Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 27, 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 22Cb/87/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712210592
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7712210592.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Igorom Raganom, v právnej veci žalobcu: DISSTON, s. r.
o., so sídlom Hurbanova 1582/20, Trenčín, IČO: 36 814 661, zastúpený: advokátska kancelária Geško,
Hulín a partneri, s . r. o. , so sídlom Velehradská 33, Bratislava 821 08, IČO: 35 922 907, proti žalovanej:
Obec Drahňov, 076 74 Drahňov, IČO: 331503, zastúpenej: JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, AK so
sídlom Štúrova ulica č. 20, Košice, o zaplatenie 17 258,59 EUR s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný uhradiť žalovanej trovy konania vo výške 1 472,99 EUR, ktoré pozostávajú z trov
právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu žalovanej, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný žalobca, Ing. Peter Paulovčák - VODIP, sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 15.12.2009 /
č.l. 4 - 8/ domáhal na žalovanej zaplatenia pohľadávky vo výške 104 770,96 EUR s 14 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 26 236,38 EUR od 8.12.2000 do zaplatenia, zo sumy 4 539,98 EUR od
17.12.2005 do zaplatenia, zo sumy 12 718,62 EUR od 17.12.2005 do zaplatenia a zmluvnej pokuty za
každý deň omeškania zo sumy 26 236,38 EUR od 8.12.2000 do zaplatenia, zo sumy 4 539,98 EUR od
17.12.2005 do zaplatenia, zo sumy 12 718,62 EUR od 17.12.2005 do zaplatenia na základe vystavených
faktúry č. 0000031 zo dňa 27.11.2000, splatnej dňa 7.12.2000 na sumu 2 390 397,20 Sk, na ktorú bolo
uhradené 1 600 000,-Sk, k úhrade zostáva 136 771,50 Sk /4 539,98 EUR/, faktúry č. 0500049 zo dňa
2.12.2005, splatnej dňa 16.12.2005 na sumu 136 771,50 Sk /4 539,98 EUR/, faktúry č. 0500050 zo dňa
2.12.2005, splatnej dňa 16.12.2005 na sumu 383 161 Sk /12 718,62 EUR/, faktúry č. 9600031, splatnej
dňa 14.12.1996 na sumu 154 500 Sk /5 128,46 EUR/, faktúry č. 9700002, splatnej dňa 4.3.1997 na
sumu 62 000 Sk /2 058,02 EUR/, faktúry č. 9700005, splatnej dňa 20.5.1997 na sumu 89 000 Sk /2
954,24 EUR/, faktúry č. 9700015, splatnej dňa 5.9.1997 na sumu 92 000 Sk /3 053,84 EUR/, faktúry
č. 9700020, splatnej dňa 16.10.1997 na sumu 61 000 Sk /2 024,83 EUR/, faktúry č. 9800019, splatnej
dňa 15.10.1998 na sumu 92 000 Sk /3 053,84 EUR/, faktúry č. 9800020, splatnej dňa 15.10.1998 na
sumu 273 000 Sk /9 061,94 EUR/, faktúry č. 9900012, splatnej dňa 10.7.1999 na sumu 265 500 Sk /8
812,99 EUR/, faktúry č. 9900033, splatnej dňa 30.10.1999 na sumu 263 000 Sk /8 730 EUR/, faktúry
č. 0212002, splatnej dňa 12.9.2002 na sumu 494 000 Sk /1 6 397,80 EUR/. Konanie bolo vedené na
súde pod sp.zn. 22Cb/96/2010.

Nárok odôvodnil tým, že dňa 16.12.1994 bola uzavretá Zmluva o dielo č. 04 - 12/1994 „Drahňov - prívod
vody do obce“ medzi Ing. Peter Paulovčák - VODIP ako zhotoviteľom a žalovanou ako objednávateľom.
V nej si zmluvné strany dohodli, že cenu za zhotovenie diela uhradí objednávateľ na základe faktúr,
ktoré vystaví zhotoviteľ a odošle objednávateľovi po vykonaní stavebných prác uvedených v bode 3.1

zmluvy. V bode 9.3. článku IX Zmluvné pokuty sa zmluvné strany dohodli, že ak objednávateľ nezaplatí
zhotoviteľovi za vystavenú faktúru do dátumu splatnosti, zaplatí objednávateľ zhotoviteľovi za každý deň
omeškania úrok 500,-Sk z vystavenej faktúry odo dňa splatnosti neuhradenej faktúry.

