Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 16, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/88/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214217646
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214217646.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, zastúpeného: Bobák, Bollová a
spol., s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, (zn. 0212747174) proti žalovanému: M. N., J.. XX. Z.
XXXX, bytom H. XXX/X, Q., o 247,76 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 65,50 € z titulu ceny elektronických komunikačných služieb s
9,5 % ročným úrokom z omeškania od 28. októbra 2011, a to do troch dní od právoplatnosti

II. Žaloba o zaplatenie 180,93 € z titulu ceny elektronických komunikačných služieb a 1,33 € z titulu
poplatku za upomienku, všetko s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 28. októbra 2011, sa zamieta.

III. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 9. septembra 2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm
uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že uzavrel so žalovaným zmluvu č. M., ktorou mu vypožičal
SIM kartu umožňujúcu mu využívať telekomunikačné služby. Žalovaný však neuhradil fakturované
plnenia vo výške 247,76 €, ktoré si žalobca uplatnil.

2. Žalovaný, ktorému bola žaloba doručená do vlastných rúk, sa k nej nevyjadril.

3. Pretože ide o drobný Súd mimo pojednávania (§ 115 ods. 2 O. s. p.) vykonal dokazovanie
listinami (zmluvou o pripojení č. M. z 1. júna 2011, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange
Slovensko, a.s., platnými a účinnými od 1. januára 2012, pokusom o pokonávku z 13. októbra 2011 a

súvisiacimi faktúrami) a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, §
153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalobca ako „Podnik“ (prostredníctvom obchodného zástupcu) a žalovaný ako „účastník Fyzická
osoba - nepodnikateľ“ podpísali 1. júna 2011 zmluvu o pripojení č. M., ktorou sa žalobca na určenej SIM
karte zaviazal poskytovať žalovanému dohodnutý účastnícky program s dohodnutými službami a ktorej
obsahom je okrem niekoľkých dojednaní (zúčtovacie obdobie, spôsob doručovania faktúry, blokáciamobilného telefónu, neurčitá doba zmluvy) v podstate len deklarácia záväznosti ďalších dokumentov
(cenníka, všeobecných obchodných podmienok) medzi stranami.

b) Na základe označených zmlúv žalobca vystavil žalovanému celkovo tri faktúry, a to takto:

č. XXXXXXXXXX z 24. 6. .2011, splatnú 8. 7. 2011, za obdobie do 19. 6. 2011, ktorou mu fakturoval
rôzne služby elektronickej komunikácie v sume 93,88 € s DPH,

č. XXXXXXXXXX z 23. 7. 2011, splatnú 6. 8. 2011, za obdobie do 19. 7. 2011, ktorou mu fakturoval
rôzne služby elektronickej komunikácie v sume 87,05 s DPH,

č. XXXXXXXXXX z 26. 8. 2011, splatnú 9. 9. 2011, za obdobie do 19. 8. 2011, ktorou mu fakturoval
upomienku v sume 1,33 € (nepodliehajúcu DPH),

č. XXXXXXXXXX z 26. 8. 2011, splatnú 9. 9. 2011, za obdobie do 19. 8. 2011, ktorou mu fakturoval
rôzne služby elektronickej komunikácie v sume 65,50 € s DPH..

c) Žalobca zaslal žalovanému list z 13. októbra 2011 označený ako „Pokus o pokonávku“, v ktorom mu
zaslal prehľad jeho dlžných súm za jednotlivé obdobia a vyzval ho na ich zaplatenie do 27. októbra 2011.

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§

132 O. s. p.).

Skutkové zistenia v bode 4 písm. a) až c) sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov,
resp. ich častí, voči pravosti ktorých neboli vznesené žiadne námietky.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Zmluvy medzi žalobcom a žalovaným z 1. júna 2011 sú zmluvami o pripojení v zmysle § 43 zákona č.

610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom k tomuto dňu, čo nakoniec vyplýva aj
z jej záhlavia. Z tejto zmluvy vznikla žalovanému ako účastníkovi podľa § 42 ods. 4 písm. b) cit. zákona
povinnosť platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení určenú v zmluve aspoň
odkazom na tarifu (§ 43 ods. 2 cit. zákona).

7. V prerokúvanej veci je zo zisteného skutkového stavu [bod 4 písm. b)] zrejmé, že žalobca poskytol

žalovaného určité služby elektronickej komunikácie, ktoré mu aj riadne vyfakturoval. Na základe vyššie
citovaných ustanovení zákona č. 610/2003 Z. z. tak žalovanému vznikla povinnosť túto cenu uhradiť.

