Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813225522
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3813225522.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr.
Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého D. D., narodeného
XX.XX.XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza
ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov otca: P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, G., právne
zastúpeného JUDr. Dašou Taschovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi, Košovská cesta 1 a matky: I.

D., narodenej XX.XX.XXXX, bytom G., E. XX/X, právne zastúpenej JUDr. Pavlom Babiakom, advokátom
so sídlom v Prievidzi, Gustáva Švéniho č. 6, v konaní o zmenu úpravy práv a povinností k maloletému
dieťaťu, na odvolanie matky a na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29.
apríla 2014, č. k. 9P/90/2013-57, v spojitosti s doplňujúcim rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo
dňa 10. decembra 2014, č. k. 9P/90/2013-76, v senáte takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola určená vyživovacia povinnosť v prospech
mal. dieťaťa m e n í tak, že u r č u j e vyživovaciu povinnosť matky v prospech mal. D. D., nar.

XX.XX.XXXX s účinnosťou od 06.12.2013 do 28.04.2014 v sume 30,- eur mesačne a s účinnosťou
od 29.04.2014 v sume 70,- eur mesačne, ktoré výživné je matka mal. dieťaťa povinná poukazovať k
rukám otca mal. dieťaťa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a v časti zročného výživného za obdobie od
06.12.2013 do 24.02.2015 v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Týmto rozhodnutím s a m e n í rozsudok Okresného súdu Prievidza, č. k. 7P/21/2013-35 zo dňa
02. apríla 2013, v časti vyživovacej povinnosti matky v prospech maloletého dieťaťa.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojitosti s doplňujúcim rozsudkom, súd prvého stupňa zmenil rozsudok

Okresného súdu Prievidza, č. k. 7P/21/2013-35 v časti úpravy práv a povinností rodičov k mal. D. D.,
ktorého zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok
a matku zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou 95,- eur s
účinnosťou odo dňa rozhodnutia súdu s povinnosťou poukazovať výživné do 5. dňa v mesiaci vopred k
rukám otca dieťaťa a súčasne upravil styk matky s dieťaťom tak, že táto je oprávnená sa s dieťaťom
stretávať každý nepárny týždeň nepretržite v čase od piatku od 18.00 hod. do nedele 19.00 hod. s tým,

že dieťa si vyzdvihne a tiež vráti pred bytom otca. Súčasne uložil povinnosť otcovi, dieťa na styk s
matkou pripraviť a toto stretnutie matke s dieťaťom umožniť.Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že otec maloletého dieťaťa sa svojím návrhom, doručeným súdu
dňa 06.12.2013 domáhal zmeny výkonu práv a povinností k mal. dieťaťu, ktoré žiadal zveriť do svojej
osobnej starostlivosti a zaviazať odporkyňu platením výživného v prospech dieťaťa vo výške 200,- eur

mesačne s účinnosťou od 01.09.2013 dôvodiac, že od tohto času dieťa navštevuje športovú základnú
školu v Nitre so zameraním na futbal, v dôsledku čoho fakticky na základe dohody s matkou, vykonáva
o dieťa osobnú starostlivosť on. Mal. je cez týždeň v internátnej škole, v Prievidzi sa zdržiava len cez
víkendy a všetky náklady na zabezpečenie jeho osobných potrieb od uvedeného obdobia hradí výlučne
on, z ktorého dôvodu sa odsťahoval aj k rodičom, pretože v prípade samostatného bývania, by náklady

na jeho štúdium nebol schopný zabezpečiť. Zabezpečuje mu stravu, bývanie, jeho matka, s ktorou
žijú v spoločnej domácnosti im perie, žehlí, v nedeľu mu balí stravu na internát. Matka dieťaťa ho
navštevuje len v byte jeho rodičov a to jeden-dvakrát za mesiac. Uviedol, že komplexné náklady na
zabezpečenie potrieb dieťaťa predstavujú sumu cca 400,- eur a keďže jeho zárobok približne dosahuje
len túto výšku, teda cca 400,- eur, je potrebné, aby sa na odôvodnených nákladoch, ktoré si starostlivosť
o dieťa vyžadujú, matka podieľala v primeranom rozsahu, čo podľa jeho názoru je suma 200,- eur.

Odporkyňa nepoprela, že striedavá starostlivosť, o ktorej bolo rozhodnuté v rámci rozvodového konania,
sa nerealizuje, avšak ona sa snaží, pokiaľ jej to je zo strany otca umožnené (čo je ale zriedka) sa s
dieťaťom stretávať a nie je pravdou, že by tomuto na zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb ničím
neprispievala. Žiadala ponechať formu striedavej starostlivosti o mal. dieťa, z dôvodu zabezpečenia
ktorej, si aj prenajala byt v Prievidzi. Namietala, že vzhľadom na jej príjem cca 320,- eur mesačne nie je

schopná v prípade, ak by súd dieťa zveril výlučne do osobnej starostlivosti otcovi, podieľať sa na jeho
nákladoch v takom rozsahu, ako to otec požaduje. Uviedla, že odkedy dieťa býva s otcom, ona prispieva
tak, že mu zakupuje oblečenie, kozmetiku, ovocie, do domácnosti, kde dieťa býva tiež so starou matkou,
nosí prášky na pranie, hygienické potreby, okrem toho každý mesiac dochádza s dieťaťom na pravidelné
stomatologické prehliadky, náklady na ktoré znáša výlučne sama. Na dieťa takto mesačne vynaloží cca

40,- eur. Je pravdou, že na zápasy dieťaťa nechodí, pretože na to nemá finančné prostriedky, v prípade
ponechania výkonu osobnej striedavej starostlivosti je ochotná znášať náklady na dopravu dieťaťa do
Nitry v čase, keď jej dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti. Maloletý D., ktorého súd vypočul,
uviedol, že s matkou sa stretáva vtedy, keď mu zostane čas, potom, ako chodí hrávať futbal, cez víkendy
má zápasy. Nevedel sa vyjadriť, v akej výške doposiaľ na neho matka finančné prostriedky vynaložila,

potvrdil však, že mu zakúpila oblečenie - aktuálne mikinu, pomôcky do školy, pravítka, spodnú bielizeň,
ponožky. Otec mu kúpil rifle, tenisky, športové potreby. Podľa jeho názoru obidvaja rodičia chcú, aby
školu v Nitre so športovým zameraním navštevoval. Uviedol, že chce zostať bývať s otcom. Stará
matka dieťaťa (matka otca maloletého) C. D. uviedla, že podľa jej názoru dieťa ani s jedným zo svojich
rodičov nemá komunikačné problémy, potvrdila, že matka dieťaťa jej asi dvakrát priniesla prach na

