Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/202/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114206391
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114206391.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľa: Home Credit

Slovakia, a.s. so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36234176 zastúpený: Advokátska kancelária
Korytár s r.o., Trnava, Sladovnícka 1, IČO: 47243279 proti odporkyni: U. L., bytom E. F. XXX, za účasti
vedľajšieho účastníka občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, zastúpená JUDr.
Patrik Podhorský, advokát, Bratislava, Zámocká 36 o zaplatenie sumy 2.732,90 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporkyni súd nepriznáva náhradu trov konania.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu sumy 2.732,90
€ s príslušenstvom a to z titulu nedoplatku na základe poskytnutého úveru.

Právny zástupca navrhovateľa žiadal návrhu vyhovieť a priznať náhradu trov konania nakoľko od roku
2012 než nedošlo zo strany odporkyne k žiadnej úhrade, posledný výber uskutočnila podľa splátkového
kalendára 27.1.2010 vo výške 10 eur a zo zmluvných podmienok vyplývajú plátky, keďže odporkyňa

uzatvorila úverovú zmluvu k 31.3.2005 a koncom roku 2005 jej bola zaslaná karta, na základe, ktorej
čerpala prostriedky, pričom išlo o revolvingový úver, u ktorého sa pri jednotlivých splátkach nedá vyjadriť
ich splatnosti a ani celková dĺžka splátok. Poukázal na žiadosť odporkyne o navýšenie navýšenie
úverového rámca, pričom úroková sadzba bola dohodnutá v hlave 9 § 5 úverových podmienok vo výške
26,52 % ktorá bola nezmenená po celý čas, splátky mali byť uhrádzané do 20. dňa v mesiaci ,ktorý
nasledoval po čerpaní a to vo výške 92,94 eur, pričom navrhovateľ vyzval odporkyňu k splateniu celého
dlhu výzvou zo dňa 29. 11. 2011, zase zasielanou poštou.

Odporkyňa potvrdila čerpanie prostriedkov, ktoré vyberala a podľa mzdy uhrádzala splátky, pričom
priznala, že zrejme celý dlh nesplatila a 1 krát obdržala výzvu približne v roku 2011, po doručení, ktorej
uhradila sumu 500 eur.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa so splátkovým kalendárom, s úverovou zmluvou, s úverovými
podmienkami, so žiadosťami o zmenu výšky úverového rámca, s výzvou k splateniu celého úveru, s
poštovým podacím hárkom, s výpisom z účtu odporkyne, s výpisom priemerných úrokových sadzieb

bánk a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

Dňa 31.3.2005 odporkyňa ako klient a navrhovateľ uzatvorili úverovú zmluvu č. 35031504775000,
obsahom ktorej bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporkyni úver vo výške 3290 SK na nákuptovaru. V bode 5. na tzv. lícnej strane v predmetnej úverovej zmluvy, bolo uvedené, že podpisom
tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru č. 5508035063 s
vydaním platobnej úverovej karty a v zmysle a za podmienok v ustanovení Hlavy 8, 9, 10 a 11 úverových

zmluvných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy s úverovým rámcom 30.000,- Sk,
s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške najmenej 1200 SK - 39,83 euro. Podľa hlavy 7 § 4
úverových zmluvných podmienok je klient povinný celý čerpaný úver a všetky svoje záväzky splatiť
na požiadanie v príklade, a) klient sa oneskoril sa oneskoril splatením aspoň dvoch splátok alebo sa
oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Podľa Hlavy 9 úverových podmienok

§ 5 je klient povinný riadne a včas splácať úver a to v pravidelných mesačných splátkach, kde termín
splatnosti a výška mesačnej splátky je určená v úverovej zmluve, na základe prideleného úverového
rámca. Úroková sadzba predstavuje 26,52 %. Podľa § 9 hlavy 9 je klient oprávnený splatiť predčasne
celú alebo časť úverovej istiny pred lehotou splatnosti.

Odporkyňa požiadala o navýšenie úverového rámca takto na sumu 40 000,- Sk žiadosťou zo dňa

20. 5. 2007 a na sumu 70 000,- Sk žiadosťou zo dňa 13.8.2008. Navrhovateľ vyzval odporkyňu k
splateniu celého úveru výzvou zo dňa 29.11.2011, ktorá bola doručovaná poštou podľa podacieho
hárku zo dňa 12.12.2011. podľa splátkového kalendára odporkyňa uskutočňovala výbery od roku 2005 o
rôznych čiastkach naposledy uskutočnila výber dňa 27.1.2010 v sume 10 eur, poskytnutie finančných
prostriedkov splácala v rôznych sumách a to nepravidelne a to splátkami vo výške 92,94 eura dňa 18. 3.

2011,pričomposlednúúhraduuskutočňovaťdňa15.3.2012vsume500eur.Celkovéodporkyňauhradila
navrhovateľovi od 22.11.2005 sumu 4934,63 eur, navrhovateľ evidoval zostatok po zosplatnení vo výške
6641,58 eura, ku ktorému dopočítal sadzbou 26,52 % dňa 15. 3. 2012 sumu 114,28, dňa 3.3.2014 sumu
911,67 a tak dospel k výpočtu žalovanej sumy ako rozdiel sumy 7667,52 € - 4934,63 €, ktorú uhradila.
Celkove odporkyňa vyčerpala výbermi z bankomatu sumu 3573,97 €, zaplatila celkove sumu 4434,63 €.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ).

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ).

V danej veci niet sporu o tom, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú účastníci konania uzatvorili
dňa 31.3.2005 a z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok. Bolo preto dôvodné naň aplikovať právne normy
spotrebiteľského práva a to zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vznení účinnom v čase
vzniku právneho vzťahu, (ďalej len Zákon o spotrebiteľskýchúveroch) ako lex specialis a všeobecnú
úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 4 ods. 2,3 Zákona č. 258/2001 Z.z.o spotrebiteľských úveroch (v platnom znení v roku 2008),
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a
adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je predovšetkým zabrániť vzniku získania majetkovej
výhody jedného na úkor iného subjektu. Tomu, na úkor koho sa získalo bezdôvodné obohatenie, musí

ten, kto bezdôvodné obohatenie získal, vydať všetko, čím sa obohatil. Občiansky zákonník rozoznáva
päť foriem bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka):
1. bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu t. j. plnenie, kde právny dôvod
od samého začiatku neexistoval. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä
zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad

domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým
nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému
uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný
len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme.
2. bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej

zmluvy. Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách
(§ 43 a nasl.), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V
prípade atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51. Právny úkon, resp. zmluva
môže byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39) alebo z dôvodov formálnych (§ 40), ale aj z
iných dôvodov (napr. podľa § 37 a 38).

3. bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale
potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§
36 ods. 2), odstúpením od zmluvy (§ 48) alebo zrušením zmluvy (napr. podľa § 740).

Podľa § 4 ods. 1, 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať najmä sumu, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, cenu tovaru alebo poskytnutej služby, identifikáciu vlastníctva, adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, meno a adresu spotrebiteľa, ročnú percentuálnu mierunákladov, podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov, výpočet nákladov, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov a taktiež oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho

splatení pred lehotou splatnosti, sankcie za porušenie zmluvy, podmienky, za ktorých možno použiť
zmenku alebo šek, spôsob zániku záväzku zo zmluvy, ako i práva spotrebiteľa.

Podľa § 5b 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Zároveň zmluva o spotrebiteľskom úvere pre svoju platnosť musí spĺňať i základné náležitosti právneho

úkonu ustanovené v § 37 ods. 1 OZ, týkajúce sa vôle (musí byť uzatvorená slobodne a vážne) a
prejavu vôle (musí byť určitá a zrozumiteľná), inak je absolútne neplatná. Pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa §
4 a na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie (§ 3 ods. 5 Zákona
o spotrebiteľských úveroch).

Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa
31.3.2005 uzatvorili úverovú zmluvu, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni finančný úver
na kúpu tovaru. Neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy boli i úverové zmluvné podmienky
navrhovateľa a odporkyňa svojím podpisom potvrdila, že je s nimi oboznámená, že sú jej zrozumiteľné,

považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. Rovnako tak vychádzajúc z
obsahu predmetnej úverovej zmluvy odporkyňa podľa predtlače nachádzajúcej sa v dolnej časti zmluvy
je uvedené v bode 5, zároveň uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru vydaním platobnej
karty a v zmysle a za podmienok ustanovení hlavy č.8, 9, 10 a 11 úverových zmluvných podmienok, ktoré
tvoria nedeliteľnú súčasť zmluvy a úverovým rámcom vo výške 30 000,- Sk pravidelnými mesačnými

splátkami vo výške 1200,- Sk. Uplatnený nárok navrhovateľ nevyvodzuje zo samotnej úverovej zmluvy,
ale práve podľa neho zo zmluvy o revolvingovom úvere. Pre absenciu individualizácie zmluvy o
revolvingovom úvere v smere náležitostí požadovaných ust. § 4 ods. 2, 3 zákona o spotrebiteľských
úveroch a s tým súvisiacim nedostatkom jej písomnej formy predpísanej zákonom k uzatvoreniu platnej
zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere účastníkmi konania nedošlo. Jej neplatnosť vyplýva i

z ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Tento záver nie je spôsobilý spochybniť
skutočnosť, že podpisom úverovej zmluvy, ktorou navrhovateľ poskytol odporkyni sumu 3.290,- Sk
€ z titulu spotrebiteľského úveru, odporkyňa zároveň podpisovala, že s navrhovateľom uzatvára
i zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru tak, ako to bolo uvedené v dolnej časti tejto zmluvy.

Bez pochyby totiž ide o tzv. formulárovú zmluvu, pre ktorú je charakteristické, že jej obsah nie je
výsledkom dohody zmluvných strán, ale tento bol vopred určený navrhovateľom v postavení dodávateľa
bez toho, aby odporca v postavení objednávateľa mal možnosť ju ovplyvniť. Posudzovaná zmluva
svojím rozsahom, štruktúrou, ako i voľbou písma je štandardnou adhéznou zmluvou, pre ktorú je
typický dlhý neprehľadný text napísaný miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom s odkazom na úverové

zmluvné podmienky tvoriace jej neoddeliteľnú súčasť v rozsahu 3 strán, obdobne napísané nečitateľným
písmom bez zrejmého zvýraznenia jednotlivých častí, vrátane zmluvných podmienok týkajúcich sa
revolvingových úverov. S ohľadom k predostrenému spôsobu vyhotovenia zmluvy a jej štylizáciu je
preto dôvodný záver, že odporkyňa v postavení priemerného spotrebiteľa ani nemohol vedieť, že spolu
s úverovou zmluvou uzatvára i ďalší záväzkový vzťah s navrhovateľom a to zmluvu o revolvingovom

úvere. V tomto smere navrhovateľom predkladané úvahy preto považoval za nenáležité, keď naopak je
potrebné vychádzať z toho, že určitosť písomného prejavu je objektívna kategória a prejav vôle by nemal
vzbudzovaťdôvodnépochybnostianimedziúčastníkmiprávnehovzťahu,aniuosôbnezúčastnenýchna
ich zmluvnom vzťahu. V tomto smere súd poukazuje na viaceré rozhodnutia súdov o rovnakej právnej
veci, napr. rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k.25Co/193/2013.

Na základe uvedeného má navrhovateľ nárok na vrátenie poskytnutých prostriedkov titulom
bezdôvodnéhoobohatenia,pričomkichposkytovaniudošlovrokoch2005až2010vzhľadomnaprehľad
čerpania vybermi z bankomatov odporkyňou, preto vzhľadom na inštitút premlčania nároku, na ktorýsúd prihliadol v zmysle ustanovenia § 5b z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, súd návrh zamietol.
Premlčacia doba začala plynúť od poskytnutia finančných prostriedkov teda od samotného obohatenia
sa zo strany odporkyne a teda trojročná premlčacia doba, ktorej začiatok bol v roku 2005 až do roku

20101, kedy odporkyňa posledný krát čerpala prostriedky dňa 27.1.2010, vzhľadom na podanie návrhu
dňa 4.3.2014 je zákonným dôvodom, pre ktorý je predmetný nárok premlčaný. Na základe uvedeného
súd predmetný návrh ako nedôvodne podaný zamietol .

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142ods. 1 O.s.p. tak, že ich plne úspešnej odporkyni

v konaní nepriznal, pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V prípade vedľajšieho účastníka na strane odporkyne sú dané dôvody osobitného zreteľa v zmysle
§ 150 ods. 1 OSP neumožňujúce tomuto účastníkovi priznať ním vyčíslenú. Náhradu trov právneho
zastúpenia a to s prihliadnutím na obsah ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá OSP. Hlavnou a v
podstate jedinou príčinou takéhoto postupu súdu je ten fakt, že uplatňované trovy právneho zastúpenia

vedľajšieho účastníka postrádajú v sebe základný aspekt pre ich priznanie, ktorým je účelnosť takto
vynaložených trov právneho zastúpenia. Oznámenie o vstupe do konania je formulované absolútne
všeobecne bez aspoň jedného špecifického prvku odlišujúceho tento spotrebiteľský spor od iných.
Vedľajší účastník v oznámení o vstupe do konania okrem mena a priezviska odporcu, výšky predmetu
sporu a spisovej značky prvostupňového konania neovládal žiadne iné identifikačné údaje (adresa,

dátum narodenia). V tomto konaní je možné predpokladať, že vedľajší účastník vystupuje na strane
odporkyne bez jej vedomia. Odporkyňa nemala možnosť vyjadriť sa ani k tomu, či vôbec súhlasí
so zastupovaním vedľajšieho účastníka advokátskou kanceláriou. Súd v žiadnom prípade nepopiera
možnosť vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť advokátom, resp. advokátskou kanceláriou,
avšak takýto procesný vzťah medzi týmito dvoma subjektmi musí hodnotiť najmä z pohľadu účelnosti,

pretože ak by musel právny zástupca zastupovať združenia na ochranu spotrebiteľa v každom prípade,
v podstate by nebol dôvod na pribratie združenia do konania v pozícii vedľajšieho účastníka na stranu
odporkyne. Združenie na ochranu spotrebiteľa je profesijným združením, ktorého zmyslom je podľa
zákona č. 250/2007 Z. z. a zákona č. 384/2008 Z. z. hájenie záujmov spotrebiteľa. Súd ďalej zastáva ten
názor, že náhrada trov právneho zastúpenia za určitý advokátom vyúčtovaný úkon právnej služby nie je

možné pre neúčelnosť priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje, a to tak uvedením
nových a procesne významných skutočností, pričom zároveň v sebe neodráža priamy postoj vedľajšieho
účastníka k prejednávanej veci.

Rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku. Je výlučne

vecou súdu, aby posudzoval úspech procesných strán v súdnom konaní ako aj účelnosť vynaložených
trov. Pre všetky prípady rozhodovania o náhrade trov konania v občianskoprávnom konaní platí
všeobecný princíp, že možno priznať náhradu iba tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva. Aj keď za takéto náklady je vždy treba považovať odmenu za profesionálne
zastupovanie účastníka advokátom. Rozhodovanie o náhrade trov súdneho konania je integrálnou

súčasťou súdneho konania ako celku.

Právo na poskytnutie právnej pomoci a náhrada trov konania, vrátane tých, ktoré sú spojené so
zastupovaním advokátom, sú dve rôzne veci, ktoré síce spolu súvisia, ale možno ich oddeliť.

Hlavnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o trovách konania, je však zásada úspechu vo veci.
Ústavný súd už k tejto otázke judikoval, že pomeriavať úspech a neúspech vo veci nemožno len tým, ako
bolo o konkrétnom návrhu rozhodnuté, ale je treba ho posudzovať v širších súvislostiach. V rozhodnutí
IV. ÚS 1/04 zo dňa 13. 01. 2005 Ústavný súd zdôraznil, že ani rozhodovanie o trovách konania nesmie
byť len mechanickým posudzovaním výsledku sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia vo veci.

Rozhodnutie o trovách konania má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania (ÚS
ČR I. ÚS 257/05).Súdy sú pri rozhodovaní o náhrade trov konania povinné prihliadať najmä na účel súdneho konania,
ktorým je poskytovanie ochrany subjektívnym právam. Pri skúmaní účelnosti vynaložených trov konania
na zastupovanie účastníka či vedľajšieho účastníka advokátom je súd povinný skúmať, či ide o účelné či

dôvodne vynaložené trovy. Vždy je pritom treba prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu. V prípade, že
vedľajším účastníkom na strane odporcu, ktorý je spotrebiteľom ako fyzická osoba, v konaní, v ktorom
je predmetom sporu problematika ochrany práv spotrebiteľa, je Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov, ktoré je právnickou osobou a jeho hlavnou náplňou činnosti je hájiť záujmy a ochrana
spotrebiteľov, vyvstáva otázka, či takýto vedľajší účastník, ak sa nechá zastupovať v súdnom konaní

advokátom, v prípade úspechu účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, ide o účelne
vynaložené náklady spojené s jeho právnym zastupovaním. Právna problematika tohto sporu teda úzko
súvisí s hlavným predmetom činnosti tohto vedľajšieho účastníka. Ak sa takýto vedľajší účastník, ktorý
je zo zákona oprávnený vstupovať ako vedľajší účastník do súdneho konania na strane účastníka, ktorý
je spotrebiteľom, nechá zastupovať v spore advokátom, na čo má plné právo, neznamená to však, že v
prípade úspechu účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník v spore vystupuje, má vedľajší účastník

automaticky právo na náhradu trov právneho zastúpenia.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na právnu argumentáciu v náleze Ústavného súdu Českej republiky
zo dňa 25. júla 2012 sp. zn. I.ÚS 988/12, s ktorou sa stotožňuje, v ktorom ústavný súd uviedol:
„Pravidlo, podľa ktorého možno úspešnej procesnej strane priznať náhradu iba účelne vynaložených

trov, sa vzťahuje na akékoľvek trovy konania, teda aj na trovy spojené so zastupovaním advokátom
(na odmenu za zastupovanie, paušálnu náhradu hotových výdavkov a náhradu za daň z pridanej
hodnoty). Za účelne vynaložené trovy v zmysle § 142 ods. 1 OSP možno považovať iba také trovy, ktoré
musela procesná strana nevyhnutne vynaložiť, aby mohla riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené
subjektívne právo pred súdom. Trovy spojené so zastupovaním advokátom spravidla budú tomuto

vymedzeniu zodpovedať. Tomuto pravidlu však nemožno prisudzovať absolútnu, bezvýhradnú povahu;
môžu sa vyskytnúť aj situácie, za ktorých trovy spojené so zastupovaním advokátom nebude možné
považovať za nevyhnutné na riadne uplatňovanie alebo bránenie práva pred súdom. O takýto prípad
pôjde najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom“.

Z koncepcie zákonne vymedzených cieľov združení podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa vyplýva, že okrem iných čiastkových cieľov upravených v cit. zákone, združenie môže
na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní
jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa. Uvedeným zákonodarca
rozšíril subjekty, ktoré v špecifických právnych vzťahoch (spotrebiteľské vzťahy) môžu zastupovať

spotrebiteľa pri hájení jeho záujmov. Inými slovami, zákon bez inak želateľnej, ale nie nevyhnutnej
konkretizácie fungovania a náležitého odborného zloženia združenia (personálny substrát združenia)
považuje združenie za odborníka v spotrebiteľských právnych vzťahoch a na tento účel mu za splnenia
stanovenýchpodmienokposkytujeprostredníctvomministerstvapríslušnúpodporu(§25ods.6cit.zák.).
Teda bez ohľadu na skutočnosť, či personálny substrát združenia, hájaceho záujmy spotrebiteľa má,

alebo nemá odborne zdatných zástupcov (v širšom zmysle slova), alebo či sa združenie dá v konaní
zastúpiť zástupcom (napr. advokátom), považuje ho za subjekt, ktorý je odborníkom vo veci.

Občianske združenie vystupovalo v konaní bezpochyby ako vedľajší účastník a ako taký sa nechal
právnezastúpiťadvokátomtak,žehopísomnesplnomocnilnazastupovanievkonaní.Vosvojejpodstate

združenie - odborník, ako subjekt práva, ktorého predmetom konania je ochrana práv spotrebiteľa
sa dal zastúpiť právnym zástupcom - advokátom. Súd konštatuje, že napriek tomu, že v konaní
sa vedľajší účastník mohol dať zastúpiť ďalším práva znalým odborníkom, dôsledky uvedeného, v
rovine náhrady trov konania v súdnom konaní, nerezultujú v účelnosť takýchto trov konania (konkrétne
trov právneho zastupovania), ktoré v konaní vedľajšiemu účastníkovi mohli vzniknúť. Uvedený záver

súd opiera o vyššie uvedené a zdôrazňuje, že vedľajší účastník (združenie) je zo svojej podstaty
subjektom práva a účastníkom konania, ktorý je odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv
spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné zastupovanie nie je možné charakterizovať ako účelné. Ak sú
svojím charakterom vznikajúce trovy konania neúčelné, nemožno takúto neúčelnosť pripisovať na
škodu, aj keď neúspešného účastníka konania, v tomto prípade navrhovateľa. Absurdnosťou, celú vec

dokresľujúcou môže byť fakt, že v konaní sa ako vedľajší interventi zúčastnia hneď dva alebo viac
ochranných spotrebiteľských združení, čo by pri argumentácii ad absurdum a prístupom súdu spôsobilo,
že zo zastupovania by vznikla „živnosť“ združení s napojením na advokátske subjekty.Paušálny vstup občianskeho združenia do mnohých konaní, v ktorých vystupujú ako navrhovatelia
týmto združením označené subjekty bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov
vedľajšieho účastníka, nepovažuje súd za dôkaz o vôli združenia naplniť cieľ OZ. Všeobecný vstup tohto

združenia do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania,
najmä keď sa združenie dalo zastúpiť advokátom a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana
práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho
zastúpenia. Plná moc pre právneho zástupcu je paušálna bez bližšej špecifikácie ku konkrétnemu
prípadu.

Vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich vyhodnotil ako
neúčelné a nehospodárne. Súd sa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zaoberal účelnosťou a
hospodárnosťou vynaložených trov a zvážil aj aplikáciu ust. § 150 OSP. Je potrebné zohľadniť tú
skutočnosť, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa, musí byť sám z podstaty svojej
existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach spotrebiteľských veciach, keďže má
vo svojich radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie. V tomto smere zastal názor, že trovy právneho

zastúpenia vedľajšieho účastníka jednoznačne nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie
alebo bránenie práva, a poukazuje na aplikáciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150
OSP.

Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie týchto trov spočívajú v charaktere tohto sporu

(spotrebiteľský), jeho značnej početnosti ako aj v tom, že podania navrhovateľa vo veci náhrady trov
konania priznaných vedľajšiemu účastníkovi sú taktiež vzhľadom na svoj obsah do určitej miery rovnaké.
Súd s prihliadnutím na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 OSP ods. 1
OSP, ktoré sú uvedené vyššie, nepriznal, pretože ich vyhodnotil ako neúčelne vynaložené na uplatnenie
a bránenie práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.