Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 13, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/303/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206228651
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1206228651.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: Lawyer

Partners a.s., Prievozská 37, 821 09 Bratislava, IČO: 35 944 471, zast. Advokátska kancelária
Chabadová, s. r. o., Pri starej prachárni 13, 831 04 Bratislava proti žalovanému: C. T.Š., R. XX, XXX XX
J., o zaplatenie 14,27 EUR (430,- Sk) s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 14,27 EUR, ako aj náhradu trov konania vo výške 16,59
EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 14,27 EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.11.2006 sa žalobca pod pôvodným obchodným menom BSP
Lawyer Partners a.s., ktoré bolo v priebehu konania zmenené na Lawyer Partners a.s., domáhal proti
žalovanému zaplatenia sumy 430,- Sk (14,27 EUR) a náhrady trov konania, a to titulom nesplnenia si

povinností vyplývajúcich zo zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch žalovaným riadne
a včas.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe verejnej obchodnej súťaže na postúpenie
pohľadávok Slovenského rozhlasu, Mýtna 1, Bratislava, bola na žalobcu postúpená pohľadávka voči
žalovanému. Žalovaný bol oboznámený s postúpením pohľadávky Slovenského rozhlasu oznámením
o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2005 a zároveň bol vyzvaný na úhradu nedoplatku z

koncesionárskych poplatkov vo výške 430,- Sk.

Súd vydal platobný rozkaz, č.k. 32Ro/4382/2006, zo dňa 20.11.2006, ktorým uložil žalovanému, aby v
lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 430,- Sk a nahradil trovy
konania.

Žalovanýdoručilsúdudňa12.02.2007odporprotiplatobnémurozkazu,vdôsledkučohodošlokzrušeniu

platobného rozkazu.
Rozsudkom zo dňa 01.12.2008 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 430,- Sk,
ako aj náhradu trov konania vo výške 1.814,- Sk. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie, v ktorom
uviedol, že mu nikdy nevznikla povinnosť platiť koncesionársky poplatok, pretože nikdy nevlastnil
rozhlasový prijímač a žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil. Krajský súd v Bratislave uznesením zo
dňa 22.06.2009, č.k. 6Co/166/09-64 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie
konanie.

Súd vec opätovne prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 13.01.2014. Právna zástupkyňa žalobcu
svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila. Predvolanie na pojednávanie bolo právnej zástupkynižalobcu doručené dňa 17.12.2013. Zásielka adresovaná žalovanému sa súdu vrátila ako neprevzatá v
odbernej lehote.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento
skutkový a právny stav veci:

NazákladeverejnejobchodnejsúťaženapostúpeniepohľadávokSlovenskéhorozhlasubolanažalobcu
postúpená pohľadávka, ktorú má v súčasnosti žalobca voči žalovanému. Nedoplatok vo výške 430,- Sk

(14,27 EUR) vznikol z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991
Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania (v znení účinnom v čase vzniku nedoplatku),
platiteľom poplatkov je fyzická osoba, ktorá prijímač vlastní, samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá
prijímač eviduje v účtovníctve, a právnická osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve.

Podľa§3ods.3citovanéhozákona,platiteľpoplatkujepovinnýzaplatiťpoplatokzaprijímačvyberateľovi
poplatku vo výške ustanovenej týmto zákonom do 15. dňa v mesiaci.

Podľa § 4 ods. 1 prvej vety citovaného zákona, príjemcom poplatku za rozhlasový prijímač je Slovenský

rozhlas.

Podľa § 4a ods. 1 citovaného zákona, mesačná výška poplatku za používanie rozhlasových prijímačov
pre fyzickú osobu je 40,-Sk (30,- Sk v znení do 31.07.2003) a televíznych prijímačov je 100 Sk..

Podľa § 8 ods. 2 citovaného zákona, ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie
ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku (§ 3 ods. 3 a 6), vyberateľ poplatkov, Slovenská televízia
alebo Slovenský rozhlas písomne vyzve platiteľa na splnenie povinnosti podľa tohto zákona.

Podľa § 8 ods. 3 citovaného zákona, ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť označenú vo výzve,

Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas po uplynutí určenej lehoty uplatní právo na úhradu
nedoplatku na príslušnom súde.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 212/1995 Z. z. v znení účinnom k 16.03.2002, osoba, ktorá nemá
povinnosť platiť poplatok podľa tohto zákona, preukáže túto skutočnosť vyberateľovi poplatkov čestným
vyhlásením overeným podľa osobitných predpisov.

