Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/207/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313208584
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8313208584.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa Mesto Humenné, Kukorelliho 34, Humenné, IČO:
323 021, proti odporkyni E. Z., bytom D., ul. K. XXXX/XX, o vypratanie a odovzdanie bytu, o odvolaní
odporkyneprotirozsudkuOkresnéhosúduHumennéč.k.18C249/2013-30z3.9.2013jednohlasnetakto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa rozsudok a vec sa v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné (ďalej len ,,prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom určil, že odporkyňa je
povinná byt č. XX, pozostávajúci z X izby a príslušenstva, nachádzajúci sa na ul. K. č. XXXX/XX v D., na
prvom poschodí vypratať a vyprataný odovzdať navrhovateľovi najneskôr do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že odporkyňa je povinná uhradiť navrhovateľovi trovy konania
vo výške 170,50 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil cit. „vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ odporkyni

prenajal byt na dobu určitú a to od 27.02.2012 do 31.12.2012. Po uplynutí tejto doby k uzavretiu
novej nájomnej zmluvy medzi účastníkmi nedošlo, takže odporkyňa predmetný byt užíva bez právneho
dôvodu, preto súd ju zaviazal k jeho vyprataniu.“

Odporkyňa vo včas podanom odvolaní uviedla, že ako osamelá matka je dlhodobo v hmotnej núdzi a jej
príjmy nepostačujú na úhradu nájomného. Navrhovateľ nezohľadnil jej sociálnu situáciu. Medzičasom
sa zamestnala a je schopná uhrádzať nájomné. Záverom uviedla, že by nerada prišla o dieťa i strechu
nad hlavou.

Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu vyjadril navrhujúc rozsudok ako správny potvrdiť.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec, doplnil dokazovanie a dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné.

V predmetnej veci sa navrhovateľ domáha proti odporkyni vypratania bytu. Z dôvodu, že doba, na ktorú
bola zmluva o nájme bytu uzavretá uplynula, je podľa názoru prvostupňového súdu daný dôvod, aby
odporkyňa vypratala predmetný byt.

Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého odporkyňa 1-izbový byt na ulici K. č. XXXX/

XX v D. (ďalej len „predmetný byt“) obývala na základe zmluvy o nájme bytu uzavretej na dobu určitú
do 31.12.2012.Z obsahu spisu odvolací súd mal preukázanú nepriaznivú finančnú situáciu odporkyne, ktorá v
predmetnom byte býva so svojím maloletým dieťaťom (čl. 24, 25, 26).

Navrhovateľ je mesto, ktorý má postavenie verejnoprávnej korporácie, má vlastný majetok, má vlastné

príjmy a hospodári za podmienok stanovených zákonom podľa vlastného rozpočtu (porov. nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 389/08 z 1. 4. 2009). Jeho základnou úlohou
pri výkone samosprávy je garantovať starostlivosť o všestranný rozvoj územia mesta a o potreby jej
obyvateľov (§ 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení).

Odporkyňu pravdepodobne čaká bezdomovectvo (arg. „nerada by som prišla o dieťa a ani o strechu
nad hlavou“).

Navrhovateľ zjavne favorizoval svoje vlastnícke právo pred právom odporkyne na obydlie.

Ústava Slovenskej republiky pojem „obydlie“ bližšie nedefinuje. Nakoľko základné práva a slobody podľa
ústavy je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach
a základných slobodách (PL. ÚS 5/93, PL. ÚS 15/98), pri vymedzení obsahu uvedených pojmov je
potrebné prihliadať aj na príslušnú judikatúru týkajúcu sa predovšetkým čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“).

Ochrane obydlia sa vo svojej judikatúre venuje aj Európsky súd pre ľudské práva a hierarchia hodnôt v
zmysle život, zdravie, obydlie a tak majetok je zrejmá. Keďže odvolací súd založil svoje rozhodnutie na
význame obydlia, dáva pre porovnanie do pozornosti vybranú judikatúru.

