Rozsudok Judgement was issued on Friday, October 18, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/114/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212225171
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1212225171.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou, v

právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598,
zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingová 4, Bratislava, proti odporcovi : SR -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.09.2012 sa domáhal navrhovateľ vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal odporcu Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR na
zaplatenie sumy 125,- eur z titulu majetkovej škody a sumy 495.- eur z titulu nemajetkovej ujmy, ktorá
mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava II.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie

podnikateľskúčinnosťvprevažujúcejmierevoblastiposkytovaniakrátkodobýchúverovaakooprávnený
subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX) navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu. Súdny exekútor požiadal miestne a vecne príslušný súd o udelenie poverenia dňa
24.09.2009, avšak exekučný súd nerozhodol o udelení poverenia do 15 dní od doručenia tejto žiadosti,
napriek tomu, že prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Exekučný súd rozhodol až po 275 dňoch, teda k rozhodnutiu o

poverení tak došlo po uplynutí zákonnej doby (omeškanie trvalo podľa navrhovateľa 9 mesiacov).

Ako dôkaz žiadal navrhovateľ uvedené skutočnosti zistiť z exekučného spisu založeného pre exekučné
konanie vedené medzi oprávneným POHOTOVOSŤ, s.r.o, IČO : 35 807 598, so sídlom Pribinova 25,
Bratislava a povinným N. Š. pre vymoženie pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinného zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXX (registrácia súdneho exekútora P.).

Podľa názoru navrhovateľa postup exekučného súdu je nesprávny a v rozpore so zákonom (§44
ods. 2 Exekučného poriadku), preto si uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy
v peniazoch, ktorú vyčíslil tak, že majetková škoda mu vznikla ako náhrada účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky vobdobí, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a rozhodnutím o nej. Navrhovateľ ako poškodený vynaložil v tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70.-eur, na

udržiavanie a správu informačného systému sumu 40.-eur a na administratívne spracovanie textov
urgencií exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
exekučnému súdu sumu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súde sumu 15.-eur. Celkovo vynaložil navrhovateľ márne sumu 125.-eur.

Zároveň si navrhovateľ uplatnil ako poškodený aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v
primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa názoru navrhovateľa dôsledkom jeho
nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so
zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené
legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky
a taktiež došlo k vyvolaniu rizík ako je zánik povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu

s povinným a insolventnosť povinného. Výšku nemajetkovej ujmy navrhovateľ vyčíslil analogicky
vychádzajúc z Nálezov Ústavného súdu, keď za prieťahy v konaní sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške 660.-eur. Výška nemajetkovej ujmy je potom 660.-eur :12 mesiacov = 55.-
eur x 9 mesiacov v sume 495.-eur.

Napokon navrhovateľ súdu uviedol, že o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody podľa
§ 5 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z. požiadal odporcu, avšak odporca do podania návrhu na jeho žiadosť
pozitívne nereagoval.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Predovšetkým

poukázal na to, že navrhovateľ podal zmätočné podanie, keď neboli splnené procesné podmienky, aby
súd vo veci mohol konať a vydať rozhodnutie. V návrhu návrh navrhovateľa nie je uvedená spisová
značkapríslušnéhoexekučnéhokonania,ktoréjevedenénasúde,chýbajúrelevantnéúdajeakodátumy
doručeniapodanínasúd,ktorémajúvýznampreposúdenieveciadátumy,kedysanavrhovateľdozvedel
o vzniku škody, navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz k návrhu a celú dôkaznú povinnosť

prenáša na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám a napokon z jeho návrhu ani nie je zrejmé
z akého titulu sa domáha náhrady škody, či z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodov prieťahov
alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, ako aj, že navrhovateľ neuviedol ani aké
kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu.

Odporcasúduuviedol,žedňa23.04.2012muboliodnavrhovateľapredloženéprvéžiadostiopredbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a keďže už dňa 27.09.2012 bola súdu doručená žaloba vo veci
je zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Z uvedeného dôvodu
má odporca za to, že návrh bol uplatnený na súde predčasne, pričom odporca informoval súd, že na
opakované výzvy na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku navrhovateľa navrhovateľ

odporcovi neposkytol žiadnu súčinnosť, preto nárok navrhovateľa považuje odporca za predbežne
neprerokovaný.

K uplatnenému nároku odporca uviedol, že pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené tri
podmienky:atonezákonnérozhodnutieresp.nesprávnyúradnýpostup,vznikškodyapríčinnásúvislosť

medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, všetky
tieto podmienky musia vzniknúť súčasne.

Odporca v podaní zo dňa 22.7.2013 uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou
toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska

zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1
písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov by
mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský
rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Odporca má za to, že z ustanovenia § 41 ods. 2 písm.d) Exekučného poriadku platného pred dňom 01.06.2011 vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na
vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu, teda aj rozhodcovského rozsudku. S
poukazom na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02 dospel odporca k názoru, že samotné

nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní, keď skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to,
že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Uviedol, že nie je
preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov, keď navrhovateľ nepreukázal,
že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo

právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP či právoplatné
rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Vzniesol námietku premlčania, keďže má za to, že k uplynutiu lehoty na
rozhodnutie o udelení poverenia na vykonanie exekúcie došlo tri roky pred dňom, kedy bola odporcovi
doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku.
Ďalejsúduuviedol,ženavrhovateľnepreukázalvznikaanivýškuškody.Podľaodporcu,akákoľvekvýška

nákladov na správu informačného systému a udržiavanie systému vznikla navrhovateľovi bez ohľadu
na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považoval odporca za účelové, keďže navrhovateľ ako spoločnosť,
ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný
systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Požadovať paušálne sumy za navrhovateľom
veľmi všeobecne uvedené činnosti je podľa odporcu nesprávne a účelové. Skutočnú škodu je potrebné

dokázaťlistinami/skutočnosťami.Poskytovaniefinančnéhozadosťučinenianiejeautomatickéapodlieha
podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a nemožno
vychádzať z paušálnej sumy 660,- eur na základe nálezov Ústavného súdu. Pri stanovení výšky
nemajetkovej ujmy sa vychádza z významu sporu pre navrhovateľa, zo skutočnosti, či sťažnosť
predsedovi súdu viedla k náprave, ako aj zo skutočnosti, či sa jedná o právnickú alebo fyzickú osobu.

S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011, odporca uviedol, že pocity
členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v
predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická
osoba. Navrhovateľ nekonkretizoval, v čom spočíval "zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských
plánov" navrhovateľa, a ako situácia "ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa". Odporca

s poukazom na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. H. D.(XXXX) ]
XXXX a článok v denníku SME zo dňa 16.07.2012 uviedol, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv
spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú
potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. V takomto prípade aj súdna moc

musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie navrhovateľa. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku
podnikateľskej činnosti navrhovateľa považoval odporca za konanie v rozpore s dobrými mravmi,
pokiaľ si navrhovateľ uplatňoval nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala
navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa.
Súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia práva navrhovateľa, už samotné konštatovanie

porušenia práv musí byť považované za dostačujúce.

Návrhžiadalzamietnuťajzdôvodu,ženavrhovateľnepreukázalpríčinnúsúvislosť,akoďalšípredpoklad
vzniku zodpovednosti za škodu. Podľa názoru odporcu zodpovednosť nemožno robiť závislou na
neobmedzenej kauzalite, atribútom príčinnej súvislosti je "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri

ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc
zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a
následku, nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Súd dňa 18.10.2013 vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 101 ods. 1 O.s.p.,
odporca svoju neprítomnosť ospravedlnil a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti, právny
zástupca navrhovateľa svoju neprítomnosť ospravedlnil a žiadal konanie prerušiť a to až do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie
o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude

zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednaním veci.

Pred rozhodnutím vo veci súd najskôr rozhodol o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania až do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR, o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľana zákonného sudcu a na nestranný súd, a to podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., podľa ktorého pokiaľ
súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Podľa § 109

ods. 2 O.s.p. prerušenie konania nie je obligatórne a teda súd môže konanie prerušiť a tiež nemusí.
Dôvodom prerušenia konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. musí byť však vždy tá skutočnosť, že
prebieha konanie, v ktorom sa rieši tzv. predbežná (prejudiciálna) otázka.
Túto otázku si však súd môže vyriešiť aj sám (§135 ods. 2 O.s.p.), keďže o námietke navrhovateľa o
zaujatosti zákonného sudcu bolo rozhodnuté Krajským súdom v Bratislave ako súdom nadriadeným,

postupom podľa § 16 ods. 1 O.s.p.. Vo veci vedenej pod sp. zn. 50C 114/2012 o námietke zaujatosti
sudcov Okresného súdu Bratislava II rozhodol Krajský súd v Bratislave dňa 22.10.2012 tak, že
uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 6NcC/107/2012-25, súd rozhodol, že sudcovia Okresného
súdu Bratislava II JUDr. Eva Bieliková, JUDr. Dagmar Buchalová, JUDr. Vladimír Buchvald, Mgr. Alena
Čakváriová, JUDr. Ivana Dančová, JUDr. Gabriela Donnerová, JUDr. Katarína Fakanová, JUDr. Roman
Farkaš, JUDr. Michaela Frimmelová, JUDr. Marcela Gandelová, JUDr. Katarína Gašparová, JUDr.

Milan Hupka, JUDr. Zuzana Korčeková, JUDr. Michaela Krajčová, JUDr. Blanka Malichová, JUDr. Zlata
Mrázová, Marta Murgašová, JUDr. Oľga Nižňanská, JUDr. Ľubica Novotná, JUDr. Bohuslav Padrta,
JUDr. Michaela Pacherová,PhD., JUDr. Karol Posluch, JUDr. Alena Roštárová, JUDr. Alica Ružbárska,
JUDr. Gabriela Sobolovská, JUDr. Milan Staněk, JUDr. Marta Šašinková, JUDr. Monika Školníková,
JUDr. Jana Štepániková, JUDr. Patrik Števík, JUDr. Peter Štift, Daniela Terenová, JUDr. Nora Vladová

nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod
sp. zn. 50C/114/2012. Súd ďalej rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Bratislava II. JUDr. Paulína
Pacherová je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňom 13.12.2012.

Z uvedeného teda vyplýva, že zákonný sudca v prejednávanej veci nebol vylúčený z prejednania a
rozhodovania veci, vylúčená bola zákonná sudkyňa JUDr. Paulína Pacherová , ktorá bola zákonnou
sudkyňou v exekučnej veci, v ktorej podľa navrhovateľa nebolo vydané poverenie v zákonnej lehote.
Vzhľadom na uvedené, keďže navrhovateľ si uplatnil svoje zákonné právo namietať nestrannosť súdu a
o jeho námietke už bolo zákonným postupom aj rozhodnuté, súd nevidel dôvody pre prerušenie konania

a jeho návrh na prerušenie ako nedôvodný zamietol.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu ako aj so spisom sp. zn. 39 Er 1107/2009
a dospel k tomuto skutkovému a právnemu stavu veci :

Zo spisu zn. 39 Er 1107/2009 mal súd preukázané, že sa na tunajšom súde viedlo exekučné konanie
vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému N. Š.
pre vymoženie pohľadávky 218,96 euro s príslušenstvom. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podal na tunajší súd súdny exekútor H.. N. X. dňa 24.09.2009. Poverenie pre súdneho
exekútorabolovydanédňa09.11.2009včastiozaplatenieistinyvsume218,96euro avčasti oudelenia

poverenia na úrok z omeškania tunajší súd vydal dňa 09.11.2009 uznesenie č.k. 39 Er 1107/2009-9,
ktorým súd žiadosť súdneho exekútora v časti úroku z omeškania zamietol. Dňa 10.12.2009 podal
súdny exekútor odvolanie proti tomuto uzneseniu a dňa 19.03.2010 žiadal o vydanie opravy poverenia,
nakoľko v poverení zo dňa 20.11.2009 bola nesprávne uvedená výška uloženej povinnosti a dátum
vydania Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa 19.04.2010 tunajší súd vydal opravné uznesenie

a dňa 05.10.2010 o odvolaní rozhodol Krajský súd tak, že uznesením č.k. 19CoE 3272010-34 uznesenie
tunajšieho súdu č.k. 39 Er 1107/2009-9 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Predmetná vec nie je
právoplatne skončená.
Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.
Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, účinného v čase namietaného nesprávneho úradného postupu,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, účinného v čase namietaného nesprávneho úradného postupu,
právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom od 01.01.2013, pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie

vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje

s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo

poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o
škodunazdravíaleboškoduspôsobenúrozhodnutímpodľa§7a8. Lehotaneplyniepočaspredbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však
počas šiestich mesiacov.

Podľa § 27 ods. 1 citovaného zákona zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok), účinného v čase podania žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku účinného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných

rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že v exekučnej veci oprávneného navrhovateľa proti povinnému N.
Š.vedenejnatunajšomsúdepodsp.zn.39Er1107/2009-9,vydaltunajšísúddňa09.11.2009,nazáklade
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej tunajšiemu súdu dňa 24.09.2009,poverenienavykonanieexekúcieč.XXXXXXXXXX*auznesením39Er1107/2009-9,zodňa09.11.2009
predmetnú žiadosť v časti úroku zamietol. Z uvedených skutkových okolností sa dá usudzovať, že súd
pri rozhodovaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie iba čiastočne nedodržal zákonnú 15-dňovú

lehotu a exekútora poveril vykonaním exekúcie po 45 dňoch od podania žiadosti, zároveň však žiadosť
o udelenie poverenia čiastočne zamietol. Z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku totiž vyplýva, že 15-
dňová lehota platí iba v prípade, že súd nezistí rozpor exekučného titulu so zákonom. V danom prípade
súd zistil čiastočný rozpor exekučného titulu so zákonom, a to v časti úroku. Na rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia zákon žiadnu lehotu nestanovuje. Zákon tiež nerieši, v akej lehote má súd

rozhodnúť v prípade, že zistí čiastočný rozpor exekučného titulu so zákonom. Navrhovateľ sa po tom,
čo odporca jeho žiadosti na predbežné prerokovanie veci nevyhovel, domáhal náhrady majetkovej a
nemajetkovej ujmy proti odporcovi z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu.

Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ako
zodpovednosti objektívnej, je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú existencia nesprávneho

úradného postupu, existencia majetkovej ujmy resp. nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi
škodouanesprávnymúradnýmpostupom.Nesprávnymúradnýmpostupomvsúlades§9ods.1zákona
č. 514/2003 Z. z. je aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote.

Podľa súčasného znenia zákona č. 514/2003 Z. z. všeobecný súd nie je oprávnený skúmať existenciu
nesprávneho úradného postupu. Nakoľko však právna úprava zákona č. 514/2003 Z. z., účinná v období
namietaného nesprávneho úradného postupu, nevyžadovala vychádzať pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v

konaní len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na
prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom,
že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že
sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, súd dospel v súlade s § 27 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z. k záveru, že je oprávnený skúmať existenciu nesprávneho úradného postupu
spočívajúceho v nedodržaní zákonnej lehoty.

V danej veci konajúci sú dospel k záveru, že hoci došlo k nesprávnemu úradnému postupu tunajšieho
súdu,ktorýdo15dníodpodaniažiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcienepoverilsúdneho
exekútora vykonaním exekúcie, ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je potrebné vykladať tak, že aj
v prípade, že súd zistí čiastočný rozpor exekučného titulu so zákonom, má aj tak vydať poverenie v
časti, ktorá neodporuje zákonu v 15-dňovej lehote. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného

v čase podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, bol súd povinný poveriť súdneho
exekútora vykonaním exekúcie do 15 dní bez ohľadu na druh exekučného titulu.

Pokiaľ ide o druhý predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, a to existencie majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, súd dospel k záveru, že navrhovateľ ich v konaní nepreukázal. Navrhovateľ v

konaní nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz preukazujúci vznik majetkovej škody a škodu vyčíslil
paušálne, pritom dôkazné bremeno preukázať vznik a výšku skutočnej škody zaťažovalo navrhovateľa.
Z uvedeného dôvodu súd jeho návrh v časti o náhradu škody zamietol.

To isté platí i v prípade náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú si navrhovateľ v konaní

uplatnil. Aj tu platí povinnosť navrhovateľa preukázať vznik nemajetkovej ujmy. Len samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Nedodržanie zákonnej lehoty
automaticky nezakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ale i tu treba prihliadať na okolnosti
prípadu, na dopad nesprávneho postupu súdu a následkov, pričom konanie o náhradu škody je konaním

súdnym,keďdôkaznébremenoznášanavrhovateľ.AjzuzneseniaÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. II. ÚS 467/08 vyplýva, že právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
štátnehoorgánuniejeabsolútne,alevzáujmezaisteniaprávnejistotypodliehazákonnýmobmedzeniam
upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Predpokladom na uplatnenie nemajetkovej ujmy v súlades § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. je práve preukázanie následkov, ktoré vznikli poškodenému
v súkromnom živote a následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Medzi prvky
nemateriálnej ujmy u právnických osôb patrí povesť spoločnosti, ale taktiež neistota v plánovaní

rozhodovaní a problémy spôsobené vedeniu spoločnosti.

Navrhovateľsúdutvrdil,ženezákonnýmzásahomvyvolanásituáciaovplyvnilajehoďalšiepodnikateľské
postupy, spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať a spôsobila u členov
riadiacich orgánov navrhovateľa, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,

neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, avšak tieto tvrdenia ničím nepreukázal.

Nemajetková ujma nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale odvíja
sa aj od okolností jednotlivého prípadu. Z obsahu exekučného spisu je zrejmé, že rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul zaväzoval povinného N. Š. na plnenie, ktoré v časti zmenkového
úroku odporovalo dobrým mravom. Z tohto dôvodu bola na strane súdu pri rozhodovaní o vydaní

poverenia na vykonanie exekúcie potrebná dôkladnejšia analýza skutkového stavu a komplexnejšie
právne zhodnotenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo mohlo mať za následok
nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie poverenia. V danej veci má súd za to, že by bolo neprimerané a
neúčelné, aby bola navrhovateľovi, ktorý v spotrebiteľskej zmluve použil zmluvnú podmienku odporujúcu
dobrým mravom, priznaná nemajetková ujma v peniazoch.

Nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie poverenia v danej exekučnej veci, nemohlo spôsobiť neistotu,
alebo vznik akejkoľvek škody či nemajetkovej ujmy, pretože podľa súdu za 35 dní nemohlo dôjsť k tak
závažnej ujme, ako uviedol navrhovateľ. Vzhľadom na dĺžku času, ktorá ubehla od uplynutia 15-dňovej
lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia súdu a na

ostatné okolnosti daného prípadu, má súd za to, že konštatovanie porušenia jeho práva je dostatočným
zadosťučinením pre navrhovateľa.

K vznesenej námietke premlčania odporcom súd uvádza, že k premlčaniu nároku navrhovateľa nedošlo
a to s poukazom na § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.. V danom prípade mohlo dôjsť k vzniku

škody resp. nemajetkovej ujmy u navrhovateľa najskôr po uplynutí 15-dňovej lehoty odo dňa podania
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (24.09.2009), teda dňa 09.10.2009. Prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, počas ktorého predbežného prerokovania nároku
neplynie premlčacia lehota, boli doručené žalovanej (podľa jej vyjadrenia) dňa 23.04.2012. Návrh
navrhovateľa na začatie konania bol doručený súdu dňa 27.09.2012, teda pred uplynutím 3-ročnej

premlčacej lehoty.

S poukazom na vyššie uvedené súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal

vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca si však trovy konania neuplatnil, preto mu ich
súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,

písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).