Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 19, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoE/94/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8706204330
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8706204330.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Trnavská
cesta č. 70, 821 02 Bratislava, IČO: 31 815 138, proti povinnému I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
nám. XXXX/X, XXX XX G. - C., o vymoženie 460,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 15Er 255/2006-21 zo dňa 27.10.2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

II. M e n í uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len ,,prvostupňový súd“) napadnutým uznesením exekúciu zastavil a uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 70,84 eur do 3 dní od

právoplatnosti uznesenia.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil poukazujúc na ust. §§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“) tým, že boli porušené zákonné podmienky pri vydávaní exekučného titulu - notárskej
zápisnice. Notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, pretože za povinného vyhlásil vôľu
právny zástupca oprávneného prostredníctvom svojho advokátskeho koncipienta, teda osoba, ktorej
záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného (povinného). Notárska zápisnica je preto neúčinná a
teda aj nevykonateľná. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

Oprávnený v odvolaní navrhol uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej lej „O.s.p.“) a dospel k záveru, že dôvodné je odvolanie len vo
vzťahu k výroku o trovách konania.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé zdôvodnenie zo strany prvostupňového súdu, na ktoré

poukazuje a len v súvislosti s odvolacími námietkami k veci dopĺňa nasledovné dôvody.Notárska zápisnica N 6403/2005, NZ 57468/2005 z 27.11.2005 (č.l. 6, 7) bola právnym dôvodom, pre
ktorý exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica je ako procesno-právny
inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o

uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou
náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na
exekúciu.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 11. 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009: „Aj pri
posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je

spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti.

Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok
(stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej
právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu,
predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“

Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona,
pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami
zastupovaného, v danom prípade záujmami povinného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej
skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo
o výber zástupcu zo strany povinného. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany

stavovskej komory (Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak
podpísal zápisnicu za povinného.

Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinný nemohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Neplatný
právny úkon nie je možné odvolať.

Prvostupňový súd správne zastavil exekúciu a na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v

každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996
publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená
len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa
titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu
konania i bez návrhu zastavená.“ Aj v tomto smere sú odvolacie námietky neopodstatnené.

Na potvrdenie správnosti tohto záveru dáva odvolací súd do pozornosti konštatovanie Ústavného súdu
Slovenského republiky sp. zn. II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010:

„Ústavný súd aj v tomto prípade konštatuje, že právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia
je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných
súvislostiach, a nie izolovane. Záver krajského súdu o oprávnení exekučného súdu preskúmavať súlad

exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním
poverenia korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného
poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rozhodnom znení. Z ustanovenia § 57 ods. 1
Exekučného poriadku v rozhodnom znení vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté
exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného

titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví, napr. v prípade, ak zistí, že
exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a)
Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo
neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak v prebiehajúcom

exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo [§ 57 ods. 1 písm. f)
Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
v rozhodnom znení], pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj
zistení týkajúcich sa exekučného titulu (napr. ak si účastníci konania nesplnili povinnosť podľa § 37 ods.

3 Exekučného poriadku v rozhodnom znení a neoznámili, že práva a povinnosti priznané im exekučným
titulom prešli alebo boli prevedené na iné osoby a pod.).“

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
sa so zreteľom na uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami
oprávneného.

Prvostupňový súd rozhodol správne, keď exekúciu zastavil, a preto odvolací súd uznesenie v tejto časti
potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Nesprávne však rozhodol prvostupňový súd vo výroku o náhrade trov konania.

Podľa § 5 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor
postavenie verejného činiteľa. Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

Predmetná exekúcia bola vedená súdnym exekútorom Mgr. Ing. Radoslavom Kešeľakom, Exekútorský
úrad Spišská Nová Ves, o ktorého trovách bolo prvostupňovým súdom napadnutým uznesením

rozhodnuté. Vychádzajúc z predloženého exekútorského spisu sa však uvedený súdny exekútor
dostatočne nezaoberal zákonnosťou exekučného titulu (notárskej zápisnice) a aj napriek tomu, že
notárska zápisnica nebola v zmysle vyššie uvedeného spôsobilá byť riadnym exekučným titulom,
požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bez akéhokoľvek upozornenia na existenciu
pochybností o dôvodoch na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor ako orgán verejnej moci je pritom

povinný pred podaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať zákonnosť a
vykonateľnosť exekučného titulu a to nielen po stránke formálnej ale aj po stránke materiálnej. Pri tomto
prieskume (ktorý je nepochybne výkonom jeho činnosti) je podľa § 3 Exekučného poriadku viazaný
Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5
Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na

ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní. Tým, že si v prejednávanej veci
súdny exekútor túto povinnosť dostatočne nesplnil a pred podaním žiadosti o udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie preskúmal exekučný titul len formálne, podieľal sa na tom, že vo veci bola vedená
exekúcia, ktorá bola v rozpore so zákonom. Podľa názoru odvolacieho súdu súdny exekútor nemá nárok
na náhradu trov nezákonne vedenej exekúcie, keď sa na tejto nezákonnosti svojou nedôslednosťou pri

skúmaní exekučného titulu podieľal.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rastúci počet konaní o náhradu škody spôsobenej pri
výkone úradnej moci, ku ktorej malo dochádzať nezákonne vedenými exekúciami (viď. napr. uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/2/2011 zo dňa 31.01.2012 - konanie vedené na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 7C 6/2010). Aj táto skutočnosť je dôkazom toho, že podmienky pre vykonanie

exekúcie je nevyhnutné náležite skúmať. Túto povinnosť má nielen exekučný súd, ktorý rozhoduje o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj samotný súdny exekútor, ktorého činnosť je taktiež
výkonom verejnej moci, a preto musí nevyhnutne dbať na to, aby nedochádzalo ku konaniam v rozpore
s právnymi predpismi.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania

podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že sa náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.