Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/122/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113203284
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113203284.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr.
Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloletého Q. O., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpeného kolíznym opatrovníkom Y. práce, sociálnych vecí a rodiny K., dieťa rodičov E. O., bytom K.,
M. A. B. XXXX/X a B. O., bytom K., M. A. B. XXXX/X, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Q.
a X., s.r.o. so sídlom K., nám. M. R. V. 3, za účasti prokurátorky KJ., F. Z. L., K. XX/XX, Z. L., zastúpeného

P.. A. F., advokátkou so sídlom K. K., V. Q. XXX/XX, o návrhu navrhovateľov 1/ Ing. L. K., bytom Z.
L., Q. kpt. Z. 50/XX, 2/ P. K., bytom Z. L., Q. kpt. Z. XX/XX, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou
JUDr. L. A., so sídlom I. nad O., Q. 16/61, o zverenie maloletého dieťaťa do spoločnej náhradnej osobnej
starostlivosti manželov, o odvolaní navrhovateľov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
25. septembra 2014, č.k. 31P/40/2013-562 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril mal. Q. O. do spoločnej náhradnej osobnej

starostlivosti Ing. L. K. a P. K., ktorí sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v
rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia, majú právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať
majetok iba v bežných veciach. Matke dieťaťa uložil povinnosť prispievať na výživné pre maloletého
Q. sumou 50,- Eur mesačne k rukám navrhovateľov 1/, 2/, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred
s účinnosťou od 01.11.2013. Otcovi dieťaťa uložil povinnosť prispievať na výživné pre maloletého