pranie, dieťaťu nosí ovocie, stravu aj oblečenie, v súvislosti s čím podotkla, že mal. si už sám vyberá,
čo by chcel. Potvrdila tiež, že dieťa je s matkou v telefonickom kontakte a pokiaľ niekedy sa s touto
nestretne, je to len preto, že sa mu nechce ísť z domáceho prostredia, pretože chce byť za počítačom,
alebo je unavený po zápase. Potvrdila, že ona vedie spoločnú domácnosť, v ktorej žije tiež dieťa a jeho
otec, ktorý dieťaťu sám operie, ožehlí, varí však ona, raňajky si robia otec s dieťaťom. Otec prispieva

na domácnosť nákupmi a to prachom na pranie, kartónmi mlieka, robí tiež väčšie nákupy. Kozmetiku a
hygienické potreby si zabezpečujú sami, rovnako ako niektoré špeciálne potraviny, ktoré má dieťa rado,
ako šunku, musli, ovocie. Finančne jej otec dieťaťa na domácnosť neprispieva, pretože týmto spôsobom
prispieva podľa jej názoru v dostatočnom rozsahu. Tiež uviedla, že otec si rekonštruuje v byte dve izby,
na ktorý účel si zabezpečil materiál (podlahy, skrine, okná). Finančné prostriedky si od nej nepožičiava,

dokonca ani v období, keď nie sú sezónne práce.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní aplikujúc ust. § 78 ods. 1, 3 ,§ 62 ods.1, 2, § 75
ods. 1 Zákona o rodine v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oproti poslednému rozhodnutiu
vo veci úpravy práv a pomerov k mal. dieťaťu, došlo k ich výraznej zmene a to na strane všetkých
účastníkov. Mal. sa plne venuje futbalu, v čom ho otec podporuje, rozhodol sa bývať v domácnosti otca,

výchovné prostredie matky odmieta. Z uvedeného dôvodu súd dieťa zveril do osobnej starostlivosti
otca. Podľa zhodného tvrdenia rodičov, maloletý od septembra 2013 navštevuje internátnu školu v Nitre
so športovým zameraním. Priame mesačné náklady dieťaťa súvisiace so školou vyčíslil na 120,- eur.
Dieťa sa stretáva s matkou podľa svojho uváženia, táto mu kupuje oblečenie, kozmetiku, ovocie, platí
zubára. Otec býva s dieťaťom u rodičov, jeho mesačný príjem je cca 400,- eur netto. Odporkyňa má

priemernú netto mzdu 343,88 eur mesačne. Platí za prenájom bytu 230,- eur. Podľa správy kolíznehoopatrovníka býva dieťa s otcom v štvorizbovom byte rodičov, kde má vytvorené vhodné podmienky,
matka sa s dieťaťom stretáva, chodí do domácnosti kde títo žijú. Matka býva s priateľom v jednoizbovom
byte v Prievidzi, ktorý si zobrala do prenájmu, aby mohla byť realizovaná striedavá starostlivosť. Jej

rodičia bývajú v rodinnom dome v Nitrianskom Pravne. Doposiaľ nariadená striedavá starostlivosť
sa nerealizuje odkedy dieťa nastúpilo do internátnej školy, keďže matka výkon svojich práv podriadila
záujmu dieťaťa, ktoré sa chcelo venovať sa futbalu. Otec mal. nepodporuje styk s matkou, hoci je to
na prospech dieťaťa. Tvrdí, že maloletý sa s matkou stretnúť nechce. Matka má však rovnaké právo
podieľať sa na jeho výchove ako otec. Matka sa stretávala so synom vždy keď jej to bolo umožnené,

kupovala mu kozmetiku, oblečenie, chodila s ním k zubárovi, čím primerane svojim možnostiam a
schopnostiam prispievala na jeho výživu od septembra 2013. Z uvedených dôvodov súd vyživovaciu
povinnosť matky neurčil spätne. Matka má podľa názoru súdu právo na osobné rozhodnutia, ako
napríklad nebývať s rodičmi, pokiaľ ale byt užíva aj jej priateľ, mal by primerane prispievať na tento byt.
Jej oprávnené náklady na bývanie preto súd v tomto smere súd uznal len do výšky 120,- eur mesačne.
Vyhodnotiac všetky skutočnosti súd prvého stupňa považoval za primerané určiť vyživovaciu povinnosť

matkemesačnesumou95,-eur,čojeprimeranéjej schopnostiam,možnostiamamajetkovýmpomerom,
ale aj odôvodneným potrebám maloletého, na ktorých sa bude vo väčšej miere vzhľadom na svoje
možnosti a schopnosti podieľať otec maloletého, napriek výkonu jeho osobnej starostlivosti o dieťa.
Otec má minimálne náklady na bývanie a mesačný príjem vo výške 400,- eur. Súd tiež upravil styk matky
s dieťaťom tak, že táto je oprávnená stretnúť sa s maloletým každý nepárny týždeň nepretržite v čase

od piatku od 18.00 hod. do nedele do 19.00 hod. s tým, že dieťa vyzdvihne a vráti pred bytom otca, ktorý
je povinný styk s matkou umožniť a dieťa na styk pripraviť.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote v časti, ktorou súd rozhodol o
výške a účinnosti vyživovacej povinnosti matky v prospech mal. dieťaťa, odvolaním napadol otec
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a žiadal odvolací súd o zmenu napadnutého rozsudku v tejto

časti tak, že vyživovacia povinnosť matky v prospech mal. dieťaťa bude určená mesačne sumou 180,-
eur s účinnosťou od 01.09.2013, ktoré bude matka poukazovať do 5. dňa v mesiaci vopred k rukám otca
dieťaťa s tým, že zameškané výživné bude splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur
spolu s bežným výživným. Dôvodil tým, že výška vyživovacej povinnosti, na ktorú súd matku zaviazal,
je neprimerane nízka, jednak z hľadiska výšky jej príjmu, ako aj pomerov otca, predovšetkým však s

poukazom na preukázané potreby maloletého dieťaťa, ktoré je nevyhnutné zabezpečiť. Namietal tiež
účinnosť vyživovacej povinnosti určenej až od rozhodnutia súdu, čo je podľa jeho názoru neprijateľné
a tiež voči nemu ako otcovi, ako aj voči dieťaťu zjavne nespravodlivé. Dôvodil, že súd prvého stupňa
pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, a vec tiež nesprávne právne
posúdil, čím uplatnil dôvody odvolania, uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p. Uviedol, že už

v priebehu prvostupňového konania preukázal, že náklady na zabezpečenie všetkých potrieb dieťaťa
predstavujú mesačne cca 400,- eur, tiež to, že všetky náklady v spojitosti s nástupom dieťaťa do školy
so športovým zameraním hradil výlučne on a naviac mu poskytoval aj výlučnú osobnú starostlivosť. Na
týchto nákladoch sa matka nepodieľala, napriek jeho upozorneniu o tom, že jeho príjem nie je dostatočný
na to, aby to mohol zabezpečovať z vlastných zdrojov. Zdôraznil, že v záujme podpory talentu svojho

dieťaťa, zvolil bývanie u svojich rodičov, čím znížil svoje náklady, aby tak dieťaťu umožnil trénovať futbal
v klube, kde bude rozvíjaný jeho talent. Naopak, na druhej strane matka, po opustení ich spoločnej
domácnosti, si so svojím priateľom prenajala byt a výdavkom s týmto spojeným, vo výške 230,- eur
mesačne odôvodňuje nemožnosť plnenia si vyživovacej povinnosti v požadovanej výške. Podľa jeho
názoru, vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom, má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami

povinného rodiča, ktoré by si mohla matka znížiť tým, že by sa presťahovala bývať k svojim rodičom,
nejde teda o nevyhnutný výdavok na jej strane. Záver súdu, že otec má na bývanie nižšie náklady
ako matka, sa javí nedôvodný, pretože ako vyplynulo z výpovede jeho matky, podieľa sa na nákladoch
vedenia domácnosti, na jej údržbe, robí nákupy. Popieral, že by matka bola akýmkoľvek spôsobom, či
už finančne alebo inak, prispela na náklady dieťaťa, jej tvrdenia, že zakupovala čistiace prostriedky boli

spochybnené a dôkazy preukazujúce jej nákupy, pokiaľ ide o hygienické potreby, či pracie prášky, sú
podľa neho účelové, pretože pracuje v drogérii a môže si takéto doklady zabezpečiť. Pokiaľ by však aj
tieto výdavky, ktoré v konaní uvádzala, naozaj vynaložila, je to zanedbateľné v porovnaní s tým, čo musel
vynaložiť on, vzhľadom na výdavky dieťaťa, týkajúce sa stravy, bývania, nákladov na školu, na turnaje,
sústredenia mimo hracej sezóny a podobne. Pokiaľ matka uvádzala, že má výdavky so stomatológom,

ktorého dieťa navštevuje, tieto sa pohybujú v sume cca 20,- eur a nie sú pravidelnými mesačnýmivýdavkami. Namietal tiež ňou tvrdené ďalšie vynaložené výdavky na oblečenie, kozmetiku a ovocie.
Za zavádzajúce označil jej tvrdenie, že byt si prenajala z dôvodu výkonu striedavej starostlivosti o
dieťa, pretože nejaví záujem s dieťaťom sa stretávať, aby dieťa trávilo víkend s ňou s tým, že by tiež

zabezpečila jeho odvoz na futbalové zápasy. On jej v styku s dieťaťom nikdy nebránil. Nesúhlasil s tým,
že súd prvého stupňa nerozhodol o určení vyživovacej povinnosti matky so spätnou účinnosťou tak, ako
to v návrhu žiadal napriek tomu, že matka sa na vyživovacej povinnosti dieťaťa nepodieľala. Poukázal na
ust. § 77 Zákona o rodine, vychádzajúc z ktorého je podľa jeho názoru dôvodné určiť výživné v prospech
dieťaťa od 01.09.2013, kedy sa podstatne zmenili jeho pomery v tom, že začal navštevovať školu so

športovým zameraním v Nitre, pričom matka okrem jednorazového zakúpenia pyžama, spodnej bielizne,
či drogérie, žiadnym spôsobom na výživu dieťaťa neprispela, neuhradila žiadne poplatky súvisiace s
bývaním, stravou, členským, pričom plnenie vyživovacej povinnosti nemožno podľa neho podmieňovať
tým, že sa s dieťaťom nestretávala. Určená výška vyživovacej povinnosti matky, teda podľa jeho názoru
nie je primeraná.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla aj matka maloletého

dieťaťa a žiadala odvolací súd o jeho zmenu, a to tak, že vyživovacia povinnosť určená súdom prvého
stupňa voči maloletému dieťaťu bude zmenená na sumu 60,- eur mesačne, alternatívne žiadala o
zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že pokiaľ ju súd prvého
stupňa zaviazal na výživné vo výške 95,- eur mesačne, nie je v jej možnostiach výživné v takejto výške
platiť. Pokiaľ by sa aj presťahovala k svojim rodičom do rodinného domu v Nitrianskom Pravne, išlo by

o riešenie, ktoré by v podstate na jej výdavkoch nič nezmenilo, pretože aj tu by musela prispievať na
chod domácnosti, kde na bývanie v rodinnom dome sú určite vyššie režijné náklady ako v byte, pričom
sám navrhovateľ tvrdí, ktorý v takomto býva, že mesačne prispieva na náklady rodičom sumou 100,-
eur. Okrem toho nákladu, by jej vznikli ďalšie výdavky spojené s presťahovaním a cestovné mesačne
vo výške 35,- až 40,- eur. Sťažilo by jej to tiež stretávanie s dieťaťom, čo v súčasnosti realizujú tak, že v

piatky dieťa chodieva čakávať na železničnú stanicu, odprevadí ho domov, prípadne ho navštívi v byte
jeho starých rodičov. Pokiaľ tento nemá cez víkend futbalový zápas, chodieva s ním na prechádzku,
napríklad do Bojníc a pokiaľ by sa presťahovala, toto by jej bolo znemožnené, pretože by jej vznikli
ďalšie cestovné náklady, čím by bol obmedzený jej styk s dieťaťom. Podľa jej názoru, jedinou snahou
navrhovateľa je, aby dieťa od nej odlákal tým, že účelovo od nej pýtal pred ním neúmerne veľkú sumu

peňazí na financovanie jeho potrieb súvisiacich so športovými aktivitami. Otec dieťaťa veľmi dobre
vedel, aké sú jej zárobkové možnosti a aký má nízky príjem, on syna vychováva v hojnosti, hoci si ona
myslí, že skromnejší prístup by bol namieste. Pokiaľ otec uvádzal, že dieťaťu dáva vreckové vo výške
20,- eur na týždeň, čo je 80,- eur mesačne, poukázala na to, že toľko zostane jej z mesačnej mzdy
potom, ako zaplatí nájomné a výživné. Takto si ona zo zostatku sumy cca 100,- eur musí zabezpečiť

všetky svoje odôvodnené potreby, vrátane stravy a oblečenia. Tak počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti, ako aj následne bola na vlastné náklady dieťa na turnaj do Nitry zaviezť, snažila sa mu
podľa svojich možností kúpiť nejakú drobnosť, alebo potrebnú vec na oblečenie, čo však už za danej
situáciepriurčenejvýške výživného sinebudemôcťdovoliť. Dopozornostitieždala,žekzmenevýkonu
osobnej starostlivosti došlo z dôvodu, ktorý nebol na jej strane, pretože ona sa len plne prispôsobovala

