Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 27, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/306/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214229024
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7214229024.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletého P. Y., L.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky J.. W. G., L..
XX.X.XXXX, trvale bývajúcej E. T. L. A. Č. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Rudolfom Maníkom, PhD., MBA,
MHA, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Masarykovej č. 2 v Košiciach, za účasti otca
O. Y., L.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho E. T. L. A. C. Č.. X, v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P 108/2010 zo dňa 24.3.2011 tak, že zvyšuje výživné
zo strany otca na maloletého P. Y., L.. XX.X.XXXX, od

1.11.2014 do budúcna zo sumy 110 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne, ktoré výživné je otec
povinný platiť vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého.

Dlžné výživné zo strany otca voči maloletému P. za obdobie od 1.11.2014 do 28.2.2015 vo výške 220
eur zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletého do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka cestou svojho právneho zástupcu doručila tunajšiemu súdu dňa 5.11.2014 návrh, ktorým žiadala
súd o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletého P. na sumu 250 eur mesačne od 1.11.2014, ktorý
návrh odôvodňovala tým, že maloletý je dieťaťom otca pochádzajúcim z manželstva rodičov, ktoré bolo
rozvedené právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 17.5.2005 sp. zn. 43C 121/05-22;
otec pracuje od roku 2005 E. K. S..D.., matka od roku 2014 je zamestnaná v spoločnosti U. S.. D.., toho
času je PN, vzhľadom na to, že náklady na výchovu a výživu maloletého v súvislosti s jeho nástupom

na strednú školu (T. E. T.) od septembra 2014 v poslednom období sa enormne zvýšili, nestačí už
výživné naposledy určené pokrývať tieto náklady a otec môže podľa svojich schopností a možností platiť
adekvátne výživné, matka nemala v tom čase aktuálne okrem nemocenskej dávky žiadne príjmy, preto
žiadala, aby návrhu bolo vyhovené.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 2.12.2014 s návrhom na zvýšenie výživného
nesúhlasil, dôvodiac tým, že nedošlo k zmene jeho finančných pomerov a tým, že sa mu pridružili i

zdravotné problémy, v dôsledku ktorých má náklady na lieky a zdravotnícke pomôcky, ktoré nie sú malé,
trpí na vážnu poruchu sluchu, liečbu nesmie zanedbať pod hrozbou úplnej straty sluchu a s tým spojenej
možnej hrozby straty zamestnania; keďže pracuje v K. ako vodič a jeho mesačný príjem mu nebol
nejako výrazne upravený; okrem výživného na P. spláca hypotéku za byt, k tomu nájomné, inkaso atelefón, poukázal na to, že vyživovaciu povinnosť si plní zodpovedne, pravidelne sa s maloletým stretáva
aj nad rámec dohody, počas týchto pobytov zabezpečuje pre dieťa jeho potreby, napríklad kultúrne,
spoločenské, športové podujatia, veci osobného charakteru. Úprave výživného sa nebráni, pokiaľ bude

v rámci jeho finančných možností.

Kolíznyopatrovníkvosvojejpísomnejsprávedoručenejsúdudňa30.1.2015nazákladešetrenípomerov
poukazujúc na vek a odôvodnené potreby maloletého mal za to, že zvýšenie výživného je v prospech a
záujme dieťaťa, avšak s prihliadnutím na finančné a majetkové možnosti a schopnosti otca.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím otca, kolízneho opatrovníka, prednesom právneho zástupcu matky,
listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému P. bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp.
zn. 27P 108/2010 zo dňa 24.3.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.4.2011 a ktorým rozsudkom

bolo zvýšené výživné zo strany otca na dieťa z 59,75 eur na 110 eur mesačne. Pri tejto úprave výživného
súd vychádza zo zistení, že otec bol zamestnancom K. G. C. T. S..D.. kde dosahoval priemerný mesačný
čistý príjem 666,92 eur, otec býval v jeden a pol izbovom byte, ktorý bol v jeho osobnom vlastníctve,
dostal ho darom od starých rodičov, kde prispieval na nájom a inkaso vo výške 160 eur, býval spolu
s priateľkou, ktorá nemala deti, pracovala na dohodu ako predavačka, jej príjem otec dieťaťa upresniť

nevedel, spätne pred šiestimi rokmi kúpil jednoizbový byt, na ktorý zobral hypotekárny úver vo výške
250.000,- Sk a ktorý splácal vo výške 120 eur, úver navýšil, keďže spätne pred rokom kúpil auto značky
Dacia, rok výroby 2008 za 4600 eur, v uvedenom jednoizbovom byte býval jeho kamarát, ktorý mu platil
50 eur a nájom a inkaso približne 170 eur; maloletý u otca trávieval dva až tri víkendy v mesiaci, otec
mu kupoval dary k sviatkom; matka maloletého bola na materskej dovolenke s maloletým synom P. G.,

L.. XX.X.XXXX, maloletý P. navštevoval šiesty ročník základnej školy, stravoval sa v školskej jedálni,
navštevoval tanečnú školu, kde mu matka hradila 21 eur mesačne, matka s deťmi bývala v trojizbovom
bytespolusmanželom,úhradazabývaniebolo147,50eurzanájoma53,11eurzainkaso,manželmatky
poberal výsluhový dôchodok a bol nezamestnaným, matka poberala podporu v nezamestnanosti od
1.2.2010 počas šiestich mesiacov, následne bola vedená v evidencii nezamestnaných až do 20.1.2011,

kedy nastúpila na materskú dovolenku, podpora v nezamestnanosti jej bola vyplácaná vo výške 248,95
eur, manžel matky poberal výsluhový dôchodok vo výške po 365,13 eur, matka s manželom splácali
hypotéku vo výške po 199,16 eur mesačne; taktiež otec maloletého mal okrem P. ďalšiu vyživovaciu
povinnosť a to voči maloletému B. C. D. na výživu ktorého platil po 55 eur mesačne; vzhľadom na
uvedené súd konštatoval, že maloletý sa stal žiakom druhého stupňa základnej školy, čím sa jeho

výdavky zvýšili a pri stanovení výšky výživného prihliadol súd k tomu, že v porovnaní s predchádzajúcou
úpravou výživného sa príjem otca zvýšil o 200,55 eur v priemere mesačne, zlepšili sa jeho majetkové
pomery, keďže nadobudol nehnuteľnosť a to jeden a pol izbový byt, pričom matka dieťaťa bola na
materskej dovolenke.

Otec maloletého rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného je naďalej zamestnancom K. G.
C. T. S..D.., v ktorom je zamestnaný ako vodič a z opisu jeho mzdových listov vyplýva, že jeho priemerný
mesačný čistý príjem od 1.1.2014 doposiaľ je 709,20 eur.
Rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného býva v jeden a pol izbovom byte v súvislosti s
ktorým hradí mesačné náklady 160 eur, tento byt je naďalej v jeho osobnom vlastníctve, aj v súčasnosti

spláca pôžičku a to v mesačných splátkach po 110 eur, v predmetnom byte býva spolu s priateľkou,
ktorá je zamestnaná, pracujúca na polovičný úväzok s príjmom 180 eur až 200 eur mesačne, s touto
hospodária spoločne. Otec okrem maloletého P. toho času už ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
VsúčasnostiotecvlastníautoznačkyŠkodaOctaviaanaďalejvlastníjednoizbovýbyt, akojetouvedené
vyššie, ktorý vlastnil aj v čase predchádzajúcej úpravy výživného, ku ktorému upresnil, že v roku 2014

po dobu štyroch mesiacov z tohto prenájmu mal príjem 70 eur mesačne, následne dva mesiace mu
nájomníci neuhradili žiadnu platbu, na byte navyše vznikol dlh 190 eur za energie, i naďalej v súvislosti s
týmto bytom tvrdil, že spláca pôžičku. K výmene auta otec uviedol, že pôvodne ním vlastnený Peugeot v
čase predchádzajúcej úpravy výživného, už bolo potrebné vymeniť, keďže auto potrebuje aj na dopravu
do práce, ktorú výmenu z časti hradil aj z pôžičky.

Otec na pojednávaní poukazoval na svoj výrazne zhoršený zdravotný stav v porovnaní s časom
predchádzajúcej úpravy výživného a to ťažké poškodenie sluchu, celkovo vo vyhodnotení na 63 %,
konkrétne ide o zníženie sluchu v ľavom uchu na 74 % a v pravom na 99 %. Toho času, uviedol, že užíva
načúvací aparát, ktorý mu zatiaľ bol preplatený zdravotnou poisťovňou v základnej výbave a ku ktorémuje potrebné doplniť celý rad ďalších zariadení v hodnote okolo 900 eur, ktoré zariadenia už poisťovňa
neprepláca, ako je zakúpenie softvéru v hodnote 180 eur, prístroja na prepojenie telefónu v hodnote
140 eur a podobne, na dokladovanie hodnoty zariadení založil do spisu kópie cenníkov načúvacích

prístrojov a pokiaľ ide o jeho zdravotný stav doložil lekárske správy z augusta 2014 z ktorých vyplýva
diagnóza otca obojstranná percepčná strata sluchu ťažkého stupňa 1. syn, a stredne ťažká vpravo, v
ktorej sú ďalej uvedené údaje o hodnotách straty sluchu „vpravo 66,8 %, vľavo 91,4 %, celková 73 %“.

