Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 2, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/145/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614202413
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:6614202413.5

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci T.. G. O., B..
X.X.XXXX, X. D. B., Z. W. C. Ú. L., U. P. H. G. U. B.Á. P., J. G. H. O., B.. XX.XX.XXXX, B. X. G. N., I.,
O..Č.. B. B. T. P. U., Z. C. L. W., U. O., X. U. B.Á. P., U. XXXX/X, H. C. J. J., B.. X.X.XXXX, X. T. I., O..Č..
B. B. T. , Z. C. L. W., T.. T. W., P. U. Ú. C. U.Ú. G., B. B. H. O., B.. XX.XX.XXXX, X. U. B. P., U. XXXX/6,
v konaní o zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti takto

r o z h o d o l :

Zveruje sa mal. G. O., B.. X.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky H. O., B..
XX.XX.XXXX ktorá je oprávnená a povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom
rozsahu ako ju vykonávajú rodičia má právo mal. zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných
veciach a rodičia maloletého, matka H.X. O., B.. XX.XX.XXXX H. C. J. J., B.. X.X.XXXX a to každý z
nich samostatne sú povinní prispievať na výživu mal. G. mesačne minimálnym zákonným výživným vo
výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o

rodine počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné na mal. G. je každý z rodičov povinný
uhrádzať k rukám starej matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Lučenec sp.zn. 11P/654/2006-19 zo dňa 29.12.2006.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka - stará matka maloletého sa svojim návrhom zo dňa 12.11.2013 doručeným tunajšiemu
súdu toho istého dňa domáhala, aby súd zveril maloletého G. do jej náhradnej osobnej starostlivosti o
oboch rodičov zaviazal prispievať na jeho výživu výživným vo výške 30% zo sumy životného minima.

Uvedený návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec bol maloletý zverený do

osobnej starostlivosti matky a otca súd zaviazal prispievať na jeho výživu výživným. Mal. G. prišiel na
prázdniny v lete 2010 k nej ( navrhovateľke) a k matke sa už nechcel vrátiť, nakoľko nemala podmienky
na zabezpečenie jeho starostlivosti.V septembri 2010 tu nastúpil aj do základnej školy. Od toho času
navrhovateľka s priateľom zabezpečuje jeho starostlivosť. Mysleli si, že sa časom k ním nasťahuje aj
matka maloletého. Medzitým sa matke maloletého narodili ďalšie deti, ktoré boli zverené do osobnej
starostlivosti otcov. Matka maloletého má problém s užívaním drog. Výdavky na maloletého spojené so

školou , s obliekaním, s voľným časom a so stravou uhrádza toho času navrhovateľka s priateľom, ktorý
je zamestnaný. Maloletý sa stravuje v škole , je zdravý , je dispenzarizovaný u MUDr. P. . Vo voľnom čase
hrá futbal za klub U. , obľubuje prácu na počítači. V ich domácnosti je zvyknutý. Matka ho nenavštívila
odkedy je umiestený v ich domácnosti.

Predmetná vec bola z dôvodu miestnej nepríslušnosti v zmysle § 105 ods. 1 , 2 O.s.p. postúpená

na Okresný súd Lučenec, ktorý následne uznesením sp.zn. 9P/11/2014-19 zo dňa 25.3.2014, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 2.5.2014 , preniesol svoju príslušnosť opätovne na tunajší súd.Vzhľadom k skutočnosti, že sa pobyt matky maloletého dieťaťa súdu nepodarilo zistiť , súd jej uznesením
sp.zn. 16P/145/2014- 53 zo dňa 7.11.2014 ustanovil opatrovníka pre konanie a to jej sestru U. O., X.

U. B. P., U. XXXX/X.

Rovnako v prípade otca maloletého tento v priebehu tohto konania prestal preberať súdne zásielky na
poslednej súdu známej adrese, a keďže inú adresu jeho pobytu sa súdu nepodarilo zistiť , súd tomuto
takisto ustanovil uznesením sp.zn. 16P/145/2014- 56 zo dňa 7.11.2014 opatrovníka pre konanie, a to

Mgr. T. W., vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Rožňava.

