Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 12, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/160/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713213266
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bálintová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713213266.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci žalobcu CD

Consulting, s.r.o., IČO: 264 29 705 so sídlom P.O.Box: Nagano Office Center, K červenému dvoru
3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, zastúpeného Fridrichom Paľkom, s.r.o., IČO: 36 864 421,
so sídlom Grősslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej B. Y., G.. XX. X. XXXX, K. I. E. XXX, o
zaplatenie 509,74 € istiny a príslušenstva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca vo svojej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu zmenkovú sumu vo výške 509,74

€,zmenkovýúrokvovýške0,25%dennezosumy529,74€od22.4.2009do15.4.2010,čopredstavuje
sumu 475,46 € a zo sumy 509,74 € od 16. 4. 2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy
529,74 € od 26. 8. 2009 do 15. 4. 2010, čo predstavuje sumu 20,35 € a zo sumy 509,74 € od 16.
4. 2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3-tiny percenta zmenkovej sumy, teda 1,77 € a
nahradila trovy konania. Návrh podal žalobca v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES
číslo 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu a podľa článku
4 ods. 1.

Žalobca podal návrh na vzorovom tlačive „A“ a ako písomný dôkaz na podporu svojej pohľadávky
predložil originál zmenky a žiadal, aby súd vydal rozsudok proti žalovanej na základe jeho pohľadávky.

Keďže účastníkom konania na strane žalobcu je zahraničná právnická osoba, právomoc súdu
Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 2. bod 1 Nariadenia Rady (ES) číslo
44/2001 a keďže sa jedná o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť

Okresného súdu Zvolen je daná podľa článku 11 preambuly článku 4. bod 1 a článku 25 bod 1. písm.
a) Nariadenia číslo 861/2007 ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu
sporu, pretože Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia číslo 861/2007 ES komisii oznámila,
že príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotu sporu
budú v Slovenskej republike okresné súdy, pričom žalobca si príslušnosť Okresného súdu v Slovenskej
republike vybral podľa žalovaného.

Súd doručil žalovanej v zmysle článku 5 Nariadenia číslo 861/2007/ES kópiu tlačiva (návrhu na
uplatnenie pohľadávky) spolu s vyplneným „C“ tlačivo na odpoveď. Žalovaná zásielku prevzala dňa 9.
10. 2013.Súd vo veci nariadil pojednávanie v súlade s článkom 7 ods. 1, písm. c) Nariadenia Európskeho
parlamentu vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci, preto súd považoval za potrebné
nariadiť ústne pojednávanie. Taktiež ho nariadil z toho dôvodu, že považoval za potrebné skúmať

prijateľnosť zmluvných podmienok, keďže ide o spotrebiteľský vzťah. Navyše zo zásady rovnosti
všetkých účastníkov pred zákonom či pred súdom vyplýva predovšetkým to, že všetci účastníci majú
rovnakú príležitosť zúčastniť sa na jednaní pred súdom a vyjadriť sa ku všetkým sporným otázkam,
najmä v danom prípade, keď tlačivo „C“ v zmysle Nariadenia číslo 867/2007/ES žalovanému
neposkytuje dostatočný priestor na uvedenie relevantných skutočností. Súd pojednávanie nariadil

práve v záujme žalobcu, aby nedošlo k vydaniu nepredvídateľného rozhodnutia súdu a tým k odňatiu
možnosti konať pred súdom. Vzhľadom na to, že Nariadenie číslo 861/2007/ES neupravuje postup
súdu pri nariadení pojednávania s poukazom na článok 19 Nariadenia číslo 861/2007/ES, pri nariadení
pojednávania súd postupoval v zmysle § 115 a nasledujúce zákona č. 99/1963 Zbierky v znení
neskoršíchpredpisovanevydávalosobitnérozhodnutieonariadenípojednávania,keďžetotoObčiansky
súdny poriadok nevyžaduje a aj v zmysle Nariadenia číslo 861/2007/ES súd rozhodnutie vydáva len

vtedy, ak o nariadenie ústneho pojednávania požiada niektorá zo strán, teda účastníkov konania a súd
takúto žiadosť odmieta. Vtedy dôvody odmietnutia uvedie písomne, pričom proti takémuto rozhodnutiu
súdu o odmietnutí žiadosti o nariadenie ústneho pojednávania nemožno samostatne podať opravný
prostriedok (článok 5. bod 1 Nariadenia číslo 861/2007/ES.