Matka maloletého v júni 2014 nastúpila do pracovného pomeru D. U. S..D.. T., ale v priebehu prvého

mesiaca tohto pracovného pomeru utrpela vážny úraz, v dôsledku ktorého má trvalé poškodenie
chrbtice, odvtedy je práceneschopnou. Ako vyplýva z predloženej kópie pracovnej zmluvy, pracovný
pomer matky s uvedenou spoločnosťou U. S..D.. bol uzavretý na dobu určitú do 31.12.2014 (od
4.6.2014) bola dohodnutá mzda vo výške 365 eur mesačne a prémie podľa pracovných výsledkov
zamestnanca a hospodárskych výsledkov spoločnosti. Ako vyplýva zo súdu predloženého potvrdenia o
dočasnej pracovnej neschopnosti matka bola práceneschopná od 3.7.2014 do 10.2.2015.

Z potvrdenia o zamestnaní vystaveného spoločnosťou U. S..D.. vyplýva, že matka bola zamestnancom
spoločnosti od 4.6.2014 do 31.12.2014, pričom od 3.7.2014 do 31.12.2014 bola práceneschopnou.
Ako vyplýva z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 26.6.2014, pred
zamestnaním sa v spoločnosti U. matka bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu
práce, z ktorej evidencie bola vyradená dňom 4.6.2014 z dôvodu, že dňa 4.6.2014 jej vznikol pracovný

pomer v spoločnosti U..
Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, zo dňa 20.2.2015 vyplýva, že matka bola
zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 10.2.2015. Ako uviedol právny zástupca matky,
matke boli vyplácané nemocenské dávky vo výške po 211 eur mesačne.
Matka žije spolu s manželom a maloletými deťmi P. a P. v spoločnej domácnosti v trojizbovom byte,

ktorý je v osobnom vlastníctve matky manžela matky maloletého, v súvislosti s ktorým bývaním hradia
poplatky v priemere 200 eur mesačne. Manžel matky je naďalej, ako v čase predchádzajúcej úpravy
výživného, výsluhovým dôchodcom, ktorý dôchodok je mu toho času vyplácaný vo výške po 407 eur
mesačne.

Maloletý P. toho času navštevuje prvý ročník T. E. T., v súvislosti s ktorým štúdiom sa jeho náklady
výrazne zvýšili, v škole je pravidelný mesačný poplatok 35 eur, príspevok školskej nadácii 15 eur
mesačne, v septembri za učebnice a skriptá bolo potrebné uhradiť 65 eur, za užívanie skrinky je hradený
povinný poplatok 5 eur, za obedy v školskej jedálni mu matka hradí mesačne 23 eur. Maloletý navštevuje
tanečný klub TC T., kde je hradený mesačný poplatok 17 eur a členské v klube 40 eur na polrok,

výdavok na úbor je okolo 50 eur podľa potrieb. Maloletý navštevuje taktiež literárno-dramatický krúžok
v rámci ZUŠ, kde je hradený poplatok na polrok 20 eur, s touto aktivitou je zvýšený výdavok na potrebu
dokupovania obleku, košele a obuvi a v prípade účasti na recitačných súťažiach. Matka mu hradí
mesačné poistné 12 eur. Maloletý sa zúčastňuje víkendových súťaží, s ktorými matka máva výdavky v
priemere okolo 30 eur. Dieťa pravidelne užíva lieky v súvislosti s problémami so štítnou žľazou, výdavky

na ktoré sú minimálne.
Otec je s maloletým v pravidelnom kontakte, maloletému prispieva okrem súdom určeného výživného
mesačnou úhradou poplatku paušálu za mobilný telefón a za internet po 15 eur (keďže v čase nástupu
maloletého do školy v októbri 2014 tomuto zakúpil mobilný telefón a taktiež kabát). V čase pobytov
maloletého v jeho domácnosti otec s ním navštevuje aktivity ako je plávanie a podobne. V čase sporného

obdobia od 1.11.2014 okrem uvedených platieb výživného a platieb paušálu za mobilný telefón a za
užívanie internetu otec uviedol, že na úhradu potrieb maloletého prispel iba drobnosťami a darmi k
sviatkom.