8. Žalovaný však uzatváral zmluvu o pripojení ako nepodnikateľ, čo zreteľne vyplýva z jej obsahu,
v dôsledku čoho sa právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným spravuje subsidiárne Občianskym
zákonník (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka a contrario). Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka sa pritom majetkové práva premlčujú, pričom premlčacia doba - pokiaľ nie je ustanovené inak
- je trojročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť po prvý raz (§ 101 Obč. zák.). Právo sa
prvý raz môže uplatniť v deň splatnosti, keďže v tejto deň sú splnené podmienky, aby ho súd priznal.
V prerokúvanej veci je zo zisteného skutkového stavu zrejmé, že prvé dve faktúry boli splatné 8. júla
resp. 6. augusta 2011 a trojročná premlčacia doba na uplatnenie nárokov nimi fakturovaných uplynula

8. júla resp. 6. augusta 2014. Žaloba podaná na súd 9. septembra 2014 je tak podaná zjavne po ich
uplynutí. Keďže žalovaný je spotrebiteľom (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 1.
júnu 2011), musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. prihliadnuť na premlčanie práva aj bez -
inak potrebnej (§ 100 ods. 1 tretia veta Obč. zák.) - námietky žalovaného. Na plynutie premlčacej doby
nemala vplyv upomienka žalobcu, ktorá žalovanému poskytla nový (dodatočný) termín splatnosti, keďže

§ 101 Obč. zák. viaže začiatok plynutia premlčacej doby na deň, kedy sa právo mohlo uplatniť „po prvý
raz“. Neskoršie jednostranné posúvanie termínu splatnosti zo strany žalobcu tak nič nemení na tom, že
toto právo mohol uplatniť prvý raz v deň jeho pôvodnej splatnosti.9. Preto bolo treba žalobu zamietnuť ohľadom nárokov fakturovaných prvými dvoma faktúrami (výrok I).
Naopak, nárok na úhradu ceny elektronických komunikačných služieb fakturovanej poslednou (štvrtou)
faktúrou je opodstatnený, preto súd v tejto časti žalobe vyhovel (výrok I).

10. Nárok na úroky z omeškania k nároku, ktorý súd žalobcovi priznal, sa zakladá na § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného ku dňu splatnosti
jednotlivých faktúr, kedy sa žalovaný dostal do omeškania. Keďže si však žalobca nárok na úrok z
omeškania uplatnil až od 28. októbra 2011 (nasledujúci deň po dodatočnom termíne splatnosti), nemohol
mu ho súd priznať od skoršieho dátumu.

11. Nárok na sumu 1,33 € za upomienku nepovažoval súd za opodstatnený, pretože žalobca

nepreukázal zaslanie alebo iné oznámenie upomienky žalovanému. Okrem toho však nie je ani zrejmé, z
čoho by mala vyplývať povinnosť žalovaného platiť túto sumu. Podľa názoru súdu takáto platba nemôže
byť „cenou“ za elektronické komunikačné služby, pretože upomienka nie je plnením žalobcu ako podniku
v prospech žalovaného, za ktoré by mu žalovaný mal platiť cenu. Takáto platbu (paušálna suma za
upomienku) by musela byť dohodnutá buď ako paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, taká dohoda však preukázaná nebola), alebo by
muselo ísť o zmluvnú pokutu (§ 544 ods. 1 Obč. zák., ani taká dohoda - v písomnej forme - však
preukázaná nebola). Preto bola žaloba zamietnutá aj v tejto časti (výrok II).

12. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O. s. p. Žalobca aj žalovaný boli v časti úspešní.
Pomer úspechu žalobcu a žalovaného je 65,50 : 182,26, t. j. 26,4 % : 73,6 %. Náhradu trov tak treba

pomerne rozdeliť tak, že žalobca nahradí žalovanému (73,6-26,4=) 30,6 % jeho trov. Žalobca si trovy
uplatnil, no nemá na ne nárok, preto súd o jeho návrhu na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O. s. p.) rozhodol
tak, že mu ich nepriznal. Žalovaný, ktorý by inak mal nárok na náhradu časti trov, zasa žiadne trovy
nežiadal, takže tu nebol návrh, o ktorom by sa malo rozhodovať (už cit. § 151 ods. 1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.

V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a

O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatný rozsudok, môže sa žalobca domáhať
splnenia ich povinnosti návrhom na vykonanie exekúcie.