požiadavkám a potrebám dieťaťa, pre ktorého na prvom mieste bolo hrať futbal. Pokiaľ by bola striktne
trvala na tom, aby sa ďalej striedavá starostlivosť realizovala, nemohol by sa tento tejto svojej záľube
venovať. Záujem dieťaťa o šport využíva navrhovateľ, ktorý prostredníctvom toho vytvára prostredie,
aby sa ona s dieťaťom mohla stretávať čo najmenej a tak ich vzájomný vzťah, aby ochladol.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podaným odvolaniam uviedol, že v záujme dieťaťa

je, aby vyživovacia povinnosť matky bola určená primerane veku a potrebám dieťaťa s účinnosťou od
septembra 2013. Bolo preukázané, že dieťaťu zabezpečuje starostlivosť otec a hradí mu výdavky
spojené so školou, ktoré sú značné a súvisia so záujmami dieťaťa, ktoré sa venuje futbalu, zúčastňuje
sa zápasov a turnajov. Počas týždňa býva dieťa na internáte, cez víkendy chodí k otcovi, s matkou
sa iba stretáva, jej domácnosť nenavštevuje. U otca má dieťa vytvorené vhodné podmienky pre svoj

zdravý vývin.Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že tento sa nevie zmieriť s rozvodom
ich manželstva a svojím konaním sa snaží postupne ju pripraviť o syna, a tiež ju finančne zničiť. V
odvolaní ju popisuje ako bezcitnú matku, ktorá nemá záujem s dieťaťom sa stretávať, pričom však to

bola vždy práve jej láska k dieťaťu, ktorá ju dostala do tejto pozície, pretože mu nechcela brániť v
športových záujmoch, netrvala na striktnom dodržiavaní striedavej starostlivosti. Bola si vedomá, že ak
by takto konala, prestal by ju mať rád, a preto ustupovala na úkor výkonu svojich rodičovských práv. V
neposlednom rade, internátnym pobytom počas celého týždňa v Nitre, sa striedavá osobná starostlivosť
realizovať ani nedala. Pokiaľ otec uvádzal, že náklady na dieťa od septembra 2013 sú vo výške 400,-

eur mesačne, ktoré mu hradí on, z jej strany je možné sa na týchto podieľať len do takej miery, aby
neboli ohrozené jej základné potreby. Nikto nemôže chcieť, aby z dôvodu, že otec dieťaťa má ambície
vychovať zo syna futbalistu, ona bola postavená do situácie, že jej budú upreté jej základné práva,
bude nútená presťahovať sa k svojim rodičom s odôvodnením, že tým ušetrí nejaké peniaze, ktoré by
mohla dať na krytie potrieb dieťaťa, čo považuje za hrubý zásah do svojich základných práv. Obsah
odvolania otca považuje za hrubo zavádzajúci a ju maximálne urážajúci. Dôrazne protestovala proti

ním vysloveným podozreniam o používaní bločkov z drogérie, kde pracuje. Ona vždy ochotne a rada
na dieťa prispela, aj keď maličkosťou, v rámci svojich možností. Rovnako namietala jeho tvrdenie o jej
nezáujme o dieťa, s odôvodnením jej neúčasti na športových turnajoch. Pokiaľ by sa totiž chcela na
všetkých turnajoch a zápasoch dieťaťa zúčastňovať, nestačili by jej už len na toto jej aktuálne príjmy.
Na jednej strane otec uvádza, že mesačné náklady na dieťa sú 400,- eur, jej však po odpočítaní

nevyhnutých nákladov zostáva len suma 100,- eur, pričom na strane druhej dieťa má len vreckové vo
výške 80,- eur, napriek tomu, že na internáte má ubytovanie a stravu uhradenú, pričom ona zo sumy o
niečo málo vyššej, si musí zabezpečiť úhradu všetkých nákladov, vrátane stravy, oblečenia, cestovných
nákladov a podobne. Podľa jej názoru, celá snaha navrhovateľa v konaní je zameraná na to, aby si
dieťa o nej vytvorilo negatívny obraz. Podľa jej názoru, súd sa správne vysporiadal s tým, že jej neurčil

vyživovaciu povinnosť spätne, ako otec žiadal, a v tejto časti návrh zamietol, keď akceptoval jej tvrdenia
o tom, že sa na výživnom dieťaťa v tomto období podieľala. Pokiaľ preverovala tiež možnosť bývania
u svojich rodičov, títo sa vyjadrili, že pokiaľ by k tomu prišlo, bolo by nevyhnutné, aby im prispievala na
náklady spojené s bývaním sumou 100,- eur mesačne, k čomu ak by sa pripočítala čiastka na cestovné
30,- až 40,- eur do zamestnania, nielenže by neušetrila, náklady na jej bývanie by sa ešte zvýšili.

Žiadala, aby odvolací súd odvolanie otca ako neopodstatnené neakceptoval.

Otec nevyužil svoju zákonnú možnosť písomne sa k odvolaniu matky vyjadriť.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 2 O.s.p. a za použitia § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti, ktorou súd rozhodol o určení vyživovacej povinnosti matky je potrebné za

použitia § 220 O.s.p. zmeniť, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) ani na jeho
zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.). Rozsudok prvostupňového súdu vo zvyšných častiach nepreskúmaval,
keďže vo vzťahu k nim rozhodnutie súdu odvolaním napadnuté nebolo, teda vo vzťahu k nim nenastal
suspenzívny účinok odvolania (§ 206 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle

ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a) - f) citovaného
zákonného ustanovenia. Otec, ako aj matka vo svojich odvolaniach uplatňovali vychádzajúc z ich
obsahu, dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), a f) (rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadneneprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Za dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. sa podľa súdnej praxe považuje nesprávne
právne posúdenie veci, ktorým je mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo
použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti oboch podaných odvolaní.

Ako už bolo vyššie uvedené, predmetom konania v preskúmavanej veci, bolo rozhodovanie o návrhu
otca, na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Vychádzajúc z ust. § 26 Zákona o rodine, rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom, nie je rozhodnutím nemenným, pretože ak sa zmenia pomery, súd môže aj
bez návrhu, zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone
rodičovských práv a povinností. Zákon teda umožňuje, aby takéto rozhodnutie, bolo do budúcna
zmeniteľné, ak sa podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení

rozsudku.

