Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Lučenec

Judgement was issued by JUDr. Renáta Šulajová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12C/162/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614217963
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6614217963.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v právnej veci žalobcov 1/ N. Y.,

narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D., P. J. XXX/X, štátny občan SR, 2/ A. Y., narodená XX.XX.XXXX,
trvale bytom D.O., P. J. XXX/X, štátna občianka SR, obaja žalobcovia zast. JUDr. Elena Matulová,
advokátka so sídlom Poltár, Železničná 7, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom
Pribinova 25, 824 95 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom

Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, spisová značka RK-PC-1299/14-EK zo dňa 06.10.2014 s a
z r u š u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcom 1/, 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 326,04 Eur
na účet právnej zástupkyni žalobcov 1/, 2/ vedený v H. H., N.. H.., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v
lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 331,50 Eur v lehote
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 26.11.2014 sa žalobcovia domáhali, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdého

793/21 sp. zn. RK-PC-1299/14-EK zo dňa 06.10.2014.

Žalobcovia uviedli, že dňa 30.10.2014 im bol doručený rozhodcovský rozsudok vyššie uvedeného
rozhodcovského súdu, ktorý bol vydaný na základe návrhu na začatie konania, ktorým sa žalovaný
domáhal zaplatenia sumy 2 554,58 Eur s príslušenstvom. Medzi účastníkmi konania bola uzatvorená
Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej spoločnosť PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o. poskytla úver vo výške 1 500,--Eur. Poskytnutý úver mal byť splatený v 42 mesačných
splátkach vrátane úrokov vo výške 80,37 Eur v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve, pričom
celková suma, ktorú mali dlžníci vrátiť bola vo výške 3 375,55 Eur. Žalobcom bol povolený odklad splátok

číslo 4, 5, 6 a tieto sa zaviazali zaplatiť ako splátku 43, 44, 45. Zmluva o revolvingovom úvere, ktorú
účastníci konania uzavreli, je zmluvou spotrebiteľskou, pretože žalovaný konal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti a žalobcovia nekonali v rámci svojej obchodnej činnosti. Medzi účastníkmi konaniavznikol vzťah spotrebiteľa a podnikateľa na základe formulárovej zmluvy, ktorej obsah žalobcovia ako
spotrebitelia nemohli ovplyvniť.

Z rozhodcovskej zmluvy, ktorú dňa 27.09.2012 uzavreli je na prvý pohľad zrejmé, že ide o typicky

formulárovú zmluvu, ktorá obsahuje pretlačené údaje, a do ktorej sa len dopisujú údaje o účastníkoch
konania. Nie je tam žiaden priestor na vyjednávanie. Dlžníci, v danom prípade žalobcovia mali
možnosť len zmluvu podpísať, nič nemohli meniť, teda rozhodcovská zmluva nebola s nimi individuálne
vyjednaná, čo vyplýva aj z jej pretlačenej formy vopred pripravenej veriteľom. V rozhodcovskej zmluve,
ktorá je uvedená na samostatnej listine tvoriacej neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere výslovne neurčuje

ako jediný orgán právomoc riešiť spory z úverovej zmluvy rozhodcovský súd, ale dáva možnosť výberu
medzi príslušným súdom v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní. Výber rozhodcovského
súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný
návrh.Jezrejmé,žetakoutoformuláciouchcelžalovaný,ktorýbolsamotnýtvorcaobsahurozhodcovskej
zmluvy zamedziť tomu, aby rozhodcovská zmluva bola považovaná za neprijateľnú podmienku, avšak
pri faktickom naplnení tejto neprijateľnej podmienky. Len formálne zakotvenie alternatívneho spôsobu

riešenia sporov všeobecnými súdmi nepredstavuje aj faktickú - skutočnú možnosť spotrebiteľa vybrať
si aj iný spôsob riešenia sporov ako v rozhodcovskom konaní. V prípade, ak riešenie sporu so zmluvy
iniciuje dodávateľ čo je pravdepodobné v 99 % sporov vzniknutých z obdobných úverových zmlúv a
dodávateľ podá návrh na Stálom rozhodcovskom súde, spotrebiteľ už nemá nijakú možnosť tento proces
zvrátiť a žiadať, aby spor zo zmluvy neriešil tento orgán, ale všeobecný súd. Fakticky sa tak dostane