Podľa § 3 ods. 9 zákona č. 212/1995 Z.z. v znení účinnom k 16.09.2004, povinnosť platiť poplatok
zaniká, ak sa prijímač zničí alebo je neopraviteľný, ak prijímač predá, daruje alebo zverí na dlhodobé
používanie inej fyzickej osobe.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä

tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Žalovaný uviedol, že mu nikdy nevznikla povinnosť platiť koncesionársky poplatok, pretože okrem iného
nikdy nemal a nevlastnil rozhlasový prijímač. Z výpisu nedoplatkov s evidenčným číslom XXXXXXXXXX

(č.l. 32), ktorý predložil žalobca súdu, vyplýva, že žalovaný za obdobie marec 2002 do augusta
2004 riadne uhrádzal koncesionárske poplatky za používanie rozhlasových prijímačov. Na základe
výpisu nedoplatkov bol žalovaný po prvýkrát povinný uhradiť koncesionársky poplatok za obdobie
mesiaca marec 2002, ktorý sa stal splatným dňa 16.03.2002. Keby žalovaný v tomto období nevlastnil
rozhlasový prijímač, t.j. nemal by povinnosť uhrádzať koncesionársky poplatok, v zmysle § 3 ods. 7

zákona o koncesionárskych poplatkoch mal túto skutočnosť preukázať vyberateľovi poplatkov čestným
vyhlásením. Žalovaný počas súdneho konania takéto čestné vyhlásenie súdu nepredložil. Tvrdenie
žalovaného, že mu poplatková povinnosť nevznikla, je navyše v rozpore s jeho skutočným konaním,
keďžekoncesionárskepoplatkyriadneuhrádzalaždomesiacaaugust2004.Nazákladetohtofaktickéhokonania žalovaného súd dospel k záveru, že žalovanému vznikla povinnosť platiť koncesionársky
poplatok.

Počas konania boli nariadené pojednávania na dni 01.12.2008, 25.09.2013, 13.01.2014, pričom
žalovaný si neprevzal predvolanie ani na jedno z týchto pojednávaní a zásielky sa súdu vrátili ako
neprevzaté v odbernej lehote. Súd tak počas konania nemal možnosť vykonať dokazovanie výsluchom
žalovaného. Žalovaný súdu rovnako nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktorými by preukázal svoje
tvrdenia o tom, že nikdy nevlastnil rozhlasový prijímač a nevznikla mu tak poplatková povinnosť.

Povinnosť označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení pritom vyplýva žalovanému, ako
účastníkovi konania z § 101 ods. 1 O.s.p. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom
účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;
ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z
24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri hodnotení dôkazných
prostriedkov vychádzal primárne z listín, ktoré súdu predložil žalobca.

Podľa výpisu nedoplatkov žalovaný nezaplatil poplatky za obdobie júl 2003 a september 2004
až jún 2005. Žalobca založil do spisu kópiu výzvy na úhradu nedoplatku z koncesionárskych
poplatkov a potvrdenie o skutočnosti, že žalobca na podklade zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
15.07.2005 preukázal žalovanému postúpenie pohľadávky a zároveň ho vyzval na úhradu nedoplatku

na koncesionárskom poplatku v podobe doporučenej zásielky prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.
pod podacím číslom: 6076874. Na základe uvedeného má súd za preukázané, že žalobca dostatočným
spôsobom preukázal vznik pohľadávky voči žalovanému a oprávnenosť svojho nároku, ktorý uplatnil
na súde.

Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vykonané dokazovanie súd dospel k
záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny
predchodca žalobcu, Slovenský rozhlas, bol v rozhodnom období príjemcom poplatku za rozhlasový
prijímač, pričom žalovaný ako platiteľ koncesionárskeho poplatku za používanie rozhlasového prijímača
nezaplatil koncesionársky poplatok v sume 430,- Sk (14,27 EUR).

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobe žalobcu v celom
rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 14,27 EUR (430,- Sk).

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z. v prípade ustanovenia § 150 O.s.p., táto
zákonnáúpravavychádzaznariadeniaEPaRady(ES)č.861/2007z11.júla2007,ktorýmsaustanovuje

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a jej účelom je zníženie neprimeraných trov,
ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. V týchto konaniach najmä trovy konania
predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto
veciach má byť podľa predmetnej dôvodovej správy vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a
nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny

advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta,
ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude
mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé.

Z dôvodu, že v danom prípade ide o drobný spor, keďže žalobou uplatnená pohľadávka je 14,27 EUR

(430,- Sk), súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania žalobcu ako účastníka konania, ktorý mal vo veci
plný úspech (§ 142 ods. 1 O.s.p.), aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. Trovy konania uplatňované
žalobcom žalobou (§ 151 ods. 1 O.s.p.) pozostávali zo súdneho poplatku 500,- Sk (od 01.01.2009 suma16,59 EUR), ako náhrady iných trov konania a trov právneho zastúpenia žalobcu advokátom za v sume
2.464,- Sk (od 01.01.2009 suma 81,79 EUR).

S poukazom na to, že v prípade žalobcu ide o hromadne uplatňované pohľadávky nízkej hodnoty,
čím je daná nízka náročnosť úkonov, náhrada ktorých je v rámci trov konania uplatňovaná a
žalobcom uplatňované trovy právneho zastúpenia žalobcu advokátom niekoľkonásobne prevyšujú
žalobou uplatňovanú pohľadávku, súd v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. znížil náhradu trov konania žalobcu
tak, že žalobcovi priznal trovy právneho zastúpenia žalobcu advokátom v sume žalovanej pohľadávky,

t.j. v sume 14,27 EUR, ako aj náhradu trov spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku v sume 16,59
EUR.

Náhradu trov konania je žalovaná podľa § 149 ods. 1 O. s. p. povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu
žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.