Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/76/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810202371
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3810202371.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa P.., zastúpeného P. proti
odporcom 1) Q., 2) X., 3) X., o zaplatenie nájomného, na odvolanie odporcu 2) proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 7. augusta 2012, č.k. 8C/16/2010-126, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporcom 1), 2) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 956,92
Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 579,38 Eur od 13.05.2010 do zaplatenia a zo
sumy 377,54 Eur od 12.07.2012 od zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 50 Eur od každého
odporcu, splatných mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, vždy do 20. dňa v
mesiaci až do zaplatenia, pod stratou výhody poskytnutých splátok, v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Konanie voči odporcovi 3) a konanie v časti o povinnosti odporcov 1), 2) platiť navrhovateľovi mesačne

po 47,56 Eur až do vysťahovania z bytu zastavil. Odporcovi 1) uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet
tamojšieho súdu súdny poplatok vo výške 28,50 Eur, do troch dní. Z vykonaného dokazovania okresný
súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č.k. 5C/245/2007-92
zo dňa 16.02.2009 bolo zrušené účastníkom konania právo spoločného nájmu k trojizbovému bytu v X.
na Ulici L. X/X a za výlučného nájomcu bytu bol určený navrhovateľ. Odporcom bola uložená povinnosť
vysťahovať sa z bytu do 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 23.04.2009. Od roku 2007 pri užívaní bytu vznikali medzi účastníkmi konania

vážne nedorozumenia. Navrhovateľ spolu s deťmi P. nar. XXXX a F. nar. XXXX (manželka mu zomrela
v roku XXXX) užíval v byte dve izby, odporcom zostala jedna izba. Odporcovia mali záujem užívať ďalšiu
izbu-obývačku,sčímnavrhovateľnesúhlasil.Namiestoriešeniasporuprávnymiprostriedkamiúčastníci
si svojvoľne presadzovali svoje záujmy. Na obývačke začali zamykať dvere, odvŕtavať FAB-ku, vymieňať
zámok,zvesovaťdvereadokoncanavrhovateľdňa19.12.2007vyrúbalzárubňuadveremedzikuchyňou
a obývačkou. Takéto svojvoľné konanie účastníkov vyústilo do niekoľkých priestupkových konaní, z

ktorých boli účastníci uznaní vinnými z priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu a poškodzovania
majetku. Okresný súd mal za preukázané, že v žalovanom období (máj 2009 až júl 2010) byt v X. na
Ulici L. bol v nájme navrhovateľa, ktorý odporcom nezabezpečil náhradný byt, odporcovia sa z bytu
nevysťahovali, byt v žalovanom období užívali tak, že do bytu chodili podľa svojho uváženia, v byte
mali umiestnený nábytok, osobné veci, oblečenie, v byte aj prespávali, preberali poštu. Náklady spojené
s užívaním bytu prenajímateľovi Mestu X. v žalovanom období platil prevažne navrhovateľ, odporca 1)
zaplatil za celé obdobie 6 Eur, odporca 2) nezaplatil nič, odporca 3) platil štvrtinu nákladov.Okresný súd konštatoval, že právo bývania, založené odporcom vyššie uvedeným rozsudkom
okresného súdu, je záväzkovým vzťahom, ktorý nielen svojím vznikom, ale aj obsahom (vo
svojich právach a povinnostiach ) priamo nadväzuje na zaniknutý nájomný vzťah k bytu, ak s ním

bezprostredne súvisí. Nejde o vzťah bezodplatný, bývalí nájomcovia (odporcovia) majú povinnosť platiť
náhradu za užívanie bytu analogicky ako nájomca nájomné. Analógia (§ 853 ods. 1 OZ) pri existencii
práva bývania (nadväzujúceho na nájom bytu) dopadá na vzťah medzi bývalými nájomcami, t. j.
odporcami a bývalým prenajímateľom - Mestom X.. Úhradu, ktorú mali odporcovia ako bývalí nájomcovia
s právom bývania platiť Mestu X., riadne neplatili, túto platil prenajímateľovi prevažne navrhovateľ, teda

prenajímateľovi platil aj to, čo bolo právnou povinnosťou odporcov, čím sa odporcovia na úkor
navrhovateľa bezdôvodne obohatili. Ide o prípad bezdôvodného obohatenia upravený v ustanovení §
454 OZ. Rozsah vydania bezdôvodného obohatenia je vymedzený v ustanovení § 458
OZ, podľa ktorého sa musí vydať všetko, čo bolo bezdôvodným obohatením nadobudnuté. V prípade
náhrady nákladov za užívanie bytu rozsah vydania predstavuje podiel náhrady pripadajúci na odporcov.
Pri určovaní podielu možno vychádzať z podlahovej plochy užívanej výlučne odporcami s pripočítaním

určitého percenta za užívanie spoločných priestorov (tam, kde je úhrada závislá od podlahovej plochy),
prípadne od počtu osôb v byte (tam, kde je úhrada závislá od počtu osôb v domácnosti). V danom
prípade okrem účastníkov bývali v byte aj dve deti navrhovateľa, ku ktorým má navrhovateľ vyživovaciu
povinnosť. Výživné neslúžil len na uspokojovanie výživy vo vlastnom zmysle slova, ale je určené na
uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj, teda vrátane bytovej

potreby. Z tohto dôvodu, keď má navrhovateľ vyživovaciu povinnosť k deťom, je povinný
prispievať aj na potreby bývania detí a uhradiť tak za deti podiel náhrady na ne pripadajúci. Preto pri
určení podielu náhrady pripadajúceho na odporcov súd vychádzal z nákladov, ktoré navrhovateľ fakticky
zaplatil a preukázal dokladmi o zaplatení a rozsahu 2/6-ín (počet odporcov / počet osôb bývajúcich v
byte). Navrhovateľ za máj 2009 až január 2010 zaplatil prenajímateľovi celkom

1.814,90 Eur (9 platieb po 190,27 Eur a jednu platbu v sume 102,47 Eur). Z toho podiel 2/6 pripadajúci
na odporcov 1), 2) predstavuje sumu 604,96 Eur. Odporca 1) zaplatil prenajímateľovi 3 Eur, potom
navrhovateľovi zostáva zaplatiť 601,96 Eur. Dňa 28.12.2007 uhradil odporca faktúru za upratovanie v
byte po búraní, ktoré protiprávnym konaním, za ktoré bol postihnutý v priestupkovom konaní, spôsobil
navrhovateľ. Odvoz sutiny, poškodenej zárubne a dverí z bytu bol účtovaný podľa cenníka platného v

kamenárstve A. prevádzka A. B., za každú hodinu práce po 2,99 Eur a dopravné náklady 16,60 Eur. Bolo
preukázané, že práce realizovali dve osoby, pričom podľa názoru súdu práce nemohli trvať dlhšie ako
jednu hodinu. Potom pri dvoch osobách cena upratovacích prác je dvakrát 2,99 Eur a doprava 16,60
Eur, t. j. spolu 22,58 Eur. Túto sumu je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi 1), pretože odporca 1)
za upratovacie práce po búraní v byte zaplatil uvedenej firme. Odporca 1) urobil prejav smerujúci k

započítaniu tejto pohľadávky, a pretože aj navrhovateľ mal proti odporcovi 1) vzájomnú pohľadávku (viď
vyššie),ideopohľadávky,ktorésakryjú,zaniklizapočítaním kokamihu,kedysastretli.Kstretnutiu
vzájomných pohľadávok došlo dňa 23.12.2009, kedy uplatnil navrhovateľ svoju pohľadávku (náhradu
nákladov za užívanie bytu a služieb) proti odporcom, kedy pohľadávka odporcu 1) za upratovacie práce
uplatnené proti navrhovateľovi (započítavaná pohľadávka) nebola premlčaná. Pre posúdenie vzájomnej

(započítavanej) pohľadávky je rozhodná doba stretnutia pohľadávok a nie doba, keď bol urobený prejav
smerujúci k započítaniu. Keďže pohľadávka navrhovateľa prevyšuje pohľadávku odporcu, zanikla do
výšky pohľadávky odporcu, potom majú odporcovia 1), 2) zaplatiť navrhovateľovi úhradu nákladov za
bývanie za obdobie máj 2009 až január 2010 v sume 579,38 Eur (601,96 Eur - 22,58
Eur ). Za ďalšie žalované obdobie február 2010 až júl 2010 zaplatil navrhovateľ prenajímateľovi celkom

1.141,62 Eur (6 platieb po 190,27 Eur). Z toho podiel 2/6-iny, pripadajúci na odporcov 1), 2) predstavuje
380,54 Eur. Odporca 1) zaplatil prenajímateľovi 3 Eur, potom zaplatiť navrhovateľovi zostáva 377,54
Eur. Celkom za žalované obdobie máj 2009 až júl 2010 sú potom odporcovia 1), 2) povinní
zaplatiť navrhovateľovi sumu 956,92 Eur. Pokiaľ uplatňoval navrhovateľ proti odporcom vyššiu sumu,
bol návrh ako neopodstatnený zamietnutý. Odporcovia 1), 2) sú v omeškaní so zaplatením

finančnej pohľadávky, preto okresný súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania v súlade
s úst. § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadením vlády č. 87/1995 Zb., čo je 9 % ročne z prisúdenej
sumy. Z pohľadávky uplatnenej za obdobie máj 2009 až január 2010 uplatnil navrhovateľ úroky z
omeškania od 13.05.2010, kedy odporcovia s úhradou nákladov za užívanie bytu a služieb boli
v omeškaní, preto úroky z omeškania zo sumy 579,38 Eur boli navrhovateľovi priznané od tohto

termínu. S podaniami navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, smerujúcimi k rozšíreniu návrhu o úhradu
nákladov za užívanie bytu a služieb za obdobie február 2010 až júl 2010, boli odporcovia oboznámení
na pojednávaní dňa 10.07.2012, a keďže pohľadávku navrhovateľovi nezaplatili nasledujúci deň, t. j.
11.07.2012, od 12.07.2012 sú v omeškaní s jej zaplatením. Preto od 12.07.2012 boli navrhovateľovipriznané úroky z omeškania aj zo sumy 377,54 Eur. Pohľadávka prisúdená navrhovateľovi predstavuje
vyššiu čiastku, pričom s poukazom na vzájomné majetkové a zárobkové pomery
účastníkov konania povolil súd odporcom 1), 2) zaplatiť pohľadávku navrhovateľovi v splátkach po 50

Eur od každého odporcu, a to podľa § 160 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľovi bolo priznané oslobodenie od
súdnych poplatkov, potom v súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch poplatková
povinnosťprechádzanaodporcov.Odporca2)jenezamestnaný,nemážiadnypríjem,spĺňapredpoklady
pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Preto poplatkovou povinnosťou súd zaťažil odporcu
1). Súdny poplatok, ktorý je povinný zaplatiť odporca 1), činí 28,50 Eur, t. j. 6 % z polovice pohľadávky

prisúdenej navrhovateľovi. O trovách konania súd rozhoduje na návrh (§ 151 O.s.p.). Uvedený nárok
účastníkmi konania uplatnený nebol, preto súd o náhrade trov konania nerozhodoval. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 454 Občianskeho zákonníka a § 160 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca 2), v ktorom uviedol, že
nevedelotom,žemôžebytužívať,dozvedelsatoažnasúdeanavrhovateľmutakzatajovalskutočnosti.
Ďalejuviedol,ženavrhovateľsidobytuvodilfrajerky,ktorébytužívali,sjednoutamdokoncažiljedenrok,

čo môžu dosvedčiť sestry F. O. a M. Z.. Poukázal na § 256 Trestného zákona a uviedol, že navrhovateľ
ho nechal v nevedomosti a zatajoval mu skutočnosti, že sa chce na ňom obohatiť. Ďalej uviedol, že
keď bol niekedy v byte, tak dochádzalo ku konfliktom, tak tam chodil čo najmenej. Žiadal prehodnotiť
rozhodnutie súdu. Poukázal na § 3 Občianskeho zákonníka. Záverom uviedol, že navrhovateľ mu bránil
byt užívať.

Na výzvu súdu v zmysle § 209 ods. 1, § 205 ods. 1, § 42 ods. 3 odvolateľ uviedol, že navrhovateľ mu
zatajoval skutočnosti, že môže spoločne s ním byt užívať a prvýkrát sa to dozvedel až na pojednávaní
súdu prvého stupňa. Tvrdil, že v byte bývať spoločne s navrhovateľom nemohol aj napriek tomu, že
mal kľúče od bytu, nakoľko navrhovateľ mu v tom bránil. Zopakoval, že si navrhovateľ do bytu vodil
priateľky, jedna žila v byte asi jeden rok, na čo má svedkov. Žiadal, aby súd prehodnotil dlžnú sumu,

ktorú má navrhovateľovi uhradiť, nakoľko tam nemohol kvôli jeho komplikovanej povahe bývať, a tak
riešil bývanie nájmom na C. C., kľúče od bytu navrhovateľovi poslal v máji 2011. Opätovne poukázal
na § 3 Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že odporcovia museli dostať
rozsudok Okresného súdu Prievidza, č.k. 5C/245/2007-92, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.04.2009,

mali možnosť sa voči nemu odvolať, čo neurobili, pričom boli prítomní na vynesení rozsudku. Ďalej
uviedol, že odporcovia v predmetnom byte bývali, pričom priateľku Q. O. vykázal z bytu a volal mestskú
políciu, nakoľko tam bývala nezákonne. Sestra M. Z. písomne potvrdila v priebehu tohto súdneho
konania, že Q. O. dal kľúče aj svojej priateľke a jej synovi od bytu. V tomto období musel dať svoje deti k
svokrovcom a so synom navštíviť psychologičku, nakoľko sa začal pocikávať po napadnutí jeho osoby

odporcami. Potvrdil, že mal priateľku, tá ale bývala vo vedľajšom dome (suseda). Tvrdil, že odporcom
nič nezatajil, a ak niečo nevedeli, mohli sa obrátiť na právnika, ktorý by im to vysvetlil. Deklaroval, že sa
snažil konfliktom s odporcami vyhýbať, nechcel však, aby používali jeho veci ako sedačku, elektroniku
a chcel, aby bol poriadok v byte, o čo sa vôbec nestarali. Jedinú vec, ktorú urobili, bolo, že nechali
zaplesnivieť steny v izbe, vytrhali parkety v prostriedku izby. Podľa jeho názoru by mal súd prehodnotiť

výšku platby, nakoľko bral do úvahy, že jeho deti bývali v byte, ale tie bývali u starých rodičov. Tvrdil,
že odporcovia mu znemožňovali byt užívať.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a
dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Výrok rozsudku, ktorým bolo konanie voči odporcovi 3) a konanie v časti o povinnosti odporcov 1),
2) platiť navrhovateľovi mesačne po 47,56 Eur až do vysťahovania z bytu zastavené, výrok rozsudku,
ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý a výrok rozsudku, ktorým bola odporcovi 1) uložená
poplatková povinnosť, neboli účastníkmi odvolaním napadnuté, odvolací súd sa ich nedotýkal, nakoľko
nadobudli právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).Odporca 2) podaným odvolaním napadol výrok, ktorým súd prvého stupňa uložil odporcom 1), 2) zaplatiť
navrhovateľovi sumu 956,92 Eur s príslušenstvom, ktorú im povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 50
Eur. Svoje odvolanie odôvodňoval tým, že nemal vedomosť o tom, že byt môže v celom rozsahu užívať,

tvrdením, že v byte bývala navrhovateľova priateľka asi jeden rok, že navrhovateľ mu znemožňoval
bývanie v tomto byte, z ktorého dôvodu sa od 20.05.2011 odsťahoval.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom 2)
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Odvolacie námietky odporcu 2) vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvého

stupňa. Konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy
v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých
dôvodov a ktoré tvrdenia účastníkov mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové
zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne
vyložil. Námietky odporcu 2), uvedené v podanom odvolaní, preto nemohli v danej veci privodiť zmenu
napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli

mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého
rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.

Vzhľadom na uvedené krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1

O.s.p.aúspešnémunavrhovateľovináhradutrovodvolaciehokonanianepriznal,nakoľkosináhradutrov
odvolacieho konania neuplatnil a zo spisu žiadne trovy odvolacieho konania navrhovateľovi nevyplynuli.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .