Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Yvetta Dzugasová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/35/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611211061
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5611211061.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: Q. U., nar. X.X.XXXX, bytom U.
XXX, S. J., štátny občan SR, zastúpená JUDr. Martinom Cibuľom, advokátom Advokátskej kancelárie so
sídlom Hollého 1456/1, Liptovský Mikuláš, IČO: 37 977 504, proti odporcovi: H. U., nar. X.X.XXXX, bytom
G. XXX/X, S. J., štátny občan SR, v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4P/264/2011-186 zo dňa 26. januára 2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu
navrhovateľky zvýšeným výživným, a to čiastkou 285,- eur mesačne, vo výroku, ktorým povolil odporcovi
splácať dlžné výživné za obdobie od 18.11.2011 do 31.1.2012 vo výške 241,17 eur v splátkach a vo
výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Výrok rozsudku, ktorým okresný súd konanie vo zvyšnej časti zastavil, zostáva n e -

d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
9C/126/2005-130zodňa28.2.2007včastičodourčeniabežnéhovýživnéhoavýživnéhonatvorbuúspor
na vtedy mal. Q. U., nar. X.X.XXXX tak, že počnúc od 18.11.2011 je odporca povinný prispievať na výživu
navrhovateľky zvýšeným výživným a to čiastkou 285,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa toho-
ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky (výrok I.). Zameškané výživné za obdobie od 18.11.2011
do 31.1.2012 vo výške 241,17 eur súd povolil odporcovi splácať v 20,- eur mesačných splátkach spolu s

bežným výživným, vždy do každého 15. dňa toho-ktorého mesiaca k rukám navrhovateľky, pričom prvá
splátka je splatná právoplatnosťou výroku tohto rozsudku a nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane
splatným celý dlh (výrok II.). Vo zvyšnej časti súd konanie zastavil (výrok III.). Žiadnemu z účastníkov
nepriznal súd právo na náhradu trov konania (výrok IV.).

Pôvodným návrhom sa navrhovateľka domáhala zvýšenia výživného na sumu 500,- eur mesačne od
podania návrhu dňom 18.11.2011. V priebehu konania navrhovateľka zobrala návrh čiastočne späť s

tým, že žiadala určiť bežné výživné v sume 350,- eur mesačne a zrušiť tvorbu úspor.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že naposledy bolo o výživnom pre navrhovateľku
rozhodované v rámci konania o rozvod manželstva rodičov a to rozsudkom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č.k. 9C/126/2005-130 zo dňa 28. februára 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.4.2007.
Odporca bol zaviazaný prispievať na výživu vtedy maloletej Q. sumou 3.600,- Sk mesačne, na výživu
maloletej P. 2.400,- Sk mesačne k rukám ich matky počnúc dňom 30.6.2006. Matke súd uložil povinnosť

zriadiť osobné účty na maloleté deti a odporcovi uložil povinnosť poukázať výživné na tvorbu úspor
na zriadené účty, a to na vtedy mal. Q. 2.000,- Sk od 30.6.2006 a na mal. P. 1.400,- Sk mesačne od
30.6.2006 do 28.2.2007 a po 2.000,- Sk mesačne od 1.3.2007 do budúcna s tým, že na nakladanie sprostriedkami na účtoch je potrebný súhlas súdu. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom a
podľa daňového priznania za rok 2004 čistý priemerný mesačný príjem matky činil 21.144,- Sk a odporcu
12.117,- Sk, za rok 2005 čistý priemerný mesačný príjem matky činil 7.243,- Sk a odporcu 18.429,- Sk.

Odporca žil v spoločnej domácnosti s priateľkou a jej maloletou dcérou v byte, ktorý kúpil za 950.000,-
Sk s tým, že na splátky hypotéky súd neprihliadol, nakoľko odporca mal dostatok prostriedkov, aby o
hypotéku nežiadal. Matka navrhovateľky užívala zariadený prenajatý byt. Obe maloleté deti navštevovali
Evanjelickú základnú školu v Liptovskom Mikuláši. Odporca od septembra 2004 diaľkovo študoval na
vysokej škole bankovníctva a poisťovníctva. Matka navrhovateľky aj odporca vykonávali poisťovníctvo

pre Allianz, a.s..

