Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 23, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1T/8/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515010016
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8515010016.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 23. februára
2015 v Starej Ľubovni, v trestnej veci proti obž. ml. A. G. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
d/ Tr. zák. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný ml. A. G., nar. XX.X.XXXX v Q. K., trvale bytom E. XX, okres Q. K., žiak VII. ročníka ZŠ
s MŠ E.,

j e v i n n ý, ž e

dňa 8.8.2014 v čase okolo 9.30 hod. v katastrálnom území obce E., okres Q. K., v lesnom poraste z
parcely registra C parc. č. XXXX, ktorá patrí do lesného pôdneho fondu, vyrúbal a odcudzil 14 kusov
drevnej hmoty druhu jelša o stredovom priemere 0,08 metra v množstve 0,25 m3, čím spoločnosti
Vojenské lesy a majetky SR - štátny podnik, IČO: 31577920, Lesnícka 23, Pliešovce, spôsobil škodu
vo výške 6,50 eur,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a takou vecou je drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného
pôdneho fondu,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona.

Z a t o mu s ú d u k l a d á :

Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 117 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods.
2, ods. 3 Trestného zákona pri zistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného
zákona a nezistení priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, trest odňatia slobody na 1 /
jeden/ mesiac.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 1 /jeden/ rok.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 20.1.2015 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa obžalobu na ml. A. G. pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom
skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby.

Na hlavnom pojednávaní dňa 23.2.2015 obžalovaný po prednesení obžaloby a po príslušnom poučení
urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., následne odpovedal pri postupe súdu
podľa § 257 ods. 5 Tr. por. na všetky položené otázky „áno“, na čo súd po súhlasnom vyjadrení
prokurátorky, zástupkyne orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zákonného zástupcu
obžalovaného i obhajcu obžalovaného vyššie uvedené vyhlásenie obžalovaného postupom podľa § 257
ods. 7 Tr. por. uznesením prijal, pričom zároveň podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie v
rozsahu obžalovaným priznaného spáchania skutku nevykoná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako
aj s poukazom na to, že v tomto konaní nebol uplatňovaný nárok na náhradu škody, ani nebolo navrhnuté
uloženie ochranného opatrenia obžalovanému, súd vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a prečítaním listinných dôkazov.

Súd prijal vyhlásenie obžalovaného, že vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom
súhlas s prijatím tohto vyhlásenia bol daný tak zo strany prokurátorky, ako aj na hlavnom pojednávaní
prítomnej zástupkyne orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zákonného zástupcu
obžalovaného i jeho obhajcu, vina obžalovaného je preukazovaná príslušnými v konaní zabezpečenými
dôkazmi (ktoré už súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného v zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. nevykonával),
pričom samotná skutočnosť, že obžalovaný vzhľadom na jeho vek v čase spáchania skutku bol spôsobilý
rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie ovládať (teda, že bol trestne zodpovedný)
vyplýva zo znaleckého posudku PhDr. Márie Jancurovej č. 36/2014, a teda bolo možné na základe
uvedených skutočností prijať vyššie uvedené vyhlásenie obžalovaného, ako aj v konečnom dôsledku
uznať obžalovaného vinným zo spáchania skutku kladeného mu v obžalobe za vinu.

Po vykonanom dokazovaní k otázke trestu, prokurátorka navrhla uložiť obžalovanému podmienečný
trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby; zástupkyňa orgánu sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately sa priklonila k návrhu prokurátorky; obžalovaný a jeho zákonný zástupca sa k otázke
trestu nevyjadrili; obhajca obžalovaného poukázal na vek obžalovaného v čase spáchania skutku v
dôsledku čoho si obžalovaný podľa neho neuvedomil závažnosť svojho konania a jeho následky, ďalej na
výšku spôsobenej škody 6,50 eur, v dôsledku čoho podľa obhajcu možno spáchaný skutok hodnotiť ako
prečin menšej spoločenskej nebezpečnosti, uviedol, že obžalovaný drevo dobrovoľne odovzdal a sám
ho zaniesol na polesie, čím podľa obhajcu škodu nahradil; poukázal na to, že podľa jeho názoru samotné
prejednanie veci pred súdom postačí dostatočne na nápravu obžalovaného a navrhol postupom podľa
§ 98 písm. a/ Tr. zák. upustiť u obžalovaného od potrestania; k navrhovanému trestu odňatia slobody
zo strany prokurátorky uviedol, že podľa neho by išlo o neprimerane prísny postup najmä s ohľadom na
účel trestu a zásady ukladania trestu u mladistvých; pre prípad potrestania navrhol uložiť alternatívne
tresty, napr. trest
.povinnej práce, alebo peňažný trest, kde podotkol, že i keď obžalovaný peňažné prostriedky nemá, jeho
otec je ochotný takýto trest uhradiť; navrhol priznať obžalovanému poľahčujúce okolnosti podľa § 36
písm. b/, j/, k/ a l/ Tr. zák.; súčasne vzhľadom na obsah záverečnej reči prokurátorky poukázal na to, že v
tomto konaní obžalovaného za inú činnosť trestať nemožno, pričom bude trestaný v ďalších konaniach,
kde by sa mu odsúdenie prirátalo na ťarchu a bol by trestaný dvakrát.

Čo sa týka obhajcom obžalovaného navrhovaného postupu podľa § 98 písm. a/ Tr. zák., treba poukázať
na to, že na daný postup v tomto prípade neboli splnené podmienky. Obžalovaný síce spáchal prečin,
vyjadril ľútosť nad jeho spáchaním, avšak nebola na jeho strane zistená žiadna konkrétna účinná snaha
po náprave - naopak, v rámci dokazovania bolo zistené, že obžalovaný sa mal po spáchaní skutku
kladeného mu v tejto veci za vinu dopustiť (dňa 7.11.2014) ďalšieho konania právne kvalifikovaného ako
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Tr. zák., pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie 15.1.2015
(ORP-11/PD-SL-2015, vec prejednáva OO PZ Podolínec), ktorú skutočnosť obžalovaný, či jeho zákonný
zástupca alebo obhajca, nijako nenamietal, ani len nepoukazoval na prípadnú nedôvodnosť tohto jeho
ďalšieho trestného stíhania. Samozrejme i keď sa na obžalovaného v spomenutom ďalšom prípade jeho
trestného stíhania hľadí ako na nevinného pokým jeho vina nebude právoplatne vyslovená odsudzujúcim
rozsudkom, nemožno pri zvažovaní prípadného postupu podľa § 98 písm. a/ Tr. zák. danú skutočnosť
opomenúť, pričom pokiaľ je obžalovaný v inej veci minimálne dôvodne podozrivý zo spáchania ďalšej

trestnej činnosti (naviac rovnakého druhu ako v prípade už podanej obžaloby) nemožno dospieť k
záveru, že by po spáchaní skutku kladeného mu v tomto konaní za vinu prejavoval účinnú snahu
po náprave, o to viac, že v danom prípade nebolo súdu preukázané žiadne iné konkrétne konanie
obžalovaného, ktorým by bola preukázaná jeho účinná snaha po náprave následkov ním spáchaného
skutku.

K otázke alternatívnych trestov možno uviesť, že by v danom prípade s ohľadom na spáchaný čin
prichádzali do úvahy obhajcom uvedené trest povinnej práce alebo peňažný trest. Čo sa týka trestu
povinnej práce - v tomto smere neboli splnené podmienky pre jeho uloženie, nakoľko obžalovaný v celom
konaní nevyjadril súhlas s uložením takéhoto trestu (navyše minimálne s ohľadom na analógiu zákona
treba poukázať na to, že v zmysle § 11 ods. 4 Zákonníka práce je zakázaná práca fyzickej osoby vo veku
do 15 rokov alebo práca fyzickej osoby staršej ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky,
a teda i danú skutočnosť treba v prípade obžalovaného podľa súdu zohľadniť a preto taktiež by nebolo
možné obžalovanému, nakoľko neukončil doposiaľ povinnú školskú dochádzku, v tomto prípade uložiť
takýto druh trestu - to, že ide o trest, ešte nezakladá podľa súdu dôvod na to, aby obžalovaný v rámci
trestu pracoval, pokiaľ iný všeobecne záväzný právny predpis práve s ohľadom na povinnú školskú
dochádzku prácu ako takú za vyššie uvedených podmienok zakazuje). Čo sa týka peňažného trestu,
samotný obžalovaný na hlavnom pojednávaní na otázku jeho obhajcu uviedol, že nemá peniaze, ani
si ich zarobiť nevie, preto uloženie peňažného trestu obžalovanému by od počiatku bolo neúčelné a
nemožno akceptovať tvrdenie obhajcu, že otec obžalovaného je ochotný takýto trest uhradiť - trest má
postihnúť páchateľa - v danom prípade obžalovaného, nie jeho otca (obžalovaný však preukázateľne
nemá žiadny príjem, nevie ho zabezpečiť, ani nemá podľa prečítaných správ žiaden majetok, na základe
čoho by mu bolo možné uložiť peňažný trest).

Na základe vyššie uvedených skutočností pristúpil súd v tomto prípade k uloženiu trestu odňatia slobody,
a to pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby (v zmysle
.§ 212 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 117 ods. 1 Tr. zák. je trestná sadzba v danom prípade až na jeden rok).

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, zároveň uviedol, že čo spravil ľutuje,
spáchanie skutku priznal a oľutoval už v prípravnom konaní. V dôsledku uvedených skutočností bolo
pri ukladaní trestu prihliadnuté na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák.. Z lustrácií osoby
obžalovaného, jeho charakteristík, správ o jeho osobe a odpisu z registra trestov dospel súd k záveru, že
obžalovaný pred spáchaním skutku kladeného mu v tomto konaní za vinu viedol v zásade riadny život - i
keď v správe ÚPSVaR Stará Ľubovňa sa spomína činnosť inak trestná zo strany obžalovaného, ku ktorej
malo dôjsť v roku 2012, túto skutočnosť, ako ani povahu uvedenej spomínanej činnosti a jej závažnosť
či okolnosti, za ktorých sa jej obžalovaný mal dopustiť, nemal súd nijako konkrétne preukázanú inými
dôkazmi a preto prihliadol pri ukladaní trestu v tomto konaní i na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
j/ Tr. zák..

Čo sa týka obhajcom obžalovaného požadovaného priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písm. b/ Tr. zák., poukazuje súd na to, že takúto poľahčujúcu okolnosť možno použiť jedine u tzv.
nedbanlivostných trestných činov - len u týchto možno za určitých okolností uvažovať o tom, v akej
miere bolo konanie páchateľa ovplyvnené prípadným nedostatkom vedomostí alebo skúseností, naopak
v danom prípade išlo zo strany obžalovaného o spáchanie úmyselného trestného činu, z podaného
znaleckého posudku ako je uvedený vyššie je preukázaná trestná zodpovednosť obžalovaného v čase
spáchania skutku, pričom už logicky nemožno pri úmyselnej trestnej činnosti (teda za situácie, že
páchateľ chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť záujem ním chránený alebo vedel, že
svojím konaním môže také porušenie spôsobiť a pre ten prípad bol s tým uzrozumený - § 15 Tr. zák.) čo
i len uvažovať o poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. b/ Tr. zák.. Čo sa týka obhajcom obžalovaného
požadovaného priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. k/ Tr. zák., v tomto smere nemal
súd vôbec preukázané splnenie tam uvedených podmienok zo strany obžalovaného. O tom svedčí
jednak obsah potvrdenia o zaistení odcudzenej drevnej hmoty príslušníkmi PZ, ako aj záznam o jej
odovzdaní z ich strany poškodenej spoločnosti - tu nešlo o situáciu, že by obžalovaný po spáchaní skutku
uvedomiac si svoje konanie iniciatívne sám a dobrovoľne odovzdal drevnú hmotu jej vlastníkovi, naopak,
bol prichytený po spáchaní skutku, drevná hmota mu bola zaistená a následne odovzdaná oprávnenej
osobe (pokiaľ pritom bolo využité to, že k hájovni bola po prichytení obžalovaného dopravená na vozíku,
na ktorom si ju odvážal obžalovaný po skutku ako uviedol pri výsluchu v prípravnom konaní, treba uviesť,

že ani toto nijako nezakladá uvedomenie si svojho konania zo strany samotného obžalovaného, ani
dobrovoľnosť a vlastná iniciatíva obžalovaného v tomto smere).

Obžalovaný doposiaľ nebol trestne stíhaný a odsúdený, nemá záznamy o priestupkoch, z miesta
bydliska je hodnotený všeobecne, zo školského zariadenia, ktoré navštevuje, je hodnotený v zásade
kladne.

Súd sa nestotožňuje s tvrdením obhajcu, že v danom prípade ide o prečin menšej spoločenskej
nebezpečnosti vzhľadom na výšku spôsobenej škody 6,50 eur, a teda, že by postihnutie obžalovaného
trestom odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu bola v dôsledku
toho neprimerane prísne. V zmysle § 97 ods. 3 Tr. zák. u mladistvých uložený trest má byť primeraný
povahe a závažnosti spáchaného činu. V tejto veci (vzhľadom na vyššie konštatovanú nemožnosť
uloženia iného druhu trestu) trest
.odňatia slobody na jeden mesiac, ktorého výkon je podmienečne odložený a určená je skúšobná
doba na jeden rok, podľa súdu plne zodpovedá osobnosti obžalovaného, jeho veku, rozumovej a
mravnej vyspelosti, neprieči sa nijako jeho zdravotnému stavu, osobným, rodinným a sociálnym
pomerom, podľa súdu plne môže dosiahnuť účel vychovať ho na riadneho občana, zabezpečiť
predchádzaniu protiprávnych činov zo strany obžalovaného do budúcna a teda chrániť i spoločnosť
pred páchaním ďalšej trestnej činnosti zo strany obžalovaného (viď § 97 Tr. zák.) a takýto trest
nepochybne plne zodpovedá povahe obžalovaným spáchaného činu a jeho závažnosti (t.j. slovami
obhajcu jeho „spoločenskej nebezpečnosti“). Závažnosť činu spáchaného obžalovaným súd v žiadnom
prípade nemôže hodnotiť ako nízku, naopak, túto treba posudzovať v širších súvislostiach, nie iba
s ohľadom na cenu odcudzenej drevnej hmoty ako takej. Záujem spoločnosti na ochrane drevín na
pozemkoch patriacich do lesného pôdneho fondu, a teda na ich plánovanom, odbornom a účelnom
využití oprávnenými osobami, a to v spojitosti významu lesov pre spoločnosť, krajinu a životné prostredie
a v spojitosti s požiadavkami kladenými všeobecne záväznými právnymi predpismi na príslušné
organizácie a osoby spravujúce a obhospodarujúce lesný pôdny fond, je vyjadrený už samotnou
skutkovou podstatou trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Tr. zák., kde škoda, resp.
hodnota odcudzenej drevnej hmoty, v prípade trestného činu podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Tr. zák.
nie je ani len pojmovým znakom skutkovej podstaty takéhoto trestného činu - v danom prípade je
jedným z týchto znakov už samotná skutočnosť, že ide o drevo z pozemku patriaceho do lesného
pôdneho fondu, čo v tomto prípade je preukázané, a to bez ohľadu na jeho hodnotu. Odcudzená
drevná hmota ako taká v danom prípade nepochybne mala hodnotu 6,50 eur. Táto jej hodnota však
podľa súdu nie je zďaleka celou škodou konaním obžalovaného spôsobenou (a sama osebe už
vôbec nie určujúcim kritériom pre posúdenie závažnosti - resp. ako uviedol obhajca spoločenskej
nebezpečnosti spáchaného činu). V danom prípade nemožno vo vzťahu k závažnosti činu opomenúť
to, aký má vôbec táto odcudzená drevná hmota reálny hospodársky význam pre jej vlastníka v takom
stave, v akom mu bola po odcudzení a jej zaistení odovzdaná, nemožno prehliadnuť škodu, ktorá
nepochybne vznikla v dôsledku konania obžalovaného v súvislosti s predčasným či neplánovaným
výrubom danej drevnej hmoty, škodu spôsobenú tým, že poškodená spoločnosť musí prostredníctvom
svojich zamestnancov túto hmotu spracovať navyše nad plánované úlohy, škodu spôsobenú na
nákladoch, ktoré poškodenej spoločnosti vzniknú v súvislosti so zabezpečením náhrady vyrúbaných
drevín v príslušnej lokalite novými, škodu spôsobenú zrejmým neodborným výrubom drevnej hmoty
(podľa príslušnej fotodokumentácie obžalovaný zrúbal stromy v zmysle hesla “za zdravé kríže“ - teda
v značnej výške nad úrovňou terénu) v dôsledku čoho bude potrebné odstrániť i neprimerane vysoké
pne po zásahoch obžalovaného, atď.. To, že poškodená spoločnosť v trestnom konaní, resp. ani v
iných konaniach tieto položky ako škodu neuplatňuje či už s ohľadom na ich zrejmú nevymožiteľnosť s
ohľadom na pomery obžalovaného alebo z iných dôvodov, ešte neznamená, že ich možno opomínať pri
hodnotení závažnosti činu spáchaného v danom prípade mladistvým obžalovaným.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností uložil súd obžalovanému trest odňatia slobody na
jeden mesiac, ktorého výkon podmienečne odložil a určil obžalovanému skúšobnú dobu na jeden rok.
Uložený trest je z pohľadu súdu v danom prípade v maximálnej možnej miere výchovný a plne zodpovedá
zákonom požadovanému účelu sankcií vo vzťahu k mladistvým páchateľom trestných činov, ako je
vyjadrený v ustanoveniach § 97 Tr. zák..

.

Záverom treba v tomto prípade pre úplnosť podotknúť k otázke údajnej ďalšej trestnej činnosti
obžalovaného a v tejto súvislosti k vyjadreniu jeho obhajcu, že obžalovaný bude trestaný v ďalších
konaniach, kde by sa mu odsúdenie prirátalo na ťarchu a bol by trestaný dvakrát, že v danom prípade
je zrejmé, že odsúdenie obžalovaného v tejto veci v žiadnom prípade nemôže byť obžalovanému
priťažujúcou okolnosťou (§ 37 písm. m/ Tr. zák.) v prípade jeho prípadného odsúdenia v inom neskoršom
konaní pre skutok, či skutky, ktorých by sa dopustil pred samotným vyhlásením tohto rozsudku a jeho
právoplatnosťou. Konkrétne pokiaľ ide o stíhanie obžalovaného vo veci vedenej OO PZ Podolínec
pod sp. zn. ORP-11/PD-SL-2015 treba navyše uviesť, že tam spáchaného skutku (právne taktiež
kvalifikovaného ako prečin podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Tr. zák.) sa mal obžalovaný dopustiť 7.11.2014
(podľa doteraz známych skutočností), pričom už teraz je z pohľadu súdu zrejmé, že ak by v danej veci
bola podaná v budúcnosti obžaloba a prípadne bol obžalovaný uznaný vinným, možno očakávať vo
vzťahu k tejto práve súdom prejednávanej veci postup podľa § 41 ods. 3 Tr. zák., kde zákon neprikazuje
aby uložený spoločný trest bol prísnejší (vylučuje iba to, aby takýto trest bol miernejší), resp. podľa
prípadných okolností postup podľa § 42 Tr. zák., kde navyše v zásade nie je vylúčená i možnosť postupu
podľa § 44 Tr. zák.. Odhliadnuc od uvedeného je samotným odsúdením už uznanie obžalovaného
vinným zo strany súdu, nie otázka druhu a výmery uloženého trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa
od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre
nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že
nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca. Opravné prostriedky v prospech mladistvého môže podať,
a to i proti jeho vôli, aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately; lehota na podanie
opravného prostriedku mu plynie samostatne.
Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie
lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
Orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately plynie lehota samostatne.
Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako
obžalovanému.