do takého istého postavenia ako keby v rozhodcovskej zmluve bolo dohodnuté výlučne len riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva bola pri podpise
zmluvy o revolvingovom úvere daná žalobcom na podpis, bez ďalšieho oboznamovania. To bol aj
dôvod, prečo žalobcovia po podpise zmluvy od rozhodcovskej zmluvy neodstúpili, pretože nepochybne

tomu nerozumeli k čomu ich zmluva zaväzuje, teda nechápali význam ani dôsledky predformulovanej
rozhodcovskej zmluvy. V zmysle uvedeného, považujú rozhodcovskú zmluvu uzavretú dňa 27.09.2012
za neprijateľnú a neplatnú podľa § 53 ods. 4 s poukazom na § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

Žalobcovia ďalej poukázali na neprijateľnú podmienku aj v podobe takzvanej geografickej neprijateľnosti
miesta konania, ktorá sa prejavuje aj v tom, že miesto bydliska žalobcov od miesta konania

rozhodcovského súdu by bolo v prípade, že by si žalobcovia vybrali rozhodcovský súd v Žiline vzdialený
asi 200 km. Výber rozhodcovského súdu bol ponechaný na osobu podávajúcu žalobu. Vnútroštátny súd
je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Taktiež dojednanie zmluvnej pokuty vo
výške 0,065 % denne (23,725 % ročne) považujú za neplatné. V danom prípade bola zmluvná pokuta

zakomponovaná len do Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere v článku 14.1, pričom podľa
bodu 14.2 má dlžník v prípade omeškania zaplatiť aj úrok z omeškania. Veriteľ tak mohol za rovnaké
porušenie povinnosti uplatňovať duplicitné sankcie.

Z predložených dokladov vyplýva, že si požičali sumu 1 500,--Eur a vrátiť mali 3 375,55 Eur, teda o 1
875,54 Eur viac, čo predstavuje ako 100 % poskytnutej sumy. Ročná úroková sadzba 70,01 % je vysoká,

a preto túto zmluvnú podmienku považujú za neprijateľnú a teda neplatnú. Tiež majú za to, že zmluva
o revolvingovom úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch, a to konečnú splatnosť úveru. Preto je tento úver potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov.

Majú za to, že sú dané dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia § 40 ods.

1 zákona č. 244/2012 Z. z., pretože už len existencia neplatnej rozhodcovskej zmluvy ako aj ďalších
neprijateľných, neplatných podmienok odôvodňujú závery, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné
záväzné predpisy o ochrane spotrebiteľa.

Žalobca 1/ na pojednávaní súdu dodal, že so žalobkyňou 2/, ktorá je jeho manželka ako spoludlžníčkou
uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere v pobočke žalovaného v Lučenci. Keď tam prišli, uviedli že by

chceli pôžičku 1 500,--Eur, na čo od nich vypýtali preukaz totožnosti, asi potvrdenie o platení inkasaa poslali ich von. Asi po hodine ich zavolali dnu podpísať papiere, bola to hŕba papierov, ktoré im
zaradompredkladali,sničímichneoboznamovaliaoniibapodpisovali.Čosatýkarozhodcovskejzmluvy
nevedel čo to znamená rozhodcovská zmluva a ani nebol nikým oboznámený o rozhodcovskom súde.

Po poskytnutí úveru im žalovaný peniaze zaslal na ich účet, nedal im v hotovosti, bolo to len jedenkrát
a bolo to asi vo výške 1 400,--Eur, nakoľko im strhli nejakých 100,--Eur a tiež museli uhradiť nejaké
splátky. Pôžičku najprv splácali, ale neskôr sa dostali do problémov, takže žalovanému doteraz zaplatili
sumu 820,96 Eur.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril faxom doručeným súdu dňa 25.02.2015 prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne. Vo svojom vyjadrení považuje žalovaný žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu. Poukázal
na to, že zmluvné strany uzatvárali rozhodcovskú zmluvu ako samostatný úkon na osobitnej listine.
Materiálna samostatnosť vyplýva jednak z obsahu rozhodcovskej zmluvy, z okolností jej vzniku, trvania
a možného jednostranného ukončenia. Rozhodcovská zmluva tak nemusela vôbec vzniknúť alebo trvať,
a to bez akéhokoľvek vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva mohla
zaniknúť jednostranným úkonom žalobcu bez toho, aby túto skutočnosť a jej dôsledky mohol žalovaný