Súdpredvolalnapojednávanienavrhovateľku,opatrovníkovobochrodičov,akoajkolíznehoopatrovníka
maloletého. Opatrovníci oboch rodičov maloletého sa pojednávania nezúčastnili, a tak súd v súlade s
ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka,
ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a pripojenými spismi , na základe čoho zistil tento skutkový
stav :

Navrhovateľka - stará matka maloletého vo svojich výpovediach zotrvala na podanom návrhu v plnom

rozsahu. Uviedla, že Mal. G. u nich býva od júla 2010. Otec o maloletého neprejavuje žiaden záujem.
Matka sa kontaktuje s nimi, ale syna si k sebe zobrať nechce a ani nemá kde, keďže žije potulným
spôsobom života a jej ďalšie dve deti momentálne nevychováva, keďže jej syn T. U. je zverený do
náhradnej osobnej starostlivosti jeho otca - L. U. a jej dcéra T. T. je zverená do náhradnej osobnej
starostlivosti starej babke Y. Y.. Navrhovateľka uviedla, že matka maloletého sa nachádza vo Slovinsku

avšak nevedela uviesť na akej adrese. Túto informáciu má priamo od matky maloletého, ktorá sa zvykne
niekedy sem-tam telefonicky ozvať. Nikdy im však neoznámi presnú adresu svojho pobytu. Uviedla, že
sa cíti byť spôsobilá vychovávať mal. G.. Dlho nepodávali tento návrh, lebo dúfali, že matka maloletého
si to rozmyslí a svojho syna bude vychovávať, čo sa však nestalo. Keďže mal. G. treba zastupovať v
škole, u lekára či na úradoch, rozhodli sa podať tento návrh. Toho času bývajú v prenajatom byte, kde

s nimi býva aj jej terajší partner L. V. a tiež jej dcéra Silvia. Terajší partner navrhovateľky nemá výhrady
voči tomu, aby s nimi G. býval, naopak pomáha jej v starostlivosti o neho. Jej partner pracuje s príjmom
cca. 800 Eur mesačne , v čom je zahrnutý už aj jeho čiastočný invalidný dôchodok. Obaja rodičia na
výživu mal. G. ničím neprispievajú. Navrhovateľka samotná nemá žiadne vedomosti o majetkových a
príjmových pomeroch matky maloletého a ani nevie, či niekde pracuje. Rovnako sa nevedela vyjadriť k

majetkovýmapríjmovýmpomeromotcamaloletého.MaloletýnavštevujeZákladnúškoluapozdravotnej
stránke je v poriadku. Náklady na ich domácnosť sa pohybujú vo výške cca. 500 Eur mesačne, v
čom je zahrnuté už aj inkaso, internet a obvyklé výdavky. K svojim zárobkovým pomerom pôvodne
uvádzala, že pracuje ako pomocníčka v domácnosti v Nemecku v 4-týždňových cykloch a v tom čase
zabezpečuje starostlivosť o mal. Richarda práve jej partner. Jej priemerný mesačný zárobok v tom čase

sa pohyboval vo výške 600 Eur mesačne v čistom, pričom počas jej pobytu v Nemecku mala stravu a
ubytovanie zadarmo. Tiež jej zamestnávateľ preplácal cestovné tam a späť. Na poslednom pojednávaní
však už uviedla, že jej zárobkové pomery sa zmenili, keďže ich matka mala cievnu mozgovú príhodu v
decembri 2014 a ona ( navrhovateľka) sa začala o ňu osobne starať a od 21.decembra 2014 je táto ich
matka v ich domácnosti. Kvôli tomu musela navrhovateľka zrušiť živnosť, prihlásila sa na úrade práce a

zvažovala, že požiada o opatrovateľský príspevok. Bolo jej však vysvetlené, že ho nedostane, nakoľko
na to nespĺňajú podmienky, pretože dôchodok jej matky je vysoký. Preto túto žiadosť ani nepodala. Toho
času žijú len z dôchodku jej matky, o ktorú sa stará a ktorý je v sume 500 Eur mes., a tiež jej sestra
prispieva sumou 400 Eur mes. kvôli tomu, že sa stará o ich matku.

Kolízny opatrovník cestou poverenej zamestnankyne vo svojej výpovedi navrhol návrhu starej matky
vyhovieť a rodičov zaviazať na úhradu primeraného výživného na maloletého, ktoré bude zodpovedať
jeho potrebám. Poukázal na to, že s maloletým bol vykonaný osobný pohovor, v ktorom sa on sám
vyjadril, že chce zostať zo starou matkou , a šetrením bolo potvrdené, že v domácnosti starej matky je
o neho dobre postarané.

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.zn. 11P/654/2006-19 zo dňa 29.12.2006 bol maloletý G.
zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný platiť výživné na maloletého v sume 30%
zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu od 1.12.2006.Podľa správ ÚPSVaR U. B. P. z prešetrenia pomerov u maloletého dieťaťa, naposledy z 12.2.2015,
maloletý naďalej býva u starej matky- navrhovateľky v prenajatom päťizbovom byte. Domácnosť je

prakticky zariadená , prispôsobená potrebám dieťaťa. Maloletý má zariadenú vlastnú izbu. V prenajatom
byte navrhovateľka býva naďalej spolu s priateľom , ktorý je zamestnaný, a plnoletou dcérou U. , ktorá
sa stala práve matkou a plánuje sa čoskoro odsťahovať. Do domácnosti sa dočasne nasťahovala aj
prastará matka, ktorú opatruje navrhovateľka . Matka odišla do Slovinska hneď ako 8.4.2014 prebehol
súd v Lučenci o zrieknutí sa T.. Je tam doposiaľ. Sú s ňou v občasnom kontakte cez sociálne siete ,

zväčša facebook. Maloletý navštevuje 5. ročník základnej školy. Pri pohovore uviedol, že svojho otca
nepozná , nepamätá si na neho. nepozná ani príbuzných otca. Uviedol, že u babky ( navrhovateľky) býva
už dlho, je tam zvyknutý a má veľmi dobrý vzťah so všetkými členmi domácnosti. Na obedy chodí v škole.

Podľa správy ÚPSVaR I. z prešetrenia v rodine otca , ktoré sa uskutočnilo dňa 3.6.2014, v tom čase
otec maloletého spolu s rodinou žil v nájomnom byte , ktorý je v osobnom vlastníctva mesta I.. V byte

sa nachádzala jedná miestnosť a hygienické zariadenie. Miestnosť bola zariadená dvoma lôžkami ,
obývaciu stenou , stolíkom, dvoma stoličkami, dvoma kreslami, drezovou skriňou , kachľami na pevné
palivo a bol vybavený elektrospotrebičmi. V byte bola zavedená elektrina, vodovod a vykurovaný bol
pevným palivom. Podľa vykonaného šetrenia otec sa v uvedenej domácnosti zdržiaval len sporadicky,
jeho partnerka T. W. s ich spoločným synom žili v V.. Otec pri pohovore, ktorý s ním bol v uvedený deň

vykonaný, mal uviesť , že s maloletým G. nie je v kontakte , nestýka sa s ním a na jeho výživu matke
prispel asi dvakrát v roku 2014 sumou 25,--Eur. Nemá záujem, aby syn bol zverený do jeho osobnej
starostlivosti. V čase vykonaného šetrenia bol otec maloletého nezamestnaný, vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie a nebol poberateľom štátnych sociálnych dávok. Podľa tejto správy bolo
vykonané aj šetrenie v mieste posledného známeho bydliska matky a to na adrese Rúbanisko N., I..

V čase šetrenia na uvedenej adrese sa nikto nenachádzal a obyvatelia domu nemali vedomosť, že by
matka maloletého bývala v uvedenom bytovom dome. Mesto Lučenec nemalo vedomosť o tom , kde
by sa mohla zdržiavať. ´

Zo samotnej správy Mesta I. vyplynulo, že matka je matkou ďalších štyroch detí a to mal. T. J. U., B..

XX.XX.XXXX, T.. H. O., B.. XX.X.XXXX, T.. T. T., B.. XX.X.XXXX H. T.. T. O.O., B.. X.X.XXXX.

Podľa správ ÚPSVaR Lučenec matka nie je a ani nebola vedená v evidencii uchádzačov zamestnanie
uvedeného úradu. Otec maloletého bol vedený v uvedenej evidencii odkiaľ bol dňa 9.12.2014 vyradený
pre nespoluprácu. Obaja rodičia z uvedeného úradu nepoberajú žiadne štátne sociálne dávky, a matka

nie je ani príjemcom pomoci v hmotnej núdzi. Otec je príjemcom uvedenej pomoci a to od 1.11.2014 ,
kedy jej výška bola v novembri 2014 v sume 115,20 Eur a v decembri 2014 v sume 111,40 Eur. Uvedenú
pomoc poberal aj v mesiacoch august 2014 v sume 133,10 Eur a v mesiaci september 2014 v sume
64,50 Eur.

Podľa správy Sociálnej poisťovne obaja rodičia nie sú poberateľmi dávok sociálneho poistenia.

Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má
prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy

skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej
starostlivosti.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa

môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v
akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v
bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v
podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad

pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím
súdu podľa odseku 1 nezaniká.

Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej

osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali
osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Podľa § 46 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej

starostlivosti manželom.

Podľa § 46 ods. 2 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti
jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.

Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení
ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od
1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté
nezaopatrené dieťa.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa §-u 43 ods. 1 Zákona o rodine , maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a
rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých

veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého
dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa § 100 ods. 3 O.s.p., ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek
a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého

dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných
osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že zverenie maloletého G. do náhradnej osobnej

starostlivosti navrhovateľky - starej matky je v súčasnej dobe v záujme maloletého. Navrhovateľka sa
fakticky o maloletého stará od augusta 2010 , teda už dlhodobo a v jej starostlivosti súd nezistil žiadne
nedostatky. Podľa šetrení vykonaných v jej domácnosti má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu
maloletého. Samotný maloletý G. sa vyjadril pre zotrvanie v starostlivosti u navrhovateľky a to v rámci
jeho vypočutia kolíznym opatrovníkom. Z vykonaných dôkazov je tiež preukázané , že rodičia toho času

nezabezpečujú riadnu starostlivosť o maloletého, neprejavujú o neho taký záujem , aký by ako jeho
rodiča mali mať, dokonca v prípade otca toho maloletý prakticky ani nepozná. Keďže maloletý má v
domácnosti navrhovateľky vytvorené vhodné výchovné prostredie, súd rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Nakoľko v prípade, keď súd rozhoduje o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
inej osoby, je v zmysle zákona povinný určiť aj výživné zo strany rodičov na maloletého, súd rozhodoval
aj o tejto otázke. Pri určení výživného zo strany oboch rodičov vychádzal z ich príjmových a majetkových
pomerov, ktoré sa mu podarilo zistiť. Podľa správ UPSVaR otec je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a
má vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu dieťaťu. Pokiaľ ide o matku maloletého, táto z UPSVaR nepoberá

žiadne štátne sociálne dávky, ani dávku v hmotnej núdzi. Iný jej príjem , či majetok sa súdu nepodarilo
zistiť, a to aj vzhľadom k skutočnosti, že žije na súdu neznámej adrese v Slovinsku. Podľa vyjadrenia
navrhovateľky tam žije potulným spôsobom života. Okrem maloletého má ešte vyživovaciu povinnosť
k ďalší štyrom maloletým deťom. Berúc do úvahy tieto skutočnosť preto súd ustálil výšku výživného z
strany každého z rodičov na maloletého syna na sumu minimálneho zákonného výživného vo výške 30

% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, čo v čase vyhlásenia tohto rozsudku
predstavuje čiastku 27,13 Eur mesačne od každého rodiča .

Súd zaviazal rodičov uhrádzať uvedené výživné k rukám navrhovateľky počnúc od právoplatnosti tohto
rozsudku, pričom pri určení začiatku tejto vyživovacej povinnosti súd vychádzal z ustálenej judikatúry

najvyššieho súdu ( R 4/1987), v zmysle ktorej v prípade zverenia dieťaťa do výchovy inej osoby ako
rodiča je možné určiť vyživovaciu povinnosť k dieťaťu rodičom až od právoplatnosti rozsudku o zverení
tohto dieťaťa do výchovy inej osoby.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal,

nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniachPodľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide

o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)