na rôznych miestach. Zvykli

mu zavolať rôzni ľudia alebo nechávať odkazy a potom v okruhu asi 20 km okolo R. predával pervitín,
ale aj v Komárne, čo bolo asi najďalej. Do Komárna a do okresu Komárno chodieval predávať asi raz
do týždňa. Najčastejšie do dedín, ktoré sú prvé v okrese od Veľkého Medera. Predával podľa potreby
rôzne dávky. Aj sám bol konzumentom pervitínu.
Na vysvetlenie rozporov medzi týmito výpoveďami obžalovaný uviedol, že v prípravnom konaní chcel

vziať všetko na seba tak, ako sa už vyjadril vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní a preto to aj
tak urobil. Vymyslené je aj to, že drogy predával, taktiež miesto, kde mal predávať drogy je vymyslené.
Vyšetrovateľovi povedal, aby napísal výpoveď podľa toho, čo vypovedala W. H. a on to podpíše. On
povedal, že sa to tak nedá, že musí vypovedať a že to nemôže byť podľa toho, čo vypovedala W. H..
Vtedy vypovedal to, čo je uvedené v zápisnici z prípravného konania.
Svedok Z. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 03. 04. 2013 v čase od 14.00 hodiny spolu

s kolegom A. U. vykonával operatívne pozorovanie na parkovisku vedľa cesty V. v obci Tôň vedľa
pohostinstva Y. z dôvodu, že získali informáciu od jednej osoby spolupracujúcej s políciou, že na
pozorované parkovisko sa má dostaviť osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia Combi,
evidenčného čísla J.-XXXH., v ktorom vozidle sa má nachádzať osoba menom J. Y. a má mať u seba
omamné a psychotropné látky. Okrem nich tam bola ďalšia policajná hliadka v zložení T. V. a M. T.. Okolo

15.00 hodiny sa vozidlo dostavilo na pozorované miesto, kde zaparkovalo na parkovisko. Člen druhej
hliadky M. T., ktorý bol riadne označený označením „polícia“, vystúpil z ich služobného motorového
vozidla a odišiel k predmetnému vozidlu, následne zákonným spôsobom vyzval podozrivú osobu, ktorá
sedela na sedadle vodiča, aby vystúpila z vozidla. Počas celej tejto udalosti sedeli v ich služobnom
vozidle vo vzdialenosti asi 3 metre od predmetného vozidla. Výzvu osoba neuposlúchla, nevystúpila

z vozidla, ale zaradila rýchlosť a z miesta začala unikať smerom na Komárno. Videl, ako kolega T.
vystrelil 2 varovné výstrely do vzduchu a 2 mierne výstrely na uvedené vozidlo, pričom oni začali vozidlo
prenasledovať a vo vzdialenosti asi 200 metrov od tabule označujúcej koniec obce Tôň, kde sú po pravej
strane obytné domy, videl, že počas jazdy zo strany spolujazdca z uvedeného vozidla cez okno boli
vyhodené najprv menšie predmety bielej farby a hneď potom väčší predmet tmavej farby. V tej rýchlosti

sa nedalo vidieť, že konkrétne o aké predmety išlo, nakoľko od prenasledovaného vozidla boli na
vzdialenosť asi 30-50 metrov. Následne pokračovali v prenasledovaní v smere na obec Zemianska Olča
a odtiaľ v smere na obec Tôň, kde na hlavnej ceste odbočili a pokračovali v smere do Veľkého Medera.
V obci Bodza predmetné vozidlo odbočilo na prvej odbočke doprava a po niekoľkých minútach jazdy sa
zastavilo. Vtedy s kolegom U. pristúpili k uvedenému vozidlu a vykonali služobný zákrok. Podozrivý J.

