Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/20/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215675
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814215675.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava,
IČO : 35 807 598, zastúpená: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 31
815 138 proti povinnému N. U., bytom, D., XX. augusta XX/X, XXX XX, o vymoženie istiny 844,47
eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa
02.októbra 2014, č.k. 9Er/3252/2014-8, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie. Súd prvého stupňa mal z obsahu
spisu za preukázané, že oprávnený sa návrhom spísaným do notárskej zápisnice dňa 25.05.2014
domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny 844,47 eur s príslušenstvom na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 04.09.2006,
sp.zn. SR 3776/06. Z úradnej činnosti mal súd preukázané, že exekúcia vedená pod sp.zn. 9Er/46/07
v prospech oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému Vladimírovi Čakajdovi bola vyhlásená
za neprípustnú a zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ exekučného poriadku a to z dôvodu rozporu
exekučného titulu zo zákonom a to uznesením v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v
Trenčíne, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.06.2012. Exekučným titulom v tomto ako aj v konaní,
ktoré predchádzalo tomuto konaniu, bol ten istý rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu,
Slovenskej rozhodcovskej, a.s. so sídlom v Bratislave, sp.zn. SR 3776/06 zo dňa 04.09.2006. Okresný
súd Prievidza v predchádzajúcom konaní vedenom pod sp.zn. 9Er/46/2007 uviedol, že rozhodcovská
doložka, na podklade ktorej oprávnený inicioval rozhodcovské konanie je kvalifikovaná ako nekalá,
zároveň je v rozpore s ustanoveniami zák.č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní a teda aj neplatná.
Neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti a z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky
nemohol byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým
exekučným titulom. Z tohto je teda zrejmé, že exekučné konanie vedené pod sp.zn. 9Er/46/2007 sa
viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako toto exekučného konanie a vo vzťahu k tým istým
účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného. Súd prvého stupňa preto v
náväznosti na § 103 O.s.p., § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., § 159 ods. 3 O.s.p., § 167 ods. 2 a § 251 ods.
4 O.s.p. dospel k záveru, že existencia právoplatného rozhodnutia o veci je prekážkou toho, aby sa o
rovnakej veci opätovne konalo a rozhodovalo (prekážka res iudicata). O prekážku res iudicata ide vtedy,
ak súd súčasne splnené tri podmienky. Po 1. začne sa konať opätovne, hoci už bolo vo veci právoplatne
rozhodnuté, po 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a po 3. o tej istej veci. O rovnakú
vec ide tam, kde sa medzi tými istými účastníkmi konania rozhoduje o nároku, ktorý sa opiera o ten istý
právny dôvod, vyplývajúci z totožného skutkového stavu. V exekučnom konaní o rovnakú vec ide napr.
vtedy, ak sa ten istý oprávnený domáha voči tomu istému povinnému vymoženia pohľadávky na základe
totožného exekučného titulu, pričom v predchádzajúcom exekučnom konaní súd exekúcie v súlade s §
57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní ex offo
v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom, kde rozhodcovský rozsudok posúdil

