Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/354/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613211394
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2613211394.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: ZH Kredit, s.r.o., Bratislava, Karadžičova 10, zast.
advokátom: JUDr. Felix Neupauer, Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, proti žalovanému: J. S., nar. XX.
Q. XXXX, bytom B., L. B. XXXX/XX, zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Kurucová, s.r.o.,
Senica, Hurbanova 486/2, o 24,53 eur s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Senica pod sp. zn.
11C/12/2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, uznesenie Okresného súdu Senica z 25. marca 2014
č. k. 11C/12/2014-77 r u š í a konanie z a s t a v u j e .

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 147,84 eur a to
splnomocnenkyni žalovaného do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením označeným vo výroku súd prvého stupňa I. zastavil konanie; vyslovil, že II. po právoplatnosti

uznesenia bude vec postúpená Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a III. žalobkyni uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov „právneho zastúpenia“ v sume 118,26 eur do 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia právnej zástupkyni žalovaného.

Nato žalobkyňa podaním z 29. apríla 2014 (inak deň po doručení uznesenia advokátovi tejto účastníčky),
došlým súdu prvého stupňa ten istý deň vzala žalobu celkom späť (č. l. 91 spisu)

Žalovanýnavýzvusúduprvéhostupňadoručenúmu3.júna2014,požadujúcuvyjadreniesakspäťvzatiu
žaloby, reagoval podaním z 5. júna 2014, v ktorom vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby, nakoľko podľa

jeho názoru bola žaloba podaná nedôvodne, a to za súčasného uplatnenia si náhrady trov konania za
zaplatený súdny poplatok 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia 147,84 eur.

Podľa § 208 a § 79 ods. 1 poslednej vety O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších zmien a doplnení) ak je žaloba vzatá späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho
rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie

súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Ak v prejednávanej veci žalobkyňa vzala žalobu späť ešte v čase plynutia jej lehoty na odvolanie (proti
uzneseniu o zastavení konania a postúpení veci inému orgánu než súdu), urobila tak samozrejme
ešte pred právoplatnosťou uznesenia a privodila tak i stav potreby zaoberania sa odvolacieho súdu
otázkou, či je namieste postup podľa prvej a tretej vety z vyššie citovaného ustanovenia O. s. p. (rozumejpripustenie späťvzatia žaloby, zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a zastavenie konania), alebo
naopak podľa jeho vety druhej (tu rozumej nepripustenie späťvzatia žaloby s následkom nadobudnutia
právoplatnosti uznesenia, ak by toto nebolo napadnuté odvolaním - o aký prípad podľa obsahu spisu

malo ísť aj v tejto veci, resp. s následkom vecného prejednania odvolania, ak by toto podané bolo).

Pomyselnú deliacu čiaru medzi práve priblíženými postupmi vymedzuje postoj žalovaného k späťvzatiu
žaloby, kde de facto platí rovnica „súhlas so späťvzatím = pripustenie späťvzatia“, ako aj jej významový
protipól,priktoromnesúhlassospäťvzatímjepostavenýnaroveňpovinnostisúduspäťvzatienepripustiť.
Kým však nesúhlas je v zmysle vykladanej úpravy potrebné vyjadriť výslovne (podľa možnosti i s

dôvodmi, vedúcimi žalovaného k takémuto postoju), súhlas možno vyjadriť aj mlčaním, teda tak, že
sa žalovaný na výzvu sformulovanú za pomoci domnienky majúcej oporu v ust. § 101 ods. 3 O. s. p.
rozhodne nereagovať

Ak potom v prejednávanej veci bol súhlas so späťvzatím žaloby vyjadrený výslovne, pripusteniu
späťvzatia žaloby, zrušeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa a zastaveniu konania odvolacím súdom
nič nebránilo a odvolací súd preto po prejednaní veci bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.

(bez ohľadu na späťvzatie žaloby nešlo o vec samu ani o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby
prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) rozhodol spôsobom uvedeným v prvej
vete výroku tohto svojho uznesenia.

Pre úplnosť sa tu javí vhodné uviesť to, že dôvod na takéto rozhodnutie tu bol navzdory tomu, že
rozhodnutím súdu prvého stupňa, majúcim sa odstrániť na základe postupu podľa § 208 vety tretej O. s.

p., bolo uznesenie taktiež zastavujúce konanie (rozhodné ustanovenie totiž medzi rozhodnutiami súdu
prvého stupňa, majúcimi byť odvolacím súdom zrušenými, nerozlišuje a je zjavné, že žalobkyni v tomto
prípade šlo predovšetkým o odvrátenie stavu postúpenia veci správnemu orgánu označenému v tzv.
zastavujúcomuzneseníokresnéhosúdu);akoajto,žezdanlivázvláštnosťvpodobezaneseniapresného
označenia zrušovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa do výroku uznesenia odvolacieho súdu (na

rozdiel od obvyklého umiestňovania takýchto údajov do úvodnej časti - s lakonickejším uspokojením
sa vo výroku s druhovým označením napr. za použitia slovného spojenia „napadnuté uznesenie“) mala
svoju príčinu práve v tom, že žalobkyňa po doručení jej rozhodnutia súdu prvého stupňa urobila výlučne
to, že žalobu vzala späť (a o rozhodnutí súdu prvého stupňa ako o napadnutom tak nemohla byť reč,
nakoľko tu chýbalo odvolanie).

Pri vyššie priblíženom spôsobe skončenia konania je to štandardne odvolací súd, ktorý stíha povinnosť
rozhodnutia o trovách celého konania (prvostupňového i odvolacieho) a to práve preto, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa (vyporiadavajúce sa spravidla aj s otázkou trov prvostupňového konania, pričom
ani v prejednávanej veci nešlo o výnimku z takéhoto pravidla) sa ruší ako celok. Zákonným podkladom
tu okrem ustanovení o trovách konania v prvom stupni (§§ 142 - 151a O. s. p.) pritom sú § 224 ods. 1 O.

s. p. a tiež odsek 2 rovnakého paragrafu i zákona (druhé z takýchto ustanovení pri jeho len analogickom
použití, nakoľko platné procesné právo proces rozhodovania o trovách konania v súvislosti s nástupom
procesnej situácie predpokladanej ustanovením § 208 O. s. p. priamo neupravuje, použiť však treba
úpravu významovo najbližšiu a tou je práve úprava rozhodovania o trovách konania v súvislosti so
zmenou rozhodnutia súdu prvého stupňa na odvolacom súde - v ktorom prípade rovnako nastupuje

následok v podobe nahradenia rozhodnutia súdu prvého stupňa rozhodnutím súdu odvolacieho).

Ak potom žaloba bola vzatá späť bez uvedenia dôvodu a bolo tak treba usudzovať na zavinenie
žalobkyne na takomto následku (keďže zavinenie sa tu posudzuje z procesného hľadiska a zásadne
pričíta tomu, kto dal k takémuto skončeniu konania podnet), do úvahy prichádzalo rozhodovanie buď
podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (uplatnením zákonného pravidla, podľa ktorého žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak toto bolo zastavené) alebo podľa § 146
ods. 2 vety prvej O. s. p. (tu rozumej uplatnením výnimky z práve zadefinovaného pravidla, vyjadrenej
tak, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je to on, kto je povinný uhradiť
jeho trovy). Tým, čo je pre rozhodovanie sa medzi takýmito alternatívami určujúce, je najmä vznik trov
konania na strane sporu nenesúcej vinu na zastavení konania v spojitosti s existenciou požiadavky na

náhradu (vyjadrenej príslušným návrhom, tu por. i § 151 ods. 1 O. s. p.) a pretože obe takéto podmienkyu žalovaného splnené boli, o trovách konania bolo rozhodnuté uplatnením vyššie zadefinovanej výnimky
z pravidla.

Hoci súdu prvého stupňa by šlo vytknúť v časti trov konania zmätočnosť odôvodnenia jeho uznesenia,

keďže toto v závere konštatuje aj „nepriznanie práva na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov“
s odvolaním sa na § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (z dôvodu zrejmého použitia tzv. vzorového uznesenia
obsahujúceho len túto alternatívu), okolnosť vzniku trov prvostupňového konania žalovaného na právnej
službe vo výške priznanej aj uznesením súdu prvého stupňa nikto neurobil predmetom sporu. Ak
žalovanému nepochybne aj v odvolacom konaní vznikli trovy (s uplatnením požiadavky i na ich náhradu)

na odmene tzv. advokáta tej obchodnej spoločnosti za 1 úkon právnej služby (súhlas so späťvzatím
žaloby), odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako o trovách konania rozhodnúť spôsobom pojatým do
druhej vety výroku tohto uznesenia.

Náhrada (trov prvostupňového i odvolacieho konania) tak činila v súhrne 147,84 eur pozostávajúcich z
odmeny 83 eur za 5 úkonov právnej služby (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie odporu, 3.
a 4. účasť na pojednávaniach konaných 5. marca 2014 a 25. marca 2014 a 5. súhlas so späťvzatím

žaloby sumami 5 x 16,60 eur podľa § 10 ods. 1 a 2 a § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v
znení neskorších predpisov; ďalej tiež len „advokátska tarifa“), z paušálnych náhrad k nim v sume 40,20
eur (5 x 8,04 eur podľa § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 advokátskej tarify) a z 20% DPH z takýchto čiastkových
položiek v sume 24,64 eur (podľa § 18 ods. 3 advokátskej tarify). Na mieste pritom nebolo priznanie
žalovanému aj náhrady za ním údajne zaplatený súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému

rozkazu, nakoľko zo spisu nevyplýva, že by bol tento žalovaným zaplatený a predtým vôbec vyrubený.
Pokus o nápravu tohto opomenutia si bude treba v ďalšom konaní veľmi dobre rozmyslieť a odvolací
súd preto žalobkyni nesúcej vinu na zastavení konania uložil povinnosť zaplatiť žalovanému len sumu
147,84 eur a to splnomocnenkyni žalovaného (platobné miesto podľa § 149 ods. 1 O. s. p.) v zákonnej
lehote 3 dní (§ 160 ods. 1 O. s. p. a nezistenie dôvodu pre uplatnenie akejkoľvek výnimky z pravidla).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.