Dňa 1.6.2005 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, ktorou žalobca ako postupca postúpil
na postupníka, Nada still a.s. pohľadávku voči žalovanej vo výške 2 807 617,40 Sk spolu s ich
príslušenstvom, ako aj všetkými právami s nimi spojenými. Následne na návrh žalobcu proti žalovanej
spoločnosti Nada still, a.s., Okresný súd Rožňava rozhodol dňa 19.1.2009 pod sp.zn. 11Cb/167/2008,
že zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá dňa 1.6.2005, ktorou žalobca postúpil na postupníka
pohľadávku vo výške 2 807 617,40 Sk s jej príslušenstvom ako aj so všetkými právami s nimi spojenými
voči dlžníkovi obec Drahňov je neplatná. Z uvedeného vyplýva, že žalobca je jediným oprávneným na
vymáhanie pohľadávok voči žalovanej, ktorá vznikla z vyššie citovanej zmluvy o dielo. Podľa tvrdenia
žalobcu, ten výzvou zo dňa 13.5.2009 vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu, ktorý voči nej eviduje vo
výške 236 358,79 EUR v lehote do 5 dní. V žalobnom návrhu označené dôkazy s výnimkou zmluvy o
dielo č. 04-12/1994 zo dňa 16.12.1994, na preukázanie svojich tvrdení, však žalobca napriek výzvam
súdu nedoložil.

Na výzvu súdu žalobca podaním zo dňa 6.8.2010 /č.l. 32/ doplnil petit žalobného návrhu v časti
uplatnenej zmluvnej pokuty tak, že žiadal priznať zmluvnú pokutu vo výške 16,60 EUR za každý deň
omeškania zo sumy 26 236,38 EUR od 8.12.2000 do zaplatenia, zo sumy 4 539,98 EUR od 17.12.2005
do zaplatenia, zo sumy 12 718,62 EUR od 17.12.2005 do zaplatenia.

Pred pojednávaním vo veci, podaním doručeným súdu dňa 14.3.2011 zobral žalobca návrh v časti sumy
71 114,56 EUR späť (nárok z faktúry č. 0000031, č. 9600031, č. 9700002, č. 9700005, č. 9700015, č.
9700020, č. 9800019, č. 9800020, č. 9900012, č. 9900033) a v uvedenej časti žiadal konanie zastaviť.

Uznesením zo dňa 15.3.2011, č.k. 22Cb/96/2010- 60 súd konanie zastavil sčasti, čo do istiny vo výške
71 114,56 EUR a v prevyšujúcej časti konanie o zaplatenie sumy vo výške 33 656,40 EUR s úrokom z
omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 26 236,38 EUR od 8.12.200 do zaplatenia, zo sumy 4 539,98
EUR od 17.12.2005 do zaplatenia, zo sumy 12 718,62 EUR od 17.12.2005 do zaplatenia a zmluvnú
pokutu 16,60 EUR za každý deň omeškania zo sumy 26 236,38 EUR od 8.12.2000 do zaplatenia, zo
sumy 4 539,98 EUR od 17.12.2005 do zaplatenia, zo sumy 12 718,62 EUR od 17.12.2005 do zaplatenia
vylúčil na samostatné konanie. Vylúčený nárok bol vedený pod sp.zn. 22Cb/100/2011 /č.l. 2/.

Podaním doručeným súdu dňa 14.3.2011 pôvodný žalobca a spoločnosť DISSTON, s. r. o. (pôvodné
obchodné meno ixxon s.r.o.), so sídlom Hurbanova 1582/20, Trenčín, IČO: 36 814 661 navrhli, aby súd
pripustil podľa § 92 ods. 2, 3 O.s.p. zámenu účastníkov konania na strane žalobcu z Ing. Peter Paulovčák
- VODIP na DISSTON, s. r. o. v časti uplatneného nároku čo do sumy 17 258,59 EUR s prísl. a zmluvnej
pokuty (nárok z faktúry č. 0500049 a 0500050), pretože na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 10.3.2011 postúpil žalobca mimo ďalších aj pohľadávky z faktúry č. 0500049 na sumu 4 539,98
EUR a č. 0500050 na sumu 12 718,61 EUR, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania na spoločnosť
DISSTON, s. r. o., s čím uvedená spoločnosť zároveň vyslovila svoj súhlas.

Súd uznesením zo dňa 19.4.2012, č.k. 22Cb/100/2011 - 45 /č.l. 19 - 20/ pripustil zámenu účastníkov
konania na strane žalobcu v časti uplatneného nároku čo do istiny 17 258,59 EUR s 14 % úrokom z
omeškania zo sumy 17 258,59 EUR od 17.12.2005 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 16,60 EUR
za každý deň omeškania zo sumy 17 258,59 EUR od 17.12.2005 do zaplatenia tak, že doterajší žalobca:
Ing. Peter Paulovčák - VODIP, miesto podnikania 07101 Michalovce, Zeleninárska 3, IČO 17194415 v
uvedenej časti uplatneného nároku z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil: DISSTON, s. r. o., so
sídlom Hurbanova 1582/20, Trenčín, IČO: 36 814 661.

Následne uznesením zo dňa 14.6.2012, č.k. 22Cb/100/2011 - 49 /č.l. 1/ nárok žalobcu DISSTON, s. r.
o., so sídlom Hurbanova 1582/20, Trenčín, IČO: 36 814 661, na zaplatenie sumy 17 258,59 EUR s 14 %

úrokom z omeškania zo sumy 17 258,59 EUR od 17.12.2005 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške
16,60 EUR za každý deň omeškania zo sumy 17 258,59 EUR od 17.12.2005 do zaplatenia vylúčil na
samostatné konanie a rozhodol, že o trovách konania medzi žalobcom DISSTON, s. r. o. a žalovaným
bude rozhodnuté v konaní v ktorom dôjde k prejednaniu vyššie uvedeného vylúčeného nároku.

Nárok žalobcu voči žalovanej v konaní vedenom pod sp.zn. 22Cb/87/2012 tak predstavuje suma 17
258,59 EUR (nárok z faktúry č. 0500049 a 0500050) s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo
sumy 17 258,59 EUR od 17.12.2005 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 16,60 EUR za každý
deň omeškania zo sumy 17 258,59 EUR od 17.12.2005 do zaplatenia a trovy konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil
nasledovný skutkový stav:

Faktúrou č. 0500049 zo dňa 2.12.2005 /č.l. 14/ fakturoval zhotoviteľ - právny predchodca žalobcu
žalovanej sumu 136 771,50 Sk za prevedené práce na stavbe „Drahňov - prívod vody“ podľa zmluvy o
dielo č. 04-12/1994 v rozsahu: porealizačné zameranie stavby a prevádzkový poriadok. Dátum splatnosti
na faktúre je uvedený deň 16.12.2005. Prílohou faktúry je zisťovací protokol o vykonaných stavebných
prácach /č.l. 15/ potvrdený zhotoviteľom a objednávateľom.

Faktúrou č. 0500050 zo dňa 2.12.2005 /č.l. 16/ fakturoval zhotoviteľ - právny predchodca žalobcu
žalovanej sumu 383 161 Sk za prevedené práce na stavbe „Drahňov - prívod vody“ podľa zmluvy o
dielo č. 04-12/1994, prívod vody z PVC rúr DN 160 mm. Dátum splatnosti na faktúre je uvedený deň
16.12.2005. Prílohou faktúry je zisťovací protokol o vykonaných stavebných prácach /č.l. 17/ a súpis
vykonaných prác /č.l. 18/ potvrdený zhotoviteľom a objednávateľom.

Dňa 10.3.2011 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok /č.l. 9 - 10/, ktorou právny predchodca
žalobcu - Ing. Peter Paulovčák ako postupca postúpil na postupníka, DISSTON, s. r. o. (pôvodné
obchodné meno ixxon s.r.o.) pohľadávky voči žalovanej vo výške 115 630,09 EUR spolu s ich
príslušenstvom, ako aj všetkými právami s nimi spojenými. Predmetom postúpenia bola aj pohľadávka
zo zmluvy o dielo č. 04-12/1994 zo dňa 16.12.1994, predmet zmluvy: zhotovenie stavby „Drahňov -
prívod vody“ vyúčtovanej faktúrou č. 0500049, splatnou dňa 16.12.2005 na sumu 136 771,50 Sk /4
539,98 EUR/ a faktúrou č. 0500050 splatnou dňa 16.12.2005 na sumu 383 161 Sk /12 718,61 EUR/.
Postúpenie pohľadávok bolo oznámené žalovanej Ing. Petrom Paulovčákom - VODIP oznámením zo
dňa 10.3.2011 /č.l. 11 -12/, ktoré bolo žalovanej zasielané dňa 11.3.2011 /č.l. 13/.

Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby /č.l. 209 - 212/ vyplýva, že žalovaná ako objednávateľ dňa
7.12.2005 prevzal dielo „Drahňov - prívod vody“ realizované na základe zmluvy o dielo č. 16-12/1994
zo dňa 16.12.1994 vrátane jej 5 dodatkov. V uvedenom zápise je poznamenané, že toho času nie sú
uhradené faktúry č. 0000031, č. 0500049 zo dňa 2.12.2005 vo výške 136.771,50 Sk a č. 0500050 zo
dňa 2.12.2005 vo výške 383.161 Sk. Zápis je opatrený podpisom zhotoviteľa aj objednávateľa.

V prílohe č. 2 /č.l. 214/ k zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 7.12.2005 je uvedený zoznam
odovzdanej dokumentácie a to pod bodom 2. zápisnica č. 10/11/2005 - Tlakové skúšky vodovodného
potrubia - celková, pod bodom 19. porealizačné zameranie stavby vypracované Ing. Jozefom Badidim
č. zákazky 14328810-152/2005.

