Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Rožňava

Judgement was issued by JUDr. Marián Tengely

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/117/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812203557
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7812203557.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobkyne I. G., T..

XX.XX.XXXX, H. G. Č.. X, XXX XX, proti žalovanej V. Q., T.. XX.XX.XXXX, M. Č.. XXXX/X, XXX XX
M., zastúpenej JUDr. Jurajom Gajdošíkom, advokátom so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava, IČO:
42050804, o zaplatenie 970,00 € istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Z a v ä z u j e žalovanú uhradiť žalobkyni 970,00 € istiny s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 %
od 3.3.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania pozostávajúcu zo súdneho poplatku vo výške 58,00
€ a z náhrady za cestovné vo výške 40,92 €, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku. Poukázala na to, že 24.9.2009 uzatvorila so žalovanou, v tom čase podnikajúcou na základe

živnostenského oprávnenia pod obchodným menom: Ingrid Fabiánová, IČO: 37340875, s miestom
podnikania v Rožňave dohodu o sprostredkovaní opatery, na základe ktorej žalobkyňa od 24.9.2007
opatrovala S.. V. Y. vo D.. Opatrovanie vykonávala v dohodnutom rozsahu a čase za poskytnutú odmenu
v dohodnutej výške.

V mesiaci január 2012 žalobkyňa vykonala opatrovanie od 10.1. do 23.1.2012, pričom dňa 24.1.2012 pri
osobnom stretnutí jej žalovaná odmietla poskytnúť dohodnutú odmenu vo výške 970 €, ktorá jej dovtedy
bola riadne platená z dôvodu, že žalovaná prestala vykonávať sprostredkovanie opatrovania na základe
živnostenského oprávnenia a naďalej túto činnosť má vykonávať spoločnosť Senioren Krankenservice

s.r.o. Bratislava, v ktorej je žalovaná konateľom. Žalobkyni bola predložená na podpis nová zmluva
o sprostredkovaní opatrovania, kde sprostredkovateľom mala byť nová spoločnosť. Žalobkyňa novú
zmluvu nepodpísala, nakoľko bola pre ňu nevýhodná. Žalobkyňa dňa 31.1.2012 vyzvala žalovanú na
úhradu dlžnej sumy, čo žalovaná prevzala 21.2.2012, na čo nereagovala.

Z vyjadrenia žalobkyne k podanému odporu voči platobnému rozkazu vyplýva, že žalobkyňa nikdy
neuzavrela zmluvu o sprostredkovaní opatrovania zo dňa 27.8.2011 a jej podpis na fotokópii zmluvy nie
je autentický. Žalovaná nespochybnila oprávnenosť nároku na zaplatenie odmeny vo výške 970 €, o

čom svedčí jej oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok zo 14.5.2012.

Z výpovede žalobkyne počas konania vyplynulo, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi bol založený
na zmluve o opatrovaní, ktorú žalobkyňa súdu predložila, aj keď nebol podpísaný žalovanou, len
opečiatkovaný, na základe tohto dojednania spolupracovali päť rokov. Poprela tú skutočnosť, že by bola
podpísala zmluvu, ktorú predložila žalovaná z 27.8.2011 a nepodpísala ani zmluvu s s.r.o., ktorá bolavlastne toho istého obsahu. V tejto súvislosti zdôraznila, že nebolo by logické, aby podpísala zmluvu
z 27.8.2011, ktorá obsahovala dohodu o rozhodcovskom konaní a následne by bola touto žalobou sa
domáhala plnenia cez súd. Nebolo by logické, aby žalobou žiadala zaplatenie odmeny za opatrovanie,

ak by bola porušila zmluvu a v zmluve bola dohodnutá vysoká zmluvná pokuta, ktorú by si žalovaná
započítala. Žiadala, aby žalovaná v konaní predložila originál zmluvy z 27.8.2011, ak tvrdila, že taká
zmluva mala byť uzavretá a po predložení originálu žiadala vo veci vykonať znalecké dokazovanie s
grafológom. V prípade, že žalovaná originál nepredloží v konaní, žalobkyňa namietala tento dôkaz ako
vyrobený falzifikát. Zdôraznila, že jej bývalý manžel, M. G. a ďalší kolega D. D., ktorí tiež podali žaloby

