Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 18, 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 0Er/3813/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7198899098
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Franková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7198899098.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: C. N. Y., I.. J. XX,
XXXXX N., Q. XX XXX XXX, zast. JUDr. Ján Kizivat, advokát, Kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce, proti
povinnému: STATIS, s.r.o., Trieda SNP 61, Košice 040 01, IČO 36 172 090, pre vymoženie 410,94
EUR, s prísl. a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom,
Exekútorský úrad Košice, Moyzesova 34, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú .

II. Exekúciu z a s t a v u j e.

III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa
16.10.1998 a následnej žiadosti súdneho exekútora bolo Okresným súdom Košice I dňa 19.11.1998
vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX.

Dňa 9.12.2011 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a vyčíslenie trov
exekúcie. Súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného v

dôsledku čoho bol dňa 25.8.2009 vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu a zároveň
vyčíslil trovy exekúcie v rozsahu 100,77 EUR.

V každom prípade je potrebné náležite sa zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného
z Obchodného registra, keďže uvedená skutočnosť má podstatný vplyv na dôvod zastavenia exekúcie
v zmysle § 57 EP a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Uvedený právny názor je v súlade

s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (3MCdo/10/2011 zo dňa 24.11.2011).

Podľa zistení súdu dňa 25.08.2009 došlo k ex offo výmazu povinného. Spoločnosť bola vymazaná
na základe uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 27 Cbr 47/2008-13 zo dňa 18. februára 2009
o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka z
dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka zo dňa 18.2.2009.

Ako vyplýva zo spisu Okresného súdu Košice I č. k., 27Cbr/47/2008, z vykonaného dokazovania je
zrejmé, že spoločnosť nemá majetok postačujúci na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon
funkcie likvidátora, čomu v ďalšom nasvedčuje aj skutočnosť, že si nesplnila povinnosť uložiť do zbierky
listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe, teda nemá
obchodný majetok, nakoľko sa v konaní nepreukázal opak. Súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto uznesenia a obchodnú spoločnosť zrušil bez likvidácie.Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej EP),
exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 16.10.1998.

Podľa § 235 ods. 2 EP, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. (ďalej EP) v znení účinnom od 1.2.2002, exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 57 ods. písm. g) EP účinného v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví, ak ju
súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 EP môže súd exekúciu zastaviť na návrh alebo bez návrhu.

Nemajetnosť povinného, ako dôvod na zastavenie exekúcie bol do § 57 ods. 1 EP doplnený novelou
účinnou od 1.2.2002. Podľa prechodných ustanovení sa však konania, ktoré sa začali do 1.2.2002
dokončia podľa doterajších predpisov. Preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa §

57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom v čase začatia exekučného konania. Toto ustanovenia podľa
názoru súdu zahŕňa dôvody zastavenia exekúcie, ktoré nie sú výslovne vymenované v § 57 ods. 1 EP,
teda aj nemajetnosť povinného.

Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada

za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov
potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Na úhradu trov exekúcie nemožno zaviazať povinného, nakoľko zanikol bez právneho nástupcu.

Z vyššie citovaného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že ak dôvod zastavenia
exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) EP, o trovách exekúcie treba rozhodnúť
podľa § 203 ods. 2 EP, v tomto prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.

Súd má za to, že uvedený postup možno aplikovať len na exekučné konania, ktoré sa začali po 1.2.2002.
Exekučné konania, ktoré sa začali pred týmto dátumom, sa v zmysle § 235 ods. 2 EP dokončia podľa
doterajších predpisov. Ako súd vyššie uviedol, dôvod zastavenia exekúcie - skutočnosť, že majetok
povinnéhonestačíaninaúhradutrovexekúcie,boldo§57ods.1EPdoplnenýsúčinnosťouod1.2.2002.

Rovnako došlo aj k novelizácii § 203 EP.

Podľa § 203 EP, v znení účinnom do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť
oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné
vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 EP, v znení účinnom od 1.2.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 EP, v znení účinnom od 1.2.2002, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

V zmysle § 235 ods. 2 EP musí súd aplikovať na toto exekučné konanie ustanovenia exekučného
poriadku v znení do 31.1.2002. V tomto prípade nemožno uložiť oprávneného povinnosť uhradiťsúdnemu exekútorovi trovy exekúcie z dôvodu, že exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného.
§ 203 v znení účinnom do 31.1.2002 zakladal možnosť uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie,
len ak pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Súd predovšetkým skúma, či oprávnený mohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať zastavenie
exekúcie. Až po splnení tohto predpokladu možno oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie.
Predpokladom uloženia povinnosti náhrady trov zastavenej exekúcie oprávnenému je uváženie súdu o
miere procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie, pričom pod zavinením treba rozumieť

také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený
vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Súd nemá za
preukázané, že oprávnený mohol predvídať zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného ani
zastavenie exekúcie nezavinil svojim konaním. Oprávnený navrhol vykonať exekúciu dňa 16.10.1998.
Spoločnosť bola vymazaná na základe uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 27 Cbr 47/2008-13
zo dňa 18. februára 2009.

Pri rešpektovaní platnej právnej úpravy nezostáva iné než konštatovať, že nie je možné výkladom
rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, resp. kedy trovy
exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade, ak povinný zanikol bez právneho nástupcu a zároveň tu
nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje

iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať exekútorovi trovy exekúcie, aj keď takéto rozhodnutie sa
môže zdať nespravodlivé predovšetkým vo vzťahu k legitímnemu očakávaniu exekútora, že za výkon
exekučnej činnosti mu odmena patrí. Možno tu teda vidieť istý nesúlad medzi zásadou, že exekútorovi
patrí za výkon exekučnej činnosti odmena a právnou úpravou náhrady trov. Napokon aj ústavný súd
skonštatoval, že interpretácia a aplikácia § 203 EP v tom smere, že sa exekútorovi odmena neprizná,

nie je zásadne v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje
aj zákonnú možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie nepriznať.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdKošice
I., v troch písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.