V konaní predložil pôvodný žalobca text zmluvy o dielo č. 04-12/1994 zo dňa 16.12.1994, uzavretej
medzi žalovanou ako objednávateľom a právnym predchodcom žalobcu ako zhotoviteľom /č.l. 33 - 41/,
predmetom ktorej bolo zhotovenie stavby: „ Drahňov - prívod vody do obce“ tak, ako bolo dohodnuté
v článku III., bod 3.1. V článku VI. boli dohodnuté platobné podmienky, kde cenu za zhotovenie diela
uhradí objednávateľ na základe faktúr, ktoré zhotoviteľ vystaví a odošle objednávateľovi po vykonaní
stavebných prác podľa bodu 3.1. (bod. 6.1.). Lehota splatnosti faktúr je 14 dní od doručenia (bod 6.5.). V
článku IX., bod 9.1. zmluvy je uvedené, že ak objednávateľ nezaplatí zhotoviteľovi za vystavené faktúry

do dátumu splatnosti zaplatí objednávateľ zhotoviteľovi za každý deň omeškania zmluvnú pokutu 500
Sk z vystavenej a do dátumu splatnosti neuhradenej faktúry.

Dňa 27.9.2013 predložil žalobca text zmluvy o dielo č. 04-12/1994 zo dňa 16.12.1994, uzavretej medzi
žalovanou ako objednávateľom a právnym predchodcom žalobcu ako zhotoviteľom v znení jej dodatkov
č. 1 až č. 5 /č.l. 226 - 242/, predmetom ktorej bolo zhotovenie stavby: „ Drahňov - prívod vody do
obce“ tak, ako bolo dohodnuté v článku III., bod 3.1. V článku VI. boli dohodnuté platobné podmienky,
kde cenu za zhotovenie diela uhradí objednávateľ na základe faktúr, ktoré zhotoviteľ vystaví a odošle
objednávateľovi po vykonaní stavebných prác podľa bodu 3.1. (bod. 6.1.). Lehota splatnosti faktúr je
14 dní od vyhotovenia faktúry (bod 6.4.). V článku IX., bod 9.3. zmluvy je uvedené, že ak objednávateľ
nezaplatí zhotoviteľovi za vystavené faktúry do dátumu splatnosti zaplatí objednávateľ zhotoviteľovi za
každý deň omeškania úrok 500 Sk z vystavenej faktúry odo dňa splatnosti neuhradenej faktúry.

Žalovaná obsah textu zmluvy o dielo č. 04-12/1994 zo dňa 16.12.1994, predložený žalobcom na č.l.
226 a nasl. nerozporovala /č.l. 278/. Súd zároveň zistil, že na základe totožného text zmluvy o dielo č.
04-12/1994 zo dňa 16.12.1994 a jej dodatkov ako na č.l. 226 a nasl. sa medzi účastníkmi konania viedli
aj ďalšie spory na tunajšom súde pod sp.zn. 19Cb/42/2007, resp. sp.zn. 17Cb/17/2007. Napokon to,
že medzi účastníkmi bol platný a účinný text zmluvy na č.l. 226 a nasl. (na základe novácie záväzku
podľa § 570 Občianskeho zákonníka) svedčí aj dodatok č. 3 k zmluve zo dňa 9.5.2000 /č.l. 235/ kde je
uvedený základ dane ceny stavby suma 8.778.832 Sk, čo je zhodná suma ako v texte zmluvy o dielo
na č.l. 226 a nasl., kde v článku V. CENA STAVBY , bod 5.2. je uvedený základ dane ceny stavby suma
8.778.832 Sk. Naopak, v texte zmluvy o dielo na č.l. 33 a nasl. je v článku V. CENA STAVBY , bod 5.2.
uvedený základ dane ceny stavby suma 6.751.640 Sk. Aj pôvodný žalobca v žalobe uvádza, že bolo
dohodnuté pre prípad omeškania objednávateľa úrok z omeškania /č.l. 5/, tak ako to vyplýva zo zmluvy
o dielo č.l. 226 a nasl..

Napokon v dodatku zo dňa 20.3.2002 o zmene obsahu zmluvy o dielo č. 04-12/1994 /č.l. 200/, ktorý
predložil žalobca /č.l. 88/, bolo zrušené znenie článku IX. pôvodnej zmluvy a to zmluvnej pokuty a bol
nahradený okrem iného bodom 9.3., v ktorom je uvedené: že ak objednávateľ nezaplatí zhotoviteľovi za
akúkoľvek príslušnú faktúru, vystavenú za vykonané stavebné práce do uplynutia lehoty jej splatnosti,
vzniká zhotoviteľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500 Sk, za každý deň omeškania s
úhradou príslušnej splatnej faktúry a to až do času jej úplného zaplatenia“, ďalej bodom 9.4., v ktorom je
uvedené, že zhotoviteľ je oprávnený si okrem nároku na zaplatenie zmluvných pokút uplatniť aj nárok na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 14 % ročne z dlžnej nezaplatenej sumy uplatnenej zhotoviteľom
na základe tejto zmluvy akoukoľvek faktúrou.

