Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené, Zrušené Judgement was issued on Friday, March 6, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 27P/263/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213207143
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7213207143.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletú U. A., D.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, pracovisko Košice II, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky
U. A., D.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej S. D. C. XXX, prechodne bývajúcej D. H. Z. XX, zastúpenej JUDr.
Jarmilou Machovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Štúrovej č. 20 v Košiciach,
za účasti otca F. A., D.. XX.X.XXXX, trvale N. S. P. A. Č. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Janou Bajužíkovou,
advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Štefánikovej č. 8 v Michalovciach, v konaní o
zmene úpravy rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3C/112/2010 zo dňa 28.12.2011 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5CoP/2/2012 zo dňa 28.5.2012 tak, že zveruje maloletú
U. A., D.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletú
osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej majetok a zaväzuje otca prispievať na výživu maloletej U.
za obdobie od 1.4.2013 do 31.12.2013 výživným vo výške po 70,- eur mesačne, za obdobie od 1.1.2014
do 30.4.2014 po 30,- eur mesačne, za obdobie od 1.5.2014 do 31.6.2014 výživným po 85,- eur mesačne,
za obdobie 1.7.2014 do 30.11.2014 výživným vo výške po 100,- eur mesačne a za obdobie od 1.12.2014

do budúcna výživným vo výške po 50,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15.-
dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej.

Dlžné výživné zo strany otca voči maloletej U. za obdobie od 1.4.2013 do 28.2.2015 vo výške 985,-
eur, zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletej do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.

Upravuje styk otca s maloletou U. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou U. každý mesiac počas
v poradí druhého víkendu mesiaca od piatku 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod. v každom nepárnom
roku v čase jarných prázdnin od nedele od 17,00 hod. do nasledujúcej nedele do 17,00 hod., v každom
párnom roku v čase Veľkonočných prázdnin od štvrtka pred Veľkonočným piatkom od 17,00 hod. do
Veľkonočného pondelka do 17,00 hod., v čase Vianočných prázdnin v každom párnom roku od 23.12.
od 17,00 hod. do 28.12. do 17,00 hod. a v každom nepárnom roku od 28.12. od 17,00 hod. do 2.1.

nasledujúceho roka do 17,00 hod., každoročne v čase letných prázdnin od 1.7. od 17,00 hod. do 15.7.
do 17,00 hod. a od 1.8. od 17,00 hod. do 15.8. do 17,00 hod. s tým, že otec si maloletú v stanovený čas
prevezmepredbytommatkyamaloletejanásledne tamvstanovenýčasmatkemaloletúriadneodovzdá
a matka otcovi v stanovený čas pred svojim bytom maloletú riadne pripravenú odovzdá a následne ju
od otca v stanovený čas pred svojim bytom riadne prevezme.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletej cestou jej právnej zástupkyne doručila tunajšiemu súdu dňa 2.4.2013 návrh, ktorým
žiadala o zmenu rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3C/112/2010 zo dňa 28.12.2011

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5CoP/2/2012 zo dňa 28.12.2012 tak, že
maloletú U. žiadala zveriť do jej osobnej starostlivosti s právom dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok a zaviazať otca prispievať na výživu maloletej U. výživným vo výške po 100,- eur mesačne.
Návrh matka odôvodňovala tým, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3C/112/2010
zo dňa 28.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5CoP/2/2012 zo dňa
28.12.2012 bola maloletá U. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí obaja mali

zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú striedavo v dvojtýždňových intervaloch, ktorý rozsudok
sa stal právoplatným dňa 21.5.2012. Od septembra 2012 nastala podstatná zmena na strane maloletej
a jej matky, keďže maloletá v školskom roku 2012/2013 sa stala žiačkou prvého ročníka R. Š. D. X.. H.
Č.. XX S. G., začala navštevovať záujmové krúžky, matka sa s maloletou presťahovala do Košíc D. H.
Z. XX, kde bývali spoločne aj s priateľom matky a jeho maloletou dcérou v 3-izbovom byte v podnájme.

Matka tvrdila, že maloletá sa s novým prostredím rýchlo zžila, rozumie si aj s jej priateľom a jeho dcérou
a matka výlučne sama zabezpečovala starostlivosť o maloletú a hradila všetky jej náklady, otec o tieto
záležitosti neprejavoval záujem, tvrdila, že k podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane otca, pričom
striedavá osobná starostlivosť o maloletú bola realizovaná iba v mesiacoch júl a august 2012, otec bol
s maloletou v dňoch 22. až 24.6.2012, 29. až 30.6.2012, v dňoch 17.6.2012 a 9.9.2012 otec maloletú

neprevzal, dňa 30.9.2012 maloletú prevzala sestra otca, ktorá ju následne v ten istý deň vo večerných
hodinách matke odovzdala, zdôrazňovala, že styk otca s maloletou iniciovala jedine ona, otec sám od
seba údajne o stretnutia s dcérou záujem neprejavoval, telefonovali si raz týždenne. Matka pracovala
ako opatrovateľka na základe živnostenského opatrenia v Rakúska s mesačným príjmom 770,- eur.
Príjem otca a jeho pracovné zaradenie matke neboli známe.

V súlade s ust. § 105 ods. 1,2 O.s.p. tunajší súd vyslovil vo veci nepríslušnosť a postúpil vec Okresnému
súdu Vranov nad Topľou, ktorý následne uznesením sp. zn. 8P/118/2013 zo dňa 24.4.2013 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17CoP/16/2013 zo dňa 27.8.2013 preniesol príslušnosť
Okresného súdu Vranov nad Topľou na Okresný súd Košice II, ktorému následne spis bol postúpený

dňa 28.10.2013.

Otec maloletej vo svojom písomnom vyjadrení doručenom Okresnému súdu Vranov nad Topľou
namietal, že matka dieťaťa nerešpektuje právoplatný rozsudok, svojvoľne sa rozhodla pre zmenu
bydliska, ako aj školy maloletej jej premiestnením do Košíc, bez toho, aby túto vec s ním konzultovala. V

tom čase on so zmenou bydliska maloletej nesúhlasil, poukazoval na jeho príjem v tom čase cca 400,-
eur, z dôvodu toho taktiež nesúhlasil s prenesením príslušnosti Okresného súdu Vranov nad Topľou na
Okresný súd Košice II dôvodiac tým, že by nezvládal výdavky na cestovné, advokáta a podobne.

Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 20.1.2014

opätovne poukazoval na to, že matka nerešpektovala pôvodné rozhodnutia súdu o zverení maloletej do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, bez súhlasu druhého rodiča, t.j. otca, svojvoľne zmenila
bydlisko maloletej, túto odňala zo starostlivosti otca, čo následne viedlo k tomu, že otec, ktorý bol
zamestnaný v poľnohospodárstve, kde dosahoval menší a nepravidelný príjem a táto skutočnosť mu
bránila cestovať tak často, ako chcel a mal čas, za dcérou, čo účelovo nahrávalo matke, ktorá síce

vyzývala otca, aby pre dieťa prišiel, ale bola si vedomá toho, že mu bránili v tom ním uvedené skutočnosti
- finančná tieseň. Poprel tvrdenia matky, že by on sám neinicioval stretnutia s maloletou poukazujúc
na to, že aj v rámci svojich skromných finančných možností dieťaťu telefonoval, aby s ňou udržiaval
kontakt a mal prehľad o tom, čo robí, ako sa jej darí; poukázal na to, že ak si už dcéra zvykla na
nové prostredie, on nechce dcéru zbytočne stresovať, ale žiadal súd, aby pri úprave styku maloletej s

otcom zohľadnil skutočnosť, že matka svojvoľne a nerešpektujúc súdne rozhodnutie, zmenila pomery,
čo malo negatívny dosah na striedavú starostlivosť, a vzhľadom aj na finančné možnosti otca navrhoval,
aby pri úprave styku matka znášala náklady v súvislosti s realizáciou styku otca s dcérou chcel, aby
matka odovzdávala a preberala dcéru v mieste bydliska otca, nesúhlasil s matkou navrhovanou výškou
výživného, ktorú označil za neadekvátnu výške jeho dosiahnutého príjmu. Žiadal o vypočutie maloletej

v konaní poukazujúc na údajné sťažovanie sa dieťaťa, že v čase výkonu prác matky v Rakúsku, dieťazostávalo s partnerom matky, s ktorým nevychádzalo dobre. Žiadal, aby súd zistil, či dieťa v novom
prostredí, ktoré mu vybrala matka, je spokojné a šťastné a zistiť, aký je jeho vzťah k partnerovi matky.

Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 12.2.2014 na základe šetrení
pomerov, poukazujúc na to, že striedavá osobná starostlivosť rodičov sa dlhodobo nerealizovala, s
prihliadnutím na vyjadrenie maloletej, že v domácnosti matky je spokojná, odporúčal zveriť maloletú do
osobnej starostlivosti matky, zo strany otca určiť primerané výživné, zohľadňujúce majetkové a príjmové
pomery otca, predovšetkým však odôvodnené potreby maloletej U..

Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3C/112/2010 zo dňa 28.12.2011 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5CoP/2/2012 zo dňa 10.5.2012, ktoré nadobudli

právoplatnosť dňa 21.5.2012, zveril maloletú U. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s
tým, že obaja rodičia mali zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú striedavo v dvojtýždňových
intervaloch, výživné zo strany žiadne z rodičov určené nebolo, súd upravil právo stýkať sa každému z
rodičov z maloletou v týždni, v ktorom mu nebola maloletá zverená do starostlivosti. V uvedenom čase
rozhodovania súdov matka mala trvalý pobyt S. D.D. C., otec maloletej S. A. Č., z uvedených rozhodnutí

vyplýva, že matka maloletej v tom čase zo zverením maloletej do striedavej osobnej starostlivosti
nesúhlasila, kolízny opatrovník opakovane konštatoval, že striedavá osobná starostlivosť rodičov v tom
čase nebola pre dieťa výhodnejšou z dôvodu blízkeho nástupu maloletej do základnej školy, maloletá pri
vypočutí pred súdom uviedla silné citové väzby medzi ňou a oboma rodičmi a vôľu byť s oboma rodičmi,
matka spolu s maloletou bývala v rodinnom dome, ktorý bol renovovaný, kde mala vlastnú detskú izbu,

v tom čase matka dieťaťa pracovala v Rakúsku ako opatrovateľka v rámci dvojtýždňových turnusov, v
čase jej neprítomnosti v domácnosti, starostlivosť o maloletú zabezpečovala matkina sestra a matkin
otec, prípadne opatrovateľka - rodinná priateľka, bývalá učiteľka, otec dieťaťa býval tak isto v rodinnom
dome, kde bývali jeho rodičia, maloletá od 1.9.2009 navštevovala materskú škôlku, otec dieťaťa bol
zamestnaný a dosahoval čistý príjem od 305 do 320,- eur, bol zamestnaný S. F. W. S..