V preskúmavanej veci na základe návrhu otca mal. dieťaťa súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom
pod č. k. 9P/90/2013-57 zo dňa 29. apríla 2014 v spojitosti s doplňujúcim rozsudkom zo dňa 10.
decembra 2014, č. k. 9P/90/2013-76 zmenil pôvodný rozsudok prvostupňového súdu v časti, ktorou boli
naposledy upravované práva a povinnosti k mal. dieťaťu, a to tak, že dieťa zveril do osobnej starostlivosti

otca s tým, že tento bude tiež dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, v ktorej časti rozhodnutie
prvostupňového súdu podanými odvolaniami napadnuté nebolo (rovnako ako v časti úpravy styku), v
dôsledku čoho rozhodnutie v týchto častiach, sa stalo právoplatným.

Spornoumedzirodičmivzmyslenimipodanýchodvolanítak zostalavýškavyživovacejpovinnostimatky
určenej jej v prospech mal. dieťaťa a účinnosť, od ktorej je určenie výživného opodstatneným.

V zmysle čl. 41 Ústavy SR, je vymedzený rámec ústavnej starostlivosti ochrany manželstva, rodiny a
rodičovstva, kde okrem iného, je Ústavou zaručené právo detí, na rodičovskú výchovu a starostlivosť a
zároveň právo rodičov, na starostlivosť o deti a ich výchovu. Zákon o rodine, je jeden z rozhodujúcich
zákonov, ktorým sa čl. 41 vykonáva. Výživné je v zmysle Zákona o rodine, právnym nárokom dieťaťa.
Právo dieťaťa na výživné, je ovplyvňované právnymi skutočnosťami, ktoré vedú k vzniku, k zmene a

zániku práva, na výživné. Do celého tohto procesu, vstupujú za určitých okolností, nielen povinné a
oprávnené osoby, ale aj štátne orgány a to predovšetkým súdy, ktorých jednou zo základných úloh je
dbať o zabezpečenie práv a právom chránených záujmov detí.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2
Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa stará. Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného, prihliadne súdna odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj

na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa.
Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež
poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním
zdravotnej starostlivosti a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti

rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo
potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Výška mesačných nákladov na
dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby
bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady, potrebné na uspokojenie
jeho potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria,
zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava

dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a
schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Preto až v
prípade,ak toživotnáúroveňrodičov dovoľuje,jemožnézohľadniť tiežnákladynavoľnočasovéaktivity,
výlety, záľuby, záujmové činnosti tak, aby sa dieťa podieľalo na výhodách vyššej životnej úrovne rodičov.

Práve pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví
porovnanieživotnejúrovnerodičovadieťaťa.Preurčenievýškyvyživovacejpovinnostijetaksmerodajná
životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na
životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa, pozitívne ovplyvňuje
majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi

dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v
jednotlivýchpoložkách. Smerodajnoumôžebyťvýškatýchpoložiek,ktoréniesúpreživotnevyhnutné, a
ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (vysoké účty za mobilné telefóny, dovolenky, poistky,
sporenia a podobne). Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností
a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodiča nízka a nemá možnosť ju zvyšovať, je

nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Zákon totiž neustanovuje
rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa
premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti.
Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia
rozhodnutia. Práve životná úroveň povinného rodiča je najlepším ukazovateľom toho, aké schopnosti,

možnosti a majetkové pomery na jeho strane existujú. Ani túto však nemožno absolutizovať, pretože ak
rodič má dostatočné majetkové pomery na to, aby dieťaťu zabezpečil vyššiu životnú úroveň, avšak za
cenu toho, že svoje potreby obmedzuje, doslova niekedy až na hranicu sociálnej odkázanosti, odopiera
si zabezpečenie základných životných potrieb, šetrí, potom treba pri hodnotení dôkazov vychádzať z
možností životnej úrovne rodiča a nie jej reálneho stavu.

V preskúmavanej veci odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že naposledy bol výkon práv a
povinností k mal. dieťaťu upravený rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č. k. 7P/21/2013 - 35 zo dňa
02.04.2013, ktorý sa stal právoplatným dňa 19.04.2013, ktorý bolo tiež rozvedené manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že súd
vyživovaciu povinnosť rodičom neurčil a tiež neupravoval styk dieťaťa so svojimi rodičmi.

Napadnutým rozhodnutím, ako už bolo uvedené vyššie, došlo k zmene formy vykonávania osobnej
starostlivosti o dieťa zo striedavej na výlučnú osobnú starostlivosť otca.

S poukazom na skutočnosť, že mal. dieťa začalo od 01.09.2013 navštevovať internátnu základnú školu
v Nitre so športovým zameraním, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, fakticky táto zmena nastala
už od uvedeného obdobia v dôsledku dohody rodičov (ktorá však súdom schválená nebola), sledujúc

tým z ich strany záujem dieťaťa, výsledkom ktorej dieťa v čase mimo časti týždňa, keď bolo v internátnejzákladnej škole v Nitre, bývalo u otca v spoločnej domácnosti so starými rodičmi, ktoré skutočnosti v
priebehu konania neboli medzi rodičmi sporné.

Matka od obdobia, kedy došlo k tejto faktickej zmene, ako vyplynulo z dokazovania, sa na vyživovacej

povinnosti maloletého dieťaťa podieľala formou vecného plnenia, poskytovaného dieťaťu a to hradením
nákladov na zdravotnú stomatologickú starostlivosť, zakupovaním oblečenia, hygienických potrieb,
ovocia, kozmetiky, príležitostne prachu na pranie, čo vyčíslila v priemere mesačne na sumu cca 40,-
eur. Samotný otec skutočnosť, že matka hradí náklady na stomatologickú zdravotnú starostlivosť vo
výške 20,- eur nepoprel. Plnenie si vyživovacej povinnosti matkou formou ňou tvrdeného vecného

plnenia vyplynula tiež z výsluchu maloletého ktorý sa síce nevedel vyjadriť, v akej výške doposiaľ na
neho matka finančné prostriedky vynaložila, potvrdil však, že mu zakupuje oblečenie - aktuálne mikinu,
pomôcky do školy, pravítka, spodnú bielizeň, ponožky, ako aj výsluchu jeho starej matky, v spoločnej
domácnosti s ktorou dieťa v čase rozhodovania súdu žilo, ktorá potvrdila, že matka dieťaťa jej asi dvakrát
priniesla prach na pranie, dieťaťu nosí ovocie, stravu aj oblečenie a ktorá suma podľa názoru súdu
zodpovedá reálnemu stavu, vezmúc do úvahy výšku cien, za ktoré je možné či už ovocie, hygienické

potreby, či oblečenie pre dieťa zakúpiť, čo po odpočítaní nákladov na stomatológa predstavuje sumu
20,- eur mesačne.

Tak, ako uviedol súd prvého stupňa, priame mesačné náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb
dieťaťa predstavujú cestovné vo výške 25,- eur mesačne (do základnej internátnej školy v Nitre),
poplatok za ubytovanie na internáte 23,20 eur, mesačný oddielový príspevok 20,- eur, mesačné náklady

na stravu počas pobytu v internáte: obedy v priemere 21,- eur, raňajky a večere 30,- eur, teda spolu cca
120,- eur. Ďalšie náklady spočívajú v platbách za pravidelne stomatologické ošetrenia a priehliadky cca
20,- eur mesačne (ktoré hradí matka), otec podľa vlastného vyjadrenia dáva dieťaťu vreckové 20,- eur
týždenne (80,- až 100,- eur mesačne), náklady na telefón a internet spolu 15,- eur mesačne, úrazové
poistenie dieťaťa v spoločnosti Aegon 26,83 eur mesačne, v spoločnosti Axa 20,14 eur mesačne,

náklady na hygienické potreby cca 20,- eur mesačne, oblečenie a obuv cca 40,- eur mesačne, športové
potreby - kopačky cca 120,- eur ročne, tiež náklady na turnaje, ktoré dieťa absolvuje, príležitostne
zakupovanie výživových doplnkov cca 10 eur,- mesačne. V zmysle takto otcom uvedenej špecifikácie
nákladov potrebných na zabezpečenie komplexných potrieb dieťaťa, tieto predstavujú sumu cca 400,-
eur mesačne.

Otec maloletého dieťaťa je živnostníkom, jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje sumu cca
400,- eur. Nehnuteľnosti nevlastní, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Spolu s dieťaťom žije v spoločnej
domácnosti v byte jeho rodičov. Jeho tvrdenie, že týmto prispieva na domácnosť sumou 100,- eur
mesačne sa nepreukázalo. Matka otca potvrdila, že ona vedie spoločnú domácnosť, v ktorej žije tiež
dieťa a jeho otec, ktorý dieťaťu tiež operie, ožehlí, varí však ona, raňajky si robia otec s dieťaťom. Otec

prispieva na domácnosť nákupmi a to prachom na pranie, kartónmi mlieka, robí tiež väčšie nákupy.
Kozmetiku a hygienické potreby si zabezpečujú sami, rovnako ako niektoré špeciálne potraviny, ktoré
má dieťa rado, ako šunku, musli, ovocie. Finančne jej otec dieťaťa na domácnosť neprispieva, pretože
týmto spôsobom prispieva podľa jej názoru v dostatočnom rozsahu. Tiež uviedla, že otec si rekonštruuje
v byte dve izby, na ktorý účel si zabezpečil materiál (podlahy, skrine, okná). Finančné prostriedky si od

nej nepožičiava, dokonca ani v období, kedˇ neboli sezónne práce.

Matka maloletého dieťaťa pracuje s priemerným mesačným netto príjmom 343,88 eur. Za prenájom
bytu v ktorom býva so svojim priateľom platí čiastku 230,- eur. Náklady na telefón má vo výške 20,-
eur mesačne, splátka na zakúpenú skriňu je vo výške 30,- eur mesačne. Je nemajetná, inú vyživovaciu
povinnosť nemá.

Odvolací súd dôsledným vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania z hľadiska zákonných
kritérií rozhodujúcich pre určenie výšky vyživovacej povinnosti matky dospel k záveru, že suma 70,- eur
mesačne zodpovedá jednak v konaní zisteným osobným majetkovým a zárobkovým pomerom matky a
súčasnevadekvátnejmierezohľadňujeprávodieťaťapodieľaťsanajejživotnejúrovni,vktoromrozsahu
takto môže participovať na zabezpečení odôvodnených potrieb dieťaťa v medziach umožňujúcich jej

to vlastnou finančnou situáciou a s tým súvisiacou reálnou životnou úrovňou bez toho, aby sa zacenu zabezpečenia (v porovnaní s matku) nadštandardnej životnej úrovne dieťaťa, ona sama dostala
na hranicu sociálnej odkázanosti, čo z hľadiska zákonnosti, rozhodne od nej nemožno spravodlivo
požadovať.

Pokiaľ otec v odvolaní namietal, nesúlad výšky určeného výživného matke súdom prvého stupňa (ktoré
bolo určené vyššie, ako o ňom rozhodol odvolací súd), s právom dieťaťa podieľať sa na jej životnej
úrovni, vyplývajúcemu dieťaťu z ust. § 62, ods. 2 Zák. o rodine, evidentne si otec pri znalosti finančných
a majetkových pomerov matky, obsah tohto práva nesprávne interpretuje. Právo dieťaťa podieľať
sa na životnej úrovni toho-ktorého rodiča totiž znamená, že životná úroveň dieťaťa zabezpečovaná

prostredníctvom plnenia si vyživovacej povinnosti rodiča, je limitovaná výškou jeho reálne dosahovanej
životnej úrovne, čo v praxi znamená, že ak je životná úroveň rodiča podmienená jeho nízkym príjmom
a nemajetnosťou slabá, nemožno nielen od neho spravodlivo žiadať, ale ani z hľadiska zákona mu
uložiť povinnosť podieľať sa na zabezpečení takej životnej úrovne dieťaťa, ktorá presahuje úroveň,
ktorú dosahuje on sám. V preskúmavanej veci otcom vyčíslené náklady potrebné na zabezpečenie
všetkých, teda nielen základných potrieb dieťaťa, (ako sú strava, bývanie, ošatenie), dosahujú výšku

cca 400,- eur mesačne, čo je viac, ako je celkový príjem matky (343,88 eur mesačne), z čoho vyplýva,
že životná úroveň dieťaťa presahuje úroveň, ktorú je spôsobilá reálne dosiahnuť matka, pretože už len
po odpočítaní odvolacím súdom jej určeného výživného (70,-eur mesačne), jej reálne na zabezpečenie
všetkýchjejpotriebzostanelenčiastka273,88eur,ktoráprisúčasnomrasteživotnýchnákladov,nemôže
byť postačujúcou na zabezpečenie čo i len tých základných z nich, ako je bývanie, strava, oblečenie,

zdravotná starostlivosť, nehovoriac o nemožnosti zabezpečenia ďalších nákladov na prípadné kultúrne,
či záujmové vyžitie, ktoré sú t.č. na strane dieťaťa samozrejmosťou. Pokiaľ sa z tejto sumy odpočíta len
taký nevyhnutný základný výdavok, akým je bývanie v podiele na ňu pripadajúcom (keďže v byte býva
so svojim priateľom, teda 1/2 zo sumy 230,-eur) t.j. 115,- eur, zostane jej mesačne suma 158,88 eur teda
suma o 58,88 eur vyššia, ako je len samotné vreckové, ktoré otec dieťaťu poskytuje v rozpätí 80 - 100 eur

mesačne nad rámec zabezpečenia všetkých jeho potrieb počas internátneho pobytu (strava, bývanie).
Dôvodiť za týchto okolností právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni matky, žiadajúc z jej strany
výživné vo výške 180,- až 200,- eur mesačne, nie je na mieste, pretože už aj pri výživnom určenom
odvolacím súdom, reálne životná úroveň matky výrazne za úrovňou zabezpečovanou dieťaťu rodičmi ,
zaostáva. Je potrebné si uvedomiť, že zákon stanovuje právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni

rodiča, nie povinnosť rodiča zabezpečiť dieťaťu životnú úroveň, presahujúcu jeho reálne možnosti.