V tomto dodatku zo dňa 20.3.2002, je okrem iného uvedené, že zmluvné strany: úplne rušia znenie
ustanovenia článku VI. PLATOBNÉ PODMIENKY a nahrádzajú ich novou dohodu obsahu článku VI.
PLATOBNÉ PODMIENKY takto: bod 6.4. „lehota splatnosti jednotlivých faktúr je minimálne 10 dní odo
dňa vyhotovenia faktúry“.

Pôvodné znenie článku VI. bod 6.4. zo dňa 16.12.2004 bolo pritom nasledovné: „Lehota splatnosti faktúry
je 14 dní od vyhotovenia faktúry“ /č.l. 229/. Z porovnania znenia týchto záväzkov, ich obsahu je zrejmé, že
sa jedná o úplne rozdielny obsah tohto záväzku splatnosti jednotlivej faktúry. V samotnej dohode zo dňa
20.3.2012 je použitý pojem: „ úplne rušia“ z čoho možno gramatickým a logickým výkladom pri použití
ustanovenia § 35 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka dospieť k záveru, že účastníci zmluvy dodatkom
zo dňa 20.3.2002 zrušili pôvodný záväzok týkajúci sa splatnosti faktúr a nahradili ho novým záväzkom
uvedeným v samotnej dohode zo dňa 20.3.2002.

Podľa tohto nového záväzku dohodnutej splatnosti faktúr, v článku VI. bod 6.4., v dohode zo dňa
20.3.2002, je dohodnutá lehota splatnosti minimálne 10 dní odo dňa vyhotovenia faktúry a teda podľa
takto dohodnutej lehoty splatnosti sa žalovaná nemohla dostať do omeškania zo zaplatením faktúr,
keďže v podstate je na vôli žalovanej, kedy faktúru uhradí. Teda žalobcovi nemohol vzniknúť ani nárok

na zaplatenie zmluvnej pokuty za oneskorenú úhradu faktúr, tak ako bol dohodnutý v článku IX. bod 9.3.
resp. úroku z omeškania, tak ako bol dohodnutý v bode 9.4. dodatku zo dňa 20.3.2002.

Právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu voči žalovanej. Poukázal,
že medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá lehota splatnosti faktúr dodatkom zo dňa 20.3.2002 tak,
že splatnosť mohla byť určená v minimálne 10 dňovej lehote, nikde sa však neuvádza, že právo určenia
splatnosti má žalovaná ako dlžník. Naopak zo znenia článku logicky vyplýva, že splatnosť faktúr bol
oprávnený určiť zhotoviteľ za dodržania podmienky minimálne 10 dní odo dňa vyhotovenia faktúr. Totiž
práve veriteľ (zhotoviteľ) má podľa zmluvy právo vyhotoviť faktúru, pri jej vystavení je povinný sa riadiť
zmluvou, ktorá ho limituje spodnou hranicou lehoty splatnosti. Inak povedané, veriteľ nie je oprávnený
vyhotoviť faktúru a stanoviť lehotu splatnosti kratšiu ako 10 dní. Zo znenia článku 6.4. dohody zo dňa
20.3.2002 aj logicky vyplýva, že splatnosť faktúr bol oprávnený určiť zhotoviteľ za dodržania podmienky
minimálne 10 dní odo dňa vyhotovenia faktúr. Aj v prípade, že splatnosť nie je takto určená pripadá
do úvahy § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zároveň poukázal na právny záver Krajského súdu v
Košiciach vyslovený v jeho uznesení zo dňa 28.6.2013 č.k. 2Cob/6/2013-352 /č.l. 215 - 2019/, podľa
ktorého pre určenie časového okamihu zaplatenia ceny je rozhodujúca dohoda zmluvných strán. Ak sa
zmluvné strany nedohodnú na splatnosti ceny za dielo, platí zákonná úprava. Nárok na cenu tak vzniká
vykonaním diela. Zhotoviteľ si tak splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho vykonaním a odovzdaním
podľa § 554 Obchodného zákonníka.

Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že nárok žalobcu neuznáva a navrhol, aby súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázal na to, že splatnosť uplatnených faktúr nenastala, keďže zo
znenia dodatku zo dňa 20.3.2002 jednoznačne vyplýva, že lehota splatnosti vystavených faktúr bola v
prospech dlžníka. Uvedené skonštatoval aj tunajší súd v konaní vedenom medzi tými istými účastníkmi
vo svojom rozsudku zo dňa 1.4.2011, sp.zn. 19Cb/42/2007, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 16.12.2011, č.k. 4Cob/80/2011-342. Zároveň vzniesol námietku premlčania,
keďže splatnosť prác, ktoré boli fakturované faktúrou č. 0500049 a č. 0500050, podľa právneho názoru
vysloveného v uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.7.2013, č.k. 2Cob/6/2013-352 nastala
vykonaným diela, teda najneskôr ku 7.12.2005, kedy došlo k odovzdaniu diela. Žaloba bola pritom
podaná dňa 15.12.2009, teda po uplynutí 4 ročnej premlčacej lehote. Napokon uplatnil aj námietku
započítania a to nároku žalovanej na zmluvnú pokutu 500,-Sk denne za omeškanie zhotoviteľa s
odovzdaním diela objednávateľovi, do výšky nároku žalobcu uplatneného v žalobe.

Na tento prejav započítania prípadnej pohľadávky žalovanej, právny zástupca žalobcu namietal, že túto
skutočnosť žalovaná neoznámila žalobcovi bez zbytočného odkladu v čase oznámenia o postúpení
pohľadávky a preto na ňu nemožno podľa § 529 Občianskeho zákonníka prihliadať.

Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.12.2011 č.k. 4Cob/80/2011-342 /č.l. 258 - 261/, ktorým
bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 1.4.2011 č.k. 19Cb/42/2007 /č.l. 189 - 199/,
ktorým bol nárok žalobcu voči žalovanej zamietnutý aj z dôvodu, že v podstate je na vôli žalovanej, kedy
faktúru uhradí vyplýva, že odvolací súd jasne vyslovil svoj právny názor, na základe ktorého si zmluvné
strany v dodatku zo dňa 20.3.2002 jasne dohodli minimálnu lehotu splatnosti a nie maximálnu lehotu
splatnosti. Takto formulovaná lehota splatnosti uvedená v dodatku z 20.3.2002 je jasná a nie je možné ju
inak vyložiť. Takto jasne dohodnutú lehotu v písomnej forme, ako minimálnu lehotu nie je možné vyložiť
aj po prípadnom výsluchu svedkov ako „maximálnu lehotu“. Nie je možný ani taký výklad tejto dohody
z 20.3.2002 o lehote splatnosti, ako to navrhuje žalobca, že právo určenia splatnosti faktúr má žalobca
ako zhotoviteľ len s podmienkou dodržania minimálne 10 dní odo dňa vystavenia faktúr. Zákon nepozná
pojem „minimálna lehota splatnosti“ s podmienkou jej maximálneho určenia veriteľom.

Pokiaľ sa týka navrhovaných dôkazov zo strany žalobcu na vypočutie Ing. Petra Paulovčáka ako
zhotoviteľa, ďalej bývalého starostu Mikuláša Semana a doloženie originálu zmluvy o dielo a jej dodatkov,
tieto dôkazy sú zbytočné, keďže nemôžu privodiť iné rozhodnutie vo veci, berúc do úvahy znenie dodatku
k zmluve zo dňa 20.3.2002, ktorý žiadna zo strán nerozporovala. Súd môže vykladať len to, čo je
napísané a zo znenia tohto dodatku, úmysle strán je nepochybný a zreteľný.

Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové
vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním (ods. 1). Právne vzťahy uvedené v ods. 1 sa
spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia
sa podľa predpisov občianskeho práva (ods. 2).

Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy
medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako
verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a
podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré
nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie
verejných potrieb.

Podľa § 272 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v
prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví
vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že
sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť
iba písomne.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá
pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci
alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba,
oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo
dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku
spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť,
začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 342 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je čas plnenia určený v prospech dlžníka, pred týmto
časom nie je veriteľ oprávnený požadovať plnenie, ale dlžník je oprávnený plniť svoj záväzok.

Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

Podľa § 526 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

Podľa § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj
svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené
alebo preukázané postúpenie pohľadávky ( § 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi.
Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia
neboli ešte splatné.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 300 Obchodného zákonníka okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na
povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

Podľa § 570 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa
nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Ak sa
nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť
písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 159 ods. 1 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.

Podľa § 159 ods. 2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány;
ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa
o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Podľa § 135 ods. 1 O.s.p. súd je viazaný
rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo
s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná (§ 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Súd

je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú
základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že
bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov,
a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise
základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Podľa § 135 ods. 2 O.s.p. inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám.
Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

Právoplatným rozsudkom súdu, sa adresátom účinkov záväznosti tohto rozhodnutia označeným v
ustanovení § 159 ods. 2 O.s.p. zakladá prekážka právoplatne rozhodnutej veci (§ 159 ods. 3 O.s.p.).
Účinky tohto právoplatného rozhodnutia sa vzťahujú na účastníkov konania, v ktorom bolo vydané; jeho
výrok je tiež záväzný pre súdy a iné štátne orgány, a to aj vtedy, ak ako predbežnú otázku posudzujú
právny vzťah medzi týmito účastníkmi, ktorý sa vyriešil uvedeným právoplatným súdnym rozhodnutím
(porovnaj napr. Števček, Ficová a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár, Praha 2009, str. 425).

