Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/168/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612209861
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2612209861.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek
senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Evy Behranovej, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, konajúcou konateľom a advokátom doc.
JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., proti odporcovi: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o určenie, že odporca
je zodpovedný za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom, a o zaplatenie náhrady škody 125
eur a nemajetkovej ujmy 550 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č. k. 8C/16/2013-48 zo dňa 06. februára 2014 v spojení s opravným uznesením č. k.
8C/16/2013-70 zo dňa 27. marca 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby
medzitýmnym rozsudkom bolo určené, že odporca je zodpovedný za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Senica, a bolo mu uložené zaplatiť náhradu škody vo výške 125,-
eur a nemajetkovej ujmy vo výške 550,- eur s príslušenstvom, vzniknutej navrhovateľovi nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „exekučný súd“), pretože nerozhodol o žiadosti o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa v zákonom stanovenej lehote.
Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil
ustanoveniami § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, 4, § 17
ods. 1, 2, § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.“), § 41 ods. 2 písm. c), d) a § 44 ods.
2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (v ďalšom texte „Exekučný poriadok“). Vecne súd prvého stupňa rozhodnutie
odôvodnil tým, že z priloženého exekučného spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 3Er/548/2008
zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 23.10.2008.
Exekučný súd dňa 29.06.2009 žiadosti súdneho exekútora vyhovel a vydal poverenie na vykonanie
exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou
rozhodcovskou, a.s. v Bratislave č. k. SR 03385/2008 zo dňa 29.04.2008. V čase podania návrhu na
vydanie poverenia lehota na vydanie poverenia v prípade rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu neexistovala. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd sa nedopustil nesprávneho úradného
postupu z dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Ohľadne prípadného prieťahu
sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný

súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. Absenciou rozhodnutia oprávneného
orgánu o existencii prieťahov nebola splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v
dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Navrhovateľ
nepreukázal, že by mu v súvislosti s postupom Okresného súdu Senica v exekučnej veci vznikla
akákoľvek škoda či ujma. Uplatnil si nárok na náhradu nákladov spojených so správou a udržateľnosťou
pohľadávky bez toho, aby ich bližšie špecifikoval (napr. koľko zamestnancov informačného systému
spravovalo pohľadávky dlžníkov, aký počet pohľadávok spravoval pomocou informačného systému,
kto mu spravoval a udržiaval informačný systém a za akú odmenu, kedy a akú komunikáciu vyvíjal s
pôvodným súdnym exekútorom, aké a kedy posielal urgencie exekučnému súdu), keď nutnosť spravovať
pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný už tým, že nesplnil svoj dlh a oprávnený musel prikročiť
k vymáhaniu formou exekúcie. Vznik nákladov navrhovateľa ako oprávneného v exekučnom konaní
na správu a udržateľnosť pohľadávky nie je v príčinnej súvislosti s postupom Okresného súdu Senica
v exekučnej veci. V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy dospel súd prvého stupňa k záveru,
že v prejednávanej veci by stačilo iba prípadné konštatovanie porušenia práva, na priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch s prihliadnutím na uvedené nie sú dané dôvody. K námietke premlčania
vznesenej odporcom súd prvého stupňa uviedol, že odporca vzniesol námietku premlčania, ak došlo
k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o vydanie poverenia pred dňom 23.04.2009. O
takýto prípad v prejednávanej veci išlo, nakoľko žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 23.10.2008 a 15-dňová lehota na vydanie poverenia
uplynula dňa 07.11.2008 t. j. pred dňom 23.04.2009. Súd prvého stupňa sa stotožnil so vznesenou
námietkou premlčania a mal za to, že návrh bol podaný po uplynutí lehoty v zmysle ustanovenia § 19
zákona č. 514/2003 Z. z. Toto je ďalším dôvodom na zamietnutie návrhu v celom rozsahu. O náhrade trov
konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“),
úspešnému odporcovi však náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil a nepreukázal, že
mu trovy konania vznikli.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľ a žiadal,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa navrhovateľa účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ predovšetkým namietal, že súd prvého stupňa
rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9
ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť až po založení zodpovednostného právneho
vzťahu, čo má za následok nesprávnosť súdneho rozhodnutia, ktoré musí byť zrušené. Súd svojím
rozhodnutím de iure i de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Podľa odvolateľa
súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, ktorá existuje
vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu
sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty, čo exekučný súd ignoroval a na čo
zo zákona nemal oprávnenie. Podľa odvolateľa súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky
konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akéhokoľvek úvahy de lege ferenda
sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Štrasburgský
súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú
náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, napríklad i rozsah nevybavenej súdnej
agendy. Navrhovateľ vôbec nechápe aký vplyv môže mať na výsledok konania skutočnosť, že súd
vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporca nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202
O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát
odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004
Z. z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého
stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o
konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady
rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Predmetom konania na súde prvého stupňa bolo rozhodovanie o nároku navrhovateľa na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu spočívajúceho v rozhodnutí o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po
uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty.

Úlohou odvolacieho súdu je posúdiť správnosť rozhodnutia a postupu súdu prvého stupňa, ktorý návrh
v celom rozsahu zamietol.

Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal náhrady škody v celkovej výške 125,- eur. Táto škoda
predstavuje podľa navrhovateľa náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Navrhovateľ podľa
vlastného tvrdenia vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40,- eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje s spojené s vyhotovovaním urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde sumu 15,- eur. Zároveň si navrhovateľ uplatil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume
550,- eur, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. l
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. l Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Sumu 550,- eur navrhovateľ vyčíslil výpočtom
- alikvotným pomerom 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu na základe
aplikácie doktríny ústavného súdu teda 660,- eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,- eur za mesiac.
Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil navrhovateľ tým, že nesprávnym úradným postupom
došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k
vymoženiu jeho pohľadávky. Navrhovateľ tvrdil, že mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu
v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu
mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že
žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Skutočnosť, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, navrhovateľ považoval za nesprávny úradný postup exekučného súdu.

Z obsahu preskúmavaného spisu, súčasťou ktorého bol exekučný spis Okresného súdu Senica sp. zn.
3Er/548/2008, odvolací súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
exekučnému súdu dňa 23.10.2008. Exekučný súd dňa 29.06.2009 žiadosti súdneho exekútora vyhovel a
vydal poverenie na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. v Bratislave č. k. SR 03385/2008 zo dňa 29.04.2008.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany
oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp.
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Ústavným
základom zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej
správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci
na navrhovateľovi.

Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ustanovení §
9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, a
to aj z ustálenej judikatúry, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou
právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi
predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup
určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej moci.
Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri
rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal
v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď poverenie na vykonanie exekúcie vydal
po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania
(v znení účinnom do 31.05.2010) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.

Zo znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že poverenie bol exekučný súd povinný vydať
v lehote 15 dní od doručenia žiadosti. K tomuto záveru dospel odvolací súd na rozdiel od súdu
prvého stupňa, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v predmetnom čase zákonodarca na
vydanie poverenia v prípade, ak exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, lehotu neurčil. Takýto
- i keď nesprávny - záver súdu prvého stupňa je však pre posúdenie veci bez významu. Je potrebné
konštatovať, že exekučný súd nepostupoval v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v
znení účinnom do 31.05.2010, keď na základe žiadosti súdneho exekútora (doručenej dňa 23.10.2008)
tohto poveril vykonaním exekúcie poverením zo dňa 29.06.2009, teda po uplynutí zákonnej 15-dňovej
lehoty. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR z 7. mája 2013, sp.
zn. IV. ÚS 471/2012-75, v zmysle ktorého samotné nedodržanie lehoty uvedenej v ustanovení § 44
ods. 2 Exekučného poriadku automaticky neznamená nesprávny úradný postup exekučného súdu, je
potrebné posúdiť aj iné okolnosti prípadu najmä s ohľadom na množstvo návrhov, ktoré súdny exekútor
v relevantnom čase exekučnému súdu doručil. Táto skutočnosť objektívne bránila tomu, aby exekučný
súd mohol o návrhoch exekútora rozhodnúť v štandardných (zákonom ustanovených) lehotách.

Ako odvolací súd vyššie konštatoval, podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody musia byť
splnené súčasne. Navrhovateľ splnenie týchto podmienok nepreukázal - nepreukázal nesprávny úradný
postup. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa uvedenými v jeho rozhodnutí
v tom, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody, nakoľko nepredložil
na súde relevantné dôkazy dokumentujúce skutočnú výšku škody, a preto jeho námietky uvádzané
v odvolaní sú irelevantné. Taktiež je potrebné súhlasiť s tým, že navrhovateľ nepreukázal žiadnym
spôsobom dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, existenciu ktorej tvrdil v návrhu. Tiež je správny
záver súdu prvého stupňa, že nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi postupom súdu prvého
stupňa v exekučnom konaní a eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy.

Odvolacie námietky navrhovateľa sú nedôvodné a sčasti zmätočné. Navrhovateľ nešpecifikoval akým
postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred
súdom treba rozumieť taký závadný (zákonu sa priečiaci) procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska ustanovenia § 221
ods. 1 písm. f) O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci
odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že súd prvého stupňa odňal
navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. Zmätočná je námietka, že súd prvého stupňa nevysvetlil,
prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty - tento názor sa v odôvodnení
rozhodnutia nenachádza. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva ani polemizovanie súdu
prvého stupňa o limitácií dĺžky súdnych konaní.

Súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil
správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke s výnimkou uvedenej aplikácie ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá však na správne rozhodnutie súdu nemala vplyv.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný odporca, v dôsledku čoho mu v zmysle ustanovenia §
142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, neboli mu preto odvolacím súdom
priznané.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.