Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 27, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/38/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6811010590
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6811010590.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného U. Y., pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., prerokoval na verejnom
zasadnutí dňa 27. júna 2012 odvolanie obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu v Revúcej zo dňa
22.02.2012, sp.zn. 2T 332/2011 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného U. Y. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Revúcej zo dňa 22.02.2012, sp.zn. 2T 332/2011 bol obžalovaný U. Y.
uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., ktorého
sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

hoci mu z ust. § 62 ods. 1 a nasledujúcich ustanovení Zákona o rodine, ako aj z rozsudku Okresného

súdu v Revúcej, sp.zn. 4P 81/2008 zo dňa 07.05.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici, sp.zn. 17 CoP 40/2009 zo dňa 19.08.2009 vyplývala povinnosť prispievať na výživu svojho
syna U. Y., nar. XX.XX.XXXX vo výške minimálne 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa mesačne vždy do 28. dňa v mesiaci vopred k rukám matky D. Y., trvale bytom K., V.
M. č. XXXX/XX, pričom svoju vyživovaciu povinnosť si v K. a inde v období od júna 2011 do súčasnosti
neplní, napriek tomu, že nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal dávku v hmotnej

núdzi a príspevky k dávke, a týmto konaním mu vznikol celkový dlh na výživnom vo výške 207,38,- Eur,
hoci bol rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp.zn. 2T 173/08 zo dňa 27.05.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29.06.2009 odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1
Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, pričom výrok o treste bol
následne rozsudkom Okresného súdu Lučenec, sp.zn. 3T 91/10 zo dňa 13.05.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 13.05.2010 zrušený a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16

mesiacov nepodmienečne, z ktorého výkonu bol prepustený dňa 10.05.2011.

Za to mu bol uložený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Tr. zák., pri
nezistení existencie žiadnej poľahčujúcej okolnosti § 36 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere dvoch
rokov a šiestich mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol pre výkon trestu
odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré však
bližšie písomne neodôvodnil.Vzhľadom k tomu, že boli splnené podmienky na vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti,
pretožeobžalovanýpredvolanienaverejnézasadnutieprevzal28.05.2012,odvolacísúdvykonalverejné
zasadnutie v jeho neprítomnosti.

Krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici, na základe podaného odvolania primárne zistil, či nie je daný dôvod
pre jeho zamietnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou)
a nie je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preto postupom podľa §
317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru,

že podané odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd totiž zisti, že súd prvého stupňa rozhodol vo vzťahu
k obžalovanému, pokiaľ ide o výrok o jeho vine, ako aj výrok o treste správne a v súlade so zákonom.

Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na
základe dôkazov, vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti
a ústnosti, ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom

a v rozsahu a následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ust. § 168 Tr. por. vyložil, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Aj keď obžalovaný v prípravnom konaní odmietol
vypovedať a na hlavné pojednávanie aj napriek riadnemu doručeniu sa nedostavil a neospravedlnil,

túto skutočnosť odvolací súd vyhodnotil ako jeho právo v zmysle zásad Trestného poriadku. Aj napriek
týmto skutočnostiam prvostupňový súd mal dostatok dôkazov na to, aby mohol vo veci rozhodnúť. Z jeho
odôvodnenia je zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odvolací súd sa preto v týchto smeroch
stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu.

Ani odvolací súd nezistil dôvod pre spochybnenie vieryhodnosti výpovede svedkyne poškodenej D. Y.,
ktorá tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní podrobne uviedla, ako sa obžalovaný
stavia k plneniu vyživovacej povinnosti voči svojmu synovi U. Y.. Jej výpoveď bola uskutočnená
procesným spôsobom a obžalovaného zo spáchania skutku jednoznačne usvedčovala. Okrem týchto
skutočností z protiprávneho konania obžalovaného usvedčili aj ďalšie listinné dôkazy, ktoré boli na

hlavnom pojednávaní prebraté.

Z dokazovania, ktoré uskutočnil prvostupňový súd vyplynulo, že obžalovaný najmenej tri mesiace
v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať svojho syna, hoci bol v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a bol z výkonu trestu odňatia
slobody uloženého trestu za taký čin prepustený. O tom svedčí rozsudok Okresného súdu v Lučenci,

sp.zn. 3T 91/10, ktorým mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov
nepodmienečne, pričom bol zároveň zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Revúca, sp.zn.
2T 173/08 k samostatnému trestu odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov.

Zo spisového materiálu ďalej možno zistiť, že obžalovaný si plnil vyživovaciu povinnosť dobrovoľne
len v období, keď sa nachádzal v ÚVV Banská Bystrica od 16.01.2010 do 10.05.2011. V ostatných

obdobiach si vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplnil a v nejednom prípade tak urobil až pod hrozbou
trestu odňatia slobody. O tom svedčí rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote, sp.zn. 3T
101/07, právoplatného dňa 28.06.2007, ako aj rozsudok Okresného súdu Revúca, sp.zn. 2T 82/10,
právoplatného dňa 12.07.2010, z ktorých obsahu možno zistiť, že obžalovaný bol pre obdobný skutok
neplatenia výživného spod obžaloby oslobodený, a to z dôvodu dodatočného vyplatenia dlžného

výživného.Na základe takto zisteného skutkového stavu potom aj odvolací súd dospel jednoznačne k záveru, že
obžalovaný U. Y. sa dopustil protiprávneho konania, ktoré možno subsumovať pod prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.

Pri úvahách o voľbe druhu a výmere trestu prvostupňový súd dôsledne hodnotil všetky okolnosti,
významné pre rozhodovanie o treste. Bral do úvahy spôsob spáchania činu, motív, spôsobený následok,
ale i osobu páchateľa a skutočnosť, že bol doposiaľ osemkrát súdom trestaný za rôznu trestnú činnosť,
naposledy rozsudkom Okresného súdu v Lučenci 3T 91/10.

Keďže ide o obžalovaného, ktorý podľa odpisu z registra trestov ako je už vyššie uvedené, bol viackrát
súdomtrestaný,inýtrestakonepodmienečnývovýmeredvochrokovašiestichmesiacov,prizohľadnení

priťažujúcej okolnosti neprichádzalo do úvahy. Ide totiž o osobu s bohatou kriminálnou minulosťou a táto
skutočnosť musela mať aj odraz v uloženom treste odňatia slobody. Uvedený trest dôsledne zohľadňuje
ust. § 34 a nasl. Tr. zák. a berie v úvahu tak individuálnu aj generálnu prevenciu.

Keďže odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového rozhodnutia v žiadnom smere, preto
postupoval podľa § 319 Tr. por. a podané odvolanie zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.