Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/180/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113216298
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113216298.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom v senáte z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej

a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci navrhovateľky: F. E.,
nar. XX.XX.XXXX, K. XXX, X. X., zastúpená MUDr. U. E., K. XXX, X. X. proti odporcovi: E. E., nar.
XX.XX.XXXX, B. XXXX/XX, J. O. G., I., o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C/145/2013-65 zo dňa 22.05.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jsa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je nárok navrhovateľky na zvýšenie výživného zo strany odporcu.

Okresný súd Prešov (ďalej „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Mení
rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 10C/444/00-23 zo dňa 05.09.2000 vo výroku o výživnom pre

navrhovateľku tak, že zvyšuje výživné pre navrhovateľku zo strany odporcu zo sumy 66,39 Eur na sumu
200,- Eur mesačne od 01.06.2013 do budúcna, ktoré výživné bude odporca platiť vždy do 15. dňa v
mesiaci k rukám navrhovateľky.

Dlžné výživné zo strany odporcu za obdobie od 01.06.2013 do 31.05.2014 vo výške 1.603,32 Eur
povoľuje súd odporcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur až do úplného vyrovnania pod
následkom straty výhody splátok.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva“.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že manželstvo
rodičovnavrhovateľkybolorozvedenérozsudkomOkresnéhosúduPrešovč.k10C/444/2000-23.Načas
po rozvode bola navrhovateľka zverená do výchovy matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu

sumou 2.000,- Sk. V čase rozhodovania o výživnom bola navrhovateľka žiačkou 3. ročníka základnej
školy. Výdavky v tom čase na jej výživu predstavovali predovšetkým náklady na stravu, oblečenie,
mimoškolskú činnosť a návštevu školského klubu. Jej zdravotný stav bol dobrý.Ďalej zo zistení, že matka navrhovateľky bola v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom
samostatne zárobkovo činnou osobou - praktický lekár, pričom ročne uhrádzala daňovú povinnosť zo
svojho príjmu vo výške 10.000,- Sk. Jej náklady predstavovali náklady za nájomné a za základné

životné potreby pre seba a dcéru. Odporca bol v tom čase zamestnaný ako sestra úrazového centra,
pričom jeho mzda predstavovala sumu 9.000,- Kč mesačne. Zo svojho príjmu platil náklady na bývanie
a uspokojovanie svojich životných potrieb.

Ďalejvychádzalzozistení,ževčasepodanianávrhujenavrhovateľkaštudentkouvysokejškolyaštuduje
na Univerzite veterinárneho lekárstva a farmácie v M.. Navštevuje 3. ročník. Ide o denné štúdium. Jej

mesačné výdaje sú cestovné, náklady na stravu, náklady súvisiace s vysokoškolským štúdiom, náklady
na oblečenie, obuv, internet, telefón a podobne.

Matka navrhovateľky je obvodnou lekárkou a vykonáva všeobecnú lekársku prax. Príjem spoločnosti
prostredníctvom ktorej vykonáva túto prax je podľa daňového priznania za rok 2013 priemerne mesačne
4.142,- Eur. Navrhovateľka býva s matkou v rodinnom dome.

Odporca je zamestnaný ako vedúci záchranár a jeho príjem zo závislej činnosti je priemerne 730,- Eur

mesačne. Okrem vyživovacej povinnosti k navrhovateľke nemá iné vyživovacie povinnosti. Býva v byte,
ktorý má v osobnom vlastníctve, vlastní motorové vozidlo, žije sám a jeho výdaje predstavujú náklady
na cestovné, nájomné a ďalšie náklady spojené s uspokojením základných životných potrieb. Odporca
spláca mesačne sumu 10.000,- Kč bratovi, ktorý mu poskytol pôžičku na zaobstaranie bytu a auta.

Na takto zistený skutkový stav prijal právny názor, podľa ktorého došlo k zmene pomerov na strane

navrhovateľky, ako aj na strane odporcu ako povinného rodiča. Mal za preukázané odôvodnené potreby
navrhovateľky, ktoré súvisia s prípravou na budúce povolanie. Výšku zvýšeného výživného 200,- Eur
mesačne považoval za sumu dôvodnú, vychádzajúc zo schopností a možností odporcu s prihliadnutím
na jeho príjem, výšku majetku a jednu vyživovaciu povinnosť iba k dcére. Poukázal na to, že vyživovacia
povinnosť zaťažuje oboch rodičov, pričom matka navrhovateľky si plní svoju vyživovaciu povinnosť.

Prvostupňový súd tak zvýšil výživné pre navrhovateľku zo strany odporcu na sumu 200,- Eur mesačne
od 01. 06. 2013 do budúcna a povolil otcovi - odporcovi splácať dlh vo výške 1.603,32 Eur za obdobie
od 01. 06. 2013 do 31. 05. 2014 v mesačných splátkach po 30,- Eur až do úplného vyrovnania pod
následkom straty výhody splátok.

Poukázal na ustanovenie § 62 ods. 1, § 62 ods. 2, § 62 ods. 3, § 62 ods. 4, § 62 ods. 5, § 63 ods. 1, ods.

2, § 65 ods. 1, § 65 ods. 2, § 65 ods. 3, § 75 ods. 2, § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, § 160 ods. 1 O.s.p.