Súd vykonal dokazovanie obsahom žaloby, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, výpoveďou
žalovanej, exekučným spisom 21Er/1423/2010 Okresného súdu Zvolen a zistil tento skutkový stav:

Zo zmenky vystavenej dňa 10. 12. 2008 v Krupine k zmluve číslo 6115918 súd zistil, že bola vystavená
na sumu 15.958,95,- Sk (529,74 €). Bola zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava

I., Oddiel Sro, vložka číslo 23636/B a bola vystavená na zmenkovú sumu spolu s 0,25 % zmenkovým
úrokom denne od 22. 4. 2009. V zmenke bolo ďalej uvedené, že je splatné po predložení naraz:
Pohotovosť s.r.o., IČO: 35 807 598 bez protestu, na preplatenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.
Zmenka bola podpísaná vystaviteľkou a išlo o zmenku k zmluve číslo 6115918.

Z vyjadrenia právneho zástupcu, ktoré bolo doručené na pojednávaní súd zistil, že konanie inicioval
postupom podľa článku 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES číslo 861/2007 a preto
očakával, že súd bude v ňom postupovať podľa procesných zásad definovaných v tomto nariadení.
Namietal, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre nariadenie ústneho pojednávania a
pojednávanie nebolo nevyhnutné na zabezpečenie riadneho súdneho procesu. V danom prípade

sa nejednalo o prípad uplatňovanej pohľadávky zjavne neopodstatnenej, ani o podanie zjavne
neprípustného návrhu. Keďže zo strany žalovanej nebolo preukázané, že by uplatnila námietku, ktorá
by inak patrila pôvodnému majiteľovi zmenky, neexistuje dôvod, na základe ktorého by mohol súd
opodstatnene vykonať dokazovanie týkajúce sa obsahu kauzálnej zmluvy predchádzajúcej vystaveniu
takejto zmenky. Žiadal ďalej zohľadniť, že sa jedná o záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné vzťahy

a teda ani na hospodárske dôvody jej vzniku. Nespornosť záväzku zo zmenky je daná tým, že majiteľ
zmenky nemusí pre predkladaní zmenky na zaplatenie, ani neskôr pri jej vymáhaní preukazovať nič iné,
než to, že je vlastníkom zmenky. Zmenka je totiž cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej
forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v
zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný.

Ak bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako to bolo v danom prípade, musí dlžník preukázať,
že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou.
Žalobca považuje zmenku za splatnú, splatnosť nastala v okamihu jej predloženia a nie je preto daný
žiadny dôvod na to, aby súd návrhu žalobcu nevyhovel. Podľa zákona zmenkového a šekového je preto
oprávnený súd skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo

zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia, ani jej neprípustnosť.

Žalovaná na pojednávaní namietala, že v danom prípade ide o úžernícku zmenku, ktorú síce
podpisovala, Ale podpisovala čistú zmenku bez toho, aby tam bola uvedená suma. Uvedomuje si, že
urobila chybu, ale vtedy sa spoľahla na pána, ktorý jej ju dal v práci počas pracovnej doby podpísať s

tým, že sa jedná len o zmenku na sumu ohľadom úveru, ktorý si zobrala. Úver, ktorý jej bol poskytnutý
splácaladoroku2010,lebobolazamestnaná,každýmesiacjejzamestnávateľzrážalsumuztituluúveru.
Akú konkrétnu sumu zaplatila si nepamätá, lebo je to dávno, ale určite to bola suma vyššej hodnoty, nie
je pravdou, že by nič nezaplatila. Potom jej zomrel manžel, dostala výpoveď v zamestnaní, v súčasnostimá pracovnú zmluvu na dobu určitú a má príjem 300,- €. Keby jej finančne nepomáhali dcéry, nemala by
z čoho žiť. Úver jej bol poskytnutý na sumu 8.000,- Sk a nie tak, ako je uvedené v zmenke 15.958,95,-
Sk. Nie je preto ochotná pohľadávku žalobcovi zaplatiť.