ako nespôsobilý exekučný titul. Pokiaľ ide o okruh účastníkov, konanie sa tých istých účastníkov aj vtedy,
ak na mieste niektorého z účastníkov je jeho právny nástupca. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci
- rei iudicate, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O.s.p. patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania
v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté
bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už
právoplatne rozhodnuté pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Totožnosť
predmetu konania je daná vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva
z rovnakých skutkových tvrdení, ktorým bol už uplatnený. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej
zásady nebis in idem, teda nie dvakrát o tej istej veci. Keďže v tomto exekučnom konaní vedenom pod
sp.zn. 9Er/3252/2014 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému tej istý
rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí č.k. 9Er/46/2007-34
zo dňa 18.07.2011 konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd je toho názoru, že za tých
istých podmienok ide o prekážku veci rozhodnutej a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa
§ 104 ods. 1 O.s.p..
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý namietal, že súd prvého stupňa rozhodol
nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom s
tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal,
že v predmetnej exekučnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor
požiadal exekučný súd o vydanie poverenia. V tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný
súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú
buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na
vydanie poverenia. Napriek tomu vo vyššie označenej exekučnej veci exekučný súd o návrhu na
vydanie poverenia nerozhodol. Poukázal na judikát Najvyššieho súdu sp.zn. 7Cdo 108/2012 ako aj
7Cdo 57/2012. Exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1
veta prvá a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné
konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné
konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len
vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné
konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Zároveň poukazoval
na vôľu zákonodarca, ktoré v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku veci rozhodnutej ako
vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Preto týmto postupom exekučný súd porušil právo
účastníkov konania na spravodlivý proces, ktorý je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred
súdom tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodnuté o návrhu na vydanie poverenia. Žiadal preto,
aby krajský súd ako súd odvolací napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Povinný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p.
odvolací v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce uznesenie súdu prvého stupňa,
s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa
vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne rozhodol.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už právoplatne on alebo iný súd rozhodol. Prekážka
res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých
má za následok zastavenie konania bez ďalšieho. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné
poukázať na ust. § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky konania, za ktorých môže konať. V ust. § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o
taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z cit. ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať súd skúmal z úradnej
povinnosti a kedykoľvek za konania.

Z ust. § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré
sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku
podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný
exekučné konanie zastaviť a to práve vzhľadom na ust. § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s § 251 ods.
4 O.s.p.. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by
upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať § 159 ods. 3 O.s.p.,
ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa rozhodovacej činnosti NS SR k existencii vady podmienok konania spočívajúceho v prekážky veci
rozhodnutej res iudicata dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené všetky tri podmienky a to po 1. začne
sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, po 2. začne sa opätovne konať medzi
tými istými účastníkmi, po 3. a o tej istej veci.

S ohľadom na celkom jednoznačné závery o podmienkach uvedených vyššie pod bodmi 1., 2. Exekučné
konanie sa podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený
návrh na vykonanie exekúcie, tými istými účastníkmi exekučného konania sú osoby oprávneného a
povinného totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, prípadne
ich právni nástupcovia, zostáva posúdiť, čo sa v exekučnom konaní rozumie tou istou vecou, ako je vec,
o ktorej už bolo v inom exekučnom konaní právoplatne rozhodnuté.

V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na
podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, alebo uznesenia
o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu
vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí
prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol
vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie
exekúcie na základe toho exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať
exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť
nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul,
notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľná, už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už
nemôže navrhnúť vykonanie exekúciu na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s
rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážka res iudicata
zakladá zastavenie exekúcie z iného dôvodu už nie. Napr. zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na
podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
f/ Exekučného poriadku z dôvodu po vydaní rozhodnutia exekučného titulu zaniklo právo ním priznané,
prekážku res iudicata zakladá. Preto vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené
exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať
povahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr ako sa príjme záver o existencii vady podmienok konania,
spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej.

V predmetnej exekučnej veci tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa a odvolací súd sa
s týmto konštatovaním v plnom rozsahu stotožňuje, bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi,
totožným oprávneným a totožným povinným bolo už v minulosti vedené konanie na Okresnom súde
Prievidza pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu.
Toto predchádzajúce exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením Okresného súdu Prievidza
v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín, ktorým bola v konečnom dôsledku vyhlásená exekúcia
za neprípustnú a zároveň zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu rozporu
exekučného titulu zo zákonom.

Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne so súdom prvého stupňa rozpor exekučného titulu zo
zákonom, ktorý bol dôvodom zastavenia predchádzajúce exekúcie, nemôže byť nejako konvalidovaný,
či reparovaný. Uvedené rozhodnutia o zastavení exekúcie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo

medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, na podklade rovnakého exekučného
titulu predstavuje prekážku res iudicata.

Preto žiadna z odvolacích námietok v prejednávanej veci dôvodná nie je, a preto v konečnom dôsledku
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .