Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511206631
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7511206631.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, IČO : 36 613 843, proti žalovanému H.K. K., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu
vo M. J. XX, zastúpenému opatrovníkom V.. Š. Q., zamestnancom Okresného súdu K. J., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného : Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so

sídlom v Prešove, Važecká 16, IČO : 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom,
AdvokátskakanceláriasosídlomvoStropkove,Nám.SNP7,ozaplatenie592,90eurasprísl.,oodvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 12. júla 2013, č.k. 10C/7/2011-140
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 4. februára 2014, č.k.
10C/7/2011-157 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti

žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 109,68 eura.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením zo dňa 12. júla 2013 č.k. 10C/7/2011-140 v spojení s opravným uznesením zo
dňa 4.2.2014, č.k. 10C/7/2011-157 súd prvého stupňa:

1) uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 109,68 eura
na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do troch dní od právoplatnosti uznesenia,

2) vyslovil, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že uznesením Okresného súdu Košice - okolie bolo konanie zastavené
a o trovách konania vo vzťahu žalobca a vedľajší účastník bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 146
ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na základe
odvolania vedľajšieho účastníka odvolací súd uznesením zo dňa 21.03.2013 sp. zn. 4Co/58/2013 výrok
onáhradetrovkonaniavovzťahumedzižalobcomavedľajšímúčastníkomzrušilavrátilvecsúduprvého
stupňa na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa rešpektujúc názor odvolacieho súdu s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2

O.s.p. uzavrel, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, preto je povinný nahradiť trovy konania
žalovanému a rovnaká povinnosť ho stíha aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného(§ 93 ods. 3 prvá veta O.s.p.). Súd však skúmal, či trovy právneho zastúpenia, uplatnené vedľajším
účastníkom sú účelne vynaložené v súvislosti s úkonmi vykonanými v prospech žalovaného, prípadne
s právnymi službami, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu.

Vedľajšiemu účastníkovi v (prvostupňovom) konaní vznikli trovy právneho zastúpenia, a to za úkony:
prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie zo dňa 24.2.2012. Pri tarifnej hodnote jedného úkonu
právnej služby vo výške 38,18 eura, trovy konania za dva úkony právnej služby podľa vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov zvýšené o 20 %-nú daň z pridanej hodnoty, činia 109,68 eura. Súd prvého stupňa
tieto trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené, preto ich v celom rozsahu priznal a

zaviazal žalobcu zaplatiť ich na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

Pokiaľ ide o úkon - odvolanie voči uzneseniu, uzavrel, že tento úkon nemožno považovať za účelne
vynaložený, lebo ide o opakujúci sa úkon, ktorý vedľajší účastník uplatňuje vo viacerých obdobných
veciach, ktorých predmetom sú spotrebiteľské zmluvy. Vedľajší účastník v ňom neuviedol žiadne nové
skutočnosti, ktoré by sa vzťahovali na danú vec. Tento úkon nebol ani v príčinnej súvislosti s konaním

žalobcu. Uviedol tiež, že vzhľadom k tomu, že priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového
konania, pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania prihliadal aj na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p.
s odôvodnením, že v danom prípade ide o drobný spor.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým ho súd
prvého stupňa zaviazal na náhradu trov konania v sume 109,68 eura vedľajšiemu účastníkovi. Navrhol

napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
nepriznať. Uplatnil si trovy konania v odvolacom konaní vo výške 19,33 eura s DPH.

V dôvodoch odvolania namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Poukázal
na to, že cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je kolektívna ochrana spotrebiteľov,
preto vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri

súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Poukázal na to, že v danom prípade existovali dôvody
hodné osobitného zreteľa podľa ustanovenia § 150 O.s.p. spočívajúce v tom, že vedľajší účastník
vstúpil do konania na strane žalovaného z vlastnej iniciatívy napriek tomu, že žalovanému bol súdom
ustanovený opatrovník podľa § 29 ods. 2 O.s.p. a preto nebolo potrebné, aby jeho záujmy ochraňoval
aj vedľajší účastník. Keďže samotnou úlohou Združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských

sporoch, nemožno podľa žalobcu považovať v súdenej veci za účelne vynaložené trovy odmenu za
úkony právnej služby poskytnuté jeho právnym zástupcom. Poukázal na niekoľko rozhodnutí Krajského
súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Košiciach a vyslovil názor, že
konaním vedľajšieho účastníka v podobe právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu
trovkonaniaanehospodárnostikonania,naktorúskutočnosťbymalsúdprihliadaťareflektovaťpoužitím

§ 150 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. Vo vyjadrení podanom po tom,
čo mu bolo doručené opravné uznesenie, osobitne poukázal na ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ktoré bolo na
mieste aplikovať vzhľadom na neprimeranosť trov k sume, ktorá bola predmetom konania.

Vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal

rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212
ods. 1 O.s.p) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.Žalobca podal odvolanie len čo do výroku o priznaní trov prvostupňového konania vedľajšiemu
účastníkovi, a tak právoplatnosť výroku, ktorým súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nebola odvolaním dotknutá (§ 206 ods. 3 O.s.p.).