Po vyhodnotení osobných, majetkových a zárobkových pomerov účastníkov konania v čase pôvodného
rozhodnutia a v súčasnosti zistil, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného je dôvodný čiastočne.
Od poslednej úpravy výšky výživného mal súd preukázanú zmenu pomerov na strane navrhovateľky,
ktorá je vekovo staršia, fyzicky vyspelejšia, na svoju výživu potrebuje viac finančných prostriedkov.
V súčasnej dobe navštevuje 4. ročník Strednej odbornej školy polytechnickej v Liptovskom Mikuláši,

pričom nástup dieťaťa na strednú školu je tou najpodstatnejšou zmenou pomerov v zmysle ust. § 78
ods. 1 Zákona o rodine. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a mal. sestrou P.,
ktorá navštevuje 8. ročník ZŠ. Na okresnom súde je vedené konanie pod sp.zn. 7P/68/2011 o zvýšenie
výživného na mal. P., ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. Navrhovateľkin zdravotný stav
nevyžaduje žiadne zvýšené výdavky s výnimkou doplatku za antikoncepciu vo výške 10,- eur mesačne.

Navrhovateľkanavštevujetanečnýkrúžok(15,-eurmesačne),zvýšenévýdavkysúvmaturitnomročníku
spojené s doučovaním v rámci prípravy na vysokú školu (matematika a angličtina v sume 20,- eur
mesačne), mesačne sa platí príspevok na stužkovú, očakávané sú výdavky s financovaním prihlášok
na vysokú školu (30,- až 50,- eur). Ďalej došlo k zmene pomerov na strane matky navrhovateľky, ktorá
je pre závažné ochorenie t.č. dlhodobo PN, poberá nemocenské dávky vo výške 179,20 eur a provízie

vo výške priemerne 337,80 eur, čím reálne došlo k poklesu jej príjmu. Výdavky spojené s chodom
domácnosti uhrádza matka navrhovateľky sama, kým na výdavkoch v rodine odporcu sa podieľajú dve
dospelé osoby. Životnú úroveň odporcu mal súd za preukázanú listinnými dokladmi, pričom zdôraznil,
že čím vyššia je životná úroveň rodiča, tým vyššia musí byť aj životná úroveň dieťaťa, ktoré je na
neho odkázané na výživu. Odporca podniká na základe živnostenského oprávnenia, okrem toho je

spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným spolu so svojou manželkou. Otec ako
fyzická osoba - podnikateľ si uplatňuje ako výdavok znižujúci mu základ dane napr. cestovné, výdavok
na telefón, motorové vozidlo, ako aj mobilné telefóny, ktoré však odporca používa aj na súkromné účely.
Pokiaľ sa týka spoločnosti s ručením obmedzeným, táto spoločnosť si ako výdavok uplatnila náklady
na spotrebu materiálu, t.j. vybavenie kancelárie, napr. kreslo 273,83 eur, stolička 250,- eur, fotoaparát

215,75 eur, červené kreslá 336,67 eur, monitor 665,83 eur, mobil 171,25 eur, ktoré výdavky pre účely
dane z príjmu právnickej osoby znižujú základ dane, avšak pre účely rozhodovania súdu o výživnom
určite zvyšujú životnú úroveň odporcu. Odporca od poslednej úpravy výživného odpredal rekreačnú
chatu a byt, keď časť kúpnej ceny z predaja bytu použil na vyplatenie hypotéky. Naviac odporca sám
potvrdil, že sa stará o klientov svojho otca a za túto činnosť jeho otec zarobí priemerne mesačne 1.000,-