Obydlie možno definovať ako miesto, kde osoba býva alebo vykonáva svoju obvyklú profesiu (porov.

RozsudokGillowv.Spojenákráľovstvoz24.11.1986(Sťažnosť9063/80),rozsudokNiemietzv.Nemecko
z 16.12.1992 (Sťažnosť 13710/88).

„Každopádne, garancie, ktoré poskytuje Dohovor požadujú, aby zásah do sťažovateľovho práva na
rešpektovanie jeho obydlia nebol iba legálny, ale taktiež primeraný podľa odseku 2 článku 8 k cieľu
sledovanému, a to s ohľadom na okolnosti prípadu. Následne, žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva

by nemalo byť vkladané a aplikované spôsobom nezlučiteľným so záväzkami Chorvátska vyplývajúcimi
z Dohovoru (pozri Stanková v. Slovensko, citovaný vyššie, § 24, 9. október 2007).“ (Rozsudok Paulić v.
Chorvátsko z 1. marca 2010 (Sťažnosť 3572/06).

„V tejto súvislosti Súd opakuje, že strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na
rešpektovanie obydlia.“ (Rozsudok Ćosić v. Chorvátsko z 5. júna 2009 (Sťažnosť č. 28261/06).

„V tejto súvislosti Súd znovu opakuje, že „akákoľvek osoba, ktorej hrozí zásah do práva na obydlie,
by mala v princípe mať možnosť dať si preskúmať proporcionalitu a odôvodnenosť zásahu nezávislým
súdom vo svetle relevantných princípov podľa článku 8 Dohovoru a to napriek tomu, že podľa
vnútroštátneho práva nemá právo bývať v byte (pozri McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04,
para. 50, 13. mája 2008)...Ako už bolo predtým povedané, Súd neakceptuje tvrdenie, že udelenie práva

nájomníkovi odvolávať sa na článok 8 by malo vážne dôsledky pre fungovanie vnútroštátneho systému
alebo práva upravujúceho vzťahy medzi nájomcom a prenajímateľom (pozri, McCann v. Spojené
kráľovstvo, citovaný vyššie, ods. 28 a 54).“ (Rozsudok Paulić v. Chorvátsko z 1. marca 2010 (Sťažnosť
3572/06).

„Je pravdou, že čiastočne vďaka úradu prokurátora, súdy obnovili sťažovateľovo právo na užívanie

sporného bytu, hoci po neprimeranom oneskorení. Akokoľvek, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu,totonepostačujenanápravuporušenia(obnovenie)sťažovateľovhoprávanarešpektovaniejehoobydlia
a jeho súkromného a rodinného života.“ (Rozsudok Novoseletskiy v. Ukrajina (Sťažnosť 47148/99).

„Predpokladom vzniku pozitívnej povinnosti je zistenie, že štátne orgány v danom čase vedeli alebo

mali vedieť o existencii skutočného a bezprostredného rizika hroziaceho životu konkrétnej fyzickej osoby
z dôvodu trestnej činnosti tretej osoby a neprijali v rámci svojich právomocí opatrenia, ktoré by sa
odôvodnene zdali byť primeranými na odvrátenie tohto nebezpečenstva...“. (argumentácia súdu per
analogiam aj pri konštatovaní porušenia čl. 8 Dohovoru).

„Pri posudzovaní rozsahu takéhoto pozitívneho záväzku podľa článku 2 Dohovoru je potrebné brať do
úvahy povinnosť zmluvných štátov podľa čl. 1 Dohovoru zabezpečiť skutočnú a účinnú ochranu práv a

slobôd, ktoré sú v ňom stanovené...“ (argumentácia súdu per analogiam aj pri konštatovaní porušenia
čl. 8 Dohovoru). (Rozsudok Kontrová v. Slovenská republika z 31. mája 2007 (Sťažnosť 7510/04).

„Vypratanie bytu nebolo v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“ (Rozsudok Stanková proti Slovenskej
republike).

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) výkon práv a povinností

vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Predmetná vec je na jednej strane o ochrane vlastníka nehnuteľnosti (bytu) a na druhej strane o obydlí
a súkromí osoby. Ide o záujem na zabezpečení bývania ako jednej zo základných sociálnych istôt.

Vzhľadom na vyššie spomínaný význam práva na obydlie bolo potrebné vec posúdiť nielen z hľadiska

opodstatnenosti ochrany práva navrhovateľa, ale komplexne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich
hľadísk vrátane hľadiska, či ochranu vlastníckeho práva možno odoprieť s poukazom na ust. § 3 ods.
1 OZ.

V tomto zákonnom ustanovení je upravená zásada, podľa ktorej výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie zasahovať do oprávnených záujmov iného a nesmie byť v rozpore

s dobrými mravmi. Ide o všeobecné ustanovenie hmotnoprávnej povahy, ktoré umožňuje posúdiť, či
výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je,
odoprieť poskytnúť právnu ochranu uplatňovanému právu. Toto posúdenie je teda založené na úvahe
súdu, ktorá musí byť podložená vždy konkrétnymi zisteniami. Či sa výkon určitého práva prieči dobrým
mravom, musí byť súdom vo vzájomnom konaní subjektov občianskoprávnych vzťahov vždy zistené

podľaobjektívnehokritériasprihliadnutímnavšetkyokolnostikonkrétnehoprípadu,vrátanedoby,miesta
konania, ako aj postavenia subjektov (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo 200/2010 z 31.1.2012).

Súd uložil odporkyni povinnosť vypratať jednoizbový sociálny byt bez náhrady do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku, teda na ulicu. Osud odporkyne mal sledovať aj jej maloleté dieťa. Odporkyňa

by sa mala za takýchto okolností vypratať navrhovateľovi, ktorý paradoxne má plniť sociálnu funkciu (§
1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení).

Odvolací súd hodnotí rozsudok ako formalistický. Dalo by sa pochopiť rozhodnutie súdu, ak by
navrhovateľ nemal povinnosti v sociálnej oblasti starať sa o svojich obyvateľov. Odvolací súd sa
nemôže zbaviť pocitu, že ide o „výrobu bezdomovca“ z obyvateľa mesta v súdnom konaní za účasti

mesta. Vypratať sa bez náhrady malo aj maloleté dieťa. Nie je spornou skutočnosť, že odporkyňa k
predmetnému bytu nemá legitímny vzťah. To však neznamená, že predmetný byt nepredstavuje jeho
obydlie (Cosić v. Chorvátsko, Paulič v. Chorvátsko).Isteže má navrhovateľ náklady na obhospodarovanie predmetného bytu, ale nemožno prehliadať,
že mesto na rozdiel od neverejnoprávnych subjektov musí garantovať sociálne práva vrátane práva
odporkyne. Odvolací súd pripomína, že právo na obydlie je právom základným. Prvostupňový súd

absolútne nepoužil ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd si nedokáže ani len predstaviť,
aby sa odporkyňa mala vypratať na ulicu a stať sa bezdomovcom, spolu s maloletým dieťaťom.

Úlohouprvostupňovéhosúdubudeposúdiťpredmetnúveczhľadiskaust.§3ods.1OZaaknavrhovateľ
nebudegarantovaťľudskydôstojnébývanieodporkyniajejdieťaťuakovlastnýmobyvateľom,súdžalobu
zamietne.

Keďže sa prvostupňový súd vecou z uvedených hľadísk nezaoberal, jeho rozhodnutie je predčasné.

Vzniknutú procesnú situáciu možno uzavrieť konštatovaním, že prvostupňový súd odňal možnosť
účastníkom konania konať pred súdom. Za tohto stavu odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil (§ 221
ods. 1 písm. f) O.s.p.) a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (ods. 2).

Úlohou prvostupňového súdu bude vo veci opätovne rozhodnúť vo vyššie naznačených intenciách.
Rozhodne tiež o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.