vôbec ovplyvniť. Zdôraznil bod 2 rozhodcovskej zmluvy v ktorom sa výslovne uvádza, že uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a
súčasne dlžník nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy. Poukázal tiež na bod 7 rozhodcovskej
zmluvy, podľa ktorého je dlžník oprávnený odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych
dní od jej uzavretia. Využitím tohto oprávnenia môže dlžník sám bez ohľadu na nesúhlas veriteľa

dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie samostatnej zmluvy o
revolvingovom úvere. Podľa názoru žalovaného rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho
ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení tiež uviedol, že za nedôvodný považuje argument žalobcov
o neprijateľnosti miesta rozhodcovského konania. Rozhodcovské konanie je písomným konaním.

Žalobcovia mohli žiadať nielen o ústne pojednávanie, ale aj o vypočutie dožiadaným súdom a podobne.
Taktiež dodal, že dlžník mal reálnu možnosť rozhodcovskú zmluvu jednostranným právnym úkonom
ukončiť po obdržaní peňažných prostriedkov, t. j. bez obavy z toho, že by mu nebol poskytnutý úver.
Z tohto tiež možno prezumovať, že dlžníkovi by boli poskytnuté peňažné prostriedky aj v prípade,
že odmietne uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Má za to, že rozhodcovská zmluva spĺňa charakter

individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto, resp. jej časť neprijateľnou podmienkou.

K zmluvnej pokute uviedol, že posúdenie súladu uplatňovaných zmluvných sankcií so zákonom,
a teda skutočnosť, že sa predmetný rozhodcovský súd uvedeným aj zaoberal pritom vyplýva aj
z obsahu odôvodnenia rozhodcovského rozsudku. V súvislosti so sankciami uviedol, že Zmluvné
dojednania zmluvy o revolvingovom úvere nepredstavujú samostatný dokument oddelený od zmluvy o

revolvingovom úvere. Z textu zmluvy, konkrétne z bodu 13 zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že
zmluvné dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ale sú súčasťou zmluvy aj z hľadiska
technického vyhotovenia danej zmluvy. V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka je zachovaná
požiadavka na písomnú formu právneho úkonu, ak je listina obsahujúca právny úkon podpísaná
konajúcou osobou. Zákon nevyžaduje, aby jednotlivé strany tvoriace listinu o právnom úkone boli

samostatne podpisované. Povinnosť zaplatiť úroky z omeškania pre dlžníkov vyplýva z ustanovenia
§ 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. V tomto prípade výška odplaty bola právne regulovaná cez
ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotou priemernej
odplaty za spotrebiteľské úvery je namieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou
odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu (nie

na bankovom trhu) je práve hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR. Tá bola v
rozhodnom období v hodnote 45,60 %, pričom odplata dohodnutá v zmluve túto podstatným spôsobom
neprevyšovala.

Čo sa týka namietanej konečnej splatnosti úveru žalobcami k tomuto uviedol, že údaj o konečnej
splatnosti úveru je vyjadrený dátumom splatnosti poslednej splátky v Oznámení veriteľa o schválení

úveru dlžníkovi tvoriacom súčasť zmluvy. Zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú,
kedy jej predmetom je poskytnutie úveru a za dohodnutých podmienok poskytnutie revolvingu. Tátoskutočnosť z hľadiska racionálneho výkladu zákona znamená, že konečnú splatnosť úveru je vždy
možné určiť s ohľadom pre úver. Tiež poukázal na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010
Z. z., kde sa vyžaduje, aby okrem absencie predpísaných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere

nebola dodržaná aj predpísaná forma a použitie spojky "a" predstavuje konjunkciu, teda predpoklad k
tomu, aby boli súčasné splnené podmienky aj ohľadne formy zmluvy, aj ohľadne jej obsahu. Oznámenie
veriteľaoschváleníúverudlžníkovipritomvyjadrujevotázkekonečnejsplatnostiúveruskutočnosť,ktorá
plynie z bodu 5 a bodu 6 samotnej zmluvy. Vychádzajúc z počtu splátok, ich splatnosti je logické, že
exaktný údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky. Tento údaj

uvedený v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi je logickým vyústením údajov uvedených v
spomenutých bodoch.