Účastníkom konania, v ktorom súd vydal právoplatné rozhodnutie, je týmto rozhodnutím (jeho výrokom)
viazaný. Pokiaľ ide o iný (nie ten istý) nárok (predmet konania), zásadne platí, že ak v skončenom konaní
účastníkov došlo právoplatným súdnym rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa
aj tento (nový) nárok (neidentický s predmetom skončeného konania) odvodzuje, je súd v tomto ďalšom
(novom) občianskom súdnom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky (ktorá právoplatným súdnym
výrokom sa už vyriešila ako vec sama) týmto vyriešením viazaný (ustanovenie § 159 ods. 2 O.s.p.
predstavuje totiž vo vzťahu k ustanoveniu § 135 ods. 2 druhá veta O.s.p. osobitnú procesnú úpravu).
Súd preto nesmie vychádzať z iného záveru o (ne)existencii povinnosti medzi tými istými účastníkmi,
než ako o tomto ich právnom vzťahu už bolo právoplatne rozhodnuté.

Otázkou prejudiciálneho účinku právoplatného rozhodnutia sa zaoberala nielen judikatúra Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (porovnaj najmä uznesenie z 29. apríla 2010 sp. zn. 1 Cdo 133/2009),
ale aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze II.
ÚS 349/09-36 z 20. januára 2010 rozhodol o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „dohovor“),
zdôrazniac, že vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z ustanovenia § 135 ods. 2 O.s.p., ako
aj na zásadu viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní podľa § 159 ods.
2 O.s.p. všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie
vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu.

Keďže súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté
v osobitnom spore účastníkov, nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom konaní vec
správne alebo nesprávne právne posúdil. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť
a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia nesmie byť táto otázka položená a akékoľvek jej „nové“
právne posudzovanie v inom (ďalšom) konaní tých istých účastníkov je neprípustné. Iné riešenie by
znamenalo, že súd môže porušiť viazanosť uloženú mu zákonom v § 159 ods. 2 O.s.p. Pokiaľ súd
spomenutý prejudiciálny účinok ignoruje (nevezme za základ pre svoje rozhodnutie prejudikovaný
hmotnoprávny vzťah a rozhodne v rozpore s prejudikovaným hmotnoprávnym vzťahom), nerešpektuje
záväzné súdne rozhodnutie a koná v rozpore s ústavou, v zmysle ktorej môžu štátne orgány konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (viď čl. 2 ústavy). Zásada
právnej istoty je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Popretie prejudiciálnej záväznosti
právoplatného súdneho rozhodnutia znamená zásah do stability práva a právnych vzťahov ako aj do
riadneho výkonu spravodlivosti. Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre venuje ochrane
právnej istoty ako základnému aspektu právneho štátu náležitú pozornosť [viď najmä rozsudky vo veci
Brumărescu proti Rumunsku z 28. októbra 1999 a vo veci Ryabykh proti Rusku z 24. júla 2003].

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd nemohol dohodu o lehote splatnosti faktúr dohodnutú v
dodatku zo dňa 20.3.2002 vyhodnotiť ako lehotu v prospech žalobcu ako veriteľa. Teda čo sa týka

uplatneného nároku, jeho splatnosť nenastala, keďže tá bola dohodnutá v prospech dlžníka (žalovanej),
keďže je na vôli žalovanej, kedy faktúry uhradí.

Napokon aj v prípade právneho názoru vysloveného Krajským súdom v Košiciach v jeho uznesení zo
dňa 28.6.2013 č.k. 2Cob/6/2013-352 /č.l. 215 - 2019/, v prípade neurčitosti (teda neplatnosti) dohody o
splatnosti ceny diela (jednotlivých faktúr), by platila zákonná úprava podľa § 554 Obchodného zákonníka,
teda sporné faktúry by sa stali splatnými vykonaním a odovzdaním diela. Keďže z jednotlivých listinných
dôkazov jednoznačne vyplýva, že k odovzdaniu diela došlo dňa 7.12.2005 a to na základe zápisu o
odovzdaní a prevzatí stavby /č.l. 209 - 212/, splatnosť faktúr by nastala najneskôr dňa 7.12.2005. Teda
4 ročná premlčacia lehota by tak uplynula dňa 7.12.2009, čo je pred podaním žalobného návrhu, ktorý
bol doručený súdu dňa 15.12.2009. Vzhľadom k tomu by námietka premlčania žalovanej bola dôvodná
a súd by nemohol nárok na úhradu z uplatnených faktúr pre uplynutie premlčacej lehoty priznať.

