Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2013

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/28/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712205153
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2013:8712205153.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci navrhovateľa D. U., A..

XX.X.XXXX, W. X. S., F. XXX, zast. JUDr. Ingrid Čvirkovou, advokátkou, AK Poprad, Levočská 866, proti
odporcovi Podhrádok 461, Spišská Teplica, IČO: 42088526, zast. JUDr. Oľgou Liškovou, advokátkou,
AK Poprad, Štefánikova 882/39, o zrušenie uznesenia o schválení súdneho zmieru, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 357,55 eur,
a to k rukám právnej zástupkyne odporcu, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 5.4.2012 žiadal, aby súd zrušil uznesenie Okresného súdu Poprad č. k.
17C/159/2010-208 zo dňa 21.3.2012, ktorým súd schválil uzavretý súdny zmier a zaviazal odporcu k

náhrade trov konania.

Navrhovateľ uviedol, že z obsahu zmieru vyplývajú dve povinnosti, a to platenie istiny a platenie trov
konania, pričom pri trovách konania sa ako platobné miesto uvádza sídlo advokáta. Z obsahu zmieru
vyplýva, že svoju povinnosť má navrhovateľ plniť v pravidelných mesačných splátkach po 100,-- eur,
pričom už nie je ďalej špecifikovaný adresát tejto sumy, teda či suma 100,-- eur patrí účastníkovi alebo
jeho zástupcovi. Z tohto dôvodu považuje uzavretý zmier za neplatný, pretože nie je dostatočne určitý,
a teda tento zmier je v rozpore s hmotným právom, a to ust. § 37, ods. 1 a § 39 Obč. zákonníka. V
priebehu konania navrhovateľ namietol aj ďalšie dôvody, pre ktoré by mal byť uzavretý zmier v rozpore

s hmotným právom. Predovšetkým poukázal na skutočnosť, že vo veci sp. zn. 17C/159/2010 sa teda

odporcavočinavrhovateľovidomáhalzaplateniaschodku,ktorývznikolprisprávebytovéhodomu.Podľa
jeho názoru však v tomto konaní ani nebol pasívne legitimovaný, pretože správu domu vykonávalo
Výstavbové bytové družstvo Poprad až do 30.9.2009, naviac v zmysle Zák. č. 182/93 správu bytového
domu môže vykonávať iba právnická alebo fyzická osoba, ktorá má v predmete podnikania správu,
alebo údržbu bytového domu. Taktiež namietol, že v pôvodnom konaní ako navrhovateľ vystupoval
subjekt s označením Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Podhrádok 401, so sídlom
Podhrádok 461, Spišská Teplica, pričom takýto subjekt neexistuje, pretože v Registri spoločenstiev je

zapísanýnázovspoločenstvaakoPodhrádok461sosídlomPodhrádok461,SpišskáTeplica,tedasúdny
zmier bol uzavretý s neexistujúcim subjektom, a preto je podľa hmotného práva neplatným. Z tohto
dôvodu na pojednávaní dňa 29.1.2013 navrhovateľ upresnil označenie odporcu na Podhrádok 461 so
sídlom Podrádok 461, Spišská Teplica. Na pojednávaní dňa 15.10.2013 navrhovateľ tvrdil, že sa mu
susedia vyhrážali, ale nechcel povedať kto a počul, že ho chceli aj zbiť.Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a poukázal na to, že navrhovateľ súdny zmier uzavrel
dobrovoľne a plne si vedomý svojej povinnosti. V predmetnom bytovom dome sa ešte v roku 2002
nájomcovia dohodli, že platby za užívanie bytu si budú uhrádzať sami a na schôdzi vlastníkov bytov

týmto poverili práve navrhovateľa. Z tohto dôvodu aj na meno navrhovateľa bola uzavretá zmluva o
dodávke plynu do bytového domu a navrhovateľ tieto činnosti fakticky vykonával od roku 2002 do roku
2009. Za roky 2007 a 2008 však vznikol rozdiel na vybratých a uhradených platbách, a to v celkovej
výške 147.000,-- Sk. Už vo februári 2010 navrhovateľ prisľúbil, že si zoberie pôžičku a všetky peniaze
vráti. Uviedol, že tvrdenia navrhovateľa, že sa mu niekto vyhrážal, nie sú pravdivé a pokiaľ to tvrdí,

tak je povinný tieto tvrdenia preukázať. K označeniu odporcu v pôvodnom konaní, kde vystupoval ako
navrhovateľ uviedol, že označenie navrhovateľa muselo mať uvedenú aj právnu formu „Spoločenstvo
vlastníkov bytov a nebytových priestorov“ a také označenie vyplýva aj z právnej praxe. Vzhľadom na
úpravu názvu odporcu v tomto konaní by mal byť návrh zamietnutý, pretože po spresnení označenia je
v návrhu uvedený iný subjekt ako vystupoval v pozícii žalobcu v konaní sp. zn. 17C/159/2010.

Zvýpovedíúčastníkovazpripojenýchlistinnýchdôkazov,najmäzobsahuspisuOkresnéhosúduPoprad

sp. zn. 17C/159/2010, výpisu z Registra spoločenstiev a zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a
nebytových priestorov, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Na tunajšom súde bolo vedené konanie pod sp. zn. 17C/159/2010, v ktorom sa odporca (predtým
v postavení navrhovateľa) domáhal zaplatenia sumy 3.969,96 eur. Dňa 21.3.2012 uzavreli účastníci
konania súdny zmier, na základe ktorého sa navrhovateľ

(v pôvodnom konaní odporca) zaviazal zaplatiť odporcovi sumu 3.870,38 eur, nahradiť trovy konania vo
výške 23,80 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 316,56 eur s tým, že iné trovy konania a trovy
právneho zastúpenia sa zaviazal zaplatiť k rukám právnej zástupkyne JUDr. Oľgy Liškovej, Štefánikova
39, všetko v mesačných splátkach po 100,-- eur vždy od 15. dňa toho ktorého mesiaca nasledujúceho
po právoplatnosti uznesenia až do zaplatenia s tým, že omeškanie so zaplatením jednej splátky má za

následok zročnosť celého plnenia.

Uznesením č. k. 17C/159/2010-208 zo dňa 21.3.2012 súd schválil súdny zmier uzavretý účastníkmi
konania vo vyššie uvedenom znení, konanie v časti o zaplatenie sumy 99,58 eur a uplatneného úroku
z omeškania zastavil a nariadil vrátiť žalobcovi zaplatený súdny poplatok vo výške 238,-- eur krátený
o 23,80 eur, celkom vo výške 214,20 eur a na vrátenie upravil Daňový úrad v Prešove do 15 dní od

doručenia právoplatného uznesenia príslušnému daňovému úradu.

Podľa § 99, ods. 4, O.s.p., schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže
súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno
podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.

V prejednávanej veci navrhovateľ žiada zrušiť uznesenie o schválení súdneho zmieru, ktorý uzavreli

účastníci konania v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 17C/159/2010. V návrhu
na začatie konania navrhovateľ ako dôvody pre zrušenie uznesenia namietal, že uzavretý zmier nie
je dostatočne určitý, keďže sa zaviazal platiť istinu aj trovy konania, avšak trovy konania má uhrádzať
k rukám právnej zástupkyne, pričom má tento dlh splácať v mesačných splátkach po 100,-- eur a nie
je zrejmé, či má splátky uhrádzať odporcovi, alebo jeho právnemu zástupcovi. V priebehu konania

namietol aj ďalšie dôvody, pre ktoré by mal byť uzavretý zmier v rozpore s hmotným právom, a to
skutočnosť, že odporca si v predchádzajúcom konaní uplatňoval žalobu z dôvodu zaplatenia schodku,
ktorývznikolprivýkonesprávybytovéhodomu,ktorúmalvykonávaťnavrhovateľ,čovšaknebolapravda,
pretože navrhovateľ nie je osobou, ktorá by v zmysle § 8, ods. 1, Zák. č. 182/1993 Zb. bola oprávnená
vykonávať správu bytového domu. Ďalší dôvod neplatnosti navrhovateľ vidí aj v tom, že v konaní sp. zn.