Žalovaný sa pojednávania dňa 26.02.2015 nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil, súd preto vec
prejednal a rozhodol bez jeho prítomnosti s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu 1/, svedka D. E., prečítaním rozsudku Rozhodcovského
súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, sp. zn. RK-

PC-1299/14-EK zo dňa 06.10.2014, Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi účastníkmi
konania číslo XXXXXXXXXX zo dňa 27.09.2012, Zmluvných dojednaní, Rozhodcovskej zmluvy číslo
XXXXXXXXXX zo dňa 27.09.2012, fotokópie spisu sp. zn. RK-PC-1299/14-EK Stáleho rozhodcovského
súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, fotokópie Rokovacieho
poriadku, vyjadrenia žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca 1/ dňa 27.09.2012 spolu so žalobkyňou 2/ ako spoludlžníkom uzatvorili so žalovaným Zmluvu
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej im bol schválený úver vo výške 1 500,--Eur.
SúčasťouzmluvybolaRozhodcovskázmluva č.XXXXXXXXXXzodňa27.09.2012,vzmyslektorej
sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami
vyplývajúce alebo súvisiace z ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s porušením, ukončením,

či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní,
alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa
rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov : Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak
arbitration court, s.r.o. so sídlom v Bratislave a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený
pri Victoria legal arbiter, s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude

oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

Z fotokópie spisu Rozhodcovského súdu Victoria legal arbiter, s.r.o., Vojtecha Tvrdého 793/21,
Žilina sp. zn. RK-PC-1299/14-EK má súd preukázané, že žalovaný v postavení žalobcu podal na
uvedenom súde žalobu dňa 22.09.2014 voči žalobcom v postavení žalovaných o zaplatenie sumy 2
554,58 Eur s príslušenstvom. Súčasťou spisu je aj Zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi

účastníkmi konania číslo XXXXXXXXXX, Zmluvné dojednania, Oznámenie veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi, Karta klienta, Rozhodcovská zmluva číslo XXXXXXXXXX zo dňa 27.09.2012 uzatvorená
medzi účastníkmi konania, pokus o zmier pred začatím súdneho konania, výzva na podanie žalobnej
odpovede, rozsudok rozhodcovského súdu. Z rozsudku Rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský
súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina zo dňa 06.10.2014 má súd preukázané, že bol

vydal rozsudok, v ktorom žalovaných spoločne a nerozdielne zaviazal zaplatiť žalobcovi PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752 sumu 2 554,58 Eur, zmluvnú pokutu
vo výške 0,065 % denne a úroky z omeškania, a trovy konania, a právneho zastúpenia. Žalobcovia 1/,
2/ prevzali rozsudok dňa 30.10.2014.

Zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vyplynulo, že bola uzatvorená medzi spoločnosťou

PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. ako veriteľom a N. Y. ako dlžníkom a A. Y. ako spoludlžníkom 1/. V zmysle
bodu 6 zmluvy bol revolvingový úver schválený do výšky 1 500,--Eur, pričom celková čiastka, ktorú mali
dlžníci vrátiť bola 3 375,54 Eur. Ročná úroková sadzba revolvingu bola dohodnutá 76,21 %, RPMN za
úver 69,90 %, priemerná RPMN za úver 70,01 % s počtom splátok 42 a výškou mesačnej splátky 80,37
Eur. Zmluva bola podpísaná žalobcami ako dlžníkmi dňa 26.09.2012 a žalovaným ako veriteľom dňa

27.09.2012. K zmluve boli pripojené zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere.Dňa 27.09.2012 bola uzatvorená Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX medzi veriteľom PROFI
CREDIT Slovakia s.r.o. a dlžníkom N. Y. N. A. Y.. Z obsahu tejto zmluvy vyplynulo, že veriteľ a dlžník
sa mali dohodnúť na znení rozhodcovskej zmluvy, kde podľa článku 5 zmluvy sa mala vzťahovať táto

dohoda na akýkoľvek spor, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo
súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s porušením, ukončením, či neplatnosťou
zmluvy o revolvingovom úvere s tým, že tieto spory budú riešené cestou príslušného súdu, alebo
v rozhodcovskom konaní prostredníctvom stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd
zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. Bratislava alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici,

zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o.. Výber rozhodcovského súdu mal spočívať na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh. Z bodu 7 vyplynulo, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj
bez uvedenia dôvodu do 14-tich kalendárnych dní od uzavretia zmluvy. Oznámenie bol povinný dlžník
vykonať v písomnej forme. Z bodu 2 uvedenej zmluvy vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie
je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom.
Dlžník nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto

skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

Súčasťou rozhodcovského rozsudku bolo poučenie, že žalovaný môže podať do 15 dní od doručenia
rozsudku žalobnú odpoveď. Spolu s podaním žalobnej odpovede je povinný zaplatiť poplatok za žalobnú
odpoveď, a to v lehote na podanie žalobnej odpovede stanovenej vo výzve na podanie žalobnej
odpovede. Tiež bol poučený o možnosti domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov

uvedených v § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení v lehote
30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku.

Súd má v konaní preukázané, že žalobcom bol doručený rozhodcovský rozsudok dňa 30.10.2014.

Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. RK-PC-1299/14-EK zo dňa 06.10.2014, právoplatným dňa
15.11.2014 a vykonateľným dňa 19.11.2014 boli žalovaní (v prejednávanej veci žalobcovia) zaviazaní

zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu vo výške 2 554,58 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a
úrok z omeškania vo výške 0,725 % ročne zo špecifikovaných súm, poplatok za rozhodcovské konanie
vo výške 31,80 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 393,45 Eur s tým, že plnením ktoréhokoľvek
zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia.

V čl. 14 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, veriteľ upravil viaceré sankcie, ktoré by

dlžník mal uhradiť v prípade porušenia zmluvy. Medzi tieto sankcie patrí povinnosť dlžníka v prípade
omeškania s plnením akéhokoľvek záväzku podľa zmluvy uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške
0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania, t.j. 23,725% ročne. Okrem zmluvnej pokuty je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi aj úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Z výsluchu svedka D. E. má súd preukázané, že u žalovaného pracoval na základe živnosti ako viazaný

finančný agent. Svedok uviedol vo všeobecnosti, keď prišiel klient na pobočku, že chce úver spýtali
sa ho, či je zamestnaný alebo dôchodca a aký má príjem. Keď vedeli aký je príjem klienta odrátali z
toho výdavky a zistili aká by mu vyšla pôžička z jeho príjmu po odpočítaní výdavkov. Podľa zmluvných
zdrojov sa určila výška splátky a od toho sa aj odvíjalo koľko maximálne môže klient zobrať úver. Čo sa
týka rozhodcovskej zmluvy bez jej podpísania by úver nebol poskytnutý, takže toto povedal klientom, že

musia podpísať aj rozhodcovskú zmluvu. Tak im to bolo povedané v rámci školení. Takže bez podpisu
rozhodcovskej zmluvy by klient úver nedostal a ani by mu nebol schválený. Väčšinou to všetci podpísali,
niekto si zobral zmluvu aj domov a niekto aj nepodpísal, keď zistil aké sú tam podmienky.

Podľa § 40 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní ku dňu 27.09.2012, účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského

rozhodcovského rozsudku, len aka) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o

nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to

splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský

rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účinného v čase uzavretia
zmluvy t. j. 27.09.2012, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní
odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva

žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účinného v čase uzavretia
zmluvy t. j. 27.09.2012, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c),

pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská
zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z
nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví
rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., účinného k 27.09.2012, rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z. z., účinného k 27.09.2012, účastníci rozhodcovského konania majú
v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má
poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Na základe vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj v ich
vzájomnej súvislosti mal súd preukázané, že žaloba žalobcov je dôvodná.

Súd má v konaní preukázané, že žalobcovia podali žalobu v lehote v zmysle § 41 ods. 1 zákona č.

244/2002 Z. z. keď rozhodcovský rozsudok prevzali dňa 30.10.2014 a žaloba na súd bola doručená
dňa 26.11.2014.

Súd skúmal všetky okolnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy, pričom základným kritériom
posudzovania, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka to, či sú v zmluvách obsiahnuté podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dôležitým kritériom je, či boli
neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dojednané alebo nie. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia obsiahnuté v návrhu zmluvných podmienok s pripojenými všeobecnými obchodnými
podmienkami sa nepovažujú podmienky, ktoré pripravil dodávateľ vopred, a pri ktorých sa mal síce
spotrebiteľ možnosť s nimi oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah.

Spotrebiteľ je v tomto prípade v postavení, že mal na výber len či predložený návrh zmluvy podpíše,
alebo odmietne.Súd je toho názoru, že napriek tomu, že rozhodcovská zmluva bola podpísaná na samotnej listine,
tvorila však neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere, preto je potrebné posudzovať uvedenú
zmluvu podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Je preukázané, že sa nejedná o individuálne dojednanie, pretože tak ako to vyplynulo z výpovede
žalobcu 1/ tento nebol pri podpise zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskej zmluvy informovaný o
ichnáležitostiach.Rozhodcovskázmluvamubolapripodpiseorevolvingovomúverelendanánapodpis,
bez ďalšieho oboznamovania. Žalobca nevedel posúdiť za daného stavu svoje možnosti, ovplyvniť
obsah takejto zmluvy, nemal vedomosti čo znamená rozhodcovská zmluva.

Súd uvádza, že napriek tomu, že v rozhodcovskej zmluve bol uvedený alternatívny spôsob riešenia

sporov, spotrebiteľ by mal byť riadne upozornený na obsah a význam takejto rozhodcovskej zmluvy, čo
pre neho takáto zmluva znamená, aby ho znenie zmluvy a v nej zahrnutý alternatívny spôsob nemohli
uviesť do omylu.

Z výpovede žalobcu 1/ ako aj svedka pána E. je zrejmé, že znenie rozhodcovskej zmluvy nebolo
oboznamované, uvedená zmluva mu bola daná na podpísanie. Pokiaľ bol v rozhodcovskej zmluve

upravený alternatívny spôsob riešenia sporov s možnosťou obrátiť sa na rozhodcovský súd alebo
na všeobecný súd, ide podľa názoru súdu čisto o formálne upravený mechanizmus riešenia sporov,
kde sa môže dlžník len formálne obrátiť na všeobecný súd, a to z toho dôvodu, že pokiaľ veriteľ
( žalovaný) uplatní svoje práva na rozhodcovskom súde je dlžník ( žalobkyňa ) povinný podriadiť sa
rozhodcovskému súdu bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd, čo sťažuje prístup dlžníka ako

spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v spotrebiteľskej zmluve. Takúto rozhodcovskú zmluvu preto nemožno považovať za platne
uzavretú. Výkon práv a povinností v takejto rozhodcovskej zmluvy je v rozpore so zákonom a dobrými
mravmi.

Súd však za najdôležitejšiu považuje v danom prípade skutočnosť, že aj zo samotnej výpovede svedka

D. E., ktorý uzatváral so žalobcami zmluvu ako viazaný finančný agent vyplynulo, že rozhodcovská
zmluva musela byť podpísaná zo strany žalobcov, nakoľko inak by nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o
revolvingovom úvere a tak k poskytnutiu úveru. Táto svedecká výpoveď vyvracia tvrdenie samotného
žalovaného vo svojom vyjadrení, ako aj ustanovenie zakotvené v samotnej rozhodcovskej zmluve, kde
veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania

zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. V predmetnom konaní sa preukázal pravý
opak. Už z uvedeného taktiež vyplýva skutočnosť, že sa nejedná o individuálne dojednanie a ide o
neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 OZ, ktorá je podľa ods. 5 neplatná.

Podľa názoru súdu ďalším prejavom neprijateľnosti je aj tzv. geografická neprijateľnosť miesta konania
(Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98, C-244/98) prejavujúca sa v tom, že sídlo rozhodcovského

súdu od bydliska žalobkyne je neprimerane vzdialené oproti miestne príslušnému súdu spotrebiteľa
podľa § 87 písm. f) O.s.p., a to v prípade ak by rozhodcovské konanie bolo ústne nie písomné ako bolo
v predmetnom prípade.

V prípade, ak niektorý z účastníkov oprávnene popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, táto skutočnosť
zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 40 ods. 1 písm. c)

zákona o rozhodcovskom konaní. Porušenie hmotnoprávnych predpisov súd skúma aj ex offo najmä
pri sporoch, v ktorých jedným z účastníkov je spotrebiteľ. V takomto prípade sa
súd pri rozhodovaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku musí zaoberať aj otázkou, či
pri rozhodovaní došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa,
najmä posúdiť, či pri rozhodovaní rozhodcovského súdu došlo k porušeniu § 53 Občianskeho zákonníka

v súvislosti s dojednaním neprijateľných zmluvných podmienok.Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač formulára
mal odporca už pripravenú a dopisoval iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, pričom žalobkyňa
obsah zmluvy nemohla nijakým podstatným spôsobom ovplyvniť a ani neovplyvnila. Je nesporné, že

predmetná zmluva o revolvingovom úvere je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko veriteľ konal v rámci
predmetu svojho podnikania a dlžník uzavrel zmluvu ako fyzická osoba. Na spotrebiteľské vzťahy o
ktorých ide v prípade vzťahu medzi účastníkmi konania sa aplikujú spotrebiteľské právne normy, pričom
ich znenie je všeobecne známe a veriteľ ako dodávateľ, ktorý v oblasti poskytovania spotrebiteľských
úverov podniká a má teda na rozdiel od spotrebiteľa vyššiu úroveň informovanosti by mal uzatvárať také

zmluvy, aby podmienky v nich boli v súlade s ustanoveniami spotrebiteľského práva a nie v rozpore s ním
a nemal by sa snažiť obchádzať ich cez rôzne zmluvné dojednania upravené v rámci ťažko čitateľných
a nepriehľadných podmienok zahrnutých v zmluvných dojednaniach, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť
nejako ovplyvniť a ktorými sa v konečnom dôsledku spotrebiteľ vzdáva svojich práv, alebo si inak
zhoršuje svoje postavenie, či spotrebiteľské právo vylučuje. Nároky, ktoré vychádzajú z neprijateľných
podmienok, obchádzajú právne normy spotrebiteľského práva, nemožno ani vymáhať, nakoľko výkon

takýchto práv by bol v rozpore s dobrými mravmi.

Smernica Rady (Európskej únie č. 93/13 EHS z 05.04.1993) považuje riešenie sporov zo
spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom neprimeranosť
je tu treba chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať
svoje silnejšie postavenie, ktoré je dané najmä tým, že spotrebiteľ nie je schopný presadiť zmeny

formulárových zmluvných podmienok a v prípade úverových zmlúv spotrebiteľ často koná pod tlakom
finančnej tiesne, čím veriteľ získava neprimerané výhody. Za takúto neprimeranú výhodu súd považuje
aj riešenie sporov cestou rozhodcovských súdov s ktorými žalovaný dlhodobo spolupracuje, pričom
v takomto konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávania a spory sú tým prenášané zo sústavy
nezávislých súdov k rozhodcovi.

Tak ako už súd uviedol, rozhodcovská zmluva znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu nezávislým súdom, ak podá žalobu dodávateľ, v tomto konaní žalovaný.

Rozhodcovská zmluva zo dňa 27.09.2012 číslo XXXXXXXXXXXX, z ktorej rozhodcovský súd odvodil
svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov, znemožňuje voľbu spotrebiteľa - v tomto konaní žalobkyne
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom ak podá žalobu dodávateľ - v tomto konaní žalovaný. Ak

ajrozhodcovskázmluvadávanavýbermedzištátnymarozhodcovskýmsúdom,alepreprípadvyvolania
rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu. Je
nepochybné, že rozhodcovskú zmluvu si žalobcovia osobitne nevyjednali, boli veriteľom vopred
pripravení a dlžník ju nemal možnosť ako zmeniť, alebo ovplyvniť jej obsah, naopak rozhodcovská
zmluva musela byť zo strany žalobcov podpísaná, ak chceli, aby s nimi žalovaný uzatvoril zmluvu

o revolvingovom úvere. Len veľmi ťažko pri tom možno predpokladať, že si dlžník bol vedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Rozhodcovská zmluva
je v neprospech žalobcov ako spotrebiteľov. Rozhodcovskú zmluvu súd posúdil vzhľadom na všetky
uvedené dôvody za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy.

Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd zrušil rozhodcovský rozsudok, nakoľko mal za to,

že žalobcovia ako účastníci rozhodcovského konania dôvodne popreli platnosť rozhodcovskej doložky.

Čo sa týka posudzovania zmluvných podmienok obsiahnutých v samotnej zmluve o poskytnutí
revolvingového úveru uzatvorenej medzi účastníkmi konania, tieto budú podrobené súdnej kontrole
potom, čo konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa stane právoplatným v zmysle § 43 ods. 1
zákona o rozhodcovskom konaní, kedy súd bude pokračovať v konaní s tými istými účastníkmi konania,

ktorí boli ako účastníci označení a v rozsahu, ktorý bol uvedený v návrhu na začatie rozhodcovského
konania alebo vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Žalobcovia boli v konaní úspešní a uplatnili si trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 525,24 Eur.
Právna zástupkyňa žalobcov 1/, 2/ si vyčíslila trovy právneho zastúpenia za štyri úkony právnej pomoci
(prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba, účasť na pojednávaní dňa 29.01.2015, dňa 26.02.2015),

pričom jeden úkon vyčíslila tarifnou odmenou vo výške 101,25 Eur a režijný paušál vo výške 8,04 Eur.

V predmetnom prípade právna zástupkyňa žalobcov postupovala správne, keď si za spoločné úkony pri
zastupovaní dvoch osôb znížila základnú sadzbu tarifnej odmeny o 50 % v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. v znení noviel. Základnú sadzbu tarifnej odmeny si však právna zástupkyňa žalobcov
neurčila správne, keď vychádzala zo sumy 2 554,58 Eur čo bola rozhodcovským súdom priznaná suma,
avšak mala postupovať podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky, kde základná sadzba tarifnej odmeny

za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo
práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, čo je 61,87 Eur za úkony
vykonané v roku 2014 a 64,53 Eur za úkony vykonané v roku 2015.

Právnej zástupkyni žalobcov teda patria za úkony právnej služby, a to prevzatie zastúpenia 61,87 Eur,
písomné podanie na súd 61,87 Eur, pojednávanie dňa 21.09.2015 16,30 Eur v zmysle § 13a vyhlášky,

a za pojednávanie dňa 26.02.2015 64,53 Eur. K tomu jej prináleží 4 x režijný paušál 8,04 Eur za úkony
vykonané v roku 2014, čo je 32,16 Eur a 4 x režijný paušál 8,39 Eur za úkony vykonané v roku 2015, čo je
33,56 Eur, nakoľko ku každému úkonu patrí právnej zástupkyni žalobcov paušál za obidvoch účastníkov.
Celkom teda odmena vrátane režijného paušálu je vo výške 270,12 Eur. Právna zástupkyňa žalobcov
si uplatnila aj náhradu za stratu času za čas strávený cestou na pojednávanie z Poltára do Lučenca a

späť dňa 29.01.2015 a 26.02.2015 za 2 hodiny, t. j. 4 polhodiny, 4 x 13,98 Eur = 55,92 Eur. Spolu trovy
právneho zastúpenia celkom 326,04 Eur.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Z dôvodu, že žalobcovia bola v konaní osobne oslobodení od platenia súdneho poplatku v zmysle § 4

ods. 2 písm. z/, a/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení noviel, poplatková povinnosť z predmetu konania prešla
na neúspešného žalovaného. Žalovaný je preto povinný zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok v
zmysle Sadzobníka súdnych poplatkov položka 3 písm. c/ vo výške 331,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne
v dvoch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.