Zo znaleckého posudku, ktorý bol vo veci vypracovaný vyplynulo stanovisko znalkyne a to jej priklonenie
sa k systému striedavej osobnej starostlivosti. Medzičasom, ako vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu
v Košiciach uvedeného vyššie, sa matka dieťaťa prihlásila k prechodnému pobytu v Košiciach, dôvodiac
väčšími možnosťami jej pracovného uplatnenia tak, aby sa mohla viac venovať maloletej, tvrdila, že za
účelom zabezpečenia všestranného rozvoja maloletej, túto prihlásila do Základnej školy S. G. a rovnako

na ZUŠ v Košiciach. Krajský súd v Košiciach poukázal na závery vo veci vypracovaného znaleckého
posudku, na vôľu maloletej byť rovnako s otcom, ako aj s matkou. K zmene bydliska matky a maloletej
odvolací súd uviedol, že síce išlo o nové skutočnosti, ktoré ale nevzal do úvahy s tým, že tak, ako bolo
konštatované vo vyjadrení otca, nešlo o bežnú vec a bolo vecou otca, aby sa s touto skutočnosťou pokiaľ
by matka nezmenila svoj postoj k tejto otázke, právne vysporiadal.

Otec maloletej mal uzavretú pracovnú zmluvu Z. F. W. S. na dobu určitú od 1.3.2013 do 31.12.2013.
Pracovný pomer bol s ním skončený uplynutím dohodnutej doby určitej a za uvedené obdobie u tohto
zamestnávateľa dosiahol priemerný mesačný čistý príjem 471,35 eur.

Ako vyplýva zo správy Sociálnej poisťovne, pobočky Michalovce zo dňa 20.3.2014, otec mal nárok na
dávku v nezamestnanosti od 1.1.2014 do 30.6.2014 v priemernej výške po 260,40 eur mesačne.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Michalovce, zo dňa 16.4.2014 vyplýva, že otcovi zanikol
nárok na dávku v nezamestnanosti od 4.4.2014, bola zastavená výplata tejto dávky a to z dôvodu, že
otec k uvedenému dňu bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny, do ktorej evidencie bol zaradený dňom 1.1.2014.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 14.4.2014 vyplýva, že otec
bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 4.4.2014 z dôvodu, že podľa dokladov od
zamestnávateľa F. W. S. mu dňa 4.4.2014 vznikol pracovný pomer.

Z pracovnej zmluvy, ktorú uzavrel otec Z. F. W. S. dňa 3.4.2014 vyplýva, že tento pracovný pomer s
otcom bol uzavretý na dobu určitú od 4.4.2014 do 30.11.2014 a ako vyplýva z opisov jeho mzdových
listov, za uvedené obdobie u tohto zamestnávateľa dosiahol priemerný mesačný čistý príjem 541,62 eur.Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 20.1.2015 vyplýva, že otec sa
opätovne zaevidoval v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.12.2014. Z úradu práce mu opätovne
neboli vyplácané žiadne dávky a od zaevidovania sa na úrade práce otcovi bola opätovne vyplácaná

podpora v nezamestnanosti a to výške po 269,10 eur.

Otec býval a býva v rodinnom dome patriacom jeho rodičom spolu s týmito rodičmi. K výške nákladov
súvisiacich s bývaním v tomto dome sa vyjadriť nevedel. So svojimi rodičmi hospodári spoločne. Okrem
maloletej U. ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, nevlastní žiaden majetok.

Tvrdil, že F. W. S. mu sľubuje uzavretie riadnej pracovnej zmluvy, na čo on čaká, a preto si inú prácu
nehľadá.

Matka maloletej od 18.11.2013 mala rizikové tehotenstvo, z dôvodu čoho nemohla vykonávať svoju
živnosť a to činnosť opatrovateľky v Rakúsku.
Ako vyplýva z výpisu zo živnostenského registra zo dňa 9.3.2009, do živnostenského poriadku v

Rakúsku bola jej žiadosť zaznamenaná 5.3.2009.
Ako vyplýva z matkou predložených účtov za poskytovanie osobnej opatery, v období od apríla do
novembra 2013, jej za výkon živnosti bol vyplatený príjem spolu 8.610,- eur, z ktorého príjmu odviedla
povinné odvody sociálneho a živnostenského poistenia spolu 1.997,28 eur, teda jej čistý príjem za
uvedené obdobie bol 6.212,72 eur, a jej priemerný mesačný čistý príjem bol 826,59 eur; výšku odvodov

do sociálnej poisťovne matka dokladovala výpismi z účtu.

Na pojednávaní konanom 11.7.2014 matka maloletej okrem iného uviedla, že X.X.XXXX jej pribudla
vyživovacia povinnosť voči maloletému M. M., s ktorým bola v tom čase na materskej dovolenke a od
3.7.2014 nemala žiaden príjem, keďže na Slovensku jej nebola priznaná dávka v materstve z dôvodu

nesplnenia podmienok, lebo nebola poistencom na území SR, v tom čase si vybavovala obdobné dávky
v Rakúsku, kde vykonávala živnosť, ktorá jej žiadosť bola v tom čase v štádiu riešenia.

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, ústredia Bratislava, zo dňa 5.6.2014 vyplýva, že matka si neuplatňuje
nárok na materské a nárok by jej ani nevznikol z dôvodu, že podľa údajov v IS-SP nebola nemocensky

poistená a neplynula jej ochranná lehota.

K vybavovaniu si dávok v Rakúsku matka cestou svojej právnej zástupkyne dňa 12.8.2014 oznámila,
že matka musela mať naďalej aktívnu živnosť v Rakúsku a platiť štvrťročné odvody, aby jej vznikol
nárok na rodičovský príspevok a rodinné prídavky v Rakúsku a v prílohe dokladovala, že zdravotná

poisťovňa živnostenského hospodárstva v Dolnom Rakúsku dňa 9.7.2014 matke potvrdila materské
dávky od 18.11.2013 do 31.12.2013 vo výške 50,- eur denne (z čoho vyplýva uvedená dávka vo výške
1.500,- eur mesačne) a od 1.1.2014 do 2.7.2014 vo výške 51,20 eur (z čoho vyplýva mesačná dávka
v priemere 1.536,- eur).
Taktiež doložila výpis z účtu, z ktorého vyplýva, že dňa 28.2.2014 a 2.6.2014 matka odoslala Sociálnej

poisťovni živnostenského hospodárstva platby po 687,75 eur a 29.11.2013 zaslala 672,90 eur. Teda jej
priemerný mesačný čistý príjem od 18.11.2013 do 2.7.2014 bol 927,- eur.

Vzhľadom na to, že ešte naďalej nebolo rozhodnuté príslušnými úradmi v Rakúsku o výške rodinných
prídavkov, o ktorých bolo rozhodované na žiadosť matky, tunajší súd uznesením sp. zn. 27P/263/2013

zo dňa 14.8.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.9.2014, prerušil konanie vo veci na obdobie 3
mesiacov.

Dňa 30.12.2014 matka cestou svojej právnej zástupkyne súdu písomne oznámila, že matka na
Slovensku poberala od júla 2014 rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur, v apríli 2014 jej na

Slovensku bol vyplatený rodinný prídavok na mal. U. vo výške 23,52 eur a od mája 2014 poberala
prídavok na dve deti U. a M. spolu vo výške 47,04 eur, čo dokladovali príslušnými potvrdeniami Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny; o odvolaní matky voči rozhodnutiu Rakúskeho finančného úradu vo veci
nepriznania rodinných prídavkov na U. za rok 2013 bolo rozhodnuté 9.12.2014 a v rovnaký deň bolo
vydané oznámenie Rakúskeho finančného úradu ohľadne platobného vyrovnania rodinných prídavkov

na mal. deti U. a M. a dňa 12.12.2014 matke od Rakúskeho finančného úradu na jej účet bola pripísaná
suma 3.223,16 eur, čo boli rodinné prídavky ako na maloletú U. tak i na maloletého M..
Ako matka dokladovala výpisom z účtu 27.11.2014 uhradila opätovne odvody Sociálnej poisťovni v
Rakúsku vo výške 687,75 eur. Z následne matkou doručeného rozpisu rodinných prídavkov vyplatenýchjej vo vyššie uvedenej čiastke na maloletého M. pripadali prídavky za obdobie máj až december spolu
vo výške 1.201,04 eur a na maloletú U. za mesiace január až december spolu vo výške 2.022,12 eur
(čo je v priemere po 168,51 eur mesačne za uvedené obdobie).

Matka spolu s maloletou U., synom M., jeho otcom - priateľom matky a dcérou priateľa matky bývajú
v 3-izbovom byte v podnájme, v súvislosti s ktorým uhrádzajú mesačne platby od 230 do 240,- eur
mesačne. Priateľ matky - otec jej syna maloletého M. je zamestnancom spoločnosti Z. Z. Z..F..P.., u
ktorého dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 590,33 eur.

Matka vlastní rodinný dom S. D. C., ktorý obýva jej otec, ktorý má v dome právo doživotného bývania,
s touto nehnuteľnosťou ona, t.č. nemá výdavky s výnimkou poistenia nehnuteľnosti vo výške 170,- eur
ročne. Do februára 2014 v súvislosti s týmto domom hradila za energie okolo 165,- eur mesačne, od
februára 2014 tieto platby hradí jej otec.
Okrem týchto dvoch detí - maloletej U. a maloletého M., matka ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

Maloletá U. na začiatku tohto sporného obdobia navštevovala prvý ročník základnej školy, teraz je
žiačkou tretieho ročníka základnej školy. Za obedy v školskej jedálni jej matka uhrádzala a uhrádza v
priemere po 21,- eur mesačne, za školský klub 11,- eur mesačne, ročne matka hradí v škole poplatok
ZRPŠ 15,- eur, príspevok do školského fondu 20,- eur. Počas celého sporného obdobia navštevovala a

navštevuje krúžok baletu v rámci ZUŠ D. X. X. XX S. G., kde matka hradila a hradí polročný polrok 40,-
eur a úhradu ZRPŠ 15,- eur ročne, s touto aktivitou súvisia zvýšené výdaje na zakupovanie kostýmov.
Maloletá trpí na alergickú nádchu, preto pravidelne navštevuje imunualergologickú ambulanciu a ORL
ambulanciu, užíva probiotiká, na ktoré matka dopláca v priemere 14,- eur mesačne.

Vzhľadom na námietky otca, že maloletá sa údajne podľa vlastných vyjadrení bojí priateľa matky, kolízny
opatrovník v rámci šetrení vykonal rozhovory s maloletou, ktorá mu uviedla, že priateľa matky má rada,
nemá z neho strach, dieťa prejavilo vôľu zotrvať v osobnej starostlivosti matky a s otcom sa stretávať
po dohode rodičov, dieťa prejavilo vôľu nebyť vypočúvané pred súdom dôvodiac, že v minulosti takúto
situáciu zažilo a má z toho veľký strach.

V priebehu pojednávania vo veci otec súhlasil so zrušením striedavej starostlivosti rodičov o maloletú
z dôvodu uvedomenia si vzdialenosti bydlísk oboch rodičov, pre ktorú skutočnosť takáto starostlivosť
by sa nemohla realizovať. Súhlasil so zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, navrhoval určiť
výživné vo výške 50,- eur mesačne, styk v bežnom kalendárnom mesiaci, ako uviedol u kolízneho

opatrovníka a tento to konštatoval vo svojej správe zo dňa 3.2.2015, nežiadal upraviť, keďže na takomto
styku sa s matkou dieťaťa budú vedieť dohodnúť, žiadal o úpravu styku s maloletou v čase prázdnin
a to v čase letných prázdnin počas prvých dvoch júlových a augustových týždňov, v čase zimných,
jarných a jesenných prázdnin styk u kolízneho opatrovníka konkretizovať nevedel, navrhoval tento
styk upraviť v prvej polovici tých-ktorých prázdnin stým, aby dieťa u neho trávilo prvú polovicu takýchto

prázdnin a druhú polovicu trávilo so svojou matkou, keďže táto sa s maloletou pripravuje do školy. Matka
s navrhovanou úpravou styku otca v čase prázdnin, ako uviedla u kolízneho opatrovníka, súhlasila,
poukazovala na to, že s otcom dieťaťa sa vždy vedeli na jeho styku s dieťaťom dohodnúť.
Otec napriek uloženiu mu povinnosti zo strany súdu predložiť súpis jeho príspevkov na úhradu potrieb
maloletejvspornomobdobí,sitútouloženúpovinnosťnesplnilamatkavtaktoňouvypracovanomsúpise

za obdobie od apríla 2013 do júna 2014 vyčíslila príspevky otca takto: v mesiacoch apríl, máj, jún 2013
po 30,- eur mesačne, september 2013 v sume 45,- eur, v mesiacoch október 2013 až január 2014 po
30,- eur mesačne, v marci 2014 v sume 60,- eur, v mesiacoch apríl až jún 2014 po 30,- eur mesačne,
v mesiacoch júl, august 2013 a február 2014 v sume 0,- eur.
K výdavkom maloletej matka dokladovala potvrdenie zo Základnej školy, z ktorého vyplýva, že počas

návštevy druhého ročníka, okrem poplatok uvedených vyššie, t. j. triedneho fondu, poplatku ZRPŠ,
poplatku za pobyt v školskej družine jej bolo uhradených: predplatné časopisu V. 15,- eur, za fotky 9,50
eur, pracovné zošity do tretieho ročníka 10,- eur, členský poplatok do knižnice 1,- eur, pobyt v škole v
prírode 120,- eur, lístky MHD 1,20 eur; v čase návštevy prvého ročníka okrem úhrady poplatku triedneho
fonduaZRPŠapoplatkuzanávštevuškolskéhoklubujejbolouhradené:predplatnéčasopisu4,-eur,fén

2,- eur, členský poplatok do knižnice 1,- eur, fotky 20,- eur, pracovné zošity 15,- eur, hygienické potreby
6,- eur, karneval 1,- eur, jednodňový výlet 10,- eur, návšteva ZOO 6,- eur, divadlo 5,- eur. Maloletá do
novembra 2013 navštevovala mimo školy plávanie, kde jej matka hradila mesačný poplatok 4,- eur, ktorá
činnosť bola zo zdravotných dôvodov u maloletej ukončená.Otec v jeho súpise nákladov uviedol mesačné výdavky: výživné na maloletú 30,- eur, strava 100,- eur,
média, plyn, elektrina, voda 89,60 eur, hygienické potreby 15,- eur, životná poistka 12,36 eur, poistka za

zodpovednosť za škodu pri výkone povolania 22,- eur, oblečenie a ošatenie 30,- eur, stravné lístky 20,-
eur, miestna daň 2,- eur, holič 3,- eur, mobil 15,- eur, benzín 20,- eur, lieky na štítnu žľazu 10-12,- eur.

Otec vo svojej výpovedi konštatoval, že S. F. W. S. pracuje stále ako brigádnik, v zime je evidovaný na
úrade práce z dôvodu nedostatku prác na družstve a takto u tohto zamestnávateľa pracuje spätne po

dobu 4 rokov. Poukázal na to, že z dôvodu problémov s chrupom si nemohol dovoliť zubnú náhradu,
ktorá by ho stála 800,- eur, iba jej tzv. imitáciu, na úhradu ktorej si musel od známych požičať celú čiastku
300,- eur. Doplnil, že má ukončené SOU s maturitou, je vyučený automechanik, vzhľadom na problémy
so štítnou žľazou má však problém sa riadne zamestnať, tento zdravotný problém bol aj dôvodom, pre
ktorý ho neprijali do zamestnania v oceliarni. V súvislosti s uvedeným ochorením, ako už je uvedené
vyššie, si dopláca na liečivá 12,- eur mesačne.

Otec, ako bolo už konštatované, súpis jeho príspevkov na potreby maloletej v spornom období
nepredložil, k čomu jeho právna zástupkyňa konštatovala, že takýto súpis jej neodovzdal.
Matka k ňou jej vyššie uvedenému vypracovanému súpisu príspevkov na maloletú na poslednom
pojednávaní upresnila a doplnila, že v mesiacoch júl, august 2014 otec na výživu maloletej neprispel
žiadnou formou a od septembra 2014 pravidelne prispieva naďalej po 30,- eur mesačne, okrem tohto

plateného výživného na maloletú za sporné obdobie otec podľa tvrdení matky neprispel.

Vzhľadom na otcov podaný návrh na úpravu styku rodičia v priebehu konania sa pokúšali o uzavretie
rodičovskej dohody o takejto úprave styku.
Ako vyplýva z pripojenej správy kolízneho opatrovníka z 3.2.2015 doručenej súdu 5.2.2015, ako je to

uvedené vyššie, u kolízneho opatrovníka predniesli súhlasné vyhlásenia pokiaľ ide o úpravu styku otca
s maloletou v čase tých-ktorých prázdnin, styk v rámci víkendov nežiadali upraviť s odôvodnením, že na
tomto sa vedeli dohodnúť. Z predchádzajúcich písomných podaní i z výpovede otca vyplývalo, že pokiaľ
išlo o jarné prázdniny, rodičia pôvodne navrhovali túto úpravu styku otca s maloletou od nedele od 17,00
hod. (následne od 18,00 hod.) do nedele do 17,00 hod., najprv v nepárnom, následne v párnom roku,

matka v každom párnom roku od pondelka 9,00 hod. do piatku do 18,00 hod.; v čase veľkonočných
sviatkov otec najprv v párnom neskôr v nepárnom roku od štvrtka od 17,00 hod., neskôr od 18,00 hod.
do Veľkonočného pondelka do 16,00 hod., neskôr do 17,00 hod., matka v každom párnom roku od
veľkonočnej soboty od 9,00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18,00 hod.; v čase vianočných prázdnin,
otec v nepárnom roku od 30.12. od 17,00 hod. do 1.1. nasledujúce roka do 17,00 hod., neskôr od 27.12.

od 18,00 hod. do 1.1. nasledujúce roka do 18,00 hod. a v párnom roku od 23.12. od 17,00 hod. do 26.12.
do 17,00 hod., neskôr od 23.12. od 18,00 hod. do 26.12. do 18,00 hod.; matka navrhovala v nepárnom
roku styk od 23.12. od 9,00 hod. do 26.12. do 18,00 hod. a v párnom roku od 31.12. od 9,00 hod. do
1.1. nasledujúceho do 18,00 hod.. Zhodne obaja rodičia navrhovali každoročne v čase letných prázdnin
tento styk upraviť od 1.7. do 15.7. a od 1.8. do 15.8., k čomu matka upresnila, aby styk začínal od 9,00

hod. a končil o 18,00 hod..
Na poslednom pojednávaní vo veci, ktorého sa otec nezúčastnil, z dôvodu údajného doprevádzania
svojej matky na predoperačné vyšetrenia, jeho právna zástupkyňa navrhla upraviť styk otca s maloletou
v čase jarných prázdnin v nepárnom roku od nedele od 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod., v čase
veľkonočných sviatkov v párnom roku od štvrtka od 17,00 hod. do pondelka do 17,00 hod., v čase

vianočných sviatkov nepárnom roku od 23.12. od 18,00 hod. do 28.12. do 18,00 hod. a v párnom roku
od 28.12. od 18,00 hod. do posledného dňa zimných prázdnin do 18,00 hod., v čase letných prázdnin
vždy od 1.7. do 15.7. a od 1.8. do 15.8. od 9,00 hod. do 18,00 hod.. K uvedenému prednesu matka
maloletej tvrdila, že sa s otcom dohodli ústne na realizácii jeho styku s maloletou v čase letných prázdnin
tak, ako uviedla právna zástupkyňa otca ale v časoch od 18,00 hod do 18,00 hod. v ňou uvedených

dňoch, v čase vianočných sviatkov v párnom roku od 23.12. od 18,00 hod. do 27.12. do 18,00 hod. a v
nepárnom roku od 26.12. od 18,00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 18,00 hod., v čase veľkonočných
sviatkov v nepárnom roku od štvrtku pred Veľkonočným pondelkom od 18,00 hod. do Veľkonočného
pondelka do 18,00 hod..
Následne právna zástupkyňa otca tvrdila, že deň pred pojednávaním v čase pracovného stretnutia s

otcom dieťaťa, tento vzniesol požiadavku na jeho úpravu styku s maloletou vždy jeden víkend v mesiaci
a to druhý víkend mesiaca od piatku 17,00 hod. do nedele do 18,00 hod..Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 25 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej
starostlivosti.

Podľa ust. § 28 Zákona o rodine, účasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývojmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa.

Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo
ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov
bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností
obmedzený alebo pozastavený.

Podľa ust. § 30 Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo
vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
Na výchove dieťaťa sa podieľa aj manžel, ktorý nie je rodičom dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v
domácnosti.
Rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené

zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa.

Podľa ust. § 31 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie
je spôsobilé. 7)
Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo

dôjsťkrozporuzáujmovmedzirodičmiamaloletýmdieťaťomalebomedzimaloletýmideťmizastúpenými
tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho
bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
Kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo
ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom

úkone zastupovať.

Podľa ust. § 32 Zákona o rodine, rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou
starostlivosťou.
Výnosyzmajetkumaloletéhodieťaťazískanéprijehospravovanímôžurodičiamaloletéhodieťaťapoužiť

najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie potrieb
rodiny. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zostáva zachovaná.
Ak vznikol bez zavinenia osôb, ktoré sú povinné maloletému dieťaťu poskytovať výživu, hrubý nepomer
medzi ich majetkovými pomermi a majetkovými pomermi maloletého dieťaťa, možno na účel uvedený
v odseku 2 použiť aj majetok maloletého dieťaťa.

Rodičia odovzdajú dieťaťu jeho majetok, ktorí spravovali, najneskôr do 30 dní od dosiahnutia plnoletosti
dieťaťa.
Maloleté dieťa má právo požiadať rodičov alebo osoby, ktoré spravujú jeho majetok, o vyúčtovanie
týkajúce sa správy jeho majetku; toto právo zanikne, ak sa neuplatnilo na súde do troch rokov po
skončení správy majetku. Práva dieťaťa zo zodpovednosti za škodu a z bezdôvodného obohatenia

zostávajú zachované.

Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môžeaj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)

U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu
v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať

aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na
tvorbuúspor,auložípovinnémurodičovi,abytútosumupoukazovalnaosobitnýúčetmaloletéhodieťaťa,
ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na
nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné

vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o
výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo
požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava
na úroky z omeškania.Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zmenil rozhodnutie Okresného

súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3C/112/2010 zo dňa 28.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 5CoP/2/2012 zo dňa 10.5.2012 tak, že maloletú na rozdiel od predchádzajúcej
úpravy výkonu rodičovských práv formou uvedenej striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletú,
zveril do osobnej starostlivosti matky vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá nastala, s prihliadnutím na
to, že otec maloletej sám súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, rešpektujúc

to, že matka, i keď proti jeho vôli, sa s maloletou odsťahovala z miesta jej bydliska v čase ostatnej
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ktorú situáciu otec napriek svojmu nesúhlasu a napriek
danému poučeniu Krajským súdom v Prešove právne neriešil, ako otec uviedol vo svojej výpovedi, tejto
situácii sa v zásade prispôsobil. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky doporučil i kolízny
opatrovník na základe zistení zo šetrenia pomerov, ako aj na základe vyjadrenia vôle samotnej maloletej

pred kolíznym opatrovníkom. Vzhľadom na to, že bolo rozhodnuté na základe súhlasných stanovísk
oboch rodičov o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, súd rozhodol aj o úprave výživného
zo strany otca voči maloletej, pri stanovení výšky výživného pritom prihliadol na odôvodnené potreby
maloletej, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i vzdelávaním,
kultúrnym a športovým vyžitím, na úrade ktorých potrieb sú povinní primerane podieľať sa obaja rodičia,

pričom prihliadol na strane matky na pomernú časť jej plnenia si tejto vyživovacej povinnosti formou
osobnej starostlivosti o maloletú a prihliadol i na rodinné prídavky, ktoré sú vyplácané k rukám matky
a ktoré sú príspevkom určeným na úhradu potrieb maloletého dieťaťa, súd zohľadnil, že za rok 2014,
ako dokladovala matka, a ako je to uvedené vyššie, k jej rukám boli doplatené rodinné prídavky na
maloletú v priemernej výške po 168,51 eur, k čomu súd poznamenáva, že ide nadštandardné rodinné

prídavky na pomery v Slovenskej republike v porovnaní s rodinnými prídavkami, ktoré sú tu vyplácané
a ktoré na maloletú k rukám matky vyplácané toho času po 23,20 eur. Ďalej súd pri stanovení výšky
výživného vychádzal aj z pomerov na stranách rodičov, kde na strane matky súd prihliadol k tomu, že
tejto medzičasom pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči synovi M. dňa 7.5.2014, pričom matka žije
v spoločnej domácnosti od presťahovania s maloletou do Košíc a teda určite od začiatku tohto sporného

obdobiaspolusosvojimpriateľomajehodcérou,pričomjejpriateľjeZ.ajepovinnýprispievaťnanáklady
na túto ich spoločnú domácnosť nielen za seba a svoju dcéru, ale pomernou časťou i za spoločné
dieťa matky a jeho, teda maloletého M., čím sa takéto výdavky matky pomerne znižujú. Na strane matky
súd ďalej zohľadnil tú skutočnosť, že došlo k zmene jej majetkových pomerov, keďže sa stala výlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti, rodinného domu S. D. C.. Na strane matky súd ďalej prihliadal k výške ňou

dosahovaných príjmov, ktoré od začiatku sporného obdobia do novembra 2013 boli vo výške 826,69 eur,
v období od 18.11.2013 do 2.7.2014 v priemernej výške 927 eur a od 1.7.2014 jediným príjmom matky
je rodičovský príspevok, ktorý poberá v súvislosti s rodičovskou dovolenkou s maloletým M. vo výške po
203,20 eur mesačne. Na strane otca súd vychádzal zo zistení, že tento opakovane po dobu posledných
4 rokov vykonáva brigánicke práce na základe dohôd uzavretých na dobu určitú Z. F. W. S., u ktorého

takto dosiahol v sledovanom období od začiatku sporného obdobia do 31.12.2013 priemerný mesačný
čistý príjem 471,- eur, od 1.1.2014 do 4.4.2014 poberal podporu v nezamestnanosti v priemernej výške
po 260,04 eur, od 4.4.2014 do 30.11.2014 poberal mzdu R. F. W. S. v priemernej výške po 547,62 eur
a t.č. od 1.12.2014 poberá podporu v nezamestnanosti v priemernej výške po 269,10 eur, počet jeho
vyživovacích povinností sa nezmenil, naďalej má vyživovaciu povinnosť len voči tejto maloletej dcére,

žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, v ich rodinnom dome, s týmito spoločne hospodári, čím
sa jeho výdavky na napr. na bývanie taktiež pomerne znižujú.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že súdom stanovené výživné za jednotlivé obdobia je
primerané a otec ním mohol a môže prispievať na úhradu potrieb maloletej bez ohrozenia potriebsvojich a svojej domácnosti. Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od
1.4.2013 do 28.2.2015 vzniku dlžného výživného vo výške 985,- eur (t.j. rozdiel medzi súdom určeným
výživným za obdobie od 1.4. do 31.12.2013 po 70,- eur = 70 x 9 = 630,- eur, za obdobie od 1.1. do

30.4.2014 po 30,- eur za 4 mesiace, t.j. 120,- eur, za obdobie od 1.5. do 30.6.2014 po 85,- eur za 2
mesiace = 170,- eur, za obdobie od 1.7.2014 do 30.11.2014 po 100,- eur, t.j. za 5 mesiacov = 500,- eur,
za obdobie od 1.12.2014 do 28.2.2015 po 50,- eur za 3 mesiace = 150,- eur, čo je spolu 1.570,- eur,
z ktorého boli odpočítané príspevky otca na maloletú za sporné obdobie spolu vo výške 585,- eur,
čo je otcom platené výživné v uvedenom spornom období, t.j. apríl aj jún 2013 po 30,- eur mesačne,

september 2013 45,- eur, október 2013 až január 2014 po 30,- eur mesačne, marec 2014 60,- eur, apríl
až jún 2014 po 30,- eur a september 2014 až február 2015 po 30,- eur mesačne, t.j. spolu 585,- eur),
ktoré dlžné výživné zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletej do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav v prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výšky

výživného v sume 100,- eur zamietol.

Súd upravil styk otca s maloletou U. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže
dospel k jednoznačnému záveru, že takáto úprava styku je v záujme maloletého dieťaťa, pričom pri tejto
úprave súd vychádzal z návrhov samotných rodičov, ktorý v základných otázkach úpravy styku otca s

maloletou boli dohodnutými, zostávali medzi nimi len drobné nezrovnalosti ohľadne toho, či má ísť o
konkrétne úpravy v párnych či nepárnych rokoch, a v časoch začatia a konca týchto stretnutí. Matka
pôvodne navrhovala začiatok týchto stretnutí ráno o 9,00 hod., neskôr sa priklonila k návrhu otca, aby
tieto jeho stretnutia s maloletou začínali v popoludňajších hodinách, otec nevedel špecifikovať, či chce
začať tie stretnutie o 17,00 hod. alebo 18,00 hod., preto súd pristúpil k úprave styku otca s maloletou

vychádzajúc z časti zhodných predstáv rodičov o tejto úprave styku a vzhľadom na drobné vyššie
popísanénezrovnalostimedzirodičmiupravilzačiatokakoniectýchtostretnutísprihliadnutímnazáujem
samotnej maloletej, zároveň upravil styk otca s maloletou aj v čase jedného víkendu v mesiaci, keďže
mal za to, že vzhľadom na isté nezrovnalosti v predstavách rodičov o stretávaní sa otca s dieťaťom,
je vhodné, aby aj styk otca v priebehu bežného mesiaca s maloletou bol takto upraveným. V priebehu

konania vo veci otec žiadal, aby vzhľadom na rozličnosť príjmových pomerov rodičov ním tvrdenú, matke
bola uložená povinnosť maloletú mu buď odovzdávať v mieste jeho bydliska, alebo maloletú naopak
matkou preberať v mieste otcovho bydliska. K takejto netypickej forme začiatkov a koncov stretnutí otca
s maloletou súd nepristúpil, vzhľadom na to, že v súčasnosti príjmové pomery rodičov sú v zásade
rovnaké, vzhľadom na to, že matka má ďalšie dieťa v útlom veku, a predovšetkým vzhľadom na to, že

štandardnou úpravou je úprava styku rodiča s dieťaťom, tak, že tento styk začne pred miestom bydliska
dieťaťa a rodiča, ktorému je zverené do starostlivosti a na tomto mieste je štandardným, aby tento styk
bol ukončený.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2

O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).