Z pripojeného exekučného spisu číslo 21Er/1423/2011 Okresného súdu Zvolen súd zistil, že spoločnosť
Pohotovosť, s.r.o. Bratislava ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzavreli v písomnej forme zmluvu
o úvere zo dňa 10. 12. 2008. Zmluva bola uzavretá na predtlačenom formulári a dlžníčke bol
poskytnutý úver vo výške 8.000,- Sk, t.j. 265,55 €. Ako ďalej súd zistil, exekučným titulom bol rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841
04 Bratislava, spisová značka SR 17771/09 zo dňa 17. 11. 2009, ktorým rozhodcovský súd zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 529,79 € spolu s zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 529,74
€ od 22. 4. 2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 529,74 € od 26. 8.
2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 157,04 €, všetko do troch dní
po právoplatnosti rozsudku.

Uznesenímzodňa25.10.2012súdexekučnékonaniezastavil,uznesenienadobudloprávoplatnosťdňa
22. 2. 2013. Tomuto uzneseniu predchádzalo uznesenie zo dňa 20. 6. 2011, ktorým súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a uznesenie nadobudlo právoplatnosť
11. 11. 2011.

Ako súd zistil z pripojeného exekučného spisu zmenka, ktorá bola pripojená k návrhu bola vystavená ako
zabezpečovací prostriedok z poskytnutého úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského úveru. Pôvodne
bola zmenka vystavená spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ktorá ju následne indosovala na žalobcu
ako zahraničnú právnickú osobu. Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a

žalovaným má teda spotrebiteľskú povahu. Na posúdenie spotrebiteľských zmlúv súd v zmysle článku
19 Nariadenia číslo 861/2007/ES aplikoval slovenské procesné rozhodné právo. Z uvedeného potom
vyplýva, že slovenské subjekty pôvodne ani nepredpokladali iný ako právny poriadok Slovenskej
republiky. Podľa bodu 13 Nariadenia číslo 861/2007/ES pojmy „zjavne neopodstatnené“ v kontexte
zamietnutia pohľadávky a neprípustné „v kontexte zamietnutia návrhu“ by sa mali určiť v súlade

s vnútroštátnym právom, súd v danom prípade postupoval podľa Občianskeho súdneho poriadku,
Občianskeho zákonníka, zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov spotrebiteľských úveroch v súlade
so smernicou rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
Smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, Smernicou 2005/29/ES o nekalých
praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu. Ako rozhodné právo aplikoval súd právo

Slovenskej republiky aj vzhľadom na to, že pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť Pohotovosť,
s.r.o. Bratislava ako slovenská právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená
ani preukázaná nebola.

Podľa článku I. § 75 zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov

vlastná zmenka obsahuje:
1./ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom bola
listina spísaná;
2./ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu;
3./ údaj zročnosti;

4./ údaj miesta, kde sa má platiť;
5./ meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť;
6./ dátum a miesto vystavenia zmenky;
7./ podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho

vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 10. 2010 spotrebiteľkou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia
sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 spotrebiteľ je fyzická osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti,
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred

podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 ak dodávateľ nepreukáže
opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za
individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 v pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení na účely
tohto zákona sa rozumie:
a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru, alebo inej právnej forme;
b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa, alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou,

alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku, alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, ale ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky.

Ako mal súd preukázané, žalovaná uzavrela ako dlžníčka so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Bratislava
ako veriteľom v písomnej forme zmluvu o úvere, predmetom ktorej bol poskytnutý úver vo výške 265,55
€. V ten istý deň, ako bola podpísaná zmluva bola vystavená a podpísaná zmenka na sumu 529,74 €,
ktorú si uplatnil žalobca na súde.

