Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/46/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812010357
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5812010357.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudkýň JUDr.
Adriany Gallovej a JUDr. Márie Urbanovej, na verejnom zasadnutí konanom 21. mája 2013 prejednal
odvolania podané obžalovaným C. A. a prokurátorom proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k.
6T/123/2012-72 z 5.3.2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného C. A. a prokurátora z a m i e t a , pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/123/2012-72 z 5.3.2013 bol obžalovaný C. A. uznaný
za vinného, že:

dňa 16.7.2012 v čase okolo 00.30 h. na futbalovom ihrisku počas tanečnej zábavy v obci Hruštín, v
prítomnosti viacerých osôb, fyzicky napadol V. K., nar. X.X.XXXX, a to tak, že ho zovretou päsťou asi

pravej ruky jedenkrát udrel do oblasti tváre pod ľavým okom, čím V. K. spôsobil pomliaždenie a podkožný
krvný výron v oblasti ľavej očnice s krvným výronom pod spojovkou ľavého oka a tri tržne-zmliaždené
rany pod ľavou očnicou celkovej dĺžky 3 cm s adekvátnou dĺžkou doby liečenia v trvaní od
16.7.2012 do 26.7.2012,

čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1

písm. a) Tr. zák., za čo bol odsúdený podľa § 364 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h) Tr. zák. na
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu
podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu 30 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1
Tr. por. súd poškodeného V. K. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 5.3.2013 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho

odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku obžalovaný „zahlásil odvolanie čo do výroku o vine
a treste“ a prokurátor sa nevyjadril.

Dňa 13.3.2013 súdu prvého stupňa bolo doručené písomné podanie prokurátora, ktorým „zahlásil
odvolanie“ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/123/2012 vyhlásenému 5.3.2013, čo
do výroku o treste, a to v neprospech obžalovaného. Dňa 4.4.2013 boli okresnému súdu doručené

písomné dôvody odvolania, pričom v podstatnom prokurátor odôvodnil svoje odvolanie nasledovne: „V
predmetnom rozsudku Okresného súdu Námestovo sa nemožno stotožniť s výrokom o treste uloženom
obžalovanému C. A. odvolaním napadnutým rozsudkom, nakoľko súd vo výrokovej časti, zrejme v
dôsledku chyby v počítaní nesprávne aplikoval ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák., keďže sa mala zvýšiť
dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, t.j. o 10 mesiacov a trest sa mal
uložiť v takto určenej trestnej sadzbe, t.j. minimálne malo byť uložených 16 mesiacov. Vzhľadom na

vyššieuvedenéskutočnostimámzato,žeOkresnýsúdNámestovonesprávnerozhodolovýmeretrestu,a preto z uvedeného dôvodu navrhujem, aby odvolací súd na základe podaného odvolania odvolaním
napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a nahradil ho vlastným rozhodnutím.“

Obžalovaný C. A. sa k písomným dôvodom odvolania prokurátora nevyjadril a sám svoje odvolanie
neodôvodnil.

Dňa 16.5.2013 bolo krajskému súdu doručené písomné podanie obžalovaného C. A. s nasledovným
textom: „Dňa 21.5.2013 mi bolo vytýčené pojednávanie v Žiline na krajskom súde. Keďže mám právo

požiadať o pojednávanie bez mojej prítomnosti, chcem to využiť. Týmto dávam svoj súhlas, aby toto
pojednávanieprebehlobezmojejprítomnosti,keďžekcelémukonaniusomsaužvyjadrilakvecinemám
čo viac uviesť.“

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného C. A. po splnení zákonných
podmienok. Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor uviedol, že trvá na

podanom odvolaní, ale z iných dôvodov, pretože uložený trest odňatia slobody považuje za neprimerane
mierny. Navrhol preto zrušiť výrok o treste rozsudku súdu prvého stupňa a uložiť obžalovanému prísnejší
trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu. Na dôvodoch, ktoré sú
uvedené v písomnom odvolaní prokurátora, pokiaľ ide o ustálenie dolnej hranice trestnej sadzby, netrvá.
V tomto smere považuje postup okresného súdu za správny.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317
Tr. por., zistil, že odvolania prokurátora a obžalovaného boli podané včas, v lehote stanovenej § 309
Tr. por., odvolania boli podané oprávnenými osobami v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), b) Tr. por.,
obsah odvolania prokurátora spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na

podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd
nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu

(prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/
Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku
a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.
Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a
úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom

na to odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku
súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie
v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Odvolací súd pripomína, že obžalovaný C. A. nevyužil svoje zákonné právo a neuviedol krajskému

súdu žiadne odvolacie argumenty, ktoré by spochybňovali zákonnosť a správnosť rozsudku súdu
prvého stupňa, preto odvolaciemu súdu nezostalo nič iné, len vykonať všeobecný prieskum odvolaním
obžalovaného napadnutého rozsudku. Vina obžalovaného musí byť dokázaná na základe dôkazov
vykonaných v súlade s Trestným poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd
postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe

vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj
v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania
žalovaného skutku, precíznym a erudovaným spôsobom vyhodnotil i prípravné konanie, ktorépredchádzalopodaniuobžaloby,ajehosprávneprávnezáverymajúdostatočnýskutkovýzákladvriadne
vykonanom dokazovaní.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v
dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa.

Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. že ich
hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací
súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na

základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V
takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného
ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia
nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd
prvého stupňa. Odvolateľ primárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa

a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali
vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie dôkazov súdom prvého
stupňa si ale odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej

právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si
neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne
záväzných právnych predpisov.

Odvolací súd na podnet prokurátora, ktorý dal svojím odvolaním, preskúmal aj výrok o treste a vzhľadom
na vyššie uvedený záver o právnej kvalifikácii súdeného skutku sa stotožnil so záverom súdu prvého
stupňa, pokiaľ ide o druh a výmeru uloženého trestu obžalovanému. Trest tak, ako bol obžalovanému
uložený súdom prvého stupňa, je v súlade so zákonom a uložený trest považuje odvolací súd za

primeraný a spravodlivý. K odôvodneniu výroku o treste urobenému okresným súdom krajský súd nemá
čo podstatné dodať, nakoľko okresný súd aj uloženie trestu obžalovanému odôvodnil vyčerpávajúcim
a dostatočným spôsobom. Krajský súd si neosvojil argumentáciu prokurátora v písomných dôvodoch
odvolania, pretože postup okresného súdu pri úprave rozpätia trestnej sadzby považuje za správny a
zodpovedajúci zákonu. Rovnako si neosvojil ani argumentáciu prokurátora z verejného zasadnutia v

konaní pred odvolacím súdom, keď, naopak, na rozdiel od prokurátora považuje postup okresného súdu
pri ukladaní trestu za správny.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu

Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste. Podľa názoru odvolacieho súdu uložené tresty budú v dostatočnej miere
plniť svoj účel stanovený § 34 ods. 1 Tr. zák. Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza

zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich
páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom,
aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti
pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu
prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne,

a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má
uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej
činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu
je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciuobčanov spoločnosti. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel
trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o
možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom

poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku rozsudku
obžalovaným a prokurátorom, a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli
vytýkané a ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie

mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolania obžalovaného C. A. a
prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.