Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 17, 2013

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 8C/54/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913202068
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Čipková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2013:6913202068.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI

Slovensko, s. r. o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Údernícka
5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni L. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I., V. R. XXX,
za účasti vedľajšieho účastníka J. na ochranu občana spotrebiteľa I., O., G.. L. 5, T.: XX XXX XXX,
odporkyňa a vedľajší účastník zast. JUDr. Andrej Cifra, advokátska kancelária v Lučenci, J. Kráľa 5/A
o zaplatenie 1.430,79 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa sa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni sumu 121,96 eur, ako i vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporkyne sumu 475,16 eur titulom trov konania všetko na účet B.. Q. R., vedený Z.., L. č. účtu

XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa XX. XX. XXXX na súd návrh, ktorým sa domáhal pôvodne na odporkyni
zaplatenia sumy 1 521,- eur s príslušenstvom.

Okresný súd P. A. uznesením konanie o zaplatenie sumy 90,21 eur zastavil a to s ohľadom na späťvzatie
navrhovateľa a ďalej konal o zaplatenie sumy 1.430,79 eur s prísl.

Na pojednávanie sa dostavil za navrhovateľa na základe substitučnej plnej moci zo dňa XX. XX. XXXX
B.. V. A., odporkyňa sa dostavila osobne, za vedľajšieho účastníka na základe substitučnej plnej moci
B.. N. Y., ktorá predložila plnomocenstvo na zastupovanie odporkyne v predmetnom konaní zo dňa XX.
XX. XXXX.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním zmluvy, Všeobecných obchodných podmienok, Zmluvy o

postúpení pohľadávok zo dňa 08. 12. 2011, ako aj obsahom celého spisu, pričom zistil nasledovný
skutkový stav:

Dňa 17. 02. 2005 uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou zmluvu o poskytnutí
flexipôžičky,ktorejsúčasťousúVšeobecnéobchodnépodmienkypostupcuvznenídodatkov.Nazáklade
uvedenej zmluvy Z. a. s. poskytla odporkyni peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažnýchprostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných
povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach.

Z listinného dôkazu označeného ako dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo

dňa XX. XX. XXXX súd zistil, že odporkyňa uznala záväzok v celkovej dlžnej sume 925,43 eur.

Z výsluchu právneho zástupcu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ trvá na podanom návrhu, ako i
na všetkých doterajších vyjadreniach. Poukázal na predložené písomné dôkazy. Navrhovateľ je toho
názoru, že k zosplatneniu celého nároku doposiaľ nedošlo, celá suma sa stala splatnou uplynutím
termínov splatnosti jednotlivých splátok uvedených v zmluve o poskytnutí flexipôžičky. Ďalej uviedol, že
príloha k zmluve o postúpení pohľadávok neodráža skutočný stav, dôkazom o tom, že bola odporkyni

doručená výzva na zosplatnenie, resp., že bola vyhlásená splatnosť pohľadávky, nedisponujú, jedná
sa len o elektronickú evidenciu, určite táto pohľadávka zosplatnená nebola. Čo sa týka námietky
premlčania, k tomu zástupca uviedol, že odporkyňa podpísala dohodu o uznaní záväzku, v čase keď
ešte časť nároku premlčaná nebola, minimálne 10 splátok, podľa judikatúry NS SR sa nevyžaduje
vedomosť o premlčaní v prípade, že dôjde k predĺženiu premlčacej doby na 10 rokov, doposiaľ sa

ani v rozhodnutiach KS s touto otázkou nevysporiadali. Právny zástupca navrhovateľa ďalej uviedol,
že v prípade pochybnosti zastáva názor, aby si súd zabezpečil ako dôkaz vyjadrenie Z. o tom, či
došlo k zosplatneniu predmetnej pohľadávky, resp. došlo k odstúpeniu od zmluvy, čo sa týka výpovede
odporkyne, túto považuje za nevieryhodnú.