Vykonaným dokazovaním mal tak súd preukázané, že žalobcom predložená zmenka zabezpečovala
hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere uzavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a
spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Bratislava ako veriteľom. Zmluvu o úvere uzatváral žalovaný ako občan,
fyzická osoba. Zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, mala predtlačený text a do zmluvy sa
dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané a to osobné údaje dlžníka,

výška poskytnutého úveru, výška poplatku a spôsob splatnosti. Do zmluvy sa dopisovala len suma
úveru, suma poplatku a výška splátok, ako aj počínajúci deň splatnosti, pričom v predtlačenej forme
formulára bol obsiahnutý aj text, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o príslušný
poplatok. Neoddeliteľnou časťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, dohody
o vyplnení zmenky a mediačnej dohody. Taktiež sa strany dohodli na tom, že v zmysle § 262 ods. 1

Obchodného zákonníka sa ich právne vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom.

S poukazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom je
spotrebiteľskou zmluvou, ak dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka) a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka). Súčasne sa vyžadovalo, aby spotrebiteľské zmluvy neobsahovali ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,

teda neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) s tým, že zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech
spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu Občiansky zákonník priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné povinnosti (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2

Občianskeho zákonníka).

V danom prípade žalovaný ako fyzická osoba spĺňal definíciu spotrebiteľa a spoločnosť Pohotovosť,
s.r.o. Bratislava na strane veriteľa konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní
zmluvy o úvere, keďže aj v predmete podnikania zapísaného v Obchodnom registri mala činnosť

poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Podľa záveru súdu tak bolo preukázané, že veriteľ, teda
spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava spĺňal definíciu dodávateľa. V konaní bolo ďalej preukázané,
že zmluva medzi veriteľom a žalovaným bola uzatvorená na formulári veriteľa vrátane všeobecných
zmluvných podmienok, do tejto zmluvy bolo možné doplniť, resp. zmeniť len osobné údaje žalovaného
ako dlžníka a výšku úveru. Súd mal tak preukázané, že veriteľ tieto zmluvy uzatváral s viacerými

osobami, bolo obvyklé, že ktorákoľvek druhá strana ako spotrebiteľ obsah tejto zmluvy podstatným
spôsobom ovplyvniť nemohla.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 22. 4. 2009 uzavretá
medzi veriteľom a žalovanou bola spotrebiteľskou zmluvou, ktorej predmetom bolo dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov a v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru sa potom zakazovalo plniť
zmenkou, veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského
úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne
vo výške aktuálnej výšky nesplatného spotrebiteľského úveru a príslušenstva, t.j. maximálne 30
% istiny spotrebiteľského úveru vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 4 Zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov). Hoci teda na zabezpečenie
spotrebiteľského úveru mohla byť vystavená zabezpečovacia zmenka, táto mohla byť vyplnená len
na zákonom stanovenú maximálnu zmenkovú sumu. Podľa zmluvy o úvere bola výška úveru 529,74
€ a za predpokladu, že by žalovaná nezaplatila ani len časť úveru, príslušenstvo v rámci zmenkovejsumy mohlo byť maximálne vo výške 30 % z istiny poskytnutého úveru, t.j. 79,66 € a tak maximálna
zmenková suma pozostávajúca zo spotrebiteľského úveru mohla byť vo výške 345,21 €. V danom
prípade zmenková suma predstavovala 529,74 € s príslušenstvom a bola tak vyplnená v rozpore so

zákonom.

Aj keď si žalobca uplatnil nárok v konaní ako zmenkový nárok, bolo povinnosťou súdu z úradnej moci
skúmať platnosť zmenky, pričom neplatnosť zmenky ako cenného papiera je možné posudzovať nielen
pre nesplnenie podmienok podľa Zákona č. 191/1950 Zbierky, ale keďže sa jedná o právny úkon aj keď

abstraktný, aj podľa všeobecných ustanovení § 34 a nasledujúce Občianskeho zákonníka o platnosti
právneho úkonu. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez
návrhu z úradnej povinnosti, keďže verejný záujem tu prevažuje na osobnými záujmami účastníkov
absolútne neplatného právneho úkonu a to aj tých, ktorí neplatnosť sami nespôsobili, ani ju nezavinili.

