Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II

Judgement was issued by JUDr. Katarína Štrignerová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/370/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412207902
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1412207902.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti o maloleté deti H.: F., R.. XX.X.XXXX O. O., R..
XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
v Bratislave, so sídlom Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: matka - X.. K. H., D. K., Š. XXX/XX,
zastúpená advokátkou JUDr. Janou Hreňovou, so sídlom Bratislava, Krížna 14, a otec - K.. N. H., D. D.,
N. U. XX, zastúpený advokátkou JUDr. Luciou Danišovičovou, so sídlom Bratislava, Drieňová 1/D, za

účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, Saratovská 1/A, Bratislava, o podnete na začatie konania o
uloženie výchovného opatrenia rodičom maloletých detí, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava IV zo dňa 26.06.2014, č.k. 25P/131/2012-687, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom uznesení súd prvého stupňa rozhodol o podnete matky predneseného na pojednávaní

nariadeného na deň 04.06.2014 tak, že nezačína konanie o uloženie výchovného opatrenia rodičom
maloletých detí bez návrhu.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 81 ods.1 O.s.p., § 37 ods.2 písm. d/ Zákona o rodine a tým, že po
oboznámení sa s podnetom právnej zástupkyne matky, ako aj so všetkými skutočnosťami zistenými v
súdnom konaní nepovažuje za potrebné začať ex offo konanie o uloženie výchovného opatrenia rodičom
maloletých detí. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z konania je zrejmé, že rodičia navzájom o

maloletýchdeťochkomunikujúaanijedenznichneodmietaodbornéporadenstvo,pričomobajapotvrdili,
že o tejto veci vzájomne komunikovali. Z ich vyjadrení súd prvého stupňa zistil, že medzi rodičmi nie
je sporná otázka v absolvovaní odborného poradenstva, ale nevedia sa v súčasnosti dohodnúť len na
osobe konkrétneho psychológa. V tejto súvislosti poukázal na to, že určenie osoby psychológa nie je
účelom konania o uloženie výchovného opatrenia. Uviedol, že po takto prejavenej vôli oboch rodičov je
dôvodné predpokladať, že dohoda na osobne psychológa bude uskutočnená v najbližšej dobe, keďže

obaja rodičia prejavujú snahu o zabezpečenie čo najlepšej starostlivosti o maloleté deti.

Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí navrhujúc, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že ex offo nariadi rodičom podrobiť sa odbornému
psychologickému poradenstvu v určenom špecializovanom zariadení ÚPSVaR SR. Matka uviedla, že
z doterajšieho priebehu konania vyplýva problematickosť vzájomnej komunikácie rodičov, vo vzťahu
k maloletým deťom sa opakovane vyskytujú problematické situácie týkajúce sa náhradných termínov
stretnutí maloletých detí s otcom. Aj napriek jej snahe vyjsť otcovi v ústrety a poskytovať mu náhradné

termíny za čas, keď sa podľa jeho tvrdení nemohol v určenom čase stretnúť s maloletými deťmi, otec
ju opakovane obviňuje z toho, že mu náhradné termíny neposkytuje a túto skutočnosť opakovane
prezentuje pred súdom. Podľa názoru matky otec prejavuje len formálnu snahu o riešenie tejto
nepriaznivej situácie, pretože všetky doterajšie pokusy skončili tým, že otec skôr či neskôr spochybnilodbornosť, kompetentnosť alebo nezaujatosť všetkých subjektov. Uvedené potvrdzuje i fakt, že už v
lete roku 2012 otec rovnako formálne deklaroval, že o stretnutie s psychológom N.. H. má záujem, no
napokon sa stretnutia nezúčastnil. V priebehu konania sa opakovane prezentoval direktívny postup a

konanie otca, podľa ktorého snaha matky o zlepšenie komunikácie je iba formálna a poukazovanie
matky na to, že komunikácia rodičov nie je v poriadku, je iba snahou zdôvodniť to, že striedavá osobná
starostlivosť je pre maloleté deti nevhodná. Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo spisového materiálu
a nie je potom zrejmé, na základe čoho dospel súd k predpokladu, že dohoda o osobe psychológa
bude uskutočnená v najbližšej dobe. Podľa názoru matky je potrebné, aby sa rodičia pokúsili zlepšiť

komunikáciu medzi sebou v záujme maloletých detí - v prípade, ak bude nariadené výchovné opatrenie
je predpoklad, že jeho realizácia do budúcna napomôžu reálnemu posúdeniu situácie vo vzťahu k
maloletým deťom. Ani po dvoch rokoch trvania súdneho sporu sa komunikácia medzi rodičmi nezlepšila,
otec napriek deklarovanej snahe zlepšiť komunikáciu ju v osobnom kontakte ani nepozdraví a naďalej
ju neinformuje v súvislosti so starostlivosťou o deti a ich zdravotným stavom.

Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky poukázal na nelogickosť konania matky, ktorá ak

má za to, že je nevyhnutné nariadiť rodičom výchovné opatrenie, má k tomuto účelu právo podať
návrh na začatie konania - návrh na nariadenie výchovného opatrenia. Podanie takéhoto návrhu má
aj v nesporovom konaní rovnaké účinky ako začatie konania bez návrhu iba z iniciatívy súdu. Ak by
matka mala za to, že výchovné opatrenie medzi rodičmi je skutočne potrebné, zvolila by procesný
prostriedok, ktorým sa súd nemohol nezaoberať, a síce návrh na začatie konania. Konanie matky

nasvedčuje skôr tomu, že svojím podnetom, resp. odvolaním sa snaží predlžovať vynesenie rozsudku v
konaní o úpravu výkonu rodičovských práva povinností, a to osobitne za okolnosti, že Okresným súdom
Bratislava IV v konaní o rozvod manželstva č.k. 15P/286/2012 boli maloleté deti zverené do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, s čím matka nesúhlasila a nesúhlasí. Predĺženie tohto konania by
jej umožňovalo vznášať, ak nie účelovo vytvárať ďalšie dôvody, pre ktoré podľa nej striedavá osobná

starostlivosť nie je v záujme maloletých detí. Matkina argumentácia, že komunikácia medzi rodičmi nie
je na prijateľnej úrovni, má za cieľ zabrániť zvereniu maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti.
Matkaprezlepšenieúdajneneprijateľnejúrovnikomunikáciesvýnimkoupodaniaodvolaniavočidanému
uzneseniu neurobila nič, dokonca aj samotnú ponuku na realizáciu obsahu výchovného opatrenia -
poradenstva u odborníka urobil voči matke práve otec, a to opakovane. Otec ďalej uviedol, že matke

ponúkol viacero alternatív, kde by sa obsah výchovného opatrenia mohol realizovať, matka však každú
odmietla a ultimatívne presadzovala svoje návrhy bez možnosti akéhokoľvek kompromisu.

Podľa § 81 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, aj bez návrhu môže súd začať konanie vo
veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave
zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o

vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.

V zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd
môže uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo
odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Odvolací súd ako prvoradé poznamenáva, že ustanovenie § 81 O.s.p. umožňuje vo veciach uvedených

v tomto ustanovení začať konanie aj bez návrhu. Najčastejšie ide o veci, predmetom konania ktorých
je úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom, súčasťou ktorej môže byť úprava výchovných
opatrení ako aj úprava vyživovacej povinnosti. Bez návrhu začína súd konanie na základe vlastných
poznatkov alebo na podnet iných súdov, orgánov štátnej správy a samosprávy alebo na podnet fyzických
osôb a právnických osôb. Z citovaného ustanovenia § 81 O.s.p. ďalej vyplýva, že povinnosť začať

konanie bez návrhu má súd len v prípade nariadenia predbežného opatrenia podľa § 75a O.s.p.
( kedy nariadi, aby bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti fyzickej alebo právnickej osoby ,
ktorú v uznesení určí ) najneskôr v lehote 3 mesiacov od jeho nariadenia za predpokladu, že sa
medzitým nezačalo konanie na návrh oprávneného subjektu ( napr. orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately ). Vo všetkých ostatných prípadoch demonštratívne uvedených v § 81 O.s.p.

je začatie konania bez návrhu vecou úvahy súdu, nie jeho povinnosťou . Ak nevyhovie súd podnetu nazačatie konania bez návrhu, nie je povinný o tom vydať žiadne rozhodnutie a postačuje, ak o svojom
závere len neformálne vyrozumie toho, koho podnetu nebolo vyhovené.

Na základe uvedeného za situácie, kedy súd vo vydanom rozhodnutí o podnete matky na začatie

konania o uloženie výchovného opatrenia nevyhovel a nezačal konanie o tejto otázke ex offo, je možné
jeho rozhodnutie ako vecne a právne správne podľa § 219 O.s.p. iba potvrdiť, bez vecného zaoberania
sa dôvodmi, ktorými matka odôvodnila svoje odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.