Y. bol zadržaný. Počas služobného zákroku bolo zistené, že v motorovom vozidle obžalovaného bola aj
druhá neznáma osoba ženského pohlavia. O tomto bol vyrozumený vyšetrovateľ, ktorý prípad prevzal
a vykonal ďalšie potrebné úkony.
Svedok A. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na túto akciu sa pamätá. Na parkovisku čakali na
auto obžalovaného. Išlo o motorové vozidlo značky Škoda Octavia a v tomto vozidle mala byť podozrivá

osoba. Pamätal sa aj na to, že toto auto unikalo a preto tam došlo aj k streľbe. Táto osoba bola zadržaná
v obci Bodza. Keď prišlo motorové vozidlo, v ktorom bol obžalovaný, zastavilo úplne na parkovisku, ale
motor vypätý nebol. Vtedy jeho kolegovia išli k tomuto motorovému vozidlu. Nepamätá sa však na to, či
stihli osobu vyzvať, ale vie, že potom došlo k zaradeniu rýchlosti a toto vozidlo začalo unikať. K streľbe
došlo v tom momente, keď unikajúce auto vybočovalo z parkoviska na hlavnú cestu.

V štádiu prípravného konania svedok uviedol, že dôvodom operatívneho pozorovania bolo, že od jednej
osoby spolupracujúcej v prospech polície bola získaná informácia, že na uvedenom parkovisku sa má
objaviťosobnémotorovévozidloŠkodaOctaviaCombi,evidenčnéhočíslaJ.-XXXH.,vktoromvozidlesa
mala nachádzať osoba J. Y., ktorý má mať u seba omamné a psychotropné látky. Okolo 15.00 hodiny sa
toto vozidlo tam aj objavilo, pričom sa tam aj zastavilo. Bola tam aj ďalšia policajná hliadka v zložení M. T.

a T. V.. Kolega M. T., ktorý bol riadne označený označením „polícia“, vystúpil zo služobného motorového
vozidla a pristúpil k uvedenému osobnému motorovému vozidlu a zákonným spôsobom vyzval uvedenú
podozrivú osobu, aby vystúpil z vozidla. Táto osoba sedela na sedadle vodiča, výzvu neuposlúchla,
ale zaradila rýchlosť a z miesta unikala smerom na Komárno, po čom príslušník polície T. vystrelil 2
varovné výstrely do vzduchu a následne 2 mierené výstrely na vozidlo. Potom začali predmetné vozidlo

prenasledovať. Keď boli od tabule označujúcej koniec obce Tôň asi vo vzdialenosti 200 metrov, videl, že
počas jazdy zo strany spolujazdca uvedeného osobného motorového vozidla cez okno boli vyhodené
nejaké predmety na dvakrát. Vtedy nevedel, o aké predmety ide, pričom od vozidla boli vzdialené asi
na 30-50 metrov. Najprv boli vyhodené menšie predmety bielej farby a neskôr niečo väčšie tmavejfarby. Pokračovali v prenasledovaní tohto vozidla v smere na obec Zemianska Olča a obec Tôň. Tam
pokračovali po Hlavnej ceste v smere na Veľký Meder a následne v obci Bodza prenasledované vozidlo
odbočilo na prvej odbočke doprava a asi po pol minútach zastavilo. Vtedy pristúpili k tomuto vozidlu a

vykonali služobný zákrok. Podozrivá osoba bola zadržaná. V tomto vozidle bola aj ďalšia osoba, a to
osoba ženského pohlavia. Bol vyrozumený vyšetrovateľ, ktorý prišiel na miesto a prevzal prípad. Na
vysvetlenie rozporov medzi výpoveďami svedok U. uviedol, že teraz sa už presne nepamätá na obsah
svojej prvej výpovede, ktorú urobil v prípravnom konaní.
Svedkyňa W. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že tá taška, ktorú ona vyhodila, bola jej a patril jej aj jej

obsah. Boli tam striekačky s pervitínom, pričom tam bolo asi 10 striekačiek. Vtedy, keď ich naháňali, sa
jej spýtal priateľ, či môže byť nejaký dôvod ich naháňania. Ona mu povedala, že nie, že tašku vyhodila.
Potom sa jej pýtal, že čo je tam, ona mu povedala, že nič. Ona to užívala, pričom obžalovaný o tom
nevedel. Na otázku: Odkiaľ mala pervitín?, uviedla, že ho mala z Bratislavy. Na ďalšiu otázku: „Kde ho
predávali?“, uviedla, že sa na to nepamätá. Na otázku: „Odkiaľ mali peniaze na toto množstvo pervitínu?,
na túto otázku odpovedala, že pervitín našla.