Na námietku započítania prípadnej pohľadávky žalovanej voči zhotoviteľovi diela s pohľadávkou
žalobcu, nemožno podľa § 529 Občianskeho zákonníka prihliadať, keďže tá ju neoznámila žalobcovi
bez zbytočného odkladu v čase oznámenia o postúpení pohľadávky, ale až v priebehu konania.

Vzhľadom k vyššie uvedenému súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd teda zaviazal žalobcu uhradiť žalovanej trovy konania
spolu vo výške 1 472,99 EUR, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.

Podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb prislúcha právnemu zástupcovi navrhovateľa odmena za 3 úkon právnej pomoci po 336,94
EUR + 20 % DPH (účasť na pojednávaní dňa 8.10.2012, dňa 28.10.2013 a dňa 27.1.2014), 1 x režijný
paušál po 7,63 EUR + 20 % DPH, 1 x režijný paušál po 7,81 EUR + 20 % DPH, 1 x režijný paušál
po 8,04 EUR + 20 % DPH v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, konkrétne s jej ustanoveniami v § 11 ods. 1, § 13a
ods. 1, písm. d), § 16 ods. 3, ďalej náhradu hotových výdavkov, ku ktorým patria cestovné náklady a
náhrada za opotrebovanie, ktoré pri použití osobného motorového vozidla právneho zástupcu žalovanej
pri priemernej spotrebe motorového vozidla 7,1 l na 100 km a cene PHM 1,59 EUR za jeden liter pri
vzdialenosti Košice - Michalovce - Košice - 118 km a náhrada opotrebovania predstavujú pri ceste na
pojednávanie dňa 8.10.2012 a nárok na náhradu stratu času pri ceste zo sídla právneho zástupcu do
sídla súdu a späť podľa § 17 vyhlášky 4 x 0,5 hod. á 12,71 EUR, spolu s 20 % DPH sumu 99,82 EUR
(38,81 EUR + 61,01 EUR), z čoho 1/3 predstavuje sumu 33,27 EUR, keďže právny zástupca žalovanej
sa zúčastnil za žalovanú v uvedený deň 3 pojednávaní, pri priemernej spotrebe motorového vozidla
6,1 l na 100 km a cene PHM 1,45 EUR za jeden liter pri vzdialenosti Košice - Michalovce - Košice -
118 km a náhrada opotrebovania predstavujú pri ceste na pojednávanie dňa 28.10.2013 a nárok na
náhradu stratu času pri ceste zo sídla právneho zástupcu do sídla súdu a späť podľa § 17 vyhlášky 4 x
0,5 hod. á 13,01 EUR, spolu s 20 % DPH sumu 98,38 EUR (35,93 EUR + 62,45 EUR), pri priemernej
spotrebe motorového vozidla 6,1 l na 100 km a cene PHM 1,44 EUR za jeden liter pri vzdialenosti Košice
- Michalovce - Košice - 118 km a náhrada opotrebovania predstavujú pri ceste na pojednávanie dňa
27.1.2014 a nárok na náhradu stratu času pri ceste zo sídla právneho zástupcu do sídla súdu a späť
podľa § 17 vyhlášky 4 x 0,5 hod. á 13,40 EUR, spolu s 20 % DPH sumu 100,18 EUR (35,93 EUR +
64,32 EUR).

Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ak k nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú
hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená
pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota
záväzku. Vzhľadom na to, že v citovanom ustanovení nie je ustanovené, že za cenu práva sa považuje
aj hodnota pohľadávky s príslušenstvom, resp. zabezpečením záväzku, nemožno zahrnúť príslušenstvo
pohľadávky, zabezpečenie záväzku zmluvnou pokutou do jej hodnoty pre účely stanovenia základne

sadzby tarifnej odmeny. Záver o tom, že príslušenstvo pohľadávky, resp. zmluvnú pokutu možno zahrnúť
do hodnoty pohľadávky, nevyplýva ani z logického a jazykového výkladu tohto ustanovenia. Keďže
v danom prípade pri začatí poskytovania právnej služby, hodnota pohľadávky bola 17 258,59 EUR,
základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 17 258,59 EUR je
suma 336,94 EUR.

Súd na rozdiel od predloženého vyúčtovania vzniknutých trov nepriznal žalovanej odmenu za úkon
právnej služby, ktoré súd považoval za neúčelné a to: - odvolanie proti výroku rozsudku o trovách
konania zo dňa 8.10.2012, nakoľko išlo o odvolanie, ktoré nebolo dôvodné /č.l. 171/, - zastupovanie na
pojednávaní dňa 27.9.2013 a cestovné, keďže zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že právny zástupca
žalovanej sa ho nezúčastnil.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal žalobcu zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi žalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Michalovce. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1 O.s.p./.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v
zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.