Z výsluchu zástupkyne odporkyne, ako aj zástupcu vedľajšieho účastníka súd zistil, že táto sa pripája k

doterajším písomným, ako i ústnym vyjadreniam. Tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa považuje
za účelové a tendenčné, týkajúce sa tvrdení, že k zosplatneniu záväzku doposiaľ nedošlo, práve svoj
návrh navrhovateľ oprel o prílohu, ktorú následne spochybnil. Čo sa týka dohody o uznaní záväzku, túto
taktiež považuje za neplatnú z dôvodov, ako už bolo uvedené, bližšie sa k tomu vyjadrí odporkyňa, ktorá
zneniu tejto dohody resp. niektorým právny inštitútom tam uvádzaným, vôbec nerozumela. Zástupkyňa

tiež vyjadrila názor, že k odstúpeniu od zmluvy určite došlo, s poukazom aj na všeobecné obchodné
podmienky, kde sú uvádzané aj dôvody, na základe ktorých môže k odstúpeniu dôjsť. Odstúpením
sa zmluva zrušila, vznikla len povinnosť odporkyne vrátiť bezdôvodné obohatenie, v tom prípade tu
prichádzala do úvahy dvojročná premlčacia lehota.

Z výsluchu odporkyne súd zistil, že táto sa pripája k vyjadreniu právnej zástupkyne, vyjadrila sa k tomu,

ako došlo k podpísaniu dohody, prišiel za ňou nejaký muž, ktorý jej povedal, že má takýto dlh, uviedol,
že vo výške 1 500,- eur, že keď podpíše dohodu, bude môcť tento dlh splácať, v opačnom prípade, by
táto vec išla na súd, na exekúciu, niečo by jej predali a podobne. Opýtala sa ho, prečo je tá suma taká
vysoká, povedal jej, že navýšila sa z toho dôvodu, že s tým robili viacerí právnici. Odporkyňa si to aj
prečítala, ale tomu nerozumela, v tom čase jej doniesol podpísať dve dohody, jednu ohľadne úveru, ktorý

mala od A. sporiteľne, vôbec jej nepovedal, že by tento dlh mohol byť premlčaný, ani ona nevedela,
čo je premlčanie, dozvedela sa to až od svojej právnej zástupkyne. Celé toto jednanie sa uskutočnilo
v aute toho pána, povedal meno, ale to si už odporkyňa nepamätá, nevie ani značku jeho auta, bola z
toho veľmi vystrašená, keď jej zatelefonoval, preto si takéto veci vôbec nevšímala, v aute prebehlo celé
toto jednanie, tam aj podpísala dohodu.

Z písomného vyjadrenia vedľajšieho účastníka, ktoré bolo súdu doručené dňa XX. XX. XXXX súd
zistil, že vedľajší účastník zastáva názor, že navrhovateľom predložená dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne osobu
pristupujúcu k záväzku a dlžník nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto
predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky a to predĺženie premlčacej

lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu
spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Ako neprijateľné, sú obe zmluvné podmienky obsiahnuté vo
formulári zo 06. 06. 2012 teda absolútne neplatné. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je
sofistikovane "skryté" do dohody o splátkach v bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku
v bode 2 Dohody. Je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, malzáujemnauznanízáväzkuapredĺženípremlčacejlehoty.Jezjavné,žedodávateľoviišlo,podzámienkou
ponuky splátok, dosiahnuť predĺženie premlčacej lehoty. Podpisom formulárovej dohody si spotrebiteľ
zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie tejto dohody privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu, čo

je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ. Pokiaľ navrhovateľ nepreukáže opak, jeho nárok je podľa
vedľajšieho účastníka nutné považovať v celom rozsahu za premlčaný.

Súd zistil, že spoločnosť N. C. A., s. r. o, T.: XX XXX XXX sa stal ako postupca novým veriteľom
pohľadávok.

OdporkyňadňaXX.XX.XXXXuzavrelasoZ.úverovoubankouakoprávnympredchodcomnavrhovateľa
zmluvu o úvere (spotrebiteľskom) podľa § 497 a nasl. Obch. zákonníka, na základe ktorej bol odporkyni

poskytnutý úver vo výške 40 000,-Sk.

Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva výška navrhovateľom uplatneného nároku, ako
aj dátum splatnosti úveru - 02. 06. 2008.

Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzavretej so odporkyňou vyplýva, že
odporkyňa mala dňa XX. XX. XXXX uznať záväzok zo zmluvy o úvere. V čl. III. bode 3.1 posledná veta

sa zároveň deklaruje, že odporkyňa má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:

Predmetná zmluva vznikla dohodou zmluvných strán o jej obsahu, z ktorého vyplýval platný záväzok
právneho predchodcu navrhovateľa poskytnúť v prospech dlžníka finančné plnenie formou úveru a
zároveň záväzok dlžníka takto poskytnuté plnenie navýšené o úrok splácať v dohodnutých splátkach.