Vzhľadom na to, že svedkyňa v štádiu prípravného konania vypovedala odlišne, súd čítal jej výpoveď z
prípravného konania. V prípravnom konaní svedkyňa uviedla, že J. Y. pozná od decembra roku 2012,
pričom sa spoznali u jedného spoločného kamaráta v A. V.. Zblížili sa a od tej doby začali spolu chodiť.
Napokon sa až tak zblížili, že sa k nemu presťahovala do R. do jeho rodinného domu asi v polovičke
januára 2013. On tam býval s bratom, ale rodinný dom je rozdelený na polovicu. Spoločne sa rozhodli,

že budú spolu bývať. Rozumeli si, preto sa k nemu aj nasťahovala. Ona ešte chodí do školy v L.. Od
začiatku vedela, že obžalovaný kupuje Piko, pervitín a ďalej ho predáva. Toto jej on povedal, keď sa
ho na to spýtala, pretože ona to počula od iných a zaujímala ju to, preto sa ho to pýtala. Nevedela,
odkiaľ pervitín kupuje, a ani to, komu to predáva, nakoľko jej to nepovedal. Občas aj ona užije pervitín,
ale on jej nikdy nedal, pretože jej povedal, že nechce narkomanku. Bez jeho vedomia to občas použila.

Dňa 03. 04. 2013 v čase okolo 13.30 hodiny prišiel pre ňu do školy v L. jeden J. kamarát a zobral ju
domov do R. ku J.. Chvíľku bola u neho a potom jej povedal, že sa ponáhľajú a idú niekde smerom na
Komárno. Nepovedal jej, na čo, alebo kam presne, ani sa ho na to nepýtala, išla s ním. Zvykla s ním
iba tak chodievať s autom, ale do Komárna nie. Z R. sa pohli okolo 14.00 hodiny, cestou sa rozprávali o
bežných veciach a o škole. V jednej dedine zastavili na jednom parkovisku, nevedela uviesť prečo, ale

krátko na to išla oproti nim jedna Škoda Fabia modrej farby so značkou BA. Toto auto prišlo a zastalo
rýchlo pred nimi, z neho vystúpili dvaja policajti, ktorí boli označení nápisom „polícia“, kričali, že „polícia,
stojte“. Ako jeden z nich vystúpil a približoval sa k nim, tak už obžalovaný naštartoval, pohol sa a policajti
začali strieľať. Ona bola vtedy v strese a bála sa. Obžalovaný ich nepočúval, pohol sa a išiel rovno.
Nevedela uviesť, kde sa nachádzali, išli však veľmi rýchlo. Obžalovaný jej nič nehovoril, len po chvíli

siahol pod jej sedadlo, vybral jednu malú taštičku a povedal jej, že keď jej povie, aby vyhodila túto cez
okno. Ona chytila taštičku do ruky, veľmi sa bála a čakala na jeho inštrukciu. Ani nerozmýšľala, čo robia,
bála sa. Zrazu stiahol okno na jej strane, teda na strane spolujazdca a povedal jej „môžeš“. Tá taštička
bola pootvorená keď ju držala a keď ju chcela vyhodiť, tak už niečo vypadlo z nej a krátko na to vyhodila
aj taštičku. Potom vytiahol okno a išli rýchlo ďalej. Nevie kade išli, J. sa pozeral dozadu, ale nič nehovoril.