voči žalovanej, môžu byť vypočutí ako svedkovia a vedeli by potvrdiť skutočnosť, že žiadne iné zmluvy
neuzavreli ani oni. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že v zmluve zo dňa 27.8.2011 sú uvedené
dve osoby a to S.. V. a K. Y. a odmena mala byť 80 € , čo je 65 za S.. V. Y.Ö. a 15 € za S.. K. Y..
Žalobkyni však nikdy suma 80 € za 1 deň na účet nenabehla, ale vždy to bola suma 65 € za S.. V. Y.. Aj
z toho vyplynulo, že zmluvu neuzavrela, lebo za obdobie od 1.6.2011, odkedy mala byť zmluva účinná,
nikdy nedostala odmenu tak, ako bola uvedená v zmluve. Poukázala pritom na výpisy z účtu, ktoré

predložila súdu, kde stále obdržala odmenu po 65 € za 14 odrobených dní a k tomu 60 € cestovné, čo
spolu predstavovalo 970 €. V predchádzajúcom období bola dohodnutá odmena 50 €, ktorá sa postupne
zvýšila až na sumu 65 € na deň bez toho, aby sa uzatvárala osobitná zmluva. Za celé obdobie však
neobdržala sumu 80 € za jeden deň práce.

Žalobkyňa poprela tvrdenia žalovanej, že by podpísala zmluvu z 27.8.2011 a že by jej žalovaná omylom

zaslala oba originály zmluvy, pričom keď to žalovaná zistila, mala si dať urobiť notársky overenú kópiu,
napriek tomu, že už originálmi mala disponovať žalobkyňa. Jedná sa o nelogické tvrdenie žalovanej.
Žalobkyňa nemala žiadny právny vzťah so spoločnosťou Senioren Krankenservice s.r.o. Bratislava a
preto nemohla od nej prevziať akékoľvek finančné prostriedky. Zároveň žalovaná nemohla bez súhlasu
žalobkyne postúpiť svoje záväzky na inú spoločnosť. Preto bola žalovaná v tomto konaní pasívne

legitimovaná.

Žalobkyňa k predloženej zmluve žalovanou počas konania zo dňa 23.9.2007 uviedla, že takúto zmluvu
so žalovanou podpísala a je obsahovo totožná so zmluvou, ktorú predložila žalobkyňa k žalobe a
potvrdila, že inú zmluvu so žalovanou neuzavrela. K námietke započítania žalovanej sumy s nárokmi
žalovanej na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa písmena d) žalobkyňa uviedla, že zmluvnú pokutu

neuznáva, nakoľko neboli splnené podmienky na zaplatenie zmluvnej pokuty, nakoľko žalovaná ukončila
svoju podnikateľskú činnosť dňa 22.12.2011 bez právneho nástupcu a preto nemohlo dôjsť k poškodeniu
jej práv v januári 2012.

Žalobkyňa si uplatnila trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a z cestovných
trov za účasti na pojednávaniach, na ktoré sa dostavila vlastným motorovým vozidlom, ale žiadala

cestovné do výšky cestovného hromadnou prepravou.

Na základe žaloby žalobkyne súd v konaní vydal platobný rozkaz 14Ro/68/2012-13 zo dňa 6.6.2012,
voči ktorému v zákonnej lehote podala odpor žalovaná a navrhla konanie vo veci zastaviť z dôvodu, že
žalobkyňa vykonávala opatrovateľské služby na základe Zmluvy o sprostredkovaní opatrovania zo dňa
27.8.2011, kde v článku VIII bod 3 sa účastníci dohodli, že všetky spory budú riešiť výlučne bratislavským

rozhodcovským súdom spoločnosti Capitol legal arbitration s.r.o. Žalovaná dňa 22.5.2012 podala na
žalobkyňu žalobu na rozhodcovskom súde na zaplatenie 2898 €, pričom nárok žalobkyne na zaplatenie
970 € uplatňovaný v tomto konaní zanikol po jednostrannom započítaní, ktoré vykonala žalovaná.