eur netto. Z uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľky vyhovel čiastočne a zvýšil výživné na sumu
285,- eur mesačne, ktorá suma podľa názoru súdu zodpovedá kritériám uvedených v ust. § 75 ods. 1
Zákona o rodine. Za súhlasu oboch účastníkov konania súd zrušil tvorbu úspor. V zostávajúcej časti, v
ktorej zobrala navrhovateľka svoj návrh späť, súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p.. Počiatok
určenej vyživovacej povinnosti určil súd od podania návrhu dňom 18.11.2011, ku ktorému dátumu mal

súd preukázanú zmenu pomerov. Tým odporcovi vzniklo zameškané výživné vo výške 241,17 eur, ktoré
súd povolil odporcovi splácať v splátkach vo výške 20,- eur mesačne.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania
nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže účastníci mali vo veci úspech pomerný, a to
navrhovateľka v časti, v ktorej súd návrhu vyhovel a odporca v časti, v ktorej navrhovateľka zavinila,

že konanie bolo zastavené.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal rozsudok okresného
súdu zrušiť a vrátiť vec na nové konanie a prejednanie, alternatívne žiadal rozsudok okresného súdu
zmeniť tak, že mu bude uložená povinnosť prispievať zvýšeným výživným v sume 204,- eur mesačne,
ktorú sumu považoval v súčasnosti, vzhľadom na pomery účastníkov, za primeranú. Okresný súd

rozhodol nesprávne, na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, rozsudok okresného súduoznačil za nezrozumiteľný, neodôvodnený, nevyplýva z neho, aké skutočnosti súd zohľadnil a ako tieto
vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Samotné vecné posúdenie je obsiahnuté iba na
strane 8 napadnutého rozsudku. Odporca akceptuje, že od poslednej úpravy výživného bola preukázaná

zmena pomerov u navrhovateľky, pretože prestúpila zo základnej školy na strednú školu. Súd v tejto
súvislosti nekonkretizuje čiastku, o ktorú je podľa neho potrebné výživné vzhľadom na túto zmenu
pomerov zvýšiť. Výdavky na navrhovateľku, ktoré uvádzal súd v rozhodnutí, nie sú riadne preukázané,
napr. navrhovateľka sa nevenuje tancu profesionálne, a preto nákup tanečnej obuvi nemôže byť častý.
Súd ďalej uvádzal, že bola preukázaná zmena pomerov na strane matky, ktorá je dlhodobo PN kvôli

závažnému ochoreniu. Súd však nepreukázal, o koľko malo dôjsť v dôsledku uvedenej skutočnosti k
zníženiu príjmu matky. V čase posledného rozhodovania príjem matky činil 21.144,- Sk, v roku 2005
sumu 7.243,- Sk. Súčasný príjem matky tvoria nemocenské dávky vo výške 179,20 eur a 44,02 eur
prídavky na dve deti. Okrem toho poberá provízie vo výške 337,80 eur, čo spolu predstavuje po
odpočítaní paušálnej dane z podnikania sumu 425,90 eur netto. Po pripočítaní výživného vo výške 199,-
eur je čistý príjem 624,90 eur. V nadväznosti na uvedené konštatoval, že od posledného rozhodovania

o výživnom sa príjem matky neznížil, ale naopak zvýšil o 185,48 eur + 199,- eur výživné (odporca
nezapočítal výživné na tvorbu úspor). Pokiaľ súd v rozhodnutí uvádzal, že si odporca od augusta 2011
okrem platenia výživného inak neplní vyživovaciu povinnosť, toto tvrdenie odporca namietal, pretože
vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke plnil vždy riadne a včas. Je pravdou, že v minulosti nad
rámec vyživovacej povinnosti kupoval rôzne veci, platil navrhovateľke dovolenky a výlety a podobne.

Po tom, čo sa vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom zhoršili (hrubé správanie sa navrhovateľky
voči odporcovi a jeho manželke), obmedzil ďalšie výdavky na navrhovateľku, ktoré prevyšovali bežné
výživné. Súhlasil s vyjadrením súdu, že životná úroveň dieťaťa odvíja sa od životnej úrovne rodiča.
Práve z uvedeného dôvodu financoval každoročne dovolenky navrhovateľke, organizoval rôzne akcie,
kupoval navrhovateľke veci i finančne náročnejšie, rodinný dom vybudoval tak, aby deti mohli bývať

spolu s ním. Namietal konštatovanie okresného súdu, že dôkazom zvýšenia jeho životnej úrovne
je vybavenie kancelárie (kreslo, stolička, fotoaparát, monitor, mobil, auto). Vybavenie kancelárie je
štandardné, nevyhnutné na podnikanie. Naviac toto vybavenie využíva aj manželka ako spolumajiteľka
spoločnej firmy A3um, s.r.o.. Telefónom disponujú aj deti, výmena telefónu po dvoch rokoch je bežná
záležitosť. Fotoaparát ako poisťovací agent potrebuje k výkonu podnikateľskej činnosti. Kúpa nového

auta bola nevyhnutná, keďže v rámci podnikateľskej činnosti cestuje a musí mať spoľahlivé a bezpečné
auto. Súd v rozhodnutí neporovnal, ako konkrétne sa mala v súvislosti s týmito vecami zvýšiť jeho
životná úroveň, keďže takýmito vecami, vrátane auta, disponoval aj v čase posledného rozhodovania o
výživnom. Za dôležité považoval tú skutočnosť, že okresný súd neuviedol, v čom sa mal jeho osobný
štandard zmeniť v jeho prospech. Jeho životný štandard bol zvýšený iba v tom, že byt v panelovom

dome vymenil za rodinný dom. O tento štandard sa však s deťmi delí aj tým, že v dome majú vlastné
izby a kedykoľvek môžu spolu s ním tam tráviť čas. So stavbou domu súvisel predaj chaty a bytu, čo
súd v rozhodnutí uvádzal. Príjem z predaja bol použitý na splatenie hypotéky, aby čo najviac znížil
svoje finančné zaťaženie. Nevidí preto dôvod, aby súd bez ďalšieho tieto skutočnosti zohľadňoval v jeho
neprospech. Vyjadril presvedčenie, že jeho postup ohľadne využitia hypotekárneho úveru bol vhodný a

finančne výhodný, neukrátil pritom svoje deti. Namietal ďalej konštatovanie súdu, že sa stará o klientov
svojho otca, pretože z tohto konštatovania nie je zrejmé, ako mal príjem jeho otca zvýšiť jeho životnú
úroveň. Tým, že mu otec občas prispeje v rámci poďakovania na dovolenku, nemožno hodnotiť ako
zvýšenie jeho životnej úrovne. V žiadnom prípade od otca neočakáva finančné príspevky, naviac, keď
trpí závažnou onkologickou chorobou, s čím má on sám zvýšené náklady. Otec odporcu podniká na

vlastnú živnosť, poberá provízie a keďže otec je súčasťou jeho obchodnej skupiny, nesie zodpovednosť
za spokojnosť klientov sám odporca. Konštatovanie súdu, že dokáže zarábať viac, pokiaľ zarába aj na
svojho otca, predstavuje absolútne nepochopenie vzťahov, na ktorých funguje obchodná skupina. Pokiaľ
okresný súd na základe uvedených skutočností návrhu na zvýšenie výživného vyhovel, toto rozhodnutie
považoval za nesprávne a absolútne neodôvodnené. Okresný súd úplne odignoroval jeho námietky,

že u neho došlo k zníženiu príjmu od obdobia posledného rozhodovania o výživnom. Súd sa o tom v
rozhodnutí nezmienil a jeho tvrdenia nijako nevyhodnotil. Zdôraznil, že v čase posledného rozhodovania
za rok 2005 jeho príjem predstavoval 79.418,70 eur. Po zdanení v čistom je to suma 7.340,90 eur
ročne, po prepočte na mesiac je to 611,74 eur. Za rok 2011 bol jeho celkový príjem 23.229,63 eur a po
zdanení príjem predstavuje 4.428,84 eur, čo mesačne predstavuje 369,07 eur. Svoje tvrdenia podporil

dôkazmi, a to daňovými priznaniami za rok 2005 a rok 2011. Drastické zníženie príjmu za uvedené
obdobie bolo spôsobené odchodom najúspešnejších obchodníkov z obchodnej skupiny, odchodom
najväčších klientov a v neposlednom rade súčasnou hospodárskou krízou. Mal za to, že okresný súd
nesprávne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti nesprávne vyhodnotil. Rozhodnutie okresného súduoznačil za nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a neodôvodnené v súlade so zákonom. K odvolaniu pripojil
potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2005, výpis z daňového
priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2005, potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z

príjmov fyzickej osoby za rok 2011, daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011, výkaz
ziskov a strát k 31.12.2011.

Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 413,48 eur. Podľa navrhovateľky okresný
súd sa riadne vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami rozhodnými pre rozhodnutie vo veci

a svoje rozhodnutie zákonne odôvodnil. Od posledného rozhodovania o výživnom došlo k podstatnej
zmene pomerov na strane navrhovateľky, ako aj na strane odporcu, ktorá skutočnosť odôvodňuje
zvýšenie výživného. Navrhovateľka je o 5 rokov staršia, čím sa zvýšili jej odôvodnené potreby, pripravuje
sa na štúdium na vysokej škole. V konaní bolo preukázané, že životná úroveň otca je podstatne
vyššia ako životná úroveň navrhovateľky. Nie je v možnostiach matky navrhovateľky prispievať na
jej výživu v pôvodnom rozsahu, nakoľko u nej došlo z objektívnych dôvodov k reálnemu poklesu

príjmov. Argumenty odporcu uvedené v odvolaní poukazujúce na pokles jeho celkových príjmov od
posledného rozhodovania o výživnom nie je možné akceptovať, nakoľko pri komplexnom zhodnotení
jeho majetkových pomerov a celkového objemu uhrádzaných výdavkov je jednoznačne preukázané, že
životná úroveň odporcu je nadštandardná. Keďže výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov,
je v možnostiach a schopnostiach odporcu platiť zvýšené výživné vo výške 285,- eur mesačne.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia
§ 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

Účelom odôvodnenia je preukázať správnosť súdneho rozhodnutia a umožniť jeho kontrolu v konaní
o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Rozhodnutie musí byť preto vždy riadne

odôvodnené. Nedodržanie tejto zásady je porušením práva účastníka na spravodlivý súdny proces v
zmysle článku 6 Dohovoru o základných ľudských právach a základných slobodách.

Ust. § 157 ods. 2 O.s.p. je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy
SR vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na
základe ktorých je založené.

Ust. § 132 O.s.p. uvádza, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Tieto úvahy potom súd vyjadrí v odôvodnení rozsudku postupom, ktorý vyplýva z ust. § 157 ods. 2 O.s.p..
Podľa tohto ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Napadnutý rozsudok okresný súd neodôvodnil zákonu zodpovedajúcim spôsobom, jeho závery sú

nepresvedčivé, absentujú skutočnosti a právne úvahy, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia o
výživnom podľa § 163 ods. 1 O.s.p..

Aj keď sa krajský súd nemohol zaoberať vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia, vo
všeobecnosti poukazuje na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia
o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo

zrušenie výživného možné len na návrh.Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť
k zmene odôvodnených potrieb oprávneného (napr. v súvislosti s pribúdajúcim vekom, začínajúcou
školskou dochádzkou, prípravou na budúce povolanie, atď.), môže nastať i zmena v možnostiach a

schopnostiach povinného (napr. v dôsledku zmeny zárobku, pribudnutia vyživovacej povinnosti, atď.).
Ak sa tak stane, je možné previesť novú úpravu výšky výživného, a to buď jeho zvýšením alebo
znížením alebo dokonca zrušením vyživovacej povinnosti. Zmena rozsudku je prípustná od doby, kedy
došlo k zmene pomerov. Zmena pomerov sa musí týkať skutočností, na základe ktorých bolo založené
predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému. Súd, ktorý má

rozhodovať o novej úprave výživného, musí spoľahlivo zistiť, kedy došlo k zmene pomerov, rozhodnutie,
ktorým sa mení pôvodné rozhodnutie, musí nadväzovať na pôvodné rozhodnutie vo svojom obsahu, ale
i vo svojom výroku.

Odvolací súd v prejednávanej veci zistil, že okresný súd neriadil sa dôsledne citovanou zákonnou
úpravou, rozhodnutie okresného súdu je neúplné, nejasné, a teda nepreskúmateľné.

Okresný súd výsledky vykonaného dokazovania a z nich vychádzajúce úvahy zhrnul v závere

odôvodnenia na strane 8 rozsudku. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmá úvaha, akou sa
súd zaoberal pri vyčíslení reálneho príjmu odporcu (príjmy zo živnostenského oprávnenia v oblasti
sprostredkovania poistenia a príjmy spoločníka a konateľa spoločnosti A3um, s.r.o.). Na strane 6 a 7
rozsudku okresný súd síce uvádza rozsah skutkových zistení týkajúcich sa príjmov otca za rozhodné
obdobie, avšak ako tieto skutkové zistenia vyhodnotil, aby bolo zrejmé, či celkový príjem odporcu sa

znížil (ako tvrdí odporca v odvolaní), alebo zvýšil oproti obdobiu, kedy bolo naposledy rozhodované
o výživnom, ako vyčíslil príjem odporcu, ktoré položky uznal, resp. neuznal pre zohľadnenie príjmu, z
akých dôvodov zostali nevysvetlené a závery okresného súdu sú v tomto smere nedostatočné. Zmena
pomerov(okreminýchajpríjmovejsituácie)nastranepovinnéhorodičajejednýmzpredpokladovzmeny
pôvodného rozhodnutia o výživnom. Riadne vyhodnotenie príjmovej situácie otca je pre vec podstatnou

a rozhodujúcou skutočnosťou, ktorej okresný súd nevenoval náležitú pozornosť vo svojom odôvodnení
rozsudku, z ktorého dôvodu bolo potrebné rozhodnutie okresného súdu ako nepreskúmateľné zrušiť.

Konanie o výživnom pre plnoleté dieťa nie je konaním, ktoré možno začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1
O.s.p.), ako je to u maloletých detí. Súd je viazaný podaným návrhom (§ 79 O.s.p.) a v rozsudku má
rozhodnúť o celej prejednávanej veci (§ 152 ods. 2 O.s.p.).

V prejednávanej veci sa navrhovateľka pôvodne domáhala zvýšenia výživného zo sumy 3.600,- Sk
bežné výživné a 2.000,- Sk tvorba úspor na sumu 500,- eur mesačne. Následne zobrala návrh čiastočne
späť, keď žiadala určiť výživné na sumu 350,- eur mesačne a zrušiť tvorbu úspor. Ak okresný súd zvýšil
výživné na sumu 285,- eur mesačne bez tvorby úspor, konanie o výživné v sume 150,- eur mesačne
zastavil, nerozhodol o celom predmete konania, t.j. nerozhodol o rozdiele medzi uplatneným výživným

350,- eur mesačne a novo určeným výživným vo výške 285,- eur mesačne.

V ďalšom konaní okresný súd na základe návrhov účastníkov zameria dokazovanie na preukázanie
odôvodnených potrieb navrhovateľky, schopností a možnosti rodičov (predovšetkým odporcu), ich
osobných a majetkových pomerov, každodenných výdavkov, bytových pomerov, uhrádzania nákladov,
pričom tvrdené skutočnosti musia byť v konaní náležite preukázané a dokladované. Okresný súd

následne vyhodnotí zmenu pomerov na strane účastníkov konania, pričom zistené skutočnosti, ako aj
hodnotiace závery musia nájsť odraz v odôvodnení rozhodnutia.

Z dôvodov uvedených vyššie krajský súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd popísané nedôslednosti odstráni príslušným procesným
postupom, v novom rozhodnutí rozhodne o celej prejednávanej veci (§ 152 ods. 2 O.s.p.) a svoje

rozhodnutie odôvodní zákonu zodpovedajúcim spôsobom § 157 ods. 2 O.s.p.).

V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.