Keďže zmenka bez ohľadu na jej abstraktnosť je právnym úkonom, každý právny úkon, ktorý odporuje

zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
súd v rámci občianskeho súdneho konania prihliada ex offo. Povinnosť súdu z úradnej moci prihliadať
na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prelomuje aj zásadu stanovenú v článku I. § 17 zákona č.
191/1950 Zbierky, čo je vyjadrené aj v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov,
kde zákonodarca uviedol, že ide o ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmenky majiteľa zmenky, alebo

postúpenia práv zo zmenky. Naviac odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského
vzťahu nie je možné, pretože právo v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitím zmenky regulované a
obmedzené (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov) a keďže sa jedná o kogentnú úpravu, je
nutné zo zákona skúmať podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť. Keďže žalobca ako indosár
si podaným návrhom uplatnil nárok zo zmenky, ktorú zmenku súd z úradnej povinnosti vyhodnotil ako

absolútne neplatný právny úkon, nebol daný právny základ nároku žalobcu z uplatnenej zmenky a návrh
žalobcu nebol dôvodný.

Žalobca si uplatnil nárok zo zmenky, súd sa preto pri posudzovaní jeho dôvodnosti obmedzil len
na posudzovanie predmetnej zmenky. Súd však poukazuje na tú skutočnosť, že ak by v rámci tzv.

spotrebiteľského práva pristúpil k posudzovaniu nekalých podmienok hlavného záväzkového vzťahu,
vyhodnotil by dojednanie dohody o vyplnení zmenky obsiahnuté v článku 17 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru ako podmienku výslovne nekalú, keďže umožňuje požadovať od spotrebiteľa
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku a to zmenkový úrok 0,25 %
denne, čo predstavuje 91,25 % ročne (§ 53 ods. 4, písm. k/ Občianskeho zákonníka) a rovnako by súd

úver vyhodnotil ako zo zákona bez poplatkov, keďže v uzavretej zmluve o úvere nebola uvedená ročná
percentuálnamieranákladov(§4ods.2,písm.g/)zákonač.25/2001Zbierkyzákonovospotrebiteľských
úveroch.

Súd tiež poukazuje na tú skutočnosť, že čo sa týka splatnosti zmenkovej sumy, náležitosťou predmetnej

zmenkymusíbyťúdajojejsplatnosti(§1bod.4a§75bod3zákonač.191/1950Zbierky):Zmenkysinou
dobou splatnosti ako je uvedené, alebo so splatnosťou postupnou sú neplatné. Predmetná zmenka má
splatnosť uvedenú „zaplatením zmenky pri predložení“, čo je prvý prípad splatnosti a v ďalšom odstavci
má splatnosť stanovenú na „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Súd má za to, že
sa jedná o neurčitý údaj splatnosti, resp. splatnosť postupnú a podľa § 33 ods. 2 Zákona č. 191/1950

Zbierky sa takáto zmenka považuje za neplatnú.

Súd preto vyhodnotil zmenku, na základe ktorej si uplatňuje žalobca svoje právo ako absolútne neplatný
úkon, ktorú neplatnosť posudzoval z úradnej povinnosti a žalobu preto v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. žalovaný mal v konaní úspech, náhradu trov
konania si neuplatnil. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu toto právo nevzniklo.
Podľa článku I. § 75 zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vlastná zmenka obsahuje:
1./ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom bola

listina spísaná;
2./ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu;
3./ údaj zročnosti;
4./ údaj miesta, kde sa má platiť;5./ meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť;
6./ dátum a miesto vystavenia zmenky;
7./ podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 10. 2010 spotrebiteľkou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia

sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti,
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 ak dodávateľ nepreukáže

opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za
individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom

odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení na účely
tohto zákona sa rozumie:a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru, alebo inej právnej forme;
b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa, alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou,

alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku, alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, ale ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniame) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).