Žalovaná v konaní pred dožiadaným súdom uviedla, že žalobkyňa začala vykonávať opatrovanie v
rodine Y. 24.9.2007 za dohodnutú odmenu 50 € na deň a 46 € cestovné. Od 28.6.2008 mala zvýšenú

odmenu na 55 € na deň a 60 € cestovné. Od 10.3.2009 poberala priamo od S.. K. Y. 15 € na deň za
jeho opateru. Od 1.6.2011 bola žalobkyni zvýšená odmena na 65 € na deň a 60 € cestovné a 15 € od
S.. K. Y.. Žalovaná zdôraznila, že so žalobkyňou mala problém uzavrieť zmluvu, nakoľko stále s niečím
bola nespokojná a stále niečo prepisovala. Žalobkyňa však podpísala zmluvu 27.8.2011, podľa ktorej sa
ich vzťah správal až do ukončenia spolupráce k 1.3.2012. Žalovaná tvrdila, že peniaze, ktoré žalobkyňa

žiada v tomto konaní, dostala aj od rodiny Y.. Žalovaná uviedla, že koncom decembra 2011 ukončilaživnostenské podnikanie, pričom v máji 2011 založila s.r.o. a preto všetky aktivity realizované cez živnosť
sa museli ukončiť a podpísať nové zmluvy s s.r.o. Žalobkyňa odmietla podpísať novú zmluvu s s.r.o. a
prevziať peniaze vo výške 970 €, čo by vedeli osvedčiť ostatné opatrovateľky.

Žalovaná ďalej uviedla, že nedisponuje originálom zmluvy zo dňa 27.8.2011, nakoľko jej sestra omylom
doporučene zaslala žalobkyni obidva originály zmluvy pre žalobkyňu a tiež pre jej manžela a žalovanej
ostala iba úradne overená kópia a preto s originálmi disponuje žalobkyňa.

Žalovaná v konaní uviedla, že zmluva zo dňa 24.9.2007, ktorú predložila žalobkyňa, nikdy nevznikla,
nakoľko na nej absentuje podpis žalovanej. Tým, že takáto zmluva nebola podpísaná žalovanou,
spôsobuje jej neplatnosť. Žalobkyňa dostávala odmenu v rodine S.. Y. tak, že 65 € dostávala na účet a

15 € dostávala osobne. Preto nie je pravdivé tvrdenie, že by nebola dostala 80 € za deň opatrovania.

Žalovaná počas konania podaním zo dňa 26.7.2013 doručila súdu Dohodu o sprostredkovaní
zamestnania zo dňa 23.9.2007 a zároveň aj námietku započítania, z ktorej vyplynulo, že žalobkyňa u
žalovanej vykonávala prácu opatrovateľky na základe Zmluvy o sprostredkovaní zamestnania zo dňa
23.9.2007, ktorá bola podpísaná oboma zmluvnými stranami. Žalovaná vzniesla námietku započítania

podľa § 98 Občianskeho súdneho poriadku, čo do výšky žalovanej sumy na základe dohody o zmluvnej
pokute podľa písm. d) Zmluvy o sprostredkovaní zamestnania zo dňa 23.9.2007. Žalovaná zdôraznila,
že žalobkyňa vykonávala a naďalej vykonáva opatrovanie v konkrétnej rodine samostatne a nie
prostredníctvom žalovanej, čím jej spôsobuje škodu a preto žalovanej vznikol nárok na zmluvnú pokutu
vo výške 1000 €. Preto si započítala svoj nárok na zmluvnú pokutu oproti žalovanej sume 970 € ako

nároku žalobkyne. Preto žiadala žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Žalovaná, ani jej právny zástupca sa na nariadenom pojednávaní dňa 16.2.2015 nezúčastnili bez
ospravedlnenia napriek riadnemu predvolaniu právneho zástupcu žalovanej, ktorému súd uložil
povinnosť zabezpečiť účasť žalovanej na pojednávaní. Preto súd pokračoval v konaní aj v neprítomnosti
žalovanej a jej právneho zástupcu v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,

podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastní
nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v
neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.

