Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/587/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613212529
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5613212529.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcovJUDr.AmáliePaulerovejaJUDr.ErikaVargu,vprávnejvecinavrhovateľaIntrumJustitiaSlovakia
s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného advokátom JUDr.
Jánom Šoltésom, so sídlom tamtiež, proti odporcom 1/ R. V., nar. X.X.XXXX, 2/ A. V., nar. X.X.XXXX,
obaja bytom T. M. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov - Všeobecná ochrana práv

spotrebiteľov, právne zastúpeného advokátom JUDr. Bohdanom Jakubisom, so sídlom F., H. XX, o
zaplatenie 472,11 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/6/2014-64 zo dňa 29.4.2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom, vrátane vedľajšieho účastníka na strane odporcov, náhradu trov odvolacieho konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol (v celom rozsahu) návrh navrhovateľa. Vychádzal z
toho, že odporcovia už navrhovateľovi uhradili celú (z titulu zmluvy o úvere) dohodnutú sumu; dokonca
túto ešte preplatili o 299,35 eur. V zmluve o splátkovom úvere zo dňa 15.11.2004 uzatvorenej medzi
odporcami a právnym predchodcom navrhovateľa sa odporcovia (pri splatnosti k 20.2.2011) zaviazali
splatiť poskytnutý úver (v sume 80.000,-Sk) s úrokmi a poplatkami v celkovej výške 115.650 Sk, t.j.

3.838,88 eur; celkom však uhradili 4.138,23 eur. Pokiaľ právny predchodca navrhovateľa navyšoval
poplatky v súvislosti s omeškanou platbou, tieto (sankcie) neboli podľa okresného súdu individuálne
dojednané,pretoichnebolomožnéododporcov/dlžníkovpožadovať(§4ods.5zákonač.258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o splátkovom úvere). Obdobný
záver platí aj vo vzťahu k odkazu navrhovateľa na Všeobecné obchodné podmienky, ktoré majú
nesporne formulárový charakter. Ani na ich základe si nemohol navrhovateľ „sám individuálne navyšovať

dlžnú sumu“.

O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu. Predmetný
procesný nárok si totiž uplatnil len navrhovateľ, ten však úspech v konaní nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, že návrhu bude v celom rozsahu vyhovené. Namietal, že výpočet zostatku stavu úveru,
aký zvolil okresný súd, nie je správny, lebo nezohľadňuje zmluvne dohodnutú kapitalizáciu príslušenstva
pohľadávkydoistiny.Odporcoviatotižsvojepovinnostivyplývajúceimzúverovéhovzťahuneplniliriadne

a včas; čo vyplýva „z predloženej platobnej disciplíny, ale len spôsobom dohodnutým priamo v úverovej
zmluve“.Odvolateľ poukazoval predovšetkým na čl. II bod 4 úverovej zmluvy, v zmysle ktorého sa zmluvné strany
dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti pripíšu k istine a stávajú sa jej
súčasťou. Tvrdil, že sa jedná o bežnú bankovú prax a medzinárodne akceptovanú zmluvnú podmienku

v spotrebiteľských zmluvách. Zhrnul, že výška uplatneného nároku zodpovedá zostatku úverového účtu
ku dňu konečnej „prirodzenej splatnosti“ úveru a bola preukázaná predloženými výpismi obratov, ako aj
špecifikáciou postúpenej pohľadávky.

Odporca 1/ žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Mal za to, že konajúci sudca posúdil vec profesionálne
a v zmysle podaného návrhu. Označil za „hlúpe, že po zlom poslaní návrhu si advokát uvedomil, že

žaloba je zlá“. Odporca 1/ doplnil, že pokiaľ došlo k zablokovaniu jeho účtu, v dôsledku čoho počas
dvoch mesiacov mohli vzniknúť penále, stalo sa tak pre chybu zamestnankyne Slovenskej sporiteľne
(právneho predchodcu navrhovateľa).

Odporkyňa 2/ zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p.
a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) a napadnutý

rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

V sporových veciach, medzi ktoré bezpochyby patrí i súdená vec, súd koná a rozhoduje na základe
návrhu na začatie konania. Povinnosťou navrhovateľa je (okrem iného) dostatočne jasne vymedziť
predmet konania po skutkovej stránke, ktorým vymedzením je súd viazaný a nie je oprávnený priznať
navrhovateľovi uplatňovaný nárok z iného skutkového základu.

Navrhovateľ v odvolaní namietal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia s poukazom na jednotlivé
ustanovenia zmluvy, v zmysle ktorých má dochádzať k pripisovaniu príslušenstva - splatných úrokov a
poplatkov - k istine, v dôsledku čoho sa tieto stávajú jej súčasťou. Ide o (zásadné) skutkové vymedzenie
nároku, majúce základ v dohodnutej kapitalizácii príslušenstva do istiny, ktoré však navrhovateľ až
doposiaľ, (do podania odvolania) v konaní neuplatnil/neuviedol.

V návrhu na začatie konania/na vydanie platobného rozkazu z 14.10.2013 navrhovateľ len veľmi
stručne hovorí o istine 432,79 eur a nesplatených zmluvných úrokoch 39,32 eur. Neuvádza žiadnu
bližšiu špecifikáciu „istiny“ a ani odkaz na ustanovenia zmluvy o úvere (bez ohľadu na to, či by takéto
„prenášanie“ konkrétneho bremena skutkového tvrdenia z účastníka na súd bolo vôbec akceptovateľné).
Rovnako ani v jednom z následných podaní (špecifikácia žalovanej sumy z 10.1.2014, vybavenie

výzvy súdu z 10.3.2014, ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z 24.4.2014) navrhovateľ skutkovo
nevymedzil podstatu (resp. je relevantnú časť) istiny ako kapitalizovaného príslušenstva. Taktiež v
dotknutých podaniach nepoukazoval - z pohľadu odvolacieho dôvodu na zásadnú - argumentáciu o
existencii (údajného) zmluvného dojednania o pripisovaní príslušenstva k istine, a to ani (čo i len
číselným)odkazomnaustanoveniezmluvyoúvere.Naopakvýslovnepoužívaoznačenieuplatňovaného

nároku ako „neuhradená časť úveru poskytnutého odporcovi právnym predchodcom navrhovateľa“.

Odvolací súd len okrajom poznamenáva, že na splnenie povinnosti bremena tvrdenia a dôkazného
bremena nepostačuje (iba) všeobecné uvedenie, že navrhovateľ požaduje zaplatenie určitej sumy
a pripojenie listín, z ktorých by teoreticky takýto návrh mohol (aspoň čiastočne) vyplývať. Postup
súdu, kedy by tento vlastnou činnosťou iniciatívne z dotknutých označených/predložených listín

navrhovateľom zisťoval rozsah dôvodnosti jeho návrhu, by bol v priamom rozpore so základným
princípom rovnosti účastníkov konania a úplne by deformoval pozíciu súdu (ako subjektu, ktorý
rozhoduje na základe aktivity účastníkov) v štandardnom sporovom t.j. kontradiktórnom konaní.

Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 205a O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené
pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku odvolacím dôvodom len v prípade splnenia

podmienok vymedzených v písmenách a/ až d/ tohto zákonného ustanovenia. Navrhovateľ pritom ani
len netvrdí, že by v súdenej veci nastala niektorá z tam predpokladaných procesných situácií.Nadväzne odvolací súd nebral a ani nemohol brať do úvahy predmetné nové skutkové tvrdenia
odvolateľa a na ich základe preskúmavať správnosť napadnutého rozsudku.

Z iných dôvodov navrhovateľ nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa nenamietal.

Odvolací súd je v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi
odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzí vo svojom odvolaní. Vzhľadom na rozoberanú procesnú
neprípustnosť odvolacích námietok navrhovateľa (nových/doteraz navrhovateľom neuvádzaných
skutkových okolností) jeho odvolanie nemohlo podmieniť vecnú nesprávnosť meritórneho výroku
napadnutého rozsudku.

Odvolanienavrhovateľavčastismerujúcejprotivýrokuonáhradetrovkonanianeobsahuježiadnebližšie

námietky. Nakoľko však ide o výrok závislý (§ 212 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) od posudzovaného rozhodnutia
vo veci samej, odvolací súd ho podrobil prieskumu. Okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania
náležite aplikoval zásadu úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov. Nadväzne
i v danej časti ide o vecne správne rozhodnutie.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdtak,žeúčastníkomichnáhradunepriznal.Odvolateľ

- navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu jeho trov. Naproti tomu odporcovia si náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

V rámci konania pred odvolacím súdom oznámil (ešte v čase pred účinnosťou novely O.s.p. zákonom
č. 353/2014 Z.z.) vedľajší účastník - označený v záhlaví tohto rozsudku - vstup do konania. Vo vzťahu

k odvolaciemu konaniu, resp. k štádiu konania po (neprávoplatnom) rozhodnutí súdu I. stupňa však
nevymedzil žiadne procesné požiadavky. S poukazom na to, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia
pojednávania nemohli tomuto subjektu ani len hypoteticky vzniknúť trovy konania. Nadväzne odvolací
súd ani vedľajšiemu účastníkovi ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.