Podľa ust. § 137 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa trovy konania sú
najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov
a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára
a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní
podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za
zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že novelou Občianskeho súdneho poriadku účinnou od 1.1.2012
bola do demonštratívneho výpočtu trov konania doplnená i náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať účastníka v konaní podľa osobitného predpisu. Ako vedľajší účastník sa môže
popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.).

Takýmto osobitným predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Z ustanovenia § 18 O.s.p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie.

Podľa § 24 veta prvá O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta (§ 25 ods. l O.s.p.). Podľa § 20 ods. 1 zákona č.
586/2003 Z.z. o advokácii, v znení neskorších predpisov, každý má právo na poskytovanie právnych

služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta.

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4, veta prvá O.s.p.).
Toto jeho postavenie mu dáva právo dať sa v konaní zastúpiť advokátom.

Preto pokiaľ vedľajší účastník na strane žalovaného vstúpil do konania s cieľom chrániť a presadzovať
jehooprávnenézáujmyabolpritomzastúpenýprávnymzástupcom,nemožnovdanomprípadezastávať

názor žalobcu vyslovený v odvolaní, že týmto zastúpením došlo k nadbytočnému navyšovaniu trov
konania a nehospodárnosti konania. Vedľajšiemu účastníkovi teda vzniká zásadne aj právo na náhradu
trov konania, medzi ktoré patrí aj náhrada trov právneho zastúpenia.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo
sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania,uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol
tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť (§ 150 ods. 1 O.s.p.).

Argumentácia žalobcu v odvolaní smerujúca k účelnosti nemá oporu v zákone a nemožno na ňu

prihliadnuť ani vo vzťahu k ustanoveniu § 150 O.s.p., ktorý v konečnom dôsledku o účelnosti trov konania
nič nehovorí, na rozdiel od ustanovenia § 142 ods. l O.s.p.. Aplikácia ustanovenia § 150 ods. l O.s.p.
je možná nie z dôvodu neúčelnosti trov, ale z dôvodov hodného osobitného zreteľa, pri posudzovaní
ktorých súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov
konania (teda nielen toho účastníka, ktorého by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť
nahradiť trovy konania, ale aj toho účastníka, ktorého majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním

náhrady trov dotknutá) ako i k okolnostiam, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde, ich postoj
v konaní, s prihliadnutím na osobitosti každého konania.

V posudzovanej veci správne postupoval súd prvého stupňa, ak pri rozhodovaní o trovách konania
vychádzal z cit. ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ktoré predpokladá posudzovanie zavinenia zastavenia konania
výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, ako aj zo všeobecnej zásady účelnosti

trov, ktorá predpokladá priznanie náhrady tých trov konania, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva.

Tútoúčelnosťjetotižpotrebnéposudzovaťindividuálnevkaždejvecipodľaokolností,zaktorýchvedľajší
účastník do konania vstúpil a v konaní vykonal konkrétne úkony. Trovy vynaložené účastníkom konania v
spore, a platí to aj pre vedľajšieho účastníka, musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom

k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku
alebo, ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené tiež skúmal, či trovy konania vyčíslené a uplatňované vedľajším
účastníkom v posudzovanej veci sú účelné.

Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 20.12.2011 bolo súdu prvého stupňa doručené oznámenie o vstupe

vedľajšieho účastníka - Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konania na strane
žalovaného podľa § 93 ods. 2 O.s.p. s tým, že vedľajší účastník zároveň predložil všeobecné
plnomocenstvo právneho zástupcu na jeho zastupovanie vo všetkých právnych veciach a súdnych
konaniach a zároveň požiadal o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh. Podaním zo
dňa 24.2.2012 doručeným súdu prvého stupňa dňa 2.3.2012 podal vedľajší účastník vyjadrenie k

žalobe, v ktorom súčasne vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky žalobcu uplatňovanej žalobou.
Vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 9.3.2012 (č.l. 41
spisu). Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 25.04.2012 žalobca vzal žalobu v
celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu, žiadal konanie zastaviť, vrátiť súdny poplatok a vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania nepriznať.

V danom prípade vedľajší účastník svojim procesným úkonom v prospech žalovaného využil zákonom
dovolenú obranu vo forme vznesenia námietky premlčania. Nakoľko z obsahu spisu je zrejmé, že
námietka premlčania sa dostala do dispozície žalobcu spolu s predvolaním na pojednávanie vo veci
samej dňa 9.3.2012, teda pred tým, ako žalobu vzal späť, možno učiniť záver, že procesný úkon
späťvzatia bol vykonaný práve v dôsledku tejto námietky, ktorú vedľajší účastník vzniesol v záujme

ochrany práv žalovaného.S poukazom na tieto zistenia dospel, zhodne ako súd prvého stupňa, aj odvolací súd k záveru, že
vedľajšiemu účastníkovi vznikli účelne vynaložené náklady v súvislosti s jeho vstupom do konania, ako
aj s procesným podaním vo veci samej, ktoré boli vykonané splnomocneným advokátom. Keďže žalobca

vzal žalobu späť bez odôvodnenia, treba mať za to, že zavinil zastavenie konania a za takejto situácie
je povinný nahradiť účelne vynaložené trovy konania vedľajšiemu účastníkovi.

Odvolací súd práve z týchto dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o
trovách konania vedľajšieho účastníka, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení
účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.