Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 8, 2011

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 23Er/72/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4107203210
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Gáborová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2011:4107203210.3

Uznesenie

Okresný súd Nitra vo veci exekučného konania oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: B. X., rod. č.: XXXXXX/XXXX, B. XX, Z. U., o
vymoženie sumy 752,74 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom

exekútorského úradu: P. Pazmáňa 49/3, Šaľa, trovy exekúcie vo výške 109,46 eur, do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 30.1.2007 požiadal oprávnený súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom
Exekútorského úradu: P. Pazmáňa 49/3, Šaľa, o vykonanie exekúcie vo svoj prospech. Exekučné
konanie sa začalo dňa 9.2.2007. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., č. k. SR 5212/06, zo dňa 31.10.2006.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené Okresným súdom Nitra (ďalej len
súd) dňa 28.2.2007 pod číslom 5403 026547 *.

Podaním zo dňa 24.3.2010 súdny exekútor podal podnet na povolenie odkladu exekúcie a zastavenie
exekúcie v časti.

Uznesením Okresného súdu Nitra, č.k. 23Er/72/2007-13 súd odložil výkon exekúcie do právoplatnosti
rozhodnutia o podnete exekútora na čiastočné zastavenie exekúcie.

Uznesením Krajského súdu v Nitra, č.k. 8CoE/25/2010-23, krajský súd ako odvolací súd uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy 22677 Sk, úrok z omeškania
vo výške 0,25% denne zo sumy 9800 Sk od 19.7.2006 do zaplatenia a náhrady trov rozhodcovského
konania vo výške 6449 Sk, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z odôvodnenia
predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere
č. 4240524 uzatvorenej dňa 18.8.2005.

Súd preskúmaním exekučného spisu, obsahom ktorého je aj zmluva o úvere zistil, že oprávnený s
povinným uzavreli dňa 18.8.2005 zmluvu o úvere č. 4240524, na základe ktorej poskytol oprávnený
povinnému úver vo výške 12000 Sk. Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu
s príslušným poplatkom vo výške 11520 Sk v 12-tich mesačných splátkach po 1960 Sk počnúc dňom
18.9.2005. Keďže povinný bol v omeškaní s plnením svojho záväzku, oprávnený sa obrátil na Stály

rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave. Táto
zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskehozákonníka v aktuálnom znení ako aj na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je potrebné
uviesť, že súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti
dodávateľa na výpise z OR, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že

oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne
preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem
ustanoveníVšeobecnýchobchodnýchpodmienoknaktorésaodôvodnenierozsudkuodvolávaaplikovať
aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú
povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len Exekučný poriadok, EP), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný

na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní

nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z

ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 35 ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Podľa § 25 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch),
právnevzťahy,ktorévzniklipred11.júnom2010nazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,saspravujú
podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11.
júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola
uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej zákona o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení (ďalej OZ),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku
poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom
najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty
za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa
rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie,

ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľa čl. 6 ods.1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (ďalej len smernica), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3. bod 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3. bod 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak

celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Podľa čl. 3. bod 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 6. bod 2, členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí
ochranu,zabezpečenútoutosmernicoutým,žesivyberiezákonnečlenskéhoštátuakozákonvzťahujúci
sa na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov.
Podľa Rozsudku Súdneho dvora zo 6. októbra 2009 vo veci C-40/08 : „Smernica Rady 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať' v tom zmysle, že

vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami
potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej

povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu sudu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa
daného vnútroštátneho pravá vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ' nebol uvedenou doložkou
viazaný.“

Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí6) musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Nakoľko v predmetnej zmluve o úvere absentuje údaj o RPMN, ktorý je nevyhnutnou náležitosťou
zmluvy, úver sa v danom prípade považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa vnútroštátneho práva, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou však v zmysle §
54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského
práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký
štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Súd preskúmaním všeobecných podmienok poskytnutia úveru oprávneného zistil, že vo všeobecných
podmienkach, ktoré tvoria súčasť zmluvy, v článku 17 je obsiahnutá neprijateľná podmienka -
rozhodcovská doložka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle
predmetného ustanovenia všeobecných podmienok „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane
sporov o platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom

zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúdu,rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred
príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek
sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom

súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou
osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská
zmluvavyjadrílenvpodoberozhodcovskejdoložky,ktorásplývasostatnýmipodmienkamivštandardnej

zmluve. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v
predmetnom konaní, dáva síce zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu
alebo pred rozhodcom, avšak samotný výber v konečnom dôsledku závisí od výberu toho účastníka,
ktorý začne konanie skôr a v praxi je reálny predpoklad, že na súd sa neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ,
ktorému konanie pred rozhodcovským súdom vyhovuje. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej

doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by
inak bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek
sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým

všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom
paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej
zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať.

Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve

alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola
spotrebiteľom individuálne dojedná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskehozákonníkaaakotakájevzmysleustanovenia§53ods.5Občianskehozákonníkaneplatná
a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť

exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom
prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko

jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ
ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred
pripravený. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na
základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a tonajmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice
sa opiera o nepriamy účinok práva EU na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti
konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice,

ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia
vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom,
cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom
minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je
povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý

výsledok stanovený predmetnou smernicou.

Súd po preskúmaní priložených listín ďalej zistil, že zmluva o úvere obsahuje záväzok povinného zaplatiť
sumu úveru zvýšenú o poplatok vo výške 11520 Sk, ktorý v zmysle bodu 13 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru pozostáva z dohodnutého úroku (1/3 poplatku) a nákladov na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy vrátane všetkej administratívny s tým spojenej (2/3 poplatku). Výška poplatku za

poskytnutie úveru tak činí 96 % samotného úveru. Povinný bol rozhodcovským rozsudkom zároveň
zaviazaný aj na zaplatenie denného úroku z omeškania vo výške 0,25 %. Takýto úrok z omeškania
pre prípad spoplatnenia celého dlhu je upravený v bode 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.
Zmluva o úvere, ako aj Všeobecné podmienky sú predtlačené na formulári, ktoré dlžník nemá možnosť
ovplyvniť ani nijako zmeniť. Dohodnutý a rozhodcovským súdom priznaný úrok z omeškania (bod 6

všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru) predstavuje 91,25 % ročne. Takýto úrok z
omeškania predstavuje hrubý nepomer medzi dohodnutým a zákonným úrokom z omeškania, a tým aj
neprimerané zvýhodnenie oprávneného na úkor povinného. Za jeden rok omeškania úrok z omeškania
dosahujetakmervýškuistiny.Ztohovyplývaneproporcionálnosťúrokovzomeškaniaanastávaturozpor
s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor

s dobrými mravmi je aj v príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva
určujúcou.

Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k
názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou
podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä §52 a
nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd musel postupovať v zmysle § 58 ods. 1 EP a rozhodnúť
s poukazom na § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní o zastavení exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 199 EP, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob
ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§
196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov
potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť

nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.Podľa § 27 vyhlášky č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška),
v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších
predpisov.

Podľa § 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí odmena za
a) výkon exekučnej činnosti
1. pri exekúcii na peňažné plnenie,
2. pri exekúcii na nepeňažné plnenie,

b) ďalšiu činnosť, ak súvisí s vykonávaním exekučnej činnosti, a to
1. za poskytnutie súčinnosti pri vymáhaní pohľadávky,
2. za prijímanie peňazí, listín a iných hnuteľných vecí do úschovy v súvislosti so súdnym alebo s iným
konaním,
3. za vykonávanie činnosti na základe poverenia súdu,
4. za manipuláciu so spismi.

Podľa § 3 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu

súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk/6,64 eura za
každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov

exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk/3,32
eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov

účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa§23ods.1vyhlášky,náhradazastratučasupatrísúdnemuexekútorovipriúkonochvykonávaných
v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste

do tohto miesta a späť.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, náhrada podľa odseku 1 je 0, 66 eura za každú aj len začatú
polhodinu.

Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že poverenému súdnemu exekútorovi pri
vykonávaní exekúcie vznikli nevyhnutné trovy exekúcie, k zaplateniu ktorých zaviazal oprávneného z
dôvodu, že zavinil zastavenie exekúcie z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 115,31 eur, z toho podľa § 22 cit. vyhlášky náhradu

hotových výdavkov vo výške 11,36 eura - poštovné (66,47 eur), spotrebný materiál (13,69 eur), cestovné
náhrady 31,20 eur (26 eur + 20% DPH) a podľa § 23 vyhlášky náhrada za stratu času vo výške 3,95
eur (3,3 eur + 20% DPH).Súd súdnemu exekútorovi nepriznal 20% DPH z náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času
vo výške 5,85 eur, nakoľko podľa § 196 EP sa o daň z pridanej hodnoty zvyšuje odmena súdneho
exekútora a nie náhrada hotových výdavkov, resp. náhrada za stratu času a jej priznanie by bolo v

rozpore so zákonom.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie podľa § 374 ods. 4 zák.č.99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok (ďalej len O.s.p.) v platnom znení na Okresný súd Nitra do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.