Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 14, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoE/125/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710206325
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6710206325.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného Consumer Finance
Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO : 35 923 130, zastúpený
splnomocnenou Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01
Bratislava, IČO : 36 613 843, proti povinnému M. XXX,, narodený XX.XX.XXXX, bytom B. XX XXXXX,XX
Z., na vymoženie pohľadávky v sume 341,75 Eur s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom

súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62, 821 08
Bratislava, pod spisovou značkou Ex/6492/10u, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Zvolen číslo konania 27Er/458/2010-11 zo dňa 09.augusta 2010, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen číslo konania 27Er/458/2010-11 zo dňa 09.augusta 2010 p o t v
r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej „Exekučný poriadok“).

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie proti povinnému na
základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri
Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp.zn. CP 70277/09 zo dňa 08.10.2009. V exekučnom titule

bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy 341,75 Eur spolu s 0,05 % denným úrokom z
omeškania zo sumy 341,75 Eur od 21.08.2007 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vo výške 34,18 Eur a
náhradou trov konania vo výške 204,55 Eur.

Okresný súd uviedol, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy
a aplikoval pri právnom posúdení tohto vzťahu okrem vnútroštátnej právnej úpravy dotýkajúcej sa
spotrebiteľského práva, konkrétne ustanovenie § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka v

spojení s ustanoveniami § 1 ods. 2, 3, § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
(ďalej „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) i právnu úpravu európskeho spoločenstva, a to Smernicu
Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej „smernica
č.93/13/EHS“),konkrétnečl.2písm.a/,čl.3ods.1,ods.3ačl.6ods.1smerniceaprílohydanejsmernice
a Smernicu Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986, ktorá sa vzťahuje na zmluvy o úvere, okrem úverov
uvedených v čl. 2 ods. 1. Na základe zásady nepriameho účinku je bez výnimky na právny vzťah zo

zmluvy o úvere daná pôsobnosť tejto smernice a aj predpisu, ktorým bola do právneho poriadku SR
implementovaná - Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Predmetný vzťah okresný súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský s ohľadom na predmet činnosti
dodávateľa na výpise z Obchodného registra, ako aj vzhľadom na to, že súdu je z rozhodovacej činnostiznáme, že oprávnený v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje opätovne.
Veriteľ pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu
uzatvorilspovinnýmakofyzickouosobounepodnikateľom.To,žeformulárnaktoromjezmluvauzavretá,

má názov zmluva o úvere, ktorej právna úprava je v systéme vnútroštátneho práva SR obsiahnutá v
Obchodnom zákonníku, nemá za následok skutočnosť, že by sa na predmetný vzťah nevzťahovala
pôsobnosť príslušných vnútroštátnych a európskych právnych noriem o ochrane spotrebiteľa.

V posudzovanej veci poukázal na ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorý obsahuje
exemplikatívny, neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento

výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný, čím zákonodarca reaguje na
nesprávnu aplikačnú prax. To znamená, že súd pri posudzovaní zmluvných podmienok týmto výpočtom
nie je viazaný, rozhodujúce sú ciele, účinky a dôsledky zmluvných podmienok. Pri ich výklade a
posudzovaní vychádza súd z ustanovení smernice č. 93/13/EHS, nakoľko cieľom uvedených ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je práve implementácia tejto smernice. Použitie
ustanovení príslušných smerníc sa opiera o zásadu nepriameho účinku práva EÚ na právne poriadky

členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie
výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného
smernicou. Je povinnosťou členského štátu zabezpečiť výklad vnútroštátneho práva vo svetle znenia
a účelu smernice.

Súd konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je

neprijateľnou podmienkou v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorá vo svojich
účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú
ustanoveniasmerniceč.93/13/EHS. Rozhodcovskádoložkabolaneoddeliteľnousúčasťouformulárovej
zmluvy vyhotovenej oprávneným ako dodávateľom vopred pre všetkých spotrebiteľov v prípade
uzatvárania zmlúv rovnakého druhu. Povaha zmluvy je v tomto prípade adhézna, teda spotrebiteľ ju

moholprijať,aleboodmietnuťlenakocelok.Lenťažkomožnopredpokladať,žesispotrebiteľbolvedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Ak je žalobca oprávnený,
ktorý poskytol úver, týmto sa tak dostáva do neprimerane priaznivejšej situácie voči povinnému,
pretože konanie o nároku sa môže konať v neprimerane veľkej vzdialenosti od jeho bydliska, čím sa
prehlbuje prirodzená nerovnováha medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Spotrebiteľ sa tak v porovnaní

s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez
toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovský súd oprávnenému priznal aj
náhradu za neplnenie záväzku neprimerane vysokú sankciu - úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne
a zmluvnú pokutu vo výške 10 %. Dojednenie takejto sankcie za nesplnenie zmluvnej povinnosti v tejto

výške je nielen v rozpore s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane
spotrebiteľa, ale aj v rozpore s dobrými mravmi. Sankcia v uvedenej výške je sama o sebe v hrubom
nepomere vo vzťahu k zabezpečovacej zmluvnej povinnosti plniť včas.

Vzhľadom na uvedené vyslovil súd záver, že rozhodcovská doložka, ktorá nebola medzi zmluvnými
stranami individuálne dojednaná, je nekalou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Keďže právomoc

rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom
úkone, v danej veci boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2, vety druhej Exekučného poriadku.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Domnieva
sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku

v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej „Zákon o rozhodcovskom
konaní“). Zákon o rozhodcovskom konaní upravuje účinky právoplatného rozhodcovského rozsudku
rovnako, ako ich upravuje pre rozsudky všeobecných súdov Občiansky súdny poriadok. Z formálneho
hľadiska znamená právoplatnosť rozhodnutia, že proti rozhodnutiu už nie je možné podať riadny opravný
prostriedok a v prípade, ak nie je odložená jeho vykonateľnosť a uplynie stanovená lehota na plnenie, je

možné domáhať sa jeho výkonu. Z materiálneho hľadiska znamená právoplatnosť rozhodnutia záväznú
úpravu hmotnoprávneho stavu medzi jeho adresátmi. Preto má právoplatný rozhodcovský rozsudok tieisté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je prekážkou pre opätovné prejednanie.
Je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, spôsobilý byť podkladom pre
výkon exekúcie. Namietol, že exekučný súd má posúdiť v konaní o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie len ako listiny z
formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie
všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky zisťuje súd, či sú
splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Súd však podľa názoru oprávneného nemôže
posudzovať samotný právny vzťah (zmluvu), ktorý bol základom pre nárok priznaný exekučným titulom.

Oprávnený zdôraznil, že exekučné konanie má charakter sporového konania, ktorý sa však prejavuje
iba v riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a povinným a nie medzi oprávneným a súdom.
Ďalej poukázal na ustanovenia § 45 ods. 1,2,3 Zákona o rozhodcovskom konaní a uviedol, že pri
výklade ust. § 45 ods. 1 písm. c/ treba mať na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekúcie nie je
príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej
povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia

je v súlade s právom. Samotné ustanovenie chráni povinného pred mocenským prinútením k určitému
plneniu, ktoré je právom zakázané. Dôvodom na zastavenie exekúcie by bolo, ak by rozhodcovský
rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Ustanovenie
§ 45 Zákona o rozhodcovskom konaní neumožňuje exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť
rozhodcovského rozhodnutia, hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu a vykonávať k tomu potrebné

dokazovanie a vydávať rozhodnutia vo veci samej. Rovnako neumožňuje predmetné ustanovenie
exekučnému súdu skúmať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu. Oprávnený sa domnieva, že
pokiaľ by exekučný súd v rámci konania o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal vecnú
správnosť rozhodcovského rozhodnutia, nahrádzal by tým aktivitu povinného, ktorý mal a mohol podať
žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Poukázal tiež na niektoré nálezy Ústavného súdu SR,

na judikatúru Najvyššieho súdu ČR a na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, na základe ktorých
sa domnieva, že právo Spoločenstva neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby neuplatnil vnútroštátne
procesné normy, na základe ktorých získava rozhodnutie právoplatnosť, aj keby to umožnilo napraviť
porušenie akéhokoľvek ustanovenia práva Spoločenstva predmetným rozhodnutím. Podľa stanoviska
Súdneho dvora (bod 47 rozhodnutia C-40/08) zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby

vnútroštátny súd kompenzoval opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje
práva a aby tak exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak
sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského
rozsudku. S poukazom na judikatúru Súdneho dvora a európske právo oprávnený zhrnul, že nemožno
vyvodiť povinnosť exekučného súdu preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa,

ktorý síce v danom prípade vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Postupom a rozhodnutím
súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a
k porušovaniu princípu právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho
pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a
povinnému, ako strane ktorá porušila zmluvu, je poskytovaná ochrana na úkor práv oprávneného. Žiada

preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Sudkyňa nemienila odvolaniu
oprávneného vyhovieť, preto ho predložila odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212
ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým aj právnym zdôvodnením napadnutého
rozhodnutia. Návrhom datovaným dňa 16.04.2010 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na

základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Rozhodcovského
súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore v Košiciach spisovej značky : CP 70277/09 zodňa 08.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 30.11.2009 a vykonateľnosť dňom 04.12.2009.
Rovnako ako okresný súd oboznámiac sa s obsahom predmetnej Zmluvy o pôžičke č.XXXXXXXXXX
zo dňa 29.05.2006, ako aj všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou,

ktorých súčasťou je rozhodcovská doložka (č. l. 5-6 spisu) zastáva názor, že vec správne právne
posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah je nutné
posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne vychádzajúc aj z príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch v nadväznosti na články smernice Rady č. 93/13/EHS a
prílohy danej smernice, svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil. Skutočnosť, že právne posúdenie vzťahu

vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva oprávnený
ani nespochybnil.

Podľa§41ods.2,písm.d/Exekučnéhoporiadkumožnovykonaťexekúciuajnapodkladevykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Formálnaprávoplatnosťrozhodnutiapodľaustálenejjudikatúryaprávnejteórievyjadruje,žerozhodnutie

nemožno preskúmať na základe riadnych opravných prostriedkov, a nenastane odkladný (suspenzívny)
účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto
právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei
iudicatae),oktoromnemožnoznovakonaťaktorýjezáväznýmedziúčastníkmiavočivšetkýmorgánom.

Vychádzajúc zo zákonných ustanovení a to tak z Exekučného poriadku (§ 44 ods. 1), ako aj Zákona o

rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1) je zrejmé, že účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku v zmysle § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní je potrebné na účely § 45 Zákona o
rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Súd pred vydaním poverenia súdnemu
exekútorovi je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie. Je tak predovšetkým povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia §
41 Exekučného poriadku.

Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, tak súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu s § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie
exekúcie. Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej

preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so
zákonom,neobstojí.Skutočnosť,čisúnaplnenéformálneimateriálnepredpokladyprevedenieexekúcie
skúmaexekučnýsúdprirozhodovaníožiadostiexekútoraovydaniepoverenianavykonanieexekúcie(§
44 Exekučného poriadku), ďalej na námietku povinného proti exekúcii (§ 50) a taktiež na prípadný návrh
povinného na zastavenie exekúcie (§ 58). Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul

počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez
návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že je povinnosťou exekučného súdu preskúmať aj exekučný titul,
teda že exekučný súd je oprávnený pri postupe podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní hľadieť

na rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom, akoby nebol materiálne právoplatný a môže
ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v ustanovení § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní aj čo
do materiálnej správnosti. Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 Zákona o
rozhodcovskom konaní.Odvolací súd pre úplnosť dodáva, vychádzajúc z obsahu rozhodcovského rozsudku a predmetnej
zmluvy o pôžičke, že je zrejmé, že oprávnený od počiatku sledoval koncipovaním rozhodcovskej doložky
(Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou, IX. Záverečné ustanovenie,

bod p/, č .l. 6 spisu) to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy, boli tieto riešené na rozhodcovskom
súde za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka koncipovaná
v takomto znení predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na ustanovenie § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka, ktorá je absolútne neplatná. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej
neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom vopred

individuálne dojednaná, čo vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní vopred pripravenej typovej
zmluvy a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy
ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka
koncipovaná, formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 prílohy k Smernici 93/13/EHS
v tom zmysle, že spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred
vzdal práva na účinnú procesnú ochranu či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah

zmluvy.Takétodojednanierozhodcovskejdoložkyanáslednékonaniepredrozhodcovskýmsúdomviedli
bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje
nielen smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských v
zmluvách ale aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné

nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti, či
nečinnosti. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby
spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, okrem, ak si rozhodcovský súd osobitne
nevyjednal (výslovne si ho želal). Rozhodcovská doložka s takým obsahom, aký je súčasťou zmluvných
dojednaní tvoriacich nedeliteľnú súčasť zmluvy je v rozpore s vnútroštátnymi právnymi normami, ktoré

upravujú režim spotrebiteľských zmlúv. Rozhodcovský rozsudok potom nemôže byť exekučným titulom,
keďže rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, v dôsledku čoho

okresný súd správne rozhodol, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku zamietol.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne

správne, preto ho podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.