17C/159/2010 vystupoval subjekt označený ako Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
Podhrádok 461, so sídlom Podhrádok 461, Spišská Teplica, avšak podľa zmluvy o spoločenstve má
táto právnická osoba názov Podhrádok 461 so sídlom 461, Spišská Teplica a pod týmto názvom je aj
zapísaná v Registri spoločenstiev. Podľa názoru navrhovateľa teda súdny zmier uzavrel neexistujúcisubjekt. Na pojednávaní dňa 15.10.2013 navrhovateľ tiež tvrdil, že zmier uzavrel pod nátlakom, pretože
sa mu susedia vyhrážali a počul, že ho chceli aj zbiť.

Z ust. § 99, ods. 4, O.s.p., vyplýva, že uznesenie o schválení súdneho zmieru má účinky právoplatného

rozsudku, súd ho však môže zrušiť za predpokladu, ak sa preukáže, že podľa hmotného práva by bol
súdny zmier neplatný. V zmysle § 37, ods. 1, Obč. zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Navrhovateľ tvrdí, že uzavretý súdny zmier nie je
dostatočne určitý, pretože na základe uzavretého zmieru má uhradiť istinu odporcovi a zároveň trovy
konania a trovy právneho zastúpenia jeho právnemu zástupcovi, pričom obe plnenia má uhrádzať v

mesačných splátkach po 100,-- eur a nie je zrejmé komu má byť splátka uhradená. Pokiaľ ide o trovy
konania,jepotrebnéuviesť,žeajtrovykonaniasúnárokomúčastníkakonaniaavprípade,akjeúčastník
zastúpený advokátom, tak v zmysle § 149, ods. 1, O.s.p., súd určí advokáta ako platobné miesto,
kde majú byť trovy uhradené, to však neznamená, že ide o priamy nárok advokáta voči neúspešnému
účastníkovikonania,pretožeajprávonanáhradutrovkonaniaprináležísamotnémuúčastníkovikonania.
Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že nemožno považovať uzavretý súdny zmier za neurčitý, pretože

či je splátka poukázaná priamo účastníkovi na istinu, alebo právnemu zástupcovi na trovy konania, vždy
ide o splátku na úhradu nárokov účastníka konania.

Taktiež súd nepovažuje za dôvod neplatnosti uzavretého zmieru tvrdenia navrhovateľa týkajúce sa
právnej kvalifikácie nároku odporcu tak, ako si ho uplatňoval v pôvodnom konaní. Aj keď navrhovateľ
nie je osobou, ktorá by mohla vykonávať správu bytového domu, je nesporné, že navrhovateľ na

základe dohody s ďalšími vlastníkmi bytov v predmetnom bytovom dome prebral od nich zálohové
platby a následne z týchto platieb robil úhrady priamo dodávateľom služieb. Taktiež bolo preukázané,
že navrhovateľ nezúčtoval riadnym spôsobom prevzaté zálohové platby, kvôli čomu si potom odporca
uplatňoval svoje nároky v pôvodnom konaní. Je potrebné poznamenať, že súd nie je v konaní viazaný
právnou kvalifikáciou žaloby, a teda dôvodom neplatnosti uzavretého súdneho zmieru nemôže byť

skutočnosť, že uplatnený nárok nie je z titulu porušenia povinností pri výkone správy, ale je založený
na inom právnom základe, napr. z titulu náhrady škody, bezdôvodného obohatenia a pod. Pokiaľ ide o
ďalšietvrdenianavrhovateľa,žekuzavretiuzmierupristúpilpodnátlakom,pretožeúdajnesamususedia
vyhrážali a počul, že ho aj chceli zbiť, tak v tomto smere podľa názoru súdu navrhovateľ nepreukázal
svoje tvrdenia a teda neuniesol vo veci dôkazné bremeno. Navrhovateľ na podporu svojho tvrdenia

nenavrhol žiadne dôkazy, ani neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, pretože ani neoznačil nikoho, kto
by mal na neho vyvíjať nátlak, a teda súd nepovažoval tieto tvrdenia za preukázané.

