Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/50/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223023
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112223023.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného splnomocnenou
advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36
865 141, proti povinnému: L. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXXX/X, XXX XX Q.
Q., toho času na neznámom mieste, zastúpenému procesnou opatrovníčkou Evou Pivarčovou,

zamestnankyňou Okresného súdu Zvolen, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so
sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 16681/12, o vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 1 418,57 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 6Er/831/2012-16 zo dňa 19. 08. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie s poukazom na ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia vyplýva, že oprávnený sa domáhal vykonania
exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR

04260/11 zo dňa 07. 06. 2011. Okresný súd zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 22. 07.
2010 Zmluvu o úvere č. 602000393, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru. V zmysle odôvodnenia rozhodcovského rozsudku sa mali účastníci (oprávnený a povinný)
dohodnúť na riešení sporov zo zmluvy pred Stálym rozhodcovským súdom. Okresný súd preskúmaním
oprávneným predložených listín zistil, že účastníci uzavreli rozhodcovskú zmluvu koncipovanú na
osobitnom formulári (samostatnej listine), ale vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej doložky je zrejmé,

že oprávnený koncipovaním rozhodcovskej zmluvy už od počiatku sledoval riešenie vzniknutých
sporov rozhodcovským súdom, za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Okresný
súd konštatoval, že predmetná rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch, ak bude vystupovať na strane žalovaného a teda
núti spotrebiteľa vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, ak
sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom. Takáto

zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany
v právnom vzťahu zo štandartnej spotrebiteľskej zmluvy, preto niet pochýb, že sa prieči dobrým
mravom. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti
spotrebiteľaneodvolateľnesapodrobiť rozhodcovskémukonaniu,čojepodľaoprávnenéhovrozporeso
znením ust. § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré obchádza, čo má za následok absolútnu
neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, preto okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol.Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol,
že právne posúdenie veci okresným súdom považuje oprávnený za nesprávne, pretože okresný súd
posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá. Domnieva sa, že súd prekročil

rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu, pričom preskúmaním
materiálnej stránky exekučného titulu zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného
titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Súd však podľa názoru oprávneného nemôže

skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože dôvodom na zastavenie exekúcie môže byť len rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom či dobrými mravmi a nie rozhodcovského konania. Exekučný
súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu.
Oprávnený sa navyše domnieva, že postupom súdu a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZoRK dochádza
k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ustanovenia § 40
ZoRK) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.

Podľa názoru oprávneného okresný súd tiež neúplne zistil skutkový stav veci (§ 205 ods. 2 písm.
c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov - ďalej len
OSP). V uvedenej súvislosti oprávnený uviedol, že oprávnený a povinný uzavreli rozhodcovskú zmluvu
podľa § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Podotkol,
že v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci Všeobecných obchodných

podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné, v iných je dohodnutá vo forme samostatnej zmluvy,
tak ako je to v tomto prípade. Oprávnený ďalej uviedol, že v zmysle článku 2 rozhodcovskej zmluvy je
daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu rozhodnúť spor medzi zmluvným stranami. Z uvedeného
je podľa oprávneného zrejmé, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom a povinnému nebola
odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so Zmluvou o úvere na

všeobecný súd. Poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého je cieľom tejto právnej úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa kde uplatnia
svoje práva. Exekučný súd konal podľa oprávneného nad rámec zákonných ustanovení. Na základe
uvedených skutočností oprávnený navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 OSP, bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

VovecirozhodlavyššiasúdnaúradníčkaOkresnéhosúduBanskáBystrica.Zákonnásudkyňapredložila
vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 OSP s vyjadrením, že podanému

odvolaniu nemieni vyhovieť.

Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení a to tak Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a
2), ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 a 2) je zrejmé, že súd je povinný, a to v každom
štádiu vedenia exekúcie, dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku.
Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej
právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom,
neobstojí. Uvedené zákonné ustanovenia poskytujú exekučnému súdu zákonné zmocnenie v tomto
rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh účastníka konania

alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, musí súd na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne
procesne zareagovať. Keďže exekučným titulom je rozhodcovské rozhodnutie, pokiaľ ide o námietku
prípustnosti skúmania obsahových náležitostí rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že je
nevyhnutné okrem už uvedených ustanovení Exekučného poriadku vychádzať aj z ustanovení Zákona

o rozhodcovskom konaní. Odvolací súd konštatuje, že neobstojí ani názor odvolateľa, že takýmto
postupom exekučný súd nahrádza konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa §
40 Zákona o rozhodcovskom konaní. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmaťpodľa ustanovenia § 37 Zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania
rovnakéúčinkyakoprávoplatnýrozsudoksúdu.Vprípadepreskúmaniarozhodcovskéhorozsudku(§37)
ideofakultatívnyopravnýprostriedok,naktoromsaúčastnícimôžudohodnúť.Účastníkrozhodcovského

konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať i zrušenia rozhodcovského rozsudku
pokiaľ sú naplnené zákonné podmienky presne špecifikované v ustanovení § 40 a 41 Zákona o
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na
plnenie vykonateľným exekučným titulom (§ 42 ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku). Súdu však
vyplýva oprávnenie i povinnosť v exekučnom konaní skúmať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu

v rozhodcovskom konaní. Umožňuje mu to ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, v
zmysle ktorého môže súd exekučné konanie zastaviť buď na návrh (odsek 1) alebo aj bez návrhu
účastníka konania (odsek 2). Rovnako môže exekučný súd exekúciu zastaviť aj bez návrhu, ak zistí,
že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods.1 písm. c/ a § 45 ods. 2).

Oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného

titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., spisová značka SR 04260/11 zo dňa 07. 06. 2011. Základný právny rámec nároku
priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa (oprávneného) z titulu poskytnutého úveru na
základe Zmluvy o úvere č. 602000393 zo dňa 22. 07. 2010.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že exekučný súd postupoval správne, keď zameral

svoju pozornosť na posúdenie spôsobilosti predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu, keďže existencia platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, event. rozhodcovskej doložky je
elementárnym, nevyhnutným predpokladom platnosti rozhodcovského rozsudku v akejkoľvek exekučnej
veci, pokiaľ bol predložený ako exekučný titul.

Vychádzajúc z ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej

zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Okresný súd dospel k záveru, že aj keď boli splnené podmienky platnosti rozhodcovskej
zmluvy z formálneho hľadiska, rozhodcovská zmluva obsahujúca dojednanie o právomoci Stáleho
rozhodcovskéhosúdurozhodovaťsporyvyplývajúcezoZmluvyoúvereč.602000393uzatvorenejmedzi
oprávneným a povinným dňa 22. 07. 2010 je v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
a preto je podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, čo znamená, že pokiaľ rozhodcovský

súd odvodil právomoc prejednať a rozhodnúť spor z neplatnej rozhodcovskej zmluvy, tak predmetný
rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom (§ 41 Exekučného poriadku).

K rovnakému záveru, a to že rozhodcovská zmluva je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná,
dospel aj odvolací súd. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na rozhodcovskej
zmluve, ktorá je neplatná, rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže

byť spôsobilým exekučným titulom. Okresný súd preto odvolaním napadnutým uznesením správne
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie poverenia podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z obsahu odvolania vyplýva, že odvolacie
dôvody obsiahnuté v odvolaní nekorešpondujú s odôvodnením odvolaním napadnutého uznesenia, kde
okresný súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil, aké skutkové okolnosti a právne úvahy ho viedli k zamietnutiu

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K uvedeným právnym úvahám oprávnený v
odvolaní neuviedol žiadne právne relevantné argumenty. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani fakt,
že oprávnený v odvolaní poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, z ktorej podľa oprávneného vyplýva právo voľby, kde účastníci zmluvných vzťahov uplatnia
svoje práva, pretože z hľadiska uvedeného ustanovenia nie je podstatné to, či obsahom rozhodcovskej

zmluvy je dojednanie o tom, že spory z predmetnej úverovej zmluvy bude riešiť a) Stály rozhodcovskýsúd a za b) príslušný všeobecný súd, ak žalujúca strana podá naň žalobu podľa zák. č. 99/1963 Zb.,
ale to, či dôsledkom takéhoto dojednania nebude značná nerovnováha v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej zmluvy,

umožňujúcemu podať žalujúcej strane žalobu aj na príslušnom všeobecnom súde, bude mať minimálnu
možnosť toto právo využiť, pretože žalujúcou stranou je v prevažnej väčšine sporov vyplývajúcich zo
spotrebiteľských zmlúv dodávateľ/poskytovateľ, čo znamená, že žalovaný spotrebiteľ sa bude musieť v
podstate podrobiť rozhodcovskému konaniu, bez práva akejkoľvek inej voľby.

Nazákladeuvedenýchskutočnostíodvolacísúdodvolanímnapadnutéuznesenieokresnéhosúdupodľa

ustanovenia § 219 ods. 1,2 OSP ako vecne správne potvrdil.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.