Nevie ani ako dlho išli, až kým sa dostali do nejakej slepej uličky a tam zastavili. Potom k nim prišli
policajti v kuklách a vytiahli ich z auta. Vystúpila aj ona. Zaisťovali obžalovaného a spýtali sa, čo to a
kde vyhadzoval z auta. Ona sa hneď priznala, že cestou ako išli, vyhodila jednu taštičku, ktorú jej dal do
ruky obžalovaný. Povedala, že to bolo na takej dlhej ceste a oni sa tiež na to pamätali, takže takto sa
vrátili na to miesto a tá taštička, ktorú vyhodila, bola aj na zemi blízko cesty. Neďaleko od tohto miesta

sa našli ďalšie 2 striekačky, ktoré jej skôr vypadli z tašky, ako ju stihla vyhodiť.
Na vysvetlenie rozporov medzi týmito výpoveďami svedkyňa uviedla, že na polícii vypovedala pod
nátlakom, nátlak robili na ňu tí policajti, ktorí boli na pojednávaní vypočutí a aj ďalší, ale nevedela ako
sa volajú. Jeden z nich bol aj u vyšetrovateľa, asi ten mladší, nevedela uviesť ako sa volá.
Svedok M. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že to bolo niekedy začiatkom apríla 2013, keď sa tento

prípad stal. On použil služobnú zbraň a bolo o tom spísané aj hlásenie. Pokiaľ ide o použitie služobnej
zbrane, pridržiaval sa k obsahu tohto hlásenia o použití zbrane. Zbraň použil preto, lebo obžalovaný
neuposlúchol výzve a chcel utiecť z miesta, bolo to konkrétne v obci Tôň a zbraň použil na auto. Strieľal
na ľavé predné koleso. V tom čase mal na sebe zelené maskáče a mal na sebe nepriestrelnú vestu,
taktickú vestu a na tej taktickej veste je na dvoch miestach nápis „polícia“, a to na chrbte, aj na rukáve

mal tiež nápis „polícia“. K tomu sa nevedel vyjadriť, či aj auto bolo označené nápisom „polícia“. Keď
vystúpil z auta, išiel k vozidlu obžalovaného, vyzýval ho priebežne, aby zastavil, pričom sa predstavil,
že „polícia“. Keď zistili, že obžalovaný uniká spolu aj s ďalšou osobou, nastúpil do vozidla a vysielačkou
sa spojili s druhými ich kolegami, ktorí ho už nasledovali a zisťovali, kde sa nachádzajú. On už nebolprítomný pritom, keď kolegovia obžalovaného zadržali. Keď vyzval obžalovaného, aby zastal a on ho
zbadal, hneď zaradil spiatočku a začal cúvať. Skoro narazil na prichádzajúcich jeho kolegov, potom mu
dával výzvy tak, ako to uviedol v zázname, on nereagoval a preto použil zbraň. Na to sa nepamätá, či

počas jazdy obžalovaný niečo vyhodil z auta alebo nie. Následne bol obžalovaný zadržaný kolegami,
a to tak, že vošiel do nejakej slepej ulice a takýmto spôsobom ho zadržali. Keď tam on prišiel, už bol
zadržaný. Obžalovaného nemal neustále v dohľade, preto používali vysielačku, aby vedeli, kade majú
ísť. Bol prítomný aj pritom, keď sa zabezpečovali drogy. Vie, že najprv sa robila ohliadka motorového
vozidla obžalovaného, ďalej to už riadil vyšetrovateľ, ktorý jednotlivé úkony dokumentoval podľa svojich

predpisov. Na časový odstup medzi tým, keď sa našli drogy v tej taške a keď bol obžalovaný zadržaný,
sa nepamätá.
Svedok Ing. C. T. uviedol, že mal v kritický deň výjazd, z toho dôvodu išiel na miesto činu, kde
bol obžalovaný zadržaný a následne vyžiadal súhlas k jeho osobnej prehliadke, aj k prehliadke jeho
motorového vozidla od prokurátora. Tento súhlas mu daný bol a preto sa urobila prehliadka motorového
vozidla a následne osobná prehliadka obvineného, ktorá sa urobila v priestoroch I.C. buď obce Tôň

alebo Bodza. Keď tam prišiel, svedkyňa hovorila, že niečo vyhodila z motorového vozidla, pričom bolo
zaisťované aj to miesto, kde to bolo vyhodené. Potom postupne dokumentoval túto trestnú činnosť. Keď
prišiel na miesto činu, už obžalovaný bol zadržaný a on osobu obžalovaného prevzal. Pokiaľ sa dobre
pamätá, jedna injekčná striekačka bola zaistená v aute pri ohliadke miesta nálezu veci. Boli zaistené
viaceré injekčné striekačky, tak je to aj zadokumentované pri ohliadke miesta nálezu. Keď vypočúval

obžalovaného, tento sa k spáchanému skutku dobrovoľne priznal, opísal všetky okolnosti týkajúce sa
jeho úteku, následného prenasledovania, aj to, že požiadal svedkyňu, aby vyhodila taštičku z auta.
Vyjadril aj ochotu spolupracovať v tom smere, že sľúbil, že uvedie meno osoby, od ktorej kúpil drogy a
inicioval aj konanie o dohode o vine a treste. Tento sľub nesplnil.
ObžalovanýbolvyšetrenýpsychiatramiDr.N.V.aDr.U.U.,ktorívyšetrenímzistili,žeobžalovanýnetrpel

psychickou chorobou, trpel psychopatickou osobnosťou a stavom po nariadenej protitoxikomanickej
liečbe s náväznosťou na ambulantnú. Táto porucha nemala vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie
schopnosti. Obžalovaný v čase spáchania skutku vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania a
vedel aj svoje konanie ovládať. Je schopný chápať zmysle trestného konania, jeho pobyt na slobode z
psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný, preto nie je u neho vhodné, ani potrebné

nariadenie ochranného liečenia.
Svedok U. Q. uviedol, že ako pracovníci kriminálnej polície mali poznatok o tom, že do obce Tôň
dochádza istá osoba na čiernom motorovom vozidle značky Škoda Octavia Combi s J. poznávacími
značkami, pričom distribuje pervitín. Keďže mali takýto poznatok, robili postriežky a zhromažďovali sa
aj ďalšie údaje. Pretože mali poznatok, že táto osoba má prísť do obce Tôň, boli rozostavené hliadky

na dvoch miestach, a to jedna pri benzínovom čerpadle a druhá pri krčme. Keď sa vozidlo objavilo,
došlo tam aj k streľbe a cez vysielačku im bolo oznámené, že toto vozidlo uniká smerom na Komárno,
preto sa zapojili do prenasledovania. Preto išli smerom do Sokoliec v domnení, že by toto vozidlo
mohlo pokračovať tým smerom. Následne dostali do vysielačky správu, že vošiel do slepej ulice a
tam bol zastavený. Oni sa tam potom presunuli, čo mohlo trvať asi desať minút. Keď tam prišli, už

boli osoby v putách. Nevie, či tam bolo aj to dievča v putách. Následne tam prišla výjazdová skupina.
Potom sa pristúpilo k prehliadke motorového vozidla za prítomnosti nezúčastnenej osoby. Túto robil už
vyšetrovateľ. V čase vykonávania prehliadky vozidla sa nachádzal na začiatku ulice a dával pozor na to,
aby tam nikto nechodil. Pri osobnej prehliadke sa u obžalovaného nič nenašlo. Potom išli ešte na miesto,
kde malo dôjsť k vyhodeniu pervitínu. Tam už prítomný nebol. Postriežku vykonávali aj deň predtým.

Vyjadril sa aj k cene pervitínu, pričom uviedol, že sa to pohybuje medzi 8 až 10 eurami za jednu dávku.
Svedok Bc. E. L. uviedol, že na tento prípad sa pamätá iba tak, že išlo o drogy a bola tam naháňačka.
Kolegovia obžalovaného prichytili v jednej uličke. Je pravdou, že vykonávali nejaké postriežky. Bolo
tak, že dostali informáciu o tom, že obžalovaný chodí do okresu Komárno, konkrétne do obce Tôň a
že tam odovzdáva pervitín. Mali tam postriežku na parkovisku pri krčme. Vtedy, keď bol obžalovaný

prichytený, uvažovali nad tým, že možno tento bude pri benzínovom čerpadle. Oni tam stáli, čakali
na neho. Mali aj jeho evidenčné číslo vozidla, ale obžalovaný tam neprišiel. Boli tam asi 2-3-krát na
postriežke, presne uviesť nevedel. Čakali na neho kvôli tomu, že ho chceli prichytiť pri trestnom čine,
ako odovzdáva pervitín. Mimo okresu Komárno nevykonávali žiadne úkony. Obžalovaný bol prichytený
ešte v okrese Komárno. On spolu s ďalším príslušníkom polície bol na hranici okresu Komárno, pretože

ho čakali v obci Sokolce pri železničnom prieceste. Domnievali sa, že tade bude unikať, dozvedeli sa
však, že už bol zadržaný, a to niekde v Zemianskej Olči.
Svedok Ing. K. V. uviedol, že počet obvykle jednorazových dávok určujú podľa množstva účinnej látky.
Prístroj, ktorý určuje koncentráciu účinnej látky má obrovskú hodnotu. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či jezhodnosť v obvykle jednorazových dávkach. Národná kriminálna agentúra sa vyjadruje k hodnote dávok.
Nevedel sa vyjadriť k tomu, čo považuje národná protidrogová jednotka za jednorazovú dávku, oni
považujú za jednorazovú dávku 10-40 mg absolútne účinnej látky. Z praxe uviedol, že jedna minimálna

dávka býva zhruba 15 mg materiálu. V tých skladačkách sa to pohybuje od 15-90 mg materiálu.
Svedok Ing. Y. U. uviedol, že vyčíslenie hodnoty drogy bolo urobené na žiadosť vyšetrovateľa
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Komárno zo dňa 26. 06. 2013. Pri vyčíslení hodnoty zaistenej
drogy vychádzal z údajov, ktoré sa nachádzali v predmetnej žiadosti vyšetrovateľa. Išlo o údaje o
hmotnosti zaistenej drogy. Vo všetkých 4 prípadoch išlo o metamfatemín, a takisto o údaje o počte

obvykle jednorazových dávok, ktorým zaistené množstvá drogy metamfetamínu zodpovedali. Taktiež
vychádzal z cien, ktoré boli získané z monitorovania na čiernom trhu s drogami pre nitriansky kraj v
2. štvrťroku 2013. Tieto ceny predstavovali 10,- EUR za jednu dávku metamfetamínu. Pokiaľ išlo o
cenu na 1 gram, takúto cenu pre nitriansky kraj k dispozícii nemali. Uviedol cenu pre celé územie
Slovenska, ktorá predstavovala 20-100 EUR za gram. Údaje o počte obvykle jednorazových dávok sa
nachádzali v žiadosti vyšetrovateľa, pričom tento ich mal dodané z Kriminalistického a expertízneho

ústavu Policajného zboru Bratislava. Hodnota pervitínu na jednu dávku, čiže 10,- EUR bola získaná
monitorovaním čierneho trhu pracovníkmi Prezídia Policajného zboru. V rámci tohto monitorovania
nebolo zisťované, akú hmotnosť predstavuje táto jedna dávka. Zhodu s uvedenou obvykle jednorazovou
dávkou uvádzanou Kriminálnym expertíznym ústavom Policajného zboru Bratislava potvrdiť nevedel.
Zo zápisnice o obhliadke miesta činu vyplýva, že súd zistil, že miesto nálezu č. 2 a č. 3 sa nachádza

vo vzdialenosti cca 80 m od miesta nálezu č. 1. Toto bolo na príjazdovej ceste Komárňanská v smere
Tôň - Komárno. Stopa č. 1, modrá taštička s červeným zipsom s dvoma prepážkami obsahovala
10 plastových zatavených striekačiek s bielou kryštalickou látkou rôzneho objemu a 7 prázdnych
zatavených striekačiek. Stopa č. 2 bola jedna zatavená plastová striekačka s bielou kryštalickou látkou
a stopa č. 3 bola tiež jedna zatavená striekačka s bielou kryštalickou látkou.

Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že sa skutok stal tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a že tento skutok napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a),
písmeno c), písmeno e) Trestného zákona. Ako to z vykonaného dokazovania vyplýva, obžalovaný si

po dlhší čas zaobstarával väčšie množstvo pervitínu, ktorým obchodoval jednak v okolí obce R., ale
aj v okrese Komárno. Z jeho výpovede vyplýva, za akú sumu peňazí predával jednotlivú dávku. Za
obdobnú trestnú činnosť už bol v minulosti odsúdený. Pri jeho zadržaní sa drogy našli jednak v jeho
aute, ale boli aj na inom mieste, kde ich vyhodila jeho spolujazdkyňa. Drogy mal vo väčšom množstve.
Je zrejmé z výpovede obžalovaného z prípravného konania, ale aj svedkyne H., že keď zastavili na

parkovisku a pristúpil k nim príslušník polície, obaja vedeli, že ide o príslušníka polície, nakoľko to mal
na oblečení napísané a z tohto dôvodu začali unikať. Svedkyňa H. na hlavnom pojednávaní uviedla,
že keď vystúpil policajt z auta a pristúpil k ich autu, povedal, že policajná akcia. Aj z tohto muselo
byť zrejmé obžalovanému, že šlo o policajtov. Obžalovaný počas cesty požiadal W. H., aby podľa jeho
pokynu vyhodila taštičku, ktorú predtým vytiahol spod sedadla spolujazdca. Ona jeho pokyn splnila. Súd

považoval práve výpovede obžalovaného z prípravného konania, ako aj svedkyne H. z prípravného
konania za pravdivé a vierohodné. Opis udalostí, tak ako ich opísala svedkyňa H., zodpovedal aj
výpovedi obžalovaného z prípravného konania a ďalších svedkov, ktorí boli vypočutí v tejto veci v
súvislosti s prenasledovaním vozidla obžalovaného, keď tento unikal spred príslušníkom polície. Aj títo
svedkovia opisujú, že z vozidla bolo niečo vyhodené, avšak vtedy hneď nezastavili, nakoľko pokračovali

v prenasledovaní obžalovaného. Na miesto sa vrátili až potom, keď obžalovaného zadržali, ako vošiel
do slepej ulice. Táto jej výpoveď korešponduje aj so zápisnicou o ohliadke miesta činu. Svedkyňa totiž v
prípravnom konaní uvádzala, že ešte pred tým ako tašku odhodila, z nej niečo vypadlo. Zodpovedá tomu
práve obsah uvedenej zápisnice, podľa ktorej medzi stopou č. 1, taška so zatavenými striekačkami bola
nájdená vo vzdialenosti cca 80 metrov od stopy č. 2 a 3. Výpoveď svedkyne H. na hlavnom pojednávaní,

že predmetné drogy našla v Bratislave, súd nehodnotí ako pravdivú. Nehovorila o tom s obžalovaným, že
našla drogy, pričom uvádzala, že aj sama užívala drogy. Výpoveď svedkyne H. z hlavného pojednávania
je podľa názoru súdu prvého stupňa účelová. Ak by obžalovaný nemal vedomosť o tom, že v aute sa
nachádzajúdrogy,nemaldôvodunikaťpredpríslušníkmipolície.Vozidloriadilon,niesvedkyňaH..Podľa
zákona o policajnom zbore č. 171/1993 v znení neskorších predpisov, a to § 23 bol príslušník polície

oprávnený previesť kontrolu vozidla pri pátraní po omamných a psychotropných látkach a jedoch. Súd
výpoveď svedkyne H. z hlavného pojednávania hodnotil ako nevierohodnú. Na hlavnom pojednávaní
uvádzala, že jej pervitín dal prvýkrát známy, o ktorom nevedela ako sa volá. Taktiež je nevierohodná
aj v tom, že sa jej obžalovaný počas toho ako ich naháňali policajti spýtal, prečo ich naháňajú. Vtedyvšak už unikali pred policajtmi. Títo ich začali naháňať až keď obžalovaný začal pred nimi unikať. Je to
však v rozpore s tým, čo tvrdila na polícii, že jej obžalovaný povedal, aby vyhodila tašku s drogami, ktorú
vytiahol spod sedadla a podal jej ju do ruky, pričom to mala vyhodiť až vtedy, keď jej to povie. Toto aj

urobila. Taška aj s drogami sa následne našla na tom mieste, kde bola vyhodená touto svedkyňou.
Obrana obžalovaného, že v danom prípade bolo vykonávané sledovanie osoby, nezodpovedá
skutočnosti, nakoľko podľa § 113 odsek 1 Trestného poriadku, sa sledovaním osoby a veci rozumie
získavanie informácií o pohybe a činnosti osoby alebo pohybe veci, ktoré sa vykonáva utajovaným
spôsobom; sledovanie možno vykonať v trestnom konaní o úmyselnom trestnom čine, ak možno

dôvodne predpokladať, že ním budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie. Príkaz na
sledovanie vydáva písomne predseda senátu pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom
konaní prokurátor. V danom prípade príslušníci polície nevykonávali sledovanie osoby, pretože
nezhromažďovali údaje o pohybe a činnosti osoby, ale jednoducho osobu podozrivú z obchodovania
s drogami čakali na jednom mieste, nakoľko mali informáciu, že na toto miesto príde a tam odovzdá
drogy ďalšej osobe. Sledovaním súd prvého stupňa rozumie sústavnú opakovanú činnosť v zmysle

zhromažďovania údajov o pohybe osoby utajovaným spôsobom, čo v danom prípade príslušníci polície
nekonali. Preto nebol potrebný ani písomný príkaz na sledovanie osoby. Sledovanie osoby si v tomto
prípade nemožno zamieňať s prenasledovaním unikajúcej osoby. Obžalovaný bol príslušníkmi polície
kontrolovaný, avšak po výzve polície z miesta činu začal unikať. Jeho nasledujúce prenasledovanie
príslušníkmi polície na motorových vozidlách rozhodne nie je utajovaný spôsob sledovania. Utajované

nie je ani to, keď policajt oznámil obžalovanému policajnú akciu.
Pokiaľideoobvyklejednotlivédávky,súdtietourčilnazákladeposudkuKriminalistickéhoaexpertízneho
ústavu policajného zboru Bratislava. Určil najvyššiu hodnotu, akú uviedli podľa množstva na obvykle
jednorazovú dávku, teda v prospech obžalovaného. Tak aj upravil skutok.
Neobstojí ani tvrdenie, že príslušníci polície disponovali s dostatočným predstihom o tom, že obžalovaný

pácha trestnú činnosť, preto mohli postupovať výlučne podľa ustanovení Trestného poriadku. Tu
treba konštatovať, že príslušníci polície mali informáciu, teda podozrenie na páchanie trestnej činnosti
obžalovaným. Nedisponovali žiadnym dôkazom, ktorý by nesporne usvedčoval obžalovaného z
páchania trestnej činnosti, bol iba podozrivý z páchania takejto činnosti. Obžalovaný bol pristihnutý
priamo pri páchaní trestnej činnosti. Obžalovaný už bol v minulosti pre obdobný trestný čin odsúdený

Okresným súdom Galanta, spisová značka 1T/178/2005 a bol mu uložený trest odňatia slobody vo
výmere 6 rokov a 4 mesiace.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy. Súd u obžalovaného nezistil poľahčujúcu okolnosť, ani okolnosť priťažujúcu.

Obžalovaný v mieste bydliska má priemernú povesť, alkoholické nápoje v nadmernom množstve
neužíva. Je nezamestnaný, zdroj jeho príjmov v obci je neznámy. V evidencii uchádzačov o zamestnanie
nikdy nebol vedený a v evidencii priestupkov nemá záznam. V registri trestov má 4 záznamy, v 3
prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že k splneniu účelu trestu u obžalovaného bude

potrebný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
Vzhľadom na osobu obžalovaného súd ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia poukazujúc na jeho hodnotenie z miesta bydliska, kde má priemernú
povesť, priestupkovo stíhaný nebol.
Pretože súd odsudzoval obžalovaného pre obzvlášť závažný zločin, uložil mu aj ochranný dohľad na

dobu 2 (dvoch) rokov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde.