Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 18, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112222200
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112222200.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcov 1/ I. M., bytom O. F. XXX, 2/
U. M., bytom O. F. XXX, obaja zastúpení JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom, so sídlom v Sabinove,
Ružová 10 proti žalovanej R. B., bytom O. F. č. XXX, zastúpenej JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom,
so sídlom v Prešove, Hlavná 61, o určenie vlastníckeho práva s prísl., o odvolaní žalobcov v prvom a
druhom rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 4.12.2013 č.k. 29C/144/2012-61, o odvolaní
žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Prešov z 15.1.2014 č.k. 29C/144/2012-78 a proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov z 15.1.2014 č.k. 29C/144/2012-70 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Potvrdzuje uznesenie zo dňa 15.01.2014 č.k. 29C 144/2012-68.

Potvrdzuje uznesenie zo dňa 15.01.2014 č.k. 29C 144/2012-70.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalobcom v prvom a druhom rade uložil
povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 200,52
eur na účet právneho zástupcu do 3 dní o právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že na strane žalobcov nie je daný naliehavý
právny záujem na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti označenej v laickom návrhu vymedzenej
akoplochamedzibodmiA,B,C,Dzdôvodu,ževkonanívedenomnaOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.
11C/367/2008 bola v rámci riešenia prejudiciálnej otázky už právoplatným rozhodnutím súdu ustálená

právna hranica medzi susediacimi pozemkami účastníkov konania. Vzhľadom na to, že v konaní
vedenom pod sp. zn. 11C/367/2008 sa všeobecný súd už zaoberal otázkou hranice medzi susediacimi
pozemkami vlastnícky patriacich medzi účastníkmi konania, súd prvého stupňa sa zaoberal otázkou,
či v danom prípade nejde o res judicata a či v tomto súdnom konaní je súd viazaný určitou otázkou
hmotnoprávneho vzťahu účastníkov konania, ktorá už bola právoplatne vyriešená v inom súdnom
konaní. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci
predmetného konania v nadväznosti na už uvádzané konanie sp. zn. 11C/367/2008, v ktorom sa riešila

akopredbežnáotázkaotázkahranicemedzisusediacimipozemkamiúčastníkovkonania.Zdôraznil,žev
predchádzajúcomkonaníbolariešenáotázkavlastníckehoprávavčastikparcelámvytvorenýmvzmyslegeometrického plánu č. 29/2009 znalca Ing. L. V. označených ako parcely KNC 79/2 a KNC 80/3, pričom
predmetnou žalobou sa domáhajú žalobcovia v prvom a druhom rade určenia vlastníckeho práva toho
času vlastnícky patriacej žalovanej o výmere 100 m2, zakreslenej ako plocha medzi bodmi A, B, C, D na

laickom náčrte, ktorá nebola predmetom konania o určenie vlastníckeho práva sp. zn. 11C/367/2008.
Ďalej sa súd prvého stupňa zaoberal otázkou, či je viazaný rozhodnutím v súdnom konaní, v ktorom
bola právoplatne vyriešená otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov konania, ktorá bola posúdená
ako otázka principiálna. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 32Odo
243/2003, v zmysle ktorého rozhodnutia plynie, že záväzný je výrok rozsudku, nie však odôvodnenie.

V prípade zamietajúceho výroku je však výrok posúdiť v súvislosti odôvodnením rozhodnutia, čo má
význam z hľadiska posúdenia prekážky veci právoplatne rozhodnutej a jednak z hľadiska záveru,
či predbežná otázka v spore medzi účastníkmi už bola záväzne právoplatne rozhodnutá. Preto aj
právoplatný rozsudok, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie vlastníckeho práva z dôvodu, že žalobca
vlastníkom nie je, je záväzná nielen pre účastníkov konania, ale aj pre súd, lebo deklaruje neexistenciu
vlastníckeho práva k veci. Súd prvého stupňa poukázal tiež na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 1Cdo 44/2010 a 5Mcdo 16/2010. Zdôraznil, že súdy v inom konaní Okresného súdu
Prešov sp. zn. 11C/367/2008 v rámci predbežného posúdenia právoplatne vyriešili spornú otázku
hmotnoprávneho vzťahu účastníkov daného konania. Ide o to, že právna hranica medzi susediacimi
pozemkami vo vlastníctve žalobcov a pozemkami žalovanej prechádzalo lomovými bodmi 1, 2, 3, 4,
5 na základe geometrického plánu vyhotoveného Ing. L. V., súd prvého stupňa zdôraznil, že v teraz

prebiehajúcom konaní je viazaný týmto ustálením hranice susediacich pozemkov, nakoľko v prípade
opätovného riešenia otázky ich hranice by došlo k úplnému negovaniu právoplatného rozhodnutia
súdu v predchádzajúcom konaní, v ktorom súd v rámci konania o určenie vlastníckeho práva žalobcov
právoplatne vyriešil aj otázku hranice medzi pozemkami účastníkov konania ako otázky predbežnej.
Pokiaľ žalobcovia nesúhlasili so závermi znaleckého posudku v konaní sp. zn. 11C/367/2008, mohli

voči tomuto rozhodnutiu využiť opravné prostriedky, k čomu však nedošlo, žalobcovia sa so závermi
znaleckého posudku stotožnili a žiadali rozhodnúť v zmysle jeho záverov. Preto žalobu ako nedôvodnú
zamietol a o trovách účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.S.P.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v prvom a druhom
rade, ktorí navrhli rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasia so

závermi vydaného rozsudku a uvádzajú, že v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 11C/367/2008 žalobcovia podali žalobu na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva. Až
po vykonaní znaleckého dokazovania posudkom Ing. V. z 29.9.2009 žalobcovia upravili žalobu tak, že
navrhli pripustiť zmenu žaloby s tým, že sa domáhali nielen určenia hranice medzi pozemkami, ale aj
určenia vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám. Až na základe toho súd žalobu v časti o určenie

hranice zamietol a určil, že žalobcovia sú vlastníkmi novovzniknutých parciel.

Keďže súdny znalec opakovane odmietol vytýčiť tieto novovzniknuté parcely v prírode, zabezpečili
si to žalobcovia na vlastné náklady sami a zistili, že predchádzajúci znalecký posudok nezodpovedá
reálnemu vytýčeniu hraníc. Z toho je zrejmé, že takto vytýčená právna hranica neprebieha v obvyklej
priamke, ale je bezdôvodne zalomená smerom do pozemku žalobcov, čo sa v praxi nevyskytuje a taktiež

to znamená, že hranica v prírode vôbec nerešpektuje ustálenú hranicu v zmysle pokonávky právnych
predchodcov účastníkov konania, schválenú uznesením bývalého Ľudového súdu v Prešove č.k. 7C
124/60 z 20.10.1960. Žalobcovia majú zato, že v konaní 11C/367/2008 nebolo rozhodované o rovnakom
predmete konania, nejde o prekážku veci právoplatne rozhodnutej a teda výrok tohto rozsudku v rámci
predbežného posúdenia nie je právoplatným rozhodnutím, ktorý vyriešil spornú otázku účastníkov

hmotnoprávneho vzťahu a teda otázku vlastníckeho práva. V zmysle týchto dôvodov navrhli podanému
odvolaniu vyhovieť.

Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.S.P. spolu s konaním,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.S.P.) a

dospel k záveru, že odvolanie žalobcov opodstatnené nie je.Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne
právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia prvostupňového súdu majú oporu
vo vykonanom dokazovaní.

Podľa § 80 písm. c/ O.S.P. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či to
právny vzťah alebo práv je alebo nie je, ak je na tom naliehaný právny záujem.

Podľa § 159 ods. 1, 2 O.S.P. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.

Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o
osobnom stave, je záväzný pre každého.

Podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä má právo domáhať sa vydania veci od toho, kto mu
ju neprávom zadržuje.

Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Vtomtokonanísažalobcoviavovzťahukžalovanejdomáhaliurčenia,žesúpodielovýmispoluvlastníkmi
každý v rozsahu po jednej polovici k časti nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, ktorú označili ako

novovytvorenú parcelu vo výmere 100 m2, kat. úz. O. F. tak, ako je znázornená v laickom náčrte plochou
vymedzenou bodmi A, B, C, D.

Je ďalej nepochybné, že v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/367/2008 sa vo vzťahu medzi
totožnými účastníkmi konania rozhodlo, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi každý po jednej
polovici novovytvorených parciel KN 79/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 20 m2 a KN

80/3 - záhrady o výmere 13 m2 kat. úz. O. F. podľa geometrického plánu č. 29/2009 vyhotoveného
Ing. L. V. zo dňa 21.1.2010. Žalovanej bola v tomto konaní uložená tiež povinnosť zdržať sa vstupu
a užívania, najmä orbou týchto parciel s tým, že súd žalobu v časti o určenie hranice zamietol. V
uvádzanom konaní súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku Ing. L. V., ktorého úlohou bolo ustáliť
správnu hranicu medzi susediacimi parcelami účastníkov podľa mapových podkladov a predovšetkým v

zmysle pokonávky právnych predchodcov účastníkov, ktorá bola schválená uznesením Ľudového súdu
v Prešove sp. zn. 7C 124/1960 zo dňa 20.10.1960. V zmysle záveru podaného znaleckého posudku súd
považoval za dôvodné vyhovieť žalobe žalobcov o určenie ich vlastníckeho práva každému v podiele
1 k novovytvoreným parcelám, ktoré predstavujú plochu medzi skutočnou hranicou a hranicou v mape
katastra nehnuteľností. Súd v uvádzanom konaní zároveň zdôraznil, že pokiaľ ide o žalobný petit o

určenie hranice, takýto by bol opodstatnený v situácii, ak by súd mal určovať novú hranicu, čo by
znamenalo, že by išlo o konštitutívne rozhodnutie súdu. Uviedol, že rozsudkom o určení vlastníckeho
práva k pozemku sa určuje aj priebeh hranice, preto pri určovaní hranice absentuje naliehavý právny
záujem na takomto určení. Súd sa totiž v konaní o určenie vlastníckeho práva ku konkrétnemu pozemku
prejudiciálne zaoberá ustálením hranice takéhoto pozemku, a preto v tejto časti bola žaloba zamietnutá.

V teraz prebiehajúcom konaní žalobcovia spochybňujú znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing.
L. V., vrátane geometrického plánu č. 29/2009, ktorý bol podkladom pre vydanie rozsudku v konaní
Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/367/2008 a majú za to, že hranica medzi pozemkami účastníkov
konania bola určená nesprávne, tvrdia, že v ich prospech svedčí vlastnícke právo aj k ďalšej časti parcely
toho času vlastnícky patriacej žalovanej s tým, že ide o susediacu parcelu k parcelám v spoluvlastníctve

žalobcov (LV č. XXX kat. úz. O. F.).

Je potrebné predovšetkým konštatovať, že súd prvého stupňa v danej veci nerozhodol o zamietnutí
žaloby pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci účastníkov v inom konaní, ako na to poukazujú v
odvolaní žalobcovia a s týmto záverom súdu prvého stupňa sa stotožňuje aj odvolací súd. Je potrebné vtejto súvislosti zdôrazniť, že v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/367/2008 bola riešená otázka
spoluvlastníckeho práva žalobcov k parcelám vytvoreným geometrickým plánom č. 29/2009, pričom
predmetnou žalobou sa žalobcovia domáhajú určenia spoluvlastníckeho práva k parcele vlastnícky

patriacej žalovanej, vymedzenej rozsahom 100 m2 podľa predloženého laického náčrtu (čl. 22), keď
je zrejmé, že takto vymedzená časť nehnuteľnosti nebola predmetom konania o určenie vlastníckeho
práva v už spomínanom konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/367/2008.

Vychádzajúc z konštantnej judikatúry súdov, na ktorú v preskúmavanom rozsudku poukázal aj súd
prvého stupňa, je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne

vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú
otázku posúdiť ako predbežnú, viazaný jej skorším posúdením (do pozornosti uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Cdo 44/2010).

Právoplatným rozsudkom súdu, ktorým sa ukladá povinnosť, sa adresátom účinkov záväznosti tohto
rozhodnutia označeným v ust. § 159 ods. 2 O.S.P. zakladá prekážka právoplatne rozhodnutej veci (§ 159
ods.3O.S.P.).Účinkytohtoprávoplatnéhorozhodnutiasavzťahujúnaúčastníkovkonania,vktorombolo

vydané; jeho výrok je tiež záväzný pre súdy a iné štátne orgány a to aj vtedy, ak ako predbežnú otázku
posudzujú právny vzťah medzi týmito účastníkmi, ktorý sa vyriešil uvedeným právoplatným súdnym
rozhodnutím. Platí pritom, že pokiaľ ide o iný (nie ten istý) nárok (predmet konania), je potrebné uzavrieť,
že ak v skončenom súdnom konaní účastníkov došlo právoplatným súdnym rozsudkom k vyriešeniu
hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa aj tento nový nárok (neidentický s predmetom skončeného

konania) odvodzuje, je súd v tomto ďalšom (novom) občianskom súdnom konaní pri zodpovedaní
predbežnej otázky týmto vyriešením viazaný, keďže ust. § 159 ods. 2 O.S.P. predstavuje vo vzťahu k
ust. § 135 ods. 2 druhá veta O.S.P. osobitnú procesnú úpravu. Súd preto nesmie vychádzať z iného
záveru o (ne) existencii uloženej povinnosti medzi tými istými účastníkmi, než ako o tomto ich právnom
vzťahu už bolo právoplatne rozhodnuté.

Obdobne aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Odo 243/2003 plynie, že i právoplatný
rozsudok, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie vlastníckeho práva z dôvodu, že žalobca vlastníkom
nie je, je záväzným nielen pre účastníkov konania, ale aj pre súd, keďže deklaruje neexistenciu
vlastníckeho práva žalobcu k tejto veci.

Z uvedeného potom plynie, že súd prvého stupňa v právnom posudzovaní veci z dôvodu viazanosti

rozsudkom vydanom v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/367/2008 týkajúceho sa
totožných účastníkov konania pri posudzovaní predbežnej otázky existencie hranice medzi susediacimi
pozemkami účastníkov konania nepochybil, v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že by jeho
rozhodnutie bolo v rozpore s hmotným právom. Je správny právny záver súdu prvého stupňa v tom
smere, že v prebiehajúcom konaní bol viazaný ustálením hranice susediacich pozemkov účastníkov

konania tak, ako bola vymedzená v rámci predbežného posúdenia v právoplatnom rozhodnutí
Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/367/2008, ktorým je súd viazaný. Keďže súd nemôže ako
predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov,
nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom konaní správne alebo nesprávne vec posúdil.
Napokon, ako správne zdôraznil aj súd prvého stupňa, žalobcovia v konaní Okresného súdu Prešov

sp. zn. 11C/367/2008 závery plynúce zo znaleckého posudku Ing. L. V. a geometrického plánu č.
29/2009nerozporovaliasúhlasilisurčenímpriebehuspornejhranicemedzinehnuteľnosťamiúčastníkov
konania. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zásada právnej istoty je integrálnou súčasťou práva
na spravodlivý proces a po tretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia znamená
zásah do stability práva a právnych vzťahov, ako aj do riadneho výkonu spravodlivosti.

Odvolací súd s poukazom na všetky tieto dôvody tak rozsudok spolu so súvisiacim výrokom o trovách
konania potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1 O.S.P.Uzneseniami zo dňa 15.1.2014 súd prvého stupňa uložil žalobcovi v prvom rade, ako aj žalobkyni v
druhom rade, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil každý z nich súdny poplatok za
odvolanie 99,50 eur podľa položky č. 1 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov.

Vo včas podaných odvolaniach žalobcovia v prvom a druhom rade navrhli uznesenia zrušiť ako
nezákonne vydané, pretože na zaplatenie súdneho poplatku ich mal vyzvať súd prvého stupňa spoločne
a nerozdielne tak, ako tomu bolo v predchádzajúcom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 11C/367/2008.

Aj tieto uznesenia odvolací súd preskúmal v zmysle § 212 ods. 1 O.S.P. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.S.P.) a zistil, že odvolania nie sú dôvodné.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov poplatková povinnosť
vzniká podaním návrhu, odvolania, dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je
poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu
poplatku alebo pevnou sumou.

Podľa položky č. 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov z návrhu na začatie konania, ak nie je
ustanovená osobitná sadzba, ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi, je sadzba poplatku určená
sumou 99,50 eur.

Podľa poznámky č. 1 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov z návrhu na začatie konania o určenie,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je a z návrhu na vypratanie nehnuteľnosti, bytu a nebytových

priestorov alebo na vydanie veci sa poplatok vyberie podľa písmena b tejto položky. Ak je predmetom
konania viac hnuteľných veci alebo nehnuteľných vecí, poplatok sa vyberie len za jednu z nich.

Podľa poznámky č. 3 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov poplatky podľa rovnakej sadzby sa
platia i v odvolacom konaní vo veci samej. Súdny poplatok sa platí aj za odvolanie proti rozhodnutiu
súdu o návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Ak odvolanie podá navrhovateľ i odporca, platí každý

z nich poplatok podľa ceny predmetu svojho odvolania. Ak je odvolateľov na strane navrhovateľa alebo
odporcu viac, platia súdny poplatok v závislosti od povahy ich procesného spoločenstva tak, že v prípade
samostatného procesného spoločenstva (§ 91 ods. 1 O.S.P.) platia súdny poplatok samostatne podľa
predmetu svojho odvolania a v prípade nerozlučného procesného spoločenstva (§ 91 ods. 2 O.S.P.)
spoločne a nerozdielne.

Ako už bolo vyššie spomínané, podanou žalobou sa žalobcovia domáhali určenia, že sú podielovými
spoluvlastníkmi, každý v rozsahu 1 k novovytvoreným parcelám vo výmere 100 m2 kat. úz. O. F.
znázorneným v predloženom laickom náčrte.

Ust. § 91 O.S.P. umožňuje, aby na jednej alebo aj na oboch sporových stranách vystupovalo niekoľko
subjektov. Pre samostatné spoločenstvo je charakteristické, že každý spoločník vystupuje voči druhej

strane samostatne a pokiaľ ide o nerozlučné spoločenstvo, rozhodnutie sa vzťahuje na všetkých
spoločníkov spoločne. Toto rozlišovanie na samostatné a nerozlučné spoločenstvo má význam pre
posúdenie procesných dôsledkov.

Na ochranu podielového spoluvlastníctva proti neoprávneným zásahom tretích osôb možno použiť
všetky právne prostriedky, ktorými sa chráni vlastnícke právo (§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Základným prostriedkami ochrany sú predovšetkým vlastnícke žaloby na plnenie (§ 80 písm. b/ O.S.P.)
a do úvahy prichádza aj tzv. určovacia žaloba (§ 80 písm. c/ O.S.P.), ktorej podanie je okrem inýchpredpokladov viazané na preukázanie naliehavého právneho záujmu. Právo na ochranu môžu uplatniť
buď spoluvlastníci spoločne alebo každý samostatne. Nepochybne v prejednávanej veci žalobcovia
žiadali určiť, že každý z nich je v rozsahu jednej polovice podielovým spoluvlastníkom novovytvorenej

nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. O. F.. Takýto nárok mohol byť uplatnený u každého z nich
aj samostatne a túto okolnosť správne vyhodnotil aj súd prvého stupňa pri rozhodovaní o vzniku ich
poplatkovej povinnosti v súvislosti s podaným odvolaním. Odvolací súd preto vzhľadom na uvedené
uznesenia zo dňa 15.1.2014 č.k. 29C/144/2012-68 a č.k. 29C/144/2012-70 potvrdil ako vecne správne
(§ 219 ods. 1 O.S.P.).

O trovách odvolacieho konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.S.P. v spojení s § 142
ods. 1 O.S.P. Žalobcovia vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemajú právo na náhradu trov a
žalovanej v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.