Predmetnú zmluvu súd preto vyhodnotil ako zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka. Zmluva o úvere patrí podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObZ medzi tzv. absolútne obchody, pre
ktoré je daná pôsobnosť ObZ. bez ohľadu na povahu účastníkov.

V čase uzavretia úverovej zmluvy dňa XX. XX. XXXX Občiansky zákonník už obsahoval úpravu
problematiky spotrebiteľských zmlúv v znení, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o

dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Treba však poukázať na to, že podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa -
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,

ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, bol verejnoprávnym
predpisom pojem typová zmluva (synonymum neskôr zavedeného pojmu spotrebiteľská zmluva) podľa
Obč. zákonníka rozšírený tak, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Obč. zákonníka,
Obch. zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo

viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Súdjetohonázoru,žezmluvaoúvereuzavretámedzidodávateľomaspotrebiteľombolanapriekpovahe
tzv. absolútneho obchodu zmluvou typovou, teda spotrebiteľskou.

Je teda zrejmé, že ustanovenia Obč. zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv je nevyhnutné použiť
aj v prípadoch, ak sa právny vzťah účastníkov konania tak ako je tomu v danom prípade, má spravovaťObch. zákonníkom, keď charakter spotrebiteľskej zmluvy má tzv. absolútna obchodná zmluva o úvere
podľa Obch. zákonníka.

Základný predpis pre riešenie otázok záväzkového práva je potrebné aplikovať v súlade s § 261 ods.

3 písm. d) ObZ tretia časť ObZ.

Pokiaľideootázkupremlčanianárokovzúverovejspotrebiteľskejzmluvysúduvádza,žespotrebiteľskou
zmluvou je aj absolútna obchodná zmluva bez ohľadu na to, že sa riadi právnym režimom Obchodného
zákonníka. Aj pre takúto zmluvu totiž po 01.04.2004 platia všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách uvedené v § 52 - § 54, resp. § 60 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka - zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Premlčanie sa aj v spotrebiteľských zmluvách majúcich formu absolútneho obchodu spravuje výlučne
Obchodným zákonníkom podľa § 397 Obch. zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak,
je premlčacia doba štyri roky.

V prejednávanej veci došlo k vyhláseniu splatnosti pohľadávky dňa 02. 06. 2008. Z uvedeného je zrejmé,
že k premlčaniu uplatnenej pohľadávky by došlo najnesôr dňom 02. 06. 2012.

Keď potom vedľajší účastník prípustne vzniesol námietku premlčania, tak súd žalobe vyhovieť nemohol
(§ 388 ods.1 Obchodného zákonníka - Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká,
nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej

doby.)

Navrhovateľakonovýveriteľsadňa06.06.2012dostavilkodporkyniapodpísalsňouDohoduouzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku.

Vychádzajúc z vyššie citovaných záverov treba pre platnosť tohto úkonu vo vzťahu k odporkyni použiť
§ 323 ods.1 Obchodného zákonníka.

Podľa § 323 ods.1 Obchodného zákonníka - ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Obchodný zákonník teda na rozdiel od § 558 Občianskeho zákonníka pre platnosť uznania premlčaného
dlhu nevyžaduje vedomosť dlžníka o premlčaní.

Súd má ďalej za to, že uznanie dlhu ako inštitút zabezpečenia záväzku je inštitútom legálnym a zákonom
aprobovaným. Ide o jednostranný úkon, ktorý tento charakter nestráca ani keď je súčasťou iného
dvojstranného úkonu.

V prejednávanej veci však ide predovšetkým o otázku akým spôsobom tento úkon dlžníka - spotrebiteľa
vznikol. Ak by vznikol zo slobodnej vôle spotrebiteľa (napr. aj z dôvodu aby spotrebiteľ nebol vedenýako neplatič a mohol sa uchádzať o iný úver), tak napriek jeho nevýhodnosti pre spotrebiteľa by súd
voči jeho platnosti namietať nemohol.

V tomto prípade to bol však práve navrhovateľ (zjavne práva znalý), ktorý si vynútil u odporkyni návštevu

(navrhovateľ iné netvrdil) a dal jej podpísať ním vopred pripravený formulár, kde okrem dvojstranného
právneho úkonu vo forme dohody o splátkach, ktorý dlžníkom zvyčajne prezentuje, vložil aj pre ňu zjavne
nevýhodný jednostranný úkon uznania záväzku, ktorý dlžníkom na rozdiel od dohody o splátkach už
výslovne neinterpretoval. Dlžník podpísaním dohody nič nezískal ale naopak, naoko "vlastným" úkonom
si z vôle navrhovateľa svoje postavenie podstatne zhoršil.

Aj z ďalších právnych súvislostí vyplýva, že dohoda o splátkach nebola zo strany navrhovateľa žiadnym

dobrodením (keďže navrhovateľ iba odložil podanie žaloby po uznaní záväzku v snahe predísť možnej
námietke premlčania, keď z množstva žalôb podaných na súde je zrejmé, že platobná disciplína
dlžníkov sa nezlepšila) ale naopak navrhovateľ napriek vedomosti účinkov, ktoré dosahuje (resp. sa
snaží dosiahnuť) v podobe obnoviteľnosti nároku neposkytol odporkyni žiadny benefit (napr. v podobe
odpustenia úrokov z omeškania, poplatkov, časti istiny a pod.) ale naopak do dôsledkov vylúčil aj

dispozitívne ustanovenie (toto vylúčenie je však v rozpore s § 54 ods.1 OZ) § 521 Občianskeho
zákonníka - ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný dlh bude plniť v splátkach, a ak veriteľ chce,
aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovne dohodnúť (NS ČR sp. zn. 32 Odo
XXX/XXXX - treba rozlišovať medzi úrokmi z omeškania od pôvodnej splatnosti do účinnosti dohody,
úrokmi z omeškania od účinnosti dohody do splatnosti dohodnutých splátok a úrokmi z omeškania za

omeškanie po splatnosti splátok. Na úroky z omeškania za omeškanie od účinnosti dohody podľa § 521
OZ do splatnosti jednotlivých splátok má veriteľ voči dlžníkovi nárok iba vtedy, ak je to medzi veriteľom
a dlžníkom výslovne dohodnuté) tým, že v čl. 3 bode 3.1 veta prvá svojho formulára uviedol, že dlžník
sa zaväzuje k úhrade príslušenstva pohľadávky a narastajúcich úrokov z omeškania počas splácania.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka - Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka - Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť

právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné
historické tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem
základných. Dobré mravy fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Ide tu predovšetkým o aspekt

zmluvnej slobody spočívajúci v slobodnom určovaní obsahu zmluvy zmluvnými stranami. Uvedený
aspektzmluvnejslobody,takakozmluvnáslobodasama,másvojelimityustanovenéprávnyminormami,
ktorých prekročenie je sankcionované. Jedným z takýchto limitov, ktorý zákon stavia do cesty zmluvnej
slobode, je aj inštitút dobrých mravov. Je potom nesprávny záver, že obsah právneho úkonu nemôže
byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, lebo bol výsledkom konsenzu zmluvných strán.

Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi, spočíva v konaní právneho úkonu, je
tento právny úkon tiež neplatný pre rozpor s dobrými mravmi a to i v prípade, že samotný obsah tohto
právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je.

Podľa § 4 ods.8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä

konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebovybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 7 ods.2 zákona o ochrane spotrebiteľa - obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je
v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť
ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa
dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 8 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa - obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak

zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak
neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom
uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa.

Podľa § 8 ods.4 zákona o ochrane spotrebiteľa - za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci
skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom

podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je
zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Podľa názoru súdu postup navrhovateľa v prejednávanej veci je jednoznačne nekalou obchodnou
praktikou a ako taký je hrubo rozporný s dobrými mravmi.

Konanie odporkyne by súd aproboval v prípade, ak by podnet na takéto konanie vyšiel z jej strany
alebo síce zo strany navrhovateľa ale s poučením o následkoch uznania premlčaného záväzku. Súd
nevylučuje, že v prípade, ak by zo strany navrhovateľa bolo dlžníkovi riadne vysvetlené, že splnenie jeho
premlčaného dlhu resp. jeho uznanie môže byť napriek zmenšeniu jeho majetku formou vynaloženia
peňažných prostriedkov v jeho prospech (napr. práve z dôvodu výmazu z registra neplatičov), mohlo by

k platnému uznaniu záväzku zo strany dlžníka (ak nie priamo k zaplateniu) dôjsť.

Prejednávaný prípad je však prípadom iným, kde k takémuto dobrovoľnému rozhodnutiu zo znalosťou
veci zo strany dlžníka nedošlo. Naopak, navrhovateľ v snahe reparovať pochybenie svoje resp.
pochybenie svojho právneho predchodcu spočívajúce v nepodaní žaloby včas (pred uplynutím
premlčacej doby) a vyhnúť sa tak možnej námietke premlčania a zamietnutiu žaloby, sofistikovane

pomocou osôb v jeho záujme konajúcich, obchádza dlžníkov a pod zámienkou výhodnosti podpísania
splátkového kalendára ako listiny, ktorá ma dlžníka uchrániť pred problémami, do tejto listiny inkorporuje
aj vyhlásenie o uznaní dlhu dlžníkom (samozrejme bez podania vysvetlenia dlžníkovi).

Vychádzajúc potom z podstaty práva na ochranu spotrebiteľa, ktoré je založené na tom, že spotrebiteľ
z dôvodu svojej neskúsenosti alebo neznalosti nie je schopný konkurovať v obratnosti vyškoleným a

skúseným profesionálom znalým práva a techník moderného obchodu, nemožno spôsobu ktorý zvolil
navrhovateľ poskytnúť ochranu.

V prejednávanej veci totiž nejde zo strany navrhovateľa o aplikáciu právnej normy spôsobom mu
prinášajúcim výhodu právnou normou predpokladaným spôsobom ale o ľstivé zneužitie neznalosti
dlžníkov a ich strachu pred prípadným súdnym resp. následne exekučným konaním.

Súd teda uzatvára, že dohodu, z ktorej navrhovateľ odvodzuje nepremlčanosť svojho nároku považuje
podľa § 3, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú.Ak potom vedľajší účastník vzniesol námietku uplynutia premlčacej lehoty (podľa právneho záveru súdu
4 - ročnej), ktorá podľa navrhovateľom predloženej Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok začala
plynúť najneskôr 02. 06. 2008 a uplynula teda 02. 06. 2012, nemohol súd žalobe vyhovieť.

Ďalej je potrebné uviesť, že dohoda o zaplatení už splatného záväzku nie je ničím iným ako privatívnou
nováciou v zmysle § 516 ods.1 Občianskeho zákonníka a teda zmenou existujúcej zmluvy v otázke
splatnosti. Potom, ak má zmluva spotrebiteľský charakter, spotrebiteľský charakter má aj dohoda, ktorá
túto zmluvu mení v jej niektorej časti.

Ak podnikateľ ako dodávateľ do dohody "tváriacej" sa ako dohoda o zmene splatnosti záväzku
inkorporuje jednostranný zmluvný záväzok dlžníka týkajúci sa uznania dlhu, je nutné dôjsť k záveru,

že takáto zmluvná podmienka (dohoda) spôsobuje vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto je neplatná
podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. s tým, že úspešnej odporkyni
a vedľajšiemu účastníkovi boli priznané trovy konania v zmysle vyhl. č. 655/2006 Z. z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v celkovej výške
597,57 eur, na ktorú sumu súd navrhovateľa zaviazal uhradiť na účet právneho zástupcu odporkyne a
vedľajšieho účastníka. Súd priznal odmenu za: 6 x úkon právnej služby z toho 4 x úkon á 71,37 eur
(prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné vyjadrenie, zastupovanie na
meritórnom pojednávaní) + DPH, 2 x úkon á 17,84 eur (vo výške ? za úkon - zastupovanie na meritórnom

pojednávaní), 6 x režijný paušál á 7,81 eur + DPH, náhrada cestovného a náhrada za stratu času s DPH
celkovo v sume 193,14 eur (pojednávanie dňa 22. 05. 2013 v sume 37,02 eur, dňa 27. 03. 2013 v sume
52,04 eur, dňa 17. 04. 2013 v sume 52,04 eur, a dňa 17. 07. 2013 v sume 52,04 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak navrhovateľ dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže vedľajší účastník podať
návrh na vykonanie exekúcie.