Ako nedôvodnú tiež odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku otca, smerujúcu proti v konaní
zistenému výdavku matky na bývanie v prenajatom jednoizbovom byte, v súvislosti s užívaním ktorého
platí 230,- eur mesačne, ktorý podľa jeho názoru nie je výdavkom nevyhnutným, redukciou ktorého
spôsobom, že sa táto presťahuje bývať k svojim rodičom, môže zabezpečiť v zodpovedajúcej miere svoj

podiel na zabezpečení potrieb dieťaťa. Predovšetkým treba povedať, že náklady na bývanie predstavujú
základnú odôvodnenú potrebu na strane tak dieťaťa, ako aj rodiča, už len z ktorého dôvodu, tento náklad
nie je možné posúdiť ako nadštandardný, či nepotrebný. S opodstatnenosťou jeho výšky sa odvolací
súd vysporiadal tak, že vzhľadom na skutočnosť, že matka v byte býva so svojim priateľom, ktorý má
takisto povinnosť v rovnakej miere sa na tomto podieľať, vo vzťahu k nej ho uznal za opodstatnený vo

výške 1/2 t.j. 115,- eur. Tvrdenie, že matka by tento výdavok mohla použiť na dieťa, pokiaľ by bývala
u svojich rodičov, je popieraním jej ústavného práva na súkromie, patriaceho medzi základné práva
každej fyzickej osoby a rozhodne nemožno spravodlivo od nej požadovať, aby sa dobrovoľne tohto
svojho práva vzdala na úkor zabezpečenia potrieb dieťaťa nad rámec tých, ktoré patria k potrebám
základným, so zreteľom na to, že matka si iné ani zabezpečiť zo svojho príjmu nemôže. Naviac by

išlo v konečnom dôsledku o riešenie kontraproduktívne, keďže aj rodičom by na náklady spojené s
bývaním prispievať musela ( otec tvrdil svoj príspevok vo výške 100,-eur), okrem toho by sa jej navýšili
náklady na cestovanie do zamestnania mesačne vo výške cca 30-40,- eur, čo v konečnom výsledku
by bola suma vyššia ako tá, ktorú ako náklad na bývanie matky akceptoval odvolací súd a sťažilo by
sa tak aj stretávanie matky s dieťaťom. V konečnom dôsledku prenájom jednoizbového bytu rozhodne

nemožno vyhodnotiť ako nadštandard. Skutočnosť, že otec sám sa rozhodol žiť u svojich rodičov,
čím ako tvrdí sledoval eliminovanie vlastných životných nákladov, s cieľom zabezpečenia všetkých
potrieb dieťaťa, vyplývajúcich z podpory rozvíjania jeho športového talentu, je jeho dobrovoľným
rozhodnutím, s nemožnosťou jeho vynútiteľnosti prostredníctvom súdneho rozhodnutia. Dieťa je totižto
v rámci zabezpečovania svojich potrieb nad rámec základných a nevyhnutných, limitované len takým

štandardom, aký sú schopní mu rodičia vzhľadom na svoju životnú úroveň zabezpečiť. Matka v odvolaníopodstatnene poukazuje na to, že pokiaľ sa otec rozhodol podporovať dieťa v jeho športových aktivitách
a rozvíjaní jeho talentu, musel si byť v plnom rozsahu vedomý, aké výdavky to so sebou prináša a tiež so
znalosťou pomerov na strane matky, že v jej možnostiach nie je, na týchto sa v rovnakej miere ako otec

podieľať a takúto v porovnaní s matkou nadštandardnú životnú úroveň dieťaťu zabezpečiť . Pokiaľ nie
je v možnostiach a schopnostiach otca finančne preklenúť vzniknutý rozdiel, nebude zostávať nič iné,
len náklady na zabezpečenie potrieb dieťaťa obmedziť v rozsahu, v ktorom sú rodičia zo svojich príjmov
schopní tieto pokryť. Realizovanie predstáv dominantného rodiča, ktorým sa v preskúmavanej veci otec
javí, týkajúcim sa jeho ambícií rozvíjať športový talent dieťaťa, nemôže rozhodne viesť k podriadeniu

sa druhého rodiča povinného z vyživovacej povinnosti týmto predstavám do takej miery, že mu na
jeho vlastné základné odôvodnené potreby nezostane ani taká suma, akú otec vynakladá na vreckové
mal. dieťaťa. V kontexte s vyššie uvedenými skutočnosťami, pochybnosti vyvoláva tvrdenie otca o
výške jeho príjmu cca 400,- eur mesačne, pri jeho súčasnom tvrdení, že matka sa na výžive dieťaťa
vôbec nepodieľa, pretože odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z čoho otec hradí svoje vlastné odôvodnené
potreby, keď celá jeho mzda by týmto spôsobom bola použitá na potreby dieťaťa, naviac pri existencií

tvrdenia jeho matky, že rekonštruuje t.č. dve izby, zakúpil okná, podlahy, nakupuje potraviny, kozmetiku,
a nikdy ani počas stagnovania sezónnych prác si od nej žiadne peniaze nepožičiaval, nehovoriac o
ním tvrdených mimoriadnych výdavkoch so zabezpečením účasti dieťaťa na turnajoch. Už len uvedené
skutočnosti svedčia v prospech záveru, že ním dosahovaný príjem musí byť vyšší, pretože by mu
nezostali žiadne finančné prostriedky, z ktorých by tieto výdavky mohol zabezpečiť.

Nepreukázalo sa ani tvrdenie otca o nezáujme matky o dieťa a vôli dieťaťa s matkou sa nestretávať.
Z výsluchu samotného mal. ako aj jeho starej matky vyplynulo, že matka s dieťaťom majú dobrý
vzťah, pokiaľ dieťa sa s ňou nestretne, nie je to preto, že nechce byť s matkou, príp. že ju odmieta,
ale je to buď v dôsledku únavy po tréningoch, či zápasoch, príp. chce byť za počítačom. Matka s
dieťaťom sa podľa svojich možností stretáva, dochádza za ním aj do domácnosti starých rodičov,

sú spolu v pravidelnom telefonickom kontakte, podľa svojich možností mu prispieva formou vecných
plnení. Odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že výška vyživovacej povinnosti nemá žiadnu
výpovednú hodnotu pokiaľ ide o kvalitatívnu stránku vzájomného vzťahu medzi matkou a dieťaťom.
Skutočnosť, že pomery matky nedovoľujú, napriek tomu, že by akokoľvek chcela svoje dieťa v jeho
športovom talente podporovať (čo vyplýva z toho, že sa vzdala v prospech dieťaťa výkonu striedavej

starostlivosti), neodôvodňuje záver o jej nezáujme o dieťa. Je neprípustné jej nepriaznivú finančnú
situáciu neumožňujúcu jej zabezpečenie takého nadštandardu dieťaťu, ako je v možnostiach otca,
zneužívať spôsobom manipulujúcim mienku dieťaťa, ktoré vzhľadom na svoj vek a tomu adekvátnu
rozumovú vyspelosť nemôže dostatočne chápať rozdiel medzi tým, čo by matka chcela a čo mu môže
reálne zabezpečiť, čo by v konečnom dôsledku mohlo viesť aj k narušeniu väzieb medzi nimi, a čo

rozhodne nie je v súlade so záujmom dieťaťa. Pokiaľ by otec vytváral situácie, že v prítomnosti matky
bude účelovo od tejto požadovať pre dieťa prostriedky, ktoré mu táto reálne nemôže poskytnúť, bude
namieste zvažovať, či jeho výchovné pôsobenie je pre dieťa z hľadiska jeho záujmu, tým najlepším
riešením.

Vyhodnotiac tak z pohľadu rozhodujúcich zákonných kritérií vyššie uvedené skutkové zistenia, považuje

odvolací súd za spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi, záver o primeranosti rozsahu
vyživovacej povinnosti matky vo výške 70,- eur mesačne, na rozdiel od súdu prvého stupňa, ktorý ju
určil vo väčšom rozsahu, z ktorého dôvodu, bolo potrebné napadnuté rozhodnutie čo do tejto časti za
použ. ust. § 220 O.s.p. zmeniť.

Otec v podanom odvolaní namietal aj nesprávne určenú účinnosť vyživovacej povinnosti matky súdom

prvého stupňa stanovenú od jeho rozhodnutia, a žiadal určenie výživného aj za obdobie rozhodnutiu
predchádzajúce a to od 01.09.2013 (návrh na súd na zmenu úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu bol
podaný dňa 06.12.2013), s odôvodnením, že od tohto obdobia, došlo k faktickej zmene formy výkonu
osobnej starostlivosti o dieťa zo striedavej na jeho výlučnú.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.Akovyplývazcit.zákonnéhoustanovenia,súdmôžeprávonavýživné,pokiaľideomaloletédieťapriznať
spätne len výnimočne, a to len za existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ide o výnimku zo
zásady, týkajúcu sa mal. detí, umožňujúcu súdu rozhodovať aj spätne. Podľa právnej úpravy uvedenej

v ust. § 82 ods. 1 O.s.p. , je konanie začaté dňom, kedy súdu došiel návrh na jeho začatie, alebo kedy
bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu. V prípade podania návrhu sa
za deň začatia konania jednoznačne považuje deň, kedy bol návrh doručený súdu. Dôvody hodné
osobitného zreteľa musí navrhovateľ súdu preukázať. Medzi takého patrí objektívna nemožnosť podať
návrh proti povinnej osobe napríklad preto, že netušil, kde povinná osoba žije, alebo z dôvodu svojho

zlého zdravotného stavu, z ktorého dôvodu, sa nemohol v tomto prípade otec dieťaťa výživného spätne
sa domáhajúci, takémuto konaniu venovať. Pokiaľ niekto v konaní použitie tejto výnimky požaduje,
je povinný ju aj riadne zdôvodniť a samozrejme skutočnosti uplatnenie výnimky opodstatňujúce, aj v
konanípreukázať.Vpreskúmavanejveci dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,vzmyslevyššieuvedeného,
umožňujúce súdu opodstatnené určenie vyživovacej povinnosti v prospech maloletého dieťaťa aj za
obdobie spätne pred podaním návrhu, t. j. za obdobie od 01.09.2013 do 06.12.2013 nielen preukázané,

ale ani zo strany otca tvrdené neboli, čím neboli splnené zákonné predpoklady pre to, aby bolo možné
spätne v požadovanom rozsahu vyživovaciu povinnosť v prospech dieťaťa určiť. Pokiaľ ide o obdobie
od podania návrhu t.j. od 06.12.2013 do dňa, kedy o vyživovacej povinnosti matky rozhodol súd prvého
stupňa, t. j. do 29.04.2014, pri závere odvolacieho súdu o jej primeranej výške v rozsahu 70,- eur
mesačne, po zohľadnení výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého vyplynulo, že matka sa v tomto

období na plnení tejto podieľala formou poskytnutých vecných plnení do výšky 40,- eur mesačne,
je opodstatnené túto zaviazať na zaplatenie rozdielu medzi ustálenou výškou výživného (70,-eur) a
hodnotou poskytnutého vecného plnenia výživného v tomto období (40,- eur), teda výživného vo výške
30,- eur mesačne a to s účinnosťou odo dňa podania návrhu, t.j. od 6.12.2013 do 28.04.2014, čo
predchádza dňu, kedy o určení vyživovacej povinnosti rozhodol súd prvého stupňa, po ktorom období

už existencia takýchto vecných plnení vyživovacej povinnosti zo strany matky stratila opodstatnenie.

Keďže teda odvolací súd rozhodol o vyživovacej povinnosti matky aj za obdobie predchádzajúce
vydaniu jeho rozhodnutia, prichádzalo do úvahy súčasne tiež rozhodnúť aj o zročnom výživnom za
obdobie od 06.12.2013, ( teda od stanovenej účinnosti určenia vyživovacej povinnosti matky) až ku dňu
jeho rozhodnutia. S poukazom však na skutočnosť, že výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania

nesvedčia v prospech bezpečného zistenia vyčíslenia doposiaľ nezaplateného zročného výživného
za rozhodné obdobie, ( nie je zrejmé koľko a či vôbec matka z titulu výživného k rukám otca plnila)
bolo potrebné za účelom doplnenia dokazovania v tejto časti vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude tak doplniť dokazovanie za účelom zistenia výšky

doposiaľ nezaplateného zročného výživného zo strany matky za rozhodné obdobie, t. j. za obdobie
od 06.12.2013 do rozhodnutia odvolacieho súdu, t.j. do 24.02.2015 a o tomto rozhodnúť pričom pri
stanovení jeho splatnosti nemožno opomenúť prihliadnuť na osobné majetkové a zárobkové pomery
matky, samozrejme s ohľadom na spotrebný charakter tohto nároku.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol za použitia § 224 ods. 1 v spojitosti s § 146 ods. 1 písm.

a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, nakoľko ide o konanie, ktoré bolo
možné začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.