Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 25, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/683/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221682
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412221682.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom
Bratislava, Pribinova 25 v konaní zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421 so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v sume 675 Euro,
sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2012 žalobkyňa súdu doručila žalobu, ktorou sa domáha, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť
jej 675 Euro titulom škody ( 550 Euro nemajetková ujma + 125 Euro majetková škoda ) a to podľa
zákona 514/2003 Z.z., ktorá škoda jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného
súdu Nové Zámky a to v exekučnej veci vedenej na tom súde medzi oprávnenou: POHOTOVOSŤ, s.r.o.
a povinným : Y. A. . V žalobe uviedla, že súdny exekútor predložil návrh žalobkyne na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Nové Zámky. Prijatím tejto žiadosti došlo k založeniu
zákonnej povinnosti tohto súdu zaoberať sa s danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej
právomoci a to zákonom ustanovenej dobe. Podľa zákona č. 233/1995 Z.z. exekučný súd bol povinný o
žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto
žiadosti. O tejto žiadosti exekútora súd mal rozhodnúť do 15 dní od doručenia tejto žiadosti. Exekučný
súd však nerozhodol v zákonom stanovenej lehote , ( ale až dňa 13.12.2010 - teda s omeškaním viac ako
10 mesiacov ) čo treba považovať za porušenie zákona a nesprávny úradný postup, pre ktorý jej vznikla
predmetná škoda. V žalobe ďalej uviedla, že v dôsledku takéhoto nesprávneho úradného postupu súdu
jej vznikla škoda nasledovne:
1. Majetková škoda v sume 125 Euro, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti a o zmenu exekútora a rozhodnutím o nej (na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému suma
70 Euro, udržiavanie a správa informačného systému 40 Euro, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, sumu na poštovné a telekomunikačné výdaja spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde 15 Euro, pričom táto suma by ju nezaťažila, ak by exekučný
súd pri rozhodovaní o žiadosti o zmenu exekútora dodržal zákonnú lehotu.
2. Nemajetková ujma , náhrady ktorej sa domáha ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania , za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní , že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo
a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Túto

nemajetkovú ujmu si uplatňuje v sume 550 Euro , ktorú vyčíslila v súlade s judikatúrou ústavného súdu
SR, podľa ktorej za každý mesiac zbytočného prieťahu dotknutému účastníkovi prináleží 55 Euro,
pričom v predmetnej exekučnej veci exekučný súd bol nečinný 313 dní.
Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalobkyne nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila
hoci bola riadne a včas predvolaná, svoju neúčasť ospravedlnila a jej právny zástupca žiadal
pojednávanie odročiť z dôvodu kolízie s iným pojednávaním vo veci vedenej na Okresnom súde
Dunajská Streda. Túto skutočnosť súd nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania,
pretože zastúpenie žalobkyne na pojednávaní mohlo byť zabezpečené substitúciu ( tým viac, že
splnomocniteľ v samotnom plnomocenstve vyjadril súhlas s tým, aby splnomocnenec za seba ustanovil
zástupcu). Súd vzhľadom na vyše uvedené vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti žalobkyne.
Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalovanej nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila,
svoju neúčasť ospravedlnila, ale nepožiadala o odročenie pojednávania. Súdu doručila písomné
vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnila si
náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia). V písomnom vyjadrení žalovaná uviedla, že podľa jej názoru
podaná žaloba je zmätočná hlavne preto, že žalobkyňa vôbec neuvádza spisovú značku exekučného
konania (v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu ), okrem toho žalobkyňa neuvádza,
kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti odkazuje na exekučný spis a tým prenáša
celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno by mala znášať žalobkyňa. Okrem
toho žalobu považuje za zmätočnú aj preto, lebo nie je jasný ani konkrétny titul na náhradu škody,
pretože žalobkyňa uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta
nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že žalobkyňa v súvislosti s
uvádzanými prieťahmi v exekučnom konaní vôbec neuvádza tie kroky, ktoré podnikla na odstránenie
neželaného stavu, neuviedla či využila možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy na príslušnom
konaní predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda či využila účinné
právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Poukázala na to, že všeobecný súd v konaní
o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, pretože táto právomoc prináleží
iba predsedovi súdu prípadne Ústavnému súdu SR. Namietala, že zákonná podmienka povinného
predbežného prejednania takéhoto nároku v tomto prípade nie je splnená, pretože v čase podania žaloby
na súd zákonná lehota (6 mesiacov od prijatia žiadosti) ešte neuplynula, takže ide o predčasne uplatnený
nárok na súde. Zdôraznila, že žalobkyňa neposkytla žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie
(a to napriek výzve), preto nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne prerokovaný podľa ust. §-u
4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. Okrem toho namietala, že zákonné podmienky vzniku
zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z. vôbec dané nie sú. Namietala, že 15 dňová
lehota na vydanie poverenia podľa exekučného poriadku neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu
ako v exekučnom titule. Poukázala na judikatúru ústavného súdu (sp. značka I ÚS 16/2002), z ktorej
vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní
a je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu
najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv. V súvislosti s rozhodnutím, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie poverenia poukázala na to,
že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa
naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým súd takúto žiadosť zamietol, nie je možné považovať za nesprávny
úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohlo viesť len k záveru o existencii
nezákonného rozhodnutia. Poukázala ďalej na to, že povinnosť žalobkyne riadne preukázať vznik a
výšku škody je daná a tejto povinnosti žalobkyňu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ani ťažkosti
pri jej vyčíslení a preukázaní a ďalšie skutočnosti, ktorými žalobkyňa exemplárne nesplnenie dôkaznej
povinnosti odôvodňuje. Žalobkyňa nepreukázala ani vznik ani výšku škody. Žalobkyňa nepreukázala,
žeby činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal
vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou škodou,
preto žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu, žiadala žalobkyňu zaviazať k náhrade trov konania
(ktoré však doteraz vyčíslené neboli).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.
značka XXEr/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 27.5.2010 súdny exekútor Q.. T. K. doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému: Y. A. o vymoženie 1.695,89 Euro s prísl. Výzvou zo dňa

18.6.2010 Okresný súd Nové Zámky vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere z ktorej vznikla
vymáhaná pohľadávka. Dňa 3.12.2010 oprávnený súdu doručil úverovú zmluvu a dňa 13.12.2010
exekučný súd vydal poverenie na uskutočnenie exekúcie. V súčasnosti podľa obsahu exekučného spisu
sa pokračuje v exekúcii.
V tomto konaní žalobkyňa sa domáha náhrady škody a to jednak 550 Euro nemajetková ujma a 125
Euro majetková škoda a to podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré škody podľa jej tvrdenia jej mali vzniknúť
v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu vo
vyše uvedenej exekučnej veci.
Podľa ust, § 1 zákona č.514/2003 Z.z. tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
/c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa ust.§-u § 2 zákona č.514/2003 Z.z na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 6 Zák. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 9 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.
Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.
Podľa § 9 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a)
Podľa ust.§-u 25 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto zákone osobitným predpisom.( Občiansky zákonník)
Vzhľadom na ust. §-u 25 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti
podľa §-u 420 ods. l OZ. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/ existencia
nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a
nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.
Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov , čo sa má považovať
za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť
do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci . Všeobecne
možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať, ako porušenie postupu stanoveného právnymi
normami. Z vyše uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou
tých orgánov ( ktoré zákon uvádza ) než rozhodovacou činnosťou. Nesprávny úradný postup nesmie
mať svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí (rozsudok NS SR, spisová značka 4Cdo24/2004).
Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej
sfére poškodeného síce neprejavuje .ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného
negatívnych .
Pojem príčinnej súvislosti občiansky zákonník nijako nevymedzuje a preto treba ju chápať ako súhrn
príčin , ktoré viedli k určitému výsledku ( k vzniku škody). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu,
t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nevznikla by ani škoda. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený
a nemôže byť len sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti teda treba skúmať, či v komplexe
skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody, existuje skutočnosť, s ktorou zákon
spája zodpovednosť za škodu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd ustálil, že prípadný nesprávny úradný
postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona číslo 514/2003 Z. z. len vo vzťahu
k takému zmenšeniu majetku žalobkyne, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené iba týmto
postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim, teda ak by nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu, jej majetok by sa nezmenšil.
Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z týchto vyše uvedených zásad a predovšetkým
zisťoval, či všetky zákonné podmienky vzniku takejto zodpovednosti sú dané. Žalobkyňa sa domáha
jednak náhrady skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy, ktoré podľa jej tvrdenia vznikli v dôsledku
toho , že exekučný súd nerozhodol o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na uskutočnenie exekúcie
v zákonnej lehote .
