Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/880/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814204864
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814204864.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporkyni: M. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom
J. XXX/XX, C., o zaplatenie 1.678,26 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. júla 2014, č. k. 16C/71/2014-25, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým uplatnil proti odporcovi nárok na zaplatenie 1.678,26
eur s príslušenstvom po skutkovom zistení, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský úver, uzavretý
podľa zákona č. 258/2001 Z. z., na ktorú sa v zmysle § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z. hľadí ako na spotrebiteľskú zmluvu podľa §
52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Z predloženej žiadosti/zmluvy o poskytnutí revolvingového
úveru/zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú odporkyňa podpísala dňa 24.8.2007 a navrhovateľ dňa
31.8.2007, možno ustáliť, že niet pochýb o tom, že v danom prípade účastníci mienili uzavrieť
individuálne špecifikovanou zmluvou o spotrebit. úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni
úver vo výške 30.000,- Sk za podmienok uvedených v bode 6 uvedenej zmluvy o revolvingovom úvere.
V tej súvislosti je však potrebné uviesť, že v čase podpísania zmluvy odporkyňou, resp. žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru odporkyňou, bola podpísaná len časť 5 uvedenej zmluvy, t.j. údaje
o požadovanom revolvingovom úvere v Sk /kde je uvedené v zátvorke poznámka vyplňte/, pričom bod
6 údaje o schválenom revolvingovom úvere v Sk, /kde je uvedené v zátvorke poznámka nevyplňujte/,
boli do zmluvy dopísané až po podpise žiadosti odporkyňou, a to navrhovateľom dňa 31.8.2007 a
zároveň bolo odporkyni zaslané oznámenie veriteľa o schválení úveru zmluvy o revolvingovom úvere
č. 840001036 z 31.8.2007, kde sú uvedené jednostranne navrhovateľom údaje o schválenom úvere
vo výške 30.000, -Sk a o schválenom revolvingovom úvere vo výške 43.488,- Sk, ktoré oznámenie
veriteľa už odporkyňa nepodpisovala. Touto zmluvou však podľa názoru súdu navrhovateľ v ďalších
ustanoveniach zmluvy vopred vnútil konajúcej osobe - odporkyni aj iný úkon než iba ten, ktorý bol
v danom okamihu vo sfére jej záujmu (získanie úveru vo výške 30.000,- Sk). Ako totiž vyplýva z
danej predtlače zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru, konajúca osoba - odporkyňa
sa súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísala aj pod tú časť predtlače
listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, a ktorý mal vzniknúť až v budúcnosti. Teda,
ak chcel odporkyňa získať úver vo výške 30.000,- Sk , čo bolo jej primárnou pohnútkou k vstupu
do právneho vzťahu s navrhovateľom, nemala na výber a musela podpísať predloženú predtlač listiny,

ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu- poskytnutie revolvingu. V tomto prípade
sa tak dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného
vzťahu s navrhovateľom ako bolo primárne vo sfére jeho záujmu (spotrebiteľ je tak sústredený jedine na
primárny právny úkon, v prejednávanej veci získanie úveru , pričom v dôsledku nemožnosti akejkoľvek
zmeny predtlače predloženej listiny koná neuvážene a nevedome aj s účinkami smerom k uzavretiu
sekundárneho právneho úkonu, s čím dodávateľ už vopred kalkuluje). Uvedené sa týka v ďalšom
nepochybne aj vôle spotrebiteľa byť viazaný bodom 8 zmluvy o revolvingovom úvere, v ktorom bode
účastníci odkázali na opravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou tejto žiadosti / zmluvy a v tej súvislosti i s článkom 4 zmluvných dojednaní,
zmluvy o revolvingovom úvere, kde sa dohodol revolving, ktorým je automatické navýšenie schváleného
úveru o 12-násobok schválenej mesačnej splátky úveru pri úvere so splatnosťou 12 a 18 mesiacov,
resp. 18-násobok schválenej mesačnej splátky úveru pri úvere so splatnosťou 24 a 30 mesiacov, resp.
24-násobok schválenej mesačnej splátky úveru pri úvere so splatnosťou 36,42 a 48 mesiacov. Napriek
tomu, že dlžník v uvedenej zmluve v bode 8 prehlásil, že sa so zmluvnými dojednaniami zoznámil a
nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, zároveň v uvedenom bode 8 vzal výslovne
na vedomie a súhlasil s tým, že ním požadovaná poskytnutá čiastka je maximálna, a že spoločnosť
PROFIREAL Slovakia, s.r.o. je oprávnená po vyhodnotení údajov dlžníka poskytnutú čiastku úveru
jednostranne znížiť, upraviť výšku, počet a splatnosť jednotlivých splátok úveru. V uvedenej žiadosti
o poskytnutie revolvingového úveru, ktorú podpísala odporkyňa 24.8.2007, a to z článku 5 uvedenej
žiadosti vyplýva, že odporkyňa žiadala o poskytnutie úveru vo výške 30.000,- Sk a v predmete jej záujmu
nebolo poskytnutie revolvingu v zmysle článku 4 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere.
Schválenú výšku revolvingového úveru dopísal do žiadosti navrhovateľ dňa 31.8.2007, a to do bodu 6
uvedenej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, pričom v bode 2.2 zmluvných dojednaní zmluvy
o revolvingovom úvere sa dohodlo, že veriteľ bol síce povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa
o schválení úveru s tým, že ak veriteľ nepošle dlžníkovi oznámenie o schválení úveru a jednu kópiu
zmluvy o revolvingovom úvere, podpísanú zo strany veriteľa dlžníkovi do 30 dní od dňa podpísania
zmluvy o revolvingovom úvere dlžníkovi, nemá dlžník právo na poskytnutie úveru zo strany veriteľa a
zmluva o revolvingovom úvere sa od začiatku zrušuje. Vychádzajúc z uvedeného a zo znenia ust. §
497 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky, čo v danom prípade podľa názoru súdu splnené nie, keďže
zmluva neobsahuje záväzok veriteľa poskytnúť úver v určitej výške, má súd za to, že v danom prípade
nedošlo k uzavretiu medzi účastníkmi osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by bol tento záväzkový
vzťah bezpodmienečne individualizovaný, a to v zmysle ust. § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z.z.,
a teda podľa názoru súdu v danom prípade nedošlo ani k dodržaniu predpísanej písomnej formy,
ako to požaduje ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., a preto je podľa názoru súdu zmluva o
revolvingovom úvere, na ktorú navrhovateľ poukazuje, aj z tohto dôvodu neplatná (rovnako aj podľa ust.
§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z tých istých dôvodov súd považuje za neplatnú i tú časť zmluvy
resp. zmluvných dojednaní, zmluvy o revolvingovom úvere, kde sa dohodli podmienky poskytnutia
revolvingu, a to článok 4 uvedených zmluvných dojednaní, na základe ktorých dojednaní dňa 7.5.2009
navrhovateľ poskytol odporkyni automaticky revolving, ktorý jej bol vyplatený v sume 606,29 eur. Na
základe uvedených zistení okresný súd dospel k záveru, že uplatnený nárok navrhovateľa je potrebné
považovať za nárok z bezdôvodného obohatenia odporkyne podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka. Odporkyni bola poskytnutá suma 30.000 Sk, čo predstavuje 995,82 eur a suma 606,29 eur
spolu 1.602,11 eur, na ktorú má navrhovateľ nárok voči odporkyni, ako na jej bezdôvodné obohatenie.
Podľa klientskej karty vystavenej navrhovateľom, odporkyňa plnila navrhovateľovi v splátkach sumu vo
výške 1.930,74 eur, teda na strane odporkyni nevzniklo žiadne bezdôvodné obohatenie, preto bol návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý. Napokon okresný súd konštatoval, že v prejednávanej
veci odporkyňa dôvodne uplatnila aj námietku premlčania nároku navrhovateľa, ktorú, za situácie, že
je zmluva platná, bolo potrebné posudzovať podľa § 101 Občianskeho zákonníka (trojročná premlčacia
doba). Oznámenie o zosplatnení bolo odporkyni doručené dňa 31.05.2010, návrh podal navrhovateľ na
súd až dňa 13.03.2014, preto aj s poukazom na uvedené bol návrh navrhovateľa zamietnutý. O náhrade
trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkovi, ktorý si uplatnil náhradu
trov konania - navrhovateľovi, ich nepriznal, keďže bol v konaní v celom rozsahu neúspešný.

Proti tomuto rozsudku navrhovateľ podal včas odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Deklaroval, že uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a) v

spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p., podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p. Namietal záver
súdu o tom, že odporca nemal záujem o uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, lebo on mal záujem o
uzavretie, resp. poskytnutie úveru, avšak nie o poskytnutie revolvingu. Závery súdu o nedostatku vôle
na strane odporcu nemajú podklad v žiadnom dôkaze. Súd si nedostatočne ujasnil, čo je podstatou
zmluvného vzťahu, za akých podmienok sa poskytuje úver, za akých revolving.

Samotný odporca uviedol, že nežiadal o poskytnutie revolvingu (lebo jeho poskytnutie bolo
automatické), nie však, že by nechcel uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere. Súd si v tomto smere
nesprávne vyjasnil, čo predstavuje vôľu odporcu, ako bola prejavená a ako ju treba posudzovať podľa
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie §
35 ods. 2 Občianskeho zákonníka určuje pri výklade písomného právneho úkonu dva podstatné prvky
výkladu, kedy sa má prihliadať na vôľu toho, kto právny úkon urobil (prvý prvok), pokiaľ táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom (druhý prvok). Z hľadiska výkladu uvedeného ustanovenia, a tiež podstaty
slovného vyjadrenia právneho úkonu, je teda zrejmé, že druhý prvok považuje zákonodarca za základný
pri interpretácii právneho úkonu. Vôľu konajúceho subjektu síce neponecháva stranou, ale (keďže ide
o vnútorný psychický stav konajúcej osoby) berie do úvahy práve jej vonkajší prejav. Namietal ďalej
záver okresného súdu, kedy zmluva nemá obsahovať záväzok veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky
do určitej sumy. Výška úveru je totiž v každom okamihu trvania zmluvy známou (po vyplatení úveru
je to práve jeho suma, po vyplatení revolvingu suma, zodpovedajúca súčtu úveru a revolvingu atď.). Z
ust. § 497 Obchodného zákonníka vyplýva, aby zmluva vyjadrovala požiadavku na záväzok veriteľa
poskytnúť peňažné postoreidky do určitej sumy. Zákonná úprava v tomto smere teda vyžaduje určenie
sumy (ako maximálnej hranice), do ktorej môže byť úver poskytnutý. Súd sa vôbec nevysporiadal
s obsahom zmluvy, teda nie je z rozsudku možné zistiť, prečo údaje v zmluve nepostačujú a ako ich
súd zohľadnil vo svojich záveroch o tom, že zmluva neobsahuje záväzok veriteľa poskytnúť mu určitú
sumu úveru. Dlžník si zmluvou o revolvingovom úvere vytvára právny nárok nielen na poskytnutie
úveru, ale aj na poskytnutie revolvingu, a to bez toho, aby musel o poskytnutie ďalších peňažných
prostriedkov opakovane žiadať. Samotná zmluva o revolvingovom úvere tiež nezaväzuje dlžníka
k povinnosti revolving nutne a v každom prípade aj prijať. Práve možnosť jeho jednostranného
vypovedania mu umožňuje to, že ak sa počas splácania úveru rozhodne uvedené nárokovateľné
vyplatenie prostriedkov nevyužiť, tak vo forme výpovede revolvingu tak môže aj urobiť. Z obsahu
rozsudku je zrejmým, že súd svoje tvrdenia nezakladá na argumentácii zákonom, ale postupom, ktorého
oporu v základných princípoch právneho poriadku ako je zmluvná sloboda by bolo hľadané len ťažko.
T o dokumentuje aj zákon o spotrebiteľských úveroch, či už zákon č. 258/2001 Z. z. alebo neskôr
prijatý zákon č. 129/2010 Z. z. Z arbitrárnych záverov súdu o tom, že by zmluva nemala obsahovať
záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky v určitej výške, následne vyplývajú aj závery
o nedodržaní písomnej formy zmluvy, čo výslovne namieta. Súčasťou základného práva na spravodlivé
konanie podľa § 46 ods. 1 Ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 predmetného Dohovoru je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, IV.
ÚS 115/03). Navrhovateľ uvádza, že odôvodnenie súdu o neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere
nespĺňa kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle ústavnoprávnych
princípov a noriem.

Odporkyňa nevyužila svoje právo na písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je vecne správny, a preto je potrebné ho potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní navrhovateľa
rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého
pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že v prejednávanom prípade odporkyňa v konaní pred okresným
súdom uplatnila námietku premlčania nároku navrhovateľa, ktorú okresný súd posudzoval podľa § 107
ods. 1, resp. § 101 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že námietka premlčania nároku bola
uplatnená opodstatnene, a to tak v prípade premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia

za situácie, že je zmluva neplatná, tak aj v prípade platnej zmluvy. Dospel k takémuto záveru po
zistení, že navrhovateľ zosplatnil úver. Oznámenie navrhovateľa o zosplatnení bolo doručené odporkyni
31.05.2010, navrhovateľ podal návrh na súd až 13.03.2014, teda zjavne po uplynutí premlčacej doby,
ktorá sa posudzuje podľa Občianskeho zákonníka, ustanovení § 107 ods. 1 (dvojročná premlčacia doba)
resp. § 101 (trojročná premlčacia doba).

Za týchto okolností, z aspektu hospodárnosti konania, už nebolo potrebné sa zaoberať odvolaním
navrhovateľa z hľadiska ďalších odvolacích dôvodov. Je totiž zjavné, že nárok navrhovateľa je
premlčaný, a to s poukazom na zistenia okresného súdu, ktoré korešpondujú aj so zisteniami
odvolacieho súdu, preto nebolo potrebné sa zaoberať vecnou stránkou prejednávanej veci.

Pre úplnosť je potrebné dodať, že zákonom č. 102/2014 Z. z. ako bod 11 čl. VIII bol do zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zavedený nový § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku
alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj
keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Ide o legislatívne vyjadrenie princípu ochrany slabšej strany, konkrétne spotrebiteľa v právnych
vzťahoch. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2014. V zákone k tejto otázke nie je žiadna
intertemporálna úprava, preto vzhľadom na charakter citovanej právnej úpravy, ktorý upravuje
oprávnenie (aj povinnosť) súdu ex offo prihliadať na právne skutočnosti v uvedenom ustanovení, teda
aj na existenciu premlčania uplatneného nároku, a to aj vo veciach, v ktorých vznikli právne vzťahy
zo spotrebiteľských zmlúv pred účinnosťou uvedeného zákona. Ide totiž o predpis, upravujúci postup
súdu, teda má charakter procesného predpisu, ktorý treba uplatniť v čase aplikácie, ak nie sú uvedené
intertemporálne úpravy.

Zákonom č. 102/2014 Z. z. boli vykonané zmeny aj v Občianskom zákonníku. Podľa článku II bod 1
v § 52 ods. 2 sa na konci pripojila veta: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva“. Uvedená právna úprava je účinná od 13. júna 2014.

Citovaná úprava nemá intertemporálnu úpravu, preto platí, že súd je povinný aplikovať na právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ predpisy Občianskeho zákonníka, teda aj ustanovenia o premlčaní,
ako ich správne na námietku odporkyne aplikoval okresný súd.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Úspešná odporkyňa nárok na náhradu trov konania neuplatnila, preto podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1
a § 151 ods. 1 jej náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .