Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2015

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 4C/63/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414203837
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Stašíková

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2015:5414203837.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín, samosudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou, v právnej veci navrhovateľa:

M. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, t.č. bytom P. XXX, právne zastúpený JUDr. Lenou
Mišalovou, advokátkou so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 47, proti odporcom: 1/ mal. C. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, mal. dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny V. C., odbor sociálnych vecí, 2/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. Č.. XXX, právne
zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Ferdinand Klinovský, advokát so sídlom v Dolnom Kubíne,
Radlinského 47, v konaní o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu a úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletému a určenie priezviska maloletého, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o určenie otcovstva z a s t a v u j e.

II. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:

Mal. C., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky B. B..

Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

Otec M. K. je povinný platiť na výživu mal. C., nar. XX.XX.XXXX sumu 100,- eur mesačne vždy do 20.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o schválení dohody.

Otec M. K. je oprávnený stretávať sa s mal. C., nar. XX.XX.XXXX neobmedzene.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

III.Súd určuje,žemaloletýC.,nar.XX.XX.XXXXzmatkyB.B.,nar.XX.XX.XXXX,budemaťpriezvisko
B..

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.08.2014 žiadal, aby súd určil, že navrhovateľ
M. K., nar. XX.XX.XXXX, je biologickým otcom maloletého C.G. B., nar. XX.XX.XXXX z matky B. B., nar.

XX.XX.XXXX. Maloletému C., nar. XX.XX.XXXX z matky B. B., nar. XX.XX.XXXX, sa určuje priezvisko
K.. Zároveň žiadal, aby bol maloletý C., nar. XX.XX.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matky a
odporca bol zaviazaný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 70,- eur vždy do 20. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky. Ďalej žiadal určiť, že je oprávnený stretávať sa s maloletým C. nasledovne v
roku 2014: 12.08. a 13.08.2014 od 16:00 do 19:00 hod; 26.08.2014 od 16:00 hod do nasledujúcehodňa 27.08.2014 do 19:00 hod; 05.09. a 06.09.2014 od 16.00 do 19.00 hod; 11.09.2014 od 16.00 hod
do 12.09.2014 19.00 hod; 21.09. a 22.09.2014 od 16:00 do 19.00 hod; 27.09.2014 od 16.00 hod do
28.092014 do 19:00 hod; 07.10. a 08.10.2014 od 16:00 hod do 19.00 hod; 14.11.2014 od 16:00 hod do

15.11.2014 do 19:00 hod; 24.11. a 25.11.2014 od 16:00 hod do 19:00 hod; 30.11.2014 od 16:00 hod
do 01.12.2014 do 19:00 hod; 10.12. a 11.12.2014 od 16:00 hod do 19:00 hod; 16.12.2014 od 16:00
hod do 17.12.2014 do 19:00 hod; 26.12. a 27.12.2014 od 16:00 hod do 19:00 hod., tak, že navrhovateľ
si dieťa prevezme v bydlisku matky B. B., Ž. XXX a aj ho v bydlisku matky odovzdá. Odporkyňa B. B.
je povinná maloletého C. na jednotlivé stretnutia s navrhovateľom pripraviť a v uvedených časoch ho

navrhovateľovi odovzdať a od navrhovateľa prevziať v mieste bydliska Ž. XXX.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 21.09.2013 sa odporkyni narodil syn C. B., ku ktorému nie je do dňa
podania návrhu určené otcovstvo podľa žiadnej z domnienok otcovstva v zmysle zákona o rodine. S
odporkyňou boli dlhodobo - asi od roku 2009 partnermi, pričom v rokoch 2010 až 2012/2013 žili viac-
menej v spoločnej domácnosti u neho v P.. V priebehu vzťahu sa viackrát rozišli a znovu udobrili. V roku
2013 odporkyňa otehotnela a znova sa začali nedorozumenia, ktoré vyústili do rozchodu, keď odporkyňa

od neho už tehotná odišla k matke do Ž.. Pred plánovaným termínom pôrodu sa telefonicky dohodli na
tom, že jej bude na dieťa prispievať 100,- eur mesačne. Narodenie syna mu odporkyňa oznámila SMS-
kou. S matkou maloletého spolu nežijú a ani jeden z nich nemá záujem obnoviť spoločnú domácnosť
a predchádzajúci partnerský vzťah.

Na mene a priezvisku maloletého sa s odporkyňou nedohodli. Rodné meno vybrala odporkyňa bez

neho a nakoľko v čase narodenia nebolo otcovstvo určené, priezvisko maloletého je určené priezviskom
matky. Je presvedčený, že nakoľko sa rodičia nedohodli na priezvisku maloletého, je dôvodné po určení
otcovstva rozhodnúť aj o priezvisku maloletého a žiada, aby mal maloletý priezvisko po ňom.

V písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 29.09.2014 odporkyňa uviedla, že súhlasí, že navrhovateľ
je otcom maloletého C. B.. Ďalej uviedla, že s návrhom na určenie priezviska maloletého syna C. B. -

priezvisko K., nesúhlasí vzhľadom na to, že sa navrhovateľ o dieťa od narodenia nezaujímal, v čase
tehotenstva ju niekoľkokrát presviedčal, aby podstúpila umelé prerušenie tehotenstva, čo podľa nej
preukazuje navrhovateľov nezáujem o maloleté dieťa už od jeho počatia. Preto nepovažuje za vhodné,
aby maloletý syn mal priezvisko po svojom otcovi. Tiež nesúhlasila s výškou výživného 70,- eur, pretože
už po narodení maloletého sa dohoda s navrhovateľom na prispievaní na výživu vo výške 100,- eur

mesačne. Navrhovateľ prispieval na výživu maloletého od novembra 2013 až po súčasnosť. Neuhradil
jej žiadne ďalšie výdaje súvisiace s tehotenstvom, či pôrodom.

Podľa§108Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen„O.s.p.“),súdzastavíkonanieourčenieotcovstva,
ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného
predpisu.

Vzhľadomnasúhlasodporkynesnávrhomourčenieotcovstvasúdspoukazomnacitovanéustanovenie
zákona, konanie o určenie otcovstva zastavil.

Predmetom konania následne zostala úprava práv a povinností k mal. dieťaťu.

V časti týkajúcej sa zverenia dieťaťa, výživného a úpravy styku, rodičia dieťaťa uzatvorili v priebehu
konania rodičovskú dohodu v znení, že Mal. C., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti

matky B. B.. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otec M. K. je povinný
platiť na výživu mal. C., nar. XX.XX.XXXX sumu 100,- eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o schválení dohody. Otec M. K. je oprávnený stretávať
sa s mal. C., nar. XX.XX.XXXX neobmedzene.

Kolízny opatrovník s navrhovanou rodičovskou dohodou súhlasil, nakoľko neodporuje záujmom dieťaťa.Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej už
len „Zákon o rodine- ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť

výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 zákona o rodine ods.:

1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.

2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 65 ods.:

1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli
ich dohodu o výške výživného.

2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Po oboznámení sa s obsahom rodičovskej dohody súd túto schválil, keď dospel k záveru, že táto

neodporuje záujmom dieťaťa.

Mal. dieťa bolo ponechané v starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť zabezpečuje od jeho narodenia
a s ktorou aj dieťa žije nepretržite v spoločnej domácnosti. Zo strany kolízneho opatrovníka neboli
avizované žiadne skutočnosti, pre ktoré by sa matka o dieťa nemohla i naďalej starať. Tiež neboli zistené
žiadne prekážky pre ktoré by zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok nemohli obaja rodičia (31 ods.1

ZR a § 32 ods.1 ZR).

Výšku výživného rodičia určili sumou 100,- eur mesačne. Táto plne zodpovedá potrebám dieťaťa a
možnostiam a schopnostiam jeho otca, ktorý podľa správy od jeho zamestnávateľa Miba Sinter Slovakia
s.r.o. mal priemerný čistý mesačný príjem v roku 2014 - 764,40 eur. Otec iné vyživovacie povinnosti
nemá a o náklady na bývanie sa delí so svojim starým otcom, s ktorým býva v spoločnej domácnosti.

Otecplatínavýživudieťaťapodľazhodnéhotvrdeniarodičovsumu100,-eurmesačneodjehonarodenia
doteraz, z ktorého dôvodu zameškané výživné od narodenia dieťaťa do vyhlásenia rozsudku nevzniklo.

Stretávanie otca s maloletým rodičia upravili neobmedzene.

Na pojednávaní dňa 17.02.2015 v časti týkajúcej sa priezviska maloletého dieťaťa právna zástupkyňa
navrhovateľa uviedla, že otec trvá na podanom návrhu, pretože má za to, že toto priezvisko by malo

byť určené dohodou rodičov, čo však v tomto prípade nebolo. Dieťa bude v starostlivosti matky, bude sňou tráviť čas a identifikáciu s otcom mu má právo zabezpečiť toto otcovo priezvisko, pričom dieťa je vo
veku, kedy zmena priezviska dieťaťu nemôže spôsobiť nejakú traumu.

Otec dieťaťa uviedol, že chce, aby dieťa nieslo priezvisko po ňom aj z toho dôvodu, že nemal možnosť

ani vybrať jeho meno ani jeho krstných rodičov. Matka dieťaťa odišla od neho, keď bola v treťom mesiaci
tehotenstva, nechcela sa s ním kontaktovať. Povedala mu, že ho neoznačí ani ako otca a že sa o dieťa
postará. Kontaktovala ho krátko pred narodením dieťaťa, kedy mu povedala, aké výživné chce, čo on aj
potom po narodení dieťaťa platil, avšak dieťa po narodení nevidel, pretože matka mu toto neumožnila.

Právna zástupkyňa odporkyne 2/ žiadala, aby súd v tejto časti návrhu nevyhovel, pretože nenastali také
náležité okolnosti, ktoré by odôvodňovali aj zmenu priezviska maloletého dieťaťa.

Matka dieťaťa so zmenou priezviska nesúhlasila, pretože dieťa žije v spoločnej domácnosti s ňou. Odišla
od navrhovateľa v treťom mesiaci tehotenstva, pretože ju posielal na potrat. O dieťa neprejavil záujem,
keď sa narodilo, i keď mu hneď mu poslala o tom správu a keď ho požiadala, aby išli na matriku vo veci
uznania otcovstva, tak nechcel s ňou ísť. Tvrdil, že dieťa nie je jeho. Teraz keď sa dohadovali ohľadne
výživného na dieťa a úpravy styku, tak jej povedal, že on bude súhlasiť s tým, aby sa dieťa volalo tak

ako doteraz za predpokladu, že ona bude súhlasiť s výživným 70,- eur, čo však nesúhlasila, pretože tie
peniaze potrebuje pre dieťa, nie pre seba.

Kolízna opatrovníčka navrhla, aby súd návrh na zmenu priezviska zamietol, pretože maloletý je v útlom
veku a žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Toho času nesie jej priezvisko.

Podľa § 4 ods.6 zákona č. 300/1993 Z.z. z 24. septembra 1993 o mene a priezvisku v platnom znení, do

času, kým nie je určené otcovstvo, dieťa nadobúda priezvisko, ktoré má matka v čase jeho narodenia.

Podľa § 40 ods.3 zákona o rodine , ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisku maloletého dieťaťa
alebo ak žiadny z rodičov nie je známy, určí meno alebo priezvisko súd.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona je zrejmé, že mal. C., nar. XX.XX.XXXX nadobudol pri narodení
priezvisko matky, nakoľko otcovstvo určené nebolo. K určeniu otcovstva došlo dňa 23.12.2014 a to

súhlasným vyhlásením v súdnom konaní (č.l. 102). Do tohto času teda dieťa malo priezvisko po matke
a následne mali rodičia priezvisko dieťaťa určiť dohodu. Určenie mena a priezviska mal. dieťaťa je
dôležitým právom a povinnosťou, ktoré prináleží obom rodičom. Ak sa teda rodičia o určení priezviska
mal. dieťaťa nedohodli, musí rozhodnúť súd.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú, ich vzťah v

súčasnom období nie je dobrý. Otec sa o maloletého spočiatku nezaujímal, i keď vyživovaciu povinnosť
plnil. Dieťa sa narodilo dňa XX.XX.XXXX a intenzívne začal otec dieťa navštevovať a o toto sa zaujímať,
keď na základe testu DNA (č.l. 7), ktorý sám inicioval, bolo jeho otcovstvo k dieťaťu potvrdené. Toto
opatrenie vykonal aj napriek tomu, že žil s matkou dieťaťa v spoločnej domácnosti a vedel, že v čase keď
táto spoločnú domácnosť opustila tak bola tehotná už tri mesiace. Svoje otcovstvo však spochybňoval.

Nemožno teda pričítať v neprospech matky skutočnosť, že sama rozhodla o mene dieťaťa, čo ako
uvádzal otec na pojednávaní bola jedna z rozhodujúcich skutočností (okrem toho, že matka zvolila ja
krstných rodičov), pre ktoré chcel, aby sa dieťa volalo po ňom. Iné závažné skutočnosti týkajúce sa
prípadných budúcich vzťahov, spoločných záujmov a pod. otec neuvádzal. Súd teda určil priezvisko
dieťaťa po matke „B.“, s ktorou ho, vzhľadom na jeho útly vek, viažu silné citové väzby, matka sa o

neho denne stará a zabezpečuje mu stabilné prostredie. V spoločnej domácnosti s nimi žije aj stará
matka dieťaťa s rovnakým priezviskom. Pokiaľ tento stav bude i naďalej pretrvávať, dieťa sa s týmito
osobami stotožní a v budúcnosti, hlavne v čase predškolskej prípravy by iné priezvisko mohlo mať na
dieťa negatívny vplyv. V priebehu súdneho konania za pomoci Úradu práce a sociálnych vecí V. C.,
referátu poradensko-psychologických služieb, došlo k dohode rodičov ohľadne stretávania sa otca sdieťaťom. Až po vybudovaní vzájomných vzťahov medzi otcom a dieťaťom bude možné zistiť, či určenie
priezviska po otcovi bude dieťaťu na prospech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Dolný Kubín na Krajský súd v Žiline (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O.s.p.)