Ďalším dôvodom, pre ktorý by uzavretý zmier mal byť neplatný je skutočnosť, že odporca bol v
pôvodnom konaní označený ako Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, Podhrádok
461, pričom podľa zmluvy o spoločenstve je názov spoločenstva Podhrádok 461 a pod týmto názvom

je spoločenstvo zapísané aj v Registri spoločenstiev. Táto skutočnosť bola aj preukázaná predložením
zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov a tiež výpisom z Registra spoločenstiev.
V zmysle § 19b, ods. 1, Obč. zákonníka, právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený pri
ich zriadení. Podľa názoru súdu, pokiaľ odporca v pôvodnom návrhu na začatie konania pri svojom
označení uviedol aj právnu formu, teda že ide o spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov,

ktorú je pravdou, že nie je potrebné uvádzať, táto skutočnosť ešte nespôsobuje, že by išlo o neexistujúci
subjekt, pokiaľ v označení odporcu bol správne uvedený názov spoločenstva a jeho sídlo. Z hľadiska
platnosti právneho úkonu, ktorý takto označený účastník urobil je dôležité, či v súlade s § 20, ods. 1,
právny úkon za právnickú osobu urobila osoba, ktorá je na to oprávnená zmluvou o zriadení právnickej
osoby, teda štatutárny orgán. V tomto smere súd mal preukázané, že v mene odporcu zmier uzavrela

predsedníčka spoločenstva, ktorá je štatutárnym orgánom odporcu. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti súd konštatuje, že neboli preukázané skutočnosti, že by uzavretý zmier bol neplatný podľa
hmotného práva, teda neboli preukázané dôvody pre zrušenie uznesenia o schválení súdneho zmieru,
preto súd návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142, ods. 1, O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý bol v konaní

v celom rozsahu úspešný, priznal náhradu trov konania v sume 357,55 eur, ktoré predstavujú trovy
právneho zastúpenia. V rámci trov právneho zastúpenia súd priznal odmenu podľa § 11, ods. 1, písm.a/, Vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení noviel, t. j. v 1/13-ine výpočtového základu. V roku 2012 predstavovala
výška odmeny 58,69 eur za 1 úkon a v roku 2013 je výška odmeny 60,07 eur za 1 úkon. Súd priznal
odmenu za 3 úkony po 58,69 eur (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, vyjadrenie k návrhu na

začatie konania a zastupovanie na pojednávaní dňa 2.10.2012), odmenu za 2 úkony v sume 60,07 eur
(zastupovanie na pojednávaniach v dňoch 12.6.2013 a 15.6.2013). Za ďalší úkon - zastupovanie na
pojednávaní dňa 29.1.2013) súd priznal odmenu v sume 15,02 eur, pretože v tejto výške si odmenu
vyčíslilaprávnazástupkyňa,ajkeďvdanomprípadeprebehlopojednávanie,súdtedapriznalodmenuza
právne zastupovanie spolu v sume 311,23 eur. Súd nepriznal odmenu za ďalší úkon, písomné podanie

vo veci samej za deň 26.6.2012, pretože za tento úkon si právna zástupkyňa vyčíslila odmenu duplicitne.
K vyššie uvedeným úkonom súd priznal aj režijný paušál 3 x 7,63 eur (za úkony vykonané v roku 2012)
a 3 x 7,81 eur (za úkony vykonané v roku 2013), t. j. spolu v sume 46,32 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t. j. musí byť z neho
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané
a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v

konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a

O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).