Právny zástupca matky na námietku otca uviedol, že manžel matky je spoločníkom D. W. X D..O..M..

D. D. L. Č. A. Č.. XX E. T., ktorá spoločnosť je v dlhodobej strate.

Matka sa na pojednávanie nedostavila z dôvodu opakovanej pracovnej neschopnosti, dokladovala
potvrdením lekára, že jej účasť na súdnom pojednávaní by mohla ohroziť jej zdravotný stav. Právny
zástupca matky uviedol, že matka súhlasí, aby bolo vo veci pojednávané a rozhodnuté bez jej

prítomnosti. Vzhľadom na uvedené súd upustil od vykonania dôkazu vypočutím matky, keďže dospel k
záveru, že skutkový stav vo veci bol zistený dostatočne a umožňuje rozhodnutie súdu vo veci.Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované

výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o

dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného

prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre

maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o

výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo
požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava
na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce

z tohto zákona sa premlčujú.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany otca
voči maloletému od prvého dňa mesiaca v ktorom matka doručila súdu návrh vo veci, keďže dospel k

záveru, že k uvedenému dátumu nastali podstatné kvalifikované zmeny pomerov odôvodňujúce takéto
rozhodnutie súdu, ktorými potrebami sú predovšetkým zistené podstatné zmeny pomerov na strane
maloletého, ktorého potreby a s tým súvisiace výdavky v porovnaní s časom predchádzajúcej úpravy
výživného podstatne vzrástli a na úhrade takýchto jeho potrieb a výdavkov sú povinní primerane sapodieľať obaja rodičia, pričom týmito potrebami dieťaťa sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením,
stravovaním,akoivzdelávanímakultúrnymišportovýmvyžitím.Pristanovenísamotnejvýškyvýživného
súd prihliadol aj k pomernej časti plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky o dieťa formou

osobnej starostlivosti oň, k rodinným prídavkom, ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb
dieťaťa a ktoré sú vyplácané k rukám matky, ďalej súd prihliadol k tomu, že matka je dlhodobo
práceneschopnou, ako je to uvedené vyššie a z tohto dôvodu jej jediným príjmom sú nemocenské dávky
toho času vo výške 211 eur mesačne, čo je v konečnom dôsledku pokles jej príjmov v porovnaní s časom
ostatnej úpravy výživného v priemere o 67,70 eur, k iným zmenám pomerov na strane matky nedošlo;

pri hodnotení pomerov na strane otca súd vychádzal zo zisteného jeho priemerného mesačného čistého
príjmu, ktorý v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného narástol v priemere o 43 eur, na strane otca
súd zohľadnil tú skutočnosť, že otec má toho času zvýšené náklady na svoju liečbu v dôsledku vážneho
poškodenia sluchu, súd taktiež prihliadol k tomu, že otec sa s maloletým pravidelne kontaktuje, ale
zároveň zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec si čiastočne zlepšil svoje majetkové pomery formou výmeny
áut, ako je to uvedené vyššie a došlo k zániku jeho vyživovacej povinnosti voči synovi B.. Na stranách

oboch rodičov súd zohľadnil tú skutočnosť, že títo žijú v spoločných domácnostiach so svojimi partnermi
atedaichnákladynatietodomácnostisapomerneznižujúopríspevkyichpartnerovnatietodomácnosti.
Vzhľadom na všetko uvedené súd považoval určené výživné za primerané, ktorým otec mohol a môže
prispievať na úhradu potrieb maloletého bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 1.11.2014 do 28.2.2015 k
vzniku dlžného výživného vo výške 220 eur (to je rozdiel medzi súdom toho času určeným výživným
180 eur a predchádzajúcim určeným výživným 110 eur, čo je rozdiel 70 eur za mesiac, za štyri mesiace
sporného obdobia je to rozdiel spolu 280 eur, z ktorej sumy súd odpočítal otcove príspevky na úhradu
potrieb maloletého nad rámec pôvodne súdom určeného výživného v spornom období a to štyri krát po

15 eur, čo sú príspevky otca na úhradu paušálu za mobil a internetu pre maloletého t. j. spolu 60 eur),
ktoré dlžné výživné zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletého do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.

Otrováchkonania rozhodolvzmysleust.§146ods.1písm.a/ O.s.p.,podľaktoréhožiadenzúčastníkov

nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v a kom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).