Právny zástupca žalovanej oznámil písomne súdu listom zo dňa 13.2.2015, ktorý súd obdržal 18.2.2015
(dva dni po pojednávaní) a ktorý bol doručený na poštovú prepravu 16.2.2015 (teda v deň pojednávania),

že žiada pojednávanie odročiť a ospravedlňuje neúčasť žalovanej z dôvodu kolízie pojednávania s
pojednávaním nariadeným na deň 16.2.2015 na Okresnom súde Malacky 10Cb/143/2013 v právnej veci
žalobcuThyssenKrupp,FerostavNovéZámkyprotiMiosteelPezinok,kdezástupcažalobkynezastupuje
žalobcu, ktorý trvá na jeho osobnej účasti.

Okrem skutočnosti, že do dňa pojednávania 16.2.2015 súdu nebolo doručené písomné ospravedlnenie

a žiadosť o odročenie pojednávania, ani vo forme emailu alebo faxového podania, súd na nariadenom
pojednávaní 16.2.2015 skonštatoval, že sa žalovaná a jej právny zástupca nedostavili na pojednávanie
bez ospravedlnenia. Aj v prípade, že by podanie zo dňa 13.2.2015 bolo súdu došlo do dňa pojednávania,
súd konštatuje, že takého podanie by nebolo spôsobilé byť riadnym ospravedlnením z neúčasti na
pojednávaní a nebolo by spôsobilé byť dôvodom na odročenie pojednávania, ako to má na mysli

ustanovenie § 119 ods. 1 až 6 Občianskeho súdneho poriadku. Zástupca žalovanej totiž súdu ako
dôvod neúčasti oznámil len kolíziu s iným pojednávaním, pričom nedoručil súdu listinný dôkaz o tom,
že bol predvolaný na iné pojednávanie, neuviedol deň, kedy sa dozvedel o inom predvolaní a vôbec
nezdôvodnil skutočnosť, prečo sa žalovaná nezúčastní pojednávania, keď nebola predvolávaná na iné
konanie. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto konal aj v neprítomnosti žalovanej a jej právneho

zástupcu a následne vo veci rozhodol.

Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:Zo zmluvy na opatrovanie bez uvedenia dátumu a bez podpisu žalovanej, ktorú predložila žalobkyňa
vyplýva, že žalobkyňa a žalovaná sa dohodli na zmluve o opatrovaní u záujemcu S.. Y. za opatrovateľskú
odmenu 50 € za deň opatrovania, čo za dva týždne činí 700 €. Na zmluve je len pečiatka žalovanej bez

podpisu a bez uvedenia dátumu.

Z dohody o sprostredkovaní zamestnania, ktorú predložila žalovaná a ktorú uznala žalobkyňa za
uzavretú vyplýva, že žalobkyňa a žalovaná dňa 23.9.2007 podpísali dohodu, podľa ktorej je opatrovaná
osoba S.. V. Y., pričom zamestnanie začína 24.9.2007 s náplňou opatrovanie a s odmenu 50 € na deň
v 14 dňovom turnuse. Zo zmluvy ďalej vyplýva v časti práva a povinnosti záujemcu pod písmenom
d) „opatrovanie sprostredkované touto agentúrou sa môže vykonávať v konkrétnej rodine v súčasnosti

a aj v budúcnosti iba prostredníctvom dotyčnej agentúry a ak opatrovateľka akýmkoľvek spôsobom
poškodí agentúru, zneužije údaje o ošetrovanej osobe na vlastné obohatenie sa alebo na obohatenie
konkurenčnejagentúry,zaplatíjednorazovopokutuvovýške1000€.Zasprostredkovateľavtejtodohode
bola uvedená Ingrid Fabiánová, Ružová 1, Rožňava, IČO: 37340875.

Zo zmluvy o sprostredkovaní opatrovania, ktorú predložila žalovaná vo fotokópii, ktorá je datovaná

27.8.2011 a ktorú žalobkyňa neuznávala vyplýva, že predmetom zmluvy je opatrovanie S.. V. Z. K.
Y. od 1.6.2011 do budúcna s dohodnutou odmenou 80 € za deň - za dva týždne 1120 €, pričom z
článku V je dohodnutá zmluvná pokuta 3000 €, ak by záujemca vykonával prácu v rodine bez agentúry.
Podľa článku VIII sa zmluvné strany dohodli na riešení sporov výlučne pred rozhodcom - bratislavským
rozhodcovským súdom.

Z Oznámenia o jednostrannom započítaní pohľadávok zo dňa 14.5.2012 vystaveného žalovanou pre
žalobkyňu vyplýva, že si započítava pohľadávku, ktorá vznikla žalovanej na základe článku V bod 3
zmluvyz27.8.2011,nezaplatenázmluvnápokuta3000€,vočipohľadávkežalobkyniztituluneuhradenej
odmeny za opatrovanie v mesiaci január 2012 vo výške 970 €.

Z výpisov z účtu žalovanej v mBank za mesiace júl 2011, september 2011, november a december 2011

vyplýva, že žalobkyni boli uhradené sumy 970 €, resp. v decembri 2011 suma 980 €.

Z výpisu zo živnostenského registra Obvodného úradu Rožňava č. 808-6345 vyplýva, že podnikateľský
subjekt pod obchodným menom Ingrid Fabiánová, Rožňava, Ružová 1, IČO: 37340875 ukončil svoju
činnosť k 22.12.2011.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná a preto jej

vyhovel.

Súd dospel k záveru, že účastníčky medzi sebou uzavreli zmluvu o sprostredkovaní opatrovania podľa
ustanovenia § 733 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvou o obstaraní veci sa obstarávateľ
zaväzuje objednávateľovi obstarať určitú vec. Obstarávateľ má právo vec obstarať aj prostredníctvom
inej osoby. Objednávateľ je povinný obstarávateľovi za obstaranie veci poskytnúť odmenu.

Podľa ustanovenia § 734 Občianskeho zákonníka o uzavretí zmluvy musí obstarávateľ vydať
objednávateľovi písomné potvrdenie, v ktorom musí byť uvedený predmet obstarania, jeho cena a doba
obstarania.

Medzi účastníkmi konania bola sporná otázka, na základe akého právneho úkonu došlo k uzavretiu
zmluvy o obstaraní opatrovania pre žalobkyňu. Žalobkyňa totiž spolu so žalobou predložila zmluvu

na opatrovanie, v ktorej nebol uvedený dátum a chýbal podpis obstarávateľa a bola tam len pečiatka
Senioren Krankenpflege Ingrid Fabian, kde predmetom opatrovania mala byť rodina S.. Y.. Žalovaná
naopak v konaní predložila zmluvu z 27.8.2011, ktorú mala uzavrieť so žalobkyňou, ale len vo fotokópii,nakoľko tvrdila, že nedisponuje originálom, ktorý omylom mal byť zaslaný žalobkyni. Následne počas
konania žalovaná predložila Dohodu o sprostredkovaní zamestnania z 23.9.2007 s totožným obsahom
aká bola zmluva predložená žalobkyňou, pričom žalobkyňa potvrdila, že takúto zmluvu z 23.9.2007

uzavrela a od tej doby aj začala vykonávať opatrovateľské práce.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa odseku 3 citovaného § ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených
skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie
dôkazného bremena.

Žalobkyňa v tomto konaní bola povinná preukázať, že bola v právnom vzťahu so žalovanou, na základe
čoho by jej patrila náhrada za výkon opatrovateľskej služby v dňoch 10.1.2012 až 23.1.2012. Žalobkyňa

túto skutočnosť preukazovala zmluvou na opatrovanie, ktorú predložila spolu so žalobou, ktorá nebola
podpísaná žalovanou, ako aj výpismi zo svojho účtu za rok 2011, z ktorých vyplýva, aké finančné sumy
mesačne od žalovanej poberala. Začiatok výkonu opatrovateľskej služby označila dňom 24.9.2007.
Žalovaná v priebehu konania predložila dohodu o sprostredkovaní zamestnania zo dňa 23.9.2007, na
základe ktorej od 24.9.2007 mala začať vykonávať opatrovanie žalobkyňa ohľadom osoby S.. V. Y..

Žalobkyňa túto dohodu uznala a potvrdila, že ju podpísala.

Z vyššie uvedených zistených skutočností súd mal zato, že vzťah účastníkov konania sa začal Dohodou
o sprostredkovaní zamestnania zo dňa 23.9.2007.

Žalovaná v konaní tvrdila, že uzavrela zmluvu so žalobkyňou 27.8.2011, ktorej účinnosť mala byť od
1.6.2011, kde okrem iných sa mali účastníci dohodnúť na riešení sporov pred rozhodcovským súdom.

Žalobkyňa popierala, že by takúto zmluvu uzatvorila a žiadala predložiť originál zmluvy a následne
vykonať aj znalecké dokazovanie, kde by sa potvrdilo, že podpis na takejto zmluve nie je žalobkyne.
Žalovaná v konaní nepredložila originál tejto zmluvy a tvrdila, že originál omylom zaslala žalobkyni, čo
však žalobkyňa v konaní popierala. Dôkazné bremeno bolo na žalovanej, aby preukázala existenciu
tejto zmluvy a to predložením jej originálu, keďže fotokópia bola žalobkyňou ako druhou účastníčkou

zmluvy neuznaná. Súd mal zato, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, že by bola so žalobkyňou
uzavrelazmluvuosprostredkovaníopatrovaniadňa27.8.2011,nakoľkonepredložilaorigináltejtozmluvy
a aj z celkových okolností zistených v tomto konaní žiadna okolnosť nepreukázala, že by mohlo dôjsť k
uzavretiu tejto zmluvy. Tým nebolo preukázané, že by účastníci uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu, kde
by výlučnú právomoc na riešenie sporu mal rozhodcovský súd. Preto súd vo veci vykonal dokazovanie

a následne aj rozhodol.

Samotná žalovaná vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom uviedla časové obdobia odkedy
dochádzalo k úpravám odmeny za opatrovateľskú činnosť u žalobkyne a teda potvrdila, že žalobkyňa
mala nárok za uplatnené obdobie január 2012 na odmenu vo výške 65 € za jeden deň a náhradu
cestovných výdavkov vo výške 60 €, čo spolu predstavovalo sumu 970 €. Táto okolnosť ďalej vyplýva

aj z právnych úkonov žalovanej a to jednostranného započítania zo dňa 14.5.2009, resp. započítania
zmluvnej pokuty vo výške 1000 € oproti žalovanej sume 970 € podaním zo dňa 26.7.2013 v tomto
súdnom konaní.

Zvyššieuvedenéhojetedazrejméavtejtočastiobeúčastníčkyprednieslizhodnétvrdenia,žežalobkyňa
mala nárok na odmenu za opatrovanie za január 2012 vo výške 970 € vrátane cestovných náhrad.Spornou teda ostáva otázka, či žalovanej vznikol nárok na zmluvnú pokutu uvedenú pod písmenom
d) dohody o sprostredkovaní zamestnania a či teda mala možnosť ju započítať oproti pohľadávke
žalobkyne na zaplatenie odmeny za opatrovanie vo výške 970 €.

Podľa § 98 Občianskeho súdneho poriadku vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti
navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené
viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.

Povinnosťou žalovanej v tomto konaní bolo preukázať, že má započítateľnú pohľadávku voči žalobkyni
a že vykonala voči žalobkyni prejav smerujúci k započítaniu.

Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na zmluvu zo dňa 23.9.2007 písm. d), kde dohodla zmluvná pokuta
vo výške 1000 € a písomne v rámci súdneho konania si započítala nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty

oproti nároku na zaplatenie odmeny za opatrovanie.

Žalobkyňa potvrdila, že uzavrela so žalovanou zmluvu zo dňa 23.9.2007 a teda aj dohodu o zmluvnej
pokute, avšak uviedla, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu z dôvodu,
že nedošlo k poškodeniu agentúry, nakoľko žalovaná ukončila podnikateľskú činnosť 22.12.2011 a preto
nemohlo dôjsť k poškodeniu agentúry v januári 2012.

Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa odseku 2 zmluvnú pokutu
možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej
určenia. Účastníci v dohode o sprostredkovaní sa dohodli, že opatrovanie sprostredkované žalovanou

pre žalobkyňu sa môže v konkrétnej rodine v súčasnosti aj v budúcnosti vykonávať len prostredníctvom
agentúry a ak opatrovateľka akýmkoľvek spôsobom poškodí agentúru, zneužije údaje o ošetrovanej
osobe na vlastné obohatenie alebo obohatenie konkurenčnej agentúry, zaplatí jednorazovo pokutu vo
výške 1000 €.

Súd dospel k záveru, že na základe takto sformulovanej dohody o zmluvnej pokute žalovanej by

vzniklo právo na zmluvnú pokutu vtedy, ak by napriek existencii dohody o sprostredkovaní žalobkyňa
vykonávala opatrovanie v rozpore so zmluvou a bez agentúry. Z vykonaného dokazovania však vyplýva,
že žalobkyňa pokračovala vo vykonávaní činnosti pre žalovanú aj v mesiaci január 2012 napriek tomu,
že žalovaná ako podnikateľ - fyzická osoba ukončila svoju činnosť v decembri 2011. Nedošlo však k
ukončeniu zmluvného vzťahu medzi účastníčkami a preto žalobkyňa v januári 2012 tým, že vykonávala

opatrovanie, mala nárok na odmenu tak, ako bola so žalovanou dohodnutá. Skutočnosť, že žalovaná
mala záujem na tom, aby žalobkyňa uzavrela novú zmluvu s s.r.o. nemôže vyvolať následok vo forme
zmluvnej pokuty, ak žalobkyňa nepodpísala novú zmluvu s iným subjektom. Žalovaná totiž prestala
vykonávať svoju činnosť ako fyzická osoba - podnikateľ a preto jej nemohla vzniknúť škoda ako agentúre
a nemohla byť nijakým spôsobom poškodená len zato, že žalobkyňa naďalej vykonávala opatrovanie v

zmysle platnej dohody o sprostredkovaní zamestnania z 23.9.2007. Súd teda konštatuje, že žalovanej
nevznikol nárok na zmluvnú pokutu a preto nemohla si ju ani započítať oproti pohľadávke žalobkyne
vo výške 970 €, ktorá bola predmetom tohto konania a na ktorú mala žalobkyňa nárok tak, ako to bolo
vyššie zdôvodnené. Preto súd vyhovel žalobe žalobkyne v celom rozsahu.

Výrok o úrokoch z omeškania sa opiera o ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení

s § 3 Nariadenia vlády č. 87/2005 Z.z. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením odmeny zaopatrovanie, pričom žalobkyňa ju písomne vyzvala na zaplatenie dlžnej sumy do 10 dní od prevzatia
výzvy, ktorú žalovaná prevzala 21.2.2012 a preto boli úroky priznané od prvého dňa omeškania a to
od 3.3.2012.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Úspešnej
žalobkyni súd priznal právo na náhradu trov konania vo výške 58 € náhrady za súdny poplatok a
náhrady cestovných výdavkov pri účasti na pojednávaniach dňa 7.1.2013, 26.8.2013 a 16.2.2015,
pričom žalobkyňa sa na pojednávanie dostavila vlastným motorovým vozidlom a žiadala o náhradu
cestovného vo výške hromadného dopravného prostriedku.

Súd zistil výšku cestovného u Železníc Slovenskej republiky za dni 7.1.2013 a 26.8.2013 na trase C.

- Rožňava a späť (v tom čase mala žalobkyňa trvalý pobyt v C.), pričom hodnota spiatočného lístka
predstavovala 10,84 € za jednu cestu a za deň 16.2.2015 na trase G. - Rožňava a späť, kde hodnota
spiatočného cestovného lístka by predstavovala sumu 19,24 €. Náhrada trov konania spolu predstavuje
40,92 € cestovné a 58,00 € súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.