Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 0Er/2880/1997

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5197898042
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Masár
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5197898042.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Rišianom
so sídlom Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484,
pobočka Žilina, Nám. Ľ. Štúra 5, 010 01 Žilina (Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava), proti povinnému:
RAJ, spol. s r.o., IČO: 31 596 452, Objekt VÚD, Veľký Diel, 011 39 Žilina, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 40,56 eur v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného zo dňa 17.11.1997, exekučného titulu - platobného výmeru Sociálnej
poisťovne, pobočka Žilina, č.k. 200-7-1997-VZ, 200-7-1997-MZ, 200-157-1996-VVZ, 213/62/1996
a 214/23/1996 zo dňa 21.03.1997, 21.02.1997, 12.12.1996, 14.03.1996 a 15.01.1996 a žiadosti

exekútora, súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie

pod č. 5511* 001834 dňa 30.04.1998.

Podaním doručeným súdu dňa 09.06.2010 súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1
písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), pretože povinný bol vymazaný z obchodného registra.
Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 112,50 eur.

Súd mal z obchodného registra preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 25CbR

1531/2005-30 zo dňa 04. 08. 2008, ktorým bola obchodná spoločnosť RAJ, spol. s r.o. zrušená bez
likvidácie, bola obchodná spoločnosť s obchodným menom RAJ, spol. s r.o., so sídlom Objekt VÚD,
Veľký Diel, 011 39 Žilina, IČO: 31 596 452 v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného
registra Okresného súdu Žilina dňom 19. 11. 2008 VYMAZANÁ.

Podľa § 19 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „O.s.p.“) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti;

inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len„OZ“),právnickáosobazapísanávobchodnomregistrialebovinomzákonomurčenomregistrizaniká
dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že povinný stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. odo
dňa 19.11.2008 povinný neexistuje, a teda nemôže byť voči nemu vedená exekúcia.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých

môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 57 ods. l písm. g/ EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. l EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) EP. Súd bol povinný v danom prípade

postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného
bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné
zastaviťexekúciusodkazomnainéustanoveniaEP.Nemajetnosťpovinnéhovyplývazjehozrušeniabez
likvidácie, ktorá predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko k takémuto kroku, teda
ku zrušeniu spoločnosti bez likvidácii pristupuje súd v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vtedy,

ak obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov
a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Z daného teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy
príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda
taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je teda potrebné postupovať
v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. h).

Podobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4MCdo 14/2006 zo dňa
29.3.2007, v ktorom okrem iného konštatoval aj, že „... Súd zistil, že povinný bol 12.4.2005 vymazaný
z obchodného registra ex offo na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.4K 180/01 z
21.2.2005 z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nedostatok
majetku dlžníka. V takom prípade dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) EP) a nie existencia iného dôvodu,
pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) EP), ako to nesprávne ustálil okresný súd...“

O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP, pričom v zmysle § 203 ods. 2 EP k náhrade
týchto trov zaviazal oprávneného.

Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitnéhozákona,17bb)zvyšujesajehoodmenaanáhradyurčenépodľatohtozákonaodaňzpridanej
hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov

potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávkyna výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie,
ktoré platil.

Na podklade vyúčtovania trov exekútora doručeného súdu dňa 09.06.2009 priznal exekútorovi náhradu

trov exekúcie podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom
znení (ďalej len „vyhláška“), spolu vo výške 40,56 €, ktorá pozostáva z:

1/ odmeny exekútora vo výške 26,56 eur, z toho:

a/ 19,92 eur za úkony v trvaní celkovo 3 hod. (§ 14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 eur
za každú aj začatú hodinu):

· Prijatie návrhu a jeho kontrola 20 min

· Zaslanie zmluvy 10 min.

· Zaslanie zmluvy 10 min.

· Zaslanie dokladu 10 min.

· Vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie + výzva 40 min

· Výzva povinný 20 min.

· Vypracovanie príkazu na začatie exekúcie + exekučného príkazu 60 min.

· Vypracovanie návrhu na zastavenie 30 min.

b/ 6,64 eur za 2 paušálne odmeňované úkony exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32
eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti):

· Získanie poverenia

· Zisťovanie platiteľa mzdy povinného

2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 7,24 eur (§ 22 vyhlášky):

· Poštovné 7,24 eur

Súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, preto mu ju súd priznal. Súd exekútorovi priznal DPH
20 % zo sumy 33,80 eur, pričom priznané DPH predstavuje sumu 6,76 eur (§ 22 zákona č.222/2004

Z.z. o DPH).

Sumár: 26,56 + 7,24 = 33,80 eur + 6,76 eur (20% DPH) = 40,56 eur.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. je povinnosťou exekútora vyhotoviť časovú špecifikáciu
jednotlivých úkonov, tzn. presne vymedziť čas vynaložený na konkrétne úkony pre účely výpočtu
odmeny podľa § 14 ods. a/. Súdny exekútor postupoval nesprávne, keď nevyhotovil časovú špecifikáciu,

ale priamo ku každému úkonu priradil sadzbu 6,64 eur (200,-Sk). Súd však pri posudzovaní dĺžky
vykonávania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti vychádzal z logického a gramatického výkladu
ustanovenia § 14 vyhlášky, pričom na základe takého výkladu je potrebné počtom hodín rozumieť súhrn
časových úsekov trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, ktoré je potrebné pre účely výpočtu
odmeny podľa citovaného ustanovenia sčítať, pričom početnosť úkonov nemá relevanciu pre výpočet

tejto odmeny. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,sp.zn. 1Mcdo/7/2006 z 28.05.2007, z ktorého plynie rovnaký záver. Pri výpočte súd zároveň priradil k
jednotlivým úkonom primeranú časovú dĺžku, obvyklú s ohľadom na zložitosť úkonu, právnu náročnosť
a jej rutinnosť. Takto špecifikovaná dĺžka je spravodlivá a zodpovedá reálne času potrebnému na ich

vypracovanie, a preto pokiaľ si exekútor pri týchto úkonoch uplatnil minutáž nad rozsah vyššie uvedenej,
súd túto presahujúcu minutáž pre účely výpočtu „časovej“ odmeny nezohľadnil.

V časti vyčíslenej odmeny podľa § 14 ods.1 písm. a/ súd nepriznal položku - spracovanie žiadosti o
udelenie poverenia, ktorá je duplicitne uplatňovaná aj podľa § 14 ods. 1 písm. b/ v položke získanie
poverenia podľa § 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Súd poukazuje na to, že v úkone získanie poverenia sú

obsiahnuté všetky konkrétne kroky a činnosti, ktoré musí exekútor vykonať, aby toto poverenie získal.
Takýmto úkonom je aj vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia. Teda odmena exekútora v sume 3,32
eur nie je odmenou za vydanie poverenia súdom, ale je odmenou za konkrétne činnosti exekútora, ktoré
predchádzajú udeleniu poverenia a bez ktorých by k udeleniu poverenia nedošlo. Z rovnakého hľadiska
súd posúdil duplicitu vyúčtovania úkonu (podľa časovej špecifikácie) označeného ako žiadosť SP -a
súčasne uplatňovaná paušálna sadzba (podľa § 15 vyhlášky ) za tento úkon - zisťovanie platiteľa mzdy

povinného. V odmeňovanom úkone zisťovanie platiteľa mzdy povinného sú obsiahnuté všetky kroky a
činnosti, ktoré exekútor vykonal, teda aj vyhotovenie takejto žiadosti.

Ďalej súd neuznal položku označenú - zaevidovanie, založenie spisu, vyúčtovanie, vrátenie poverenia,
archivácia, žurnalizácia spisu a vystavenie daňového dokladu s poukazom na to, že odmena sa
má vzťahovať len na také úkony, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky v rámci exekúcie. Všetky

vyššie označené úkony sú úkonmi administratívneho charakteru vykonávané v súvislosti s exekučnou
činnosťou v zmysle § 25 vyhlášky.

Čo sa týka náhrady trov za poštovné výdavky, súd nepriznal poštovné v prípadoch, kde bolo
preukazované iba fotokópiou poštovej doručenky. Z doručenky bolo zjavné, že v rámci tejto zásielky
boli doručované listiny z viacerých exekučných konaní. To znamená, že vznikol len jeden výdavok

na poštovné, ktorý však nemožno uplatňovať vo všetkých dotknutých konaniach, ale len v tom, ktorý
obsahuje originál doručenky. Rovnako súd nepriznal poštovné za písomnosti, ktorých doručenie nebolo
preukázané doručenkou. Súd nepriznal poštovné ani za doručenie návrhu na zastavenie exekúcie
a v budúcnosti za vrátenie poverenia, pretože súdny exekútor predmetné písomnosti doručil a bude
doručovať osobne do poštového priečinku zriadeného na Okresnom súde Žilina a nie prostredníctvo

poštového podniku.

K duplicite uplatnenia trov došlo pri položke podľa § 15 - doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu, ktoré bolo uplatnené aj
ako hotové výdavky (poštovné). Z exekútorského spisu vyplýva (doručenky), že exekútor tieto listiny
doručoval poštou, za čo mu bola priznaná náhrada hotových výdavkov - poštovné. Ustanovenie § 15

ods. 1 hovorí totiž o odmene súdneho exekútora za doručovanie fyzicky priamo exekútorom, resp.
exekútorským úradom. Pokiaľ exekútor využije na doručovanie poštový úrad, ako v tomto prípade,
prináleží mu odmena v položke hotové výdavky - poštovné.

Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým
spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V

prípade, že k náhrade trov exekúcie súd zaviaže oprávneného, súd je povinný skúmať všetky úkony
exekučnej činnosti, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky oprávneného, resp. priamo na tieto úkony
nadväzujú a sú vyžadované právnou úpravou. Len za takéto úkony, pri rešpektovaní podmienky ich
účelnosti je možné priznať súdnemu exekútorovi odmenu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. súd rozhodol tak, ako je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Žilina.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne

rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a

s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.