Uplatnený nárok žalobkyne na náhradu škody treba posudzovať podľa §-u 9 ods.2 zákona č.514/2003
Z.z. v znení platnom od 1.1.2013 , podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že
sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V konaní nebolo ani tvrdené ani
preukázané, že by tieto podklady potrebné pre ustálenie nesprávneho úradného postupu boli dané
v predmetnej exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky. Nárok na náhradu škody si žalobkyňa
uplatňuje výlučne podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., dôvodiac, že príslušný súd svojím postupom
porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. V súvislosti s prípadným prieťahom v danej veci sa
neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol ústavný
súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
účinnom od 1.1.2013 len takéto podklady by boli relevantné pre priznanie náhrady škody. Žaloba bola
podaná 27.9.2012, napriek tomu súd je toho názoru, že súčasné znenie ustanovenia § 9 ods. 2 zákona
číslo 514/2003 Z. z. treba brať do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa
§ 9 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z. z., platného v čase podania žiadosti o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie a začatia tohto konania .Takáto zmena znenia tohto zákonného ustanovenia bola
zrejme vykonaná zákonodarcom práve preto, aby sa pri posudzovaní takéhoto nároku sa zjednotil jeho
výklad a aplikácia . Súd dodáva, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v článku 48 ods.2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať Ústavný súd SR , ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä podľa týchto troch základných kritérií:
zložitosť veci, procesné správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie z hľadiska
zbytočných prieťahov v konaní nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa
zákona číslo 514/2003 Z. z. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by
boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných
prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska
existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných
všeobecných súdov, čo by mohlo viesť aj k porušeniu inštančného princípu súdnictva. Súd poukazuje
na to, že samotné nedodržanie zákonnej lehoty neznamená automaticky zbytočný prieťah v konaní a
samotné nedodržanie zákonnej lehoty nemá automaticky za následok vznik škody ( a to ani majetkovej
ani nemajetkovej ujmy) . Vzhľadom na vyše uvedené, súd konštatuje, že k nesprávnemu úradnému
postupu podľa zákona č. 514/2003 Z.z nedošlo v predmetnej exekučnej veci Okresného súdu Nové
Zámky.
Súd zdôraznene poukazuje na to, prípadný samotný nesprávny úradný postup (v danej veci spočívajúci
v tom, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia v zákonom stanovenej lehote)
bez ďalšieho nemá za následok vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle
§ 9 ods. 1 , a § 17 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. V konaní o tomto
nároku žalobca musí označiť a preukázať ujmu, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom, musí byť preukázané, z akých dôvodov samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením a musí byť preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy. Keďže žalobkyňa tieto rozhodujúce skutočnosti len
tvrdila , avšak nepreukázala, neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik nároku ani na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.
Na základe vyše uvedených skutočností súd teda uzavrel, že nie sú dané zákonne predpoklady vzniku
žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z., preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Námietka žalovanej ohľadne premlčania uplatneného nároku podľa názoru súdu je nedôvodná, pretože
nárok na náhradu škody podľa § 19, ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. V danom prípade sa žalobkyňa dozvedela o tom, kedy súd rozhodol o
jej žiadosti exekútora na vydanie poverenia na uskutočnenie exekúcie , dňom, keď exekútorovi bolo
doručené poverenia súdu teda dňom 17.12.2010. Odo dňa nasledujúceho po tomto dni do podania
žaloby na súd trojročná premlčacia doba neuplynula.
Námietka žalovanej o tom, že žaloba je zmätočná ( hlavne preto, že žalobkyňa vôbec neuvádza spisovú
značku exekučného konania v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu , okrem toho
žalobkyňa neuvádza, kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti odkazuje na exekučný
spis , nie je jasný ani konkrétny titul na náhradu škody ) podľa ustálenej judikatúry NS SR je nedôvodná,

pretože žalobkyňa v žalobe uviedla podstatné náležitosti návrhu n začatie konania podľa §-u 79 ods.1
OSP ( uviedla, proti komu smeruje návrh, čoho sa týmto návrhom domáha a uviedla aj právny dôvod
(náhrada škody) uplatneného práva. Vzhľadom na túto skutočnosť nebol namieste postup súdu podľa
§-u 43 OSP, a nepredloženie dôkazov môže mať za následok len prípadne zamietnutie žaloby nie však
jej odmietnutie.
Súd nesúhlasí s názorom žalovanej o tom, že žaloba by mala byť zamietnutá preto, lebo bola na súd
podaná predčasne, keď do podania žaloby na súd neuplynula zákonná 6 mesačná lehota po doručení
návrhu na obligatórne predbežné prejedanie nároku . Pre súdne rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase
rozhodnutia súdu , pritom je nesporné , že žalovaná uplatnený nárok napriek uplynutiu zákonnej lehoty
v rámci predbežného prejednania nároku návrhu žalobkyne nevyhovel a to ani čiastočne, preto súd vec
prejednal a o uplatnenom nároku žalobkyne rozhodol týmto rozsudkom.
Len pre úplnosť súd dodáva, že žalobkyňa vo svojom žalobnom petite žiadala najprv o veci
rozhodnúťtzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 OSP). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná , že je
tu dôvod na postup podľa §-u 152 ods. 2 OSP , môže vydať medzitýmny rozsudok, v opačnom prípade
súd osobitne rozhodnutie o takomto návrhu nevydá a takýmto návrhom sa ani v odôvodnení rozhodnutia
o veci samej sa nemusí zaoberať.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 142 ods. 1 OSP , keď v konaní úspešnej žalovanej
nepriznal náhradu trov konania, pretože ich nevyčíslila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.