Otrováchkonaniarozhodoltak,ženáhradutrovkonaniaúčastníkomnepriznalpodľa§142ods.1O.s.p.,
keďže úspešná navrhovateľka nepreukázala vznik trov v priebehu konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok zrušil. V odvolaní ďalej uviedol, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a

nesprávne vo veci rozhodol, pretože dôkazy nehodnotil vo všetkých súvislostiach s akcentom na
finančné a majetkové pomery odporcu, navrhovateľky a matky navrhovateľky a tým de facto súd prvého
stupňa nesprávne právne vec posúdil.

Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu vyjadrila. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa zásad uvedených v § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p. ) a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred rozsudok
verejne vyhlásil a dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre potvrdenie

napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne
právne vec posúdil.

Odvolacísúdsastotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozsudku(§219ods.2O.s.p.). Určenévýživné
prvostupňovým súdom zo strany otca k dospelej dcére zodpovedá zákonným kritériám. Prvostupňový
súd správne zohľadnil možnosti oboch rodičov.

V súvislosti s odvolacími námietkami odporcu súd dopĺňa.

Predmetom konania pred prvostupňovým súdom bola zmena dotýkajúca sa zvýšenia výživného pre
navrhovateľku. Odporca namieta správnosť právneho záveru prvostupňového súdu, ktorý vychádza
z nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným

rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p. i ustanovenie § 78 ods.
1 Zákona o rodine. Občiansky súdny poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Zákon
však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať (ustanovenie § 163 O.s.p.).
Výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok, alebo na

plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie
dávok alebo splátok, pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom,
alebo plnenie dohody. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho
rozhodnutiaovýživnomjeupravenávustanovení§78ods.1zákona č.36/2005Z.zorodine.Podľatohto
ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd

teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle
judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného,
avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho
rozsudku. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či

sa výrazne, trvalé, nie krátkodobou alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale aj na
strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

Súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolností dôležité pre
určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či
došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o

výživnom. Náležitým spôsobom prvostupňový súd uviedol a konkretizoval zmenu pomerov na strane
navrhovateľky proti času pôvodného rozhodovania spočívajúcu v tom, že je študentkou vysokej školy,
čomu korešpondujú zvýšené výdaje na výživu. V čase pôvodného rozhodovania bola žiačkou 3. ročníka
základnej školy.

Oprávnená je dospelým človekom, s čím pochopiteľne súvisia zvýšené náklady na jej výživu. Pripravuje

sa na budúce povolanie, je pred formovaním svojho budúceho profesionálneho života a bez akýchkoľvek
pochýb náklady na jej výživu sú vyššie ako boli v čase pôvodného rozhodovania, keď bola žiačkou
základnejškoly.Podľanázoruodvolaciehosúduvýdavkynavrhovateľkyniesúnadmernéaneprimerané.
Korešpondujú so súčasným charakterom doby a hlavne s nárokmi, ktoré prináša jej vzdelanie.

Je potrebné podotknúť v tejto súvislosti, že odôvodnenými potrebami pri určovaní výživného sú nielen

základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako je jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšiepotreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti a rovnako sem patria aj náhodné výdavky
spojené so zdravotným stavom, záľubami a pod. Miera odôvodnených potrieb je rôzna, je závislá
od veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu a podobne. Výživné má slúžiť tak na

uspokojovanie všetkých potrieb prospešných pre všestranný vývoj oprávnenej a teda aj potrieb, ktoré
sa vyskytujú nepravidelne za dlhšie obdobie alebo ktoré sú úplne náhodné a aj k týmto odôvodneným
potrebám musí súd prihliadať.

Prvostupňový súd sa vyrovnal aj so zmenou pomerov na strane odporcu ako povinného rodiča s
konkretizáciou i jeho možností a schopností vyplývajúcich z jeho pracovnej činnosti a s prihliadnutím

na jeho oprávnené výdaje.

Odporca namieta, že prvostupňový súd nesprávne porovnal pomery matky, jeho a navrhovateľky.

Prvostupňový súd pri určovaní výšky výživného správne sa vyrovnal s pomermi nielen odporcu a
navrhovateľky, ale prihliadol aj na pomery matky a plnenie rovnako aj jej zákonnej vyživovacej
povinnosti.

Prvostupňový súd určil výživné správne s prihliadnutím na všetky zákonné kritéria rozhodujúce

pre zmenu rozsahu stanoveného výživného. Je potrebné dodať, že matka sa podieľala v období
predchádzajúcich 13 rokov, ktoré uplynuli od naposledy určeného výživného na plnení nákladov na
výživu dcéry a do času jej plnoletosti plnila výživné aj formou osobnej starostlivosti o dcéru.

Prvostupňový súd určil výživné správne s prihliadnutím na všetky zákonné kritéria rozhodujúce pre
zmenu rozsahu stanoveného výživného.

Správne určil prvostupňový súd aj výšku dlžného výživného a správny bol postup prvostupňového
súdu, pokiaľ povolil odporcovi zaplatiť dlh na výživnom v mesačných splátkach aplikujúc ustanovenie
§ 160 ods. 1 O.s.p. Podľa názoru odvolacieho súdu splatenie uvedenej sumy neohrozí jeho výživu,
nespôsobí mu väčšie ťažkosti pri príprave zabezpečenia nevyhnutných výdajov pre seba.

Odvolacísúdtakspoukazomnavyššieuvedenédôvodypotvrdilnapadnutýrozsudokakovecnesprávny

(§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporca nebol úspešný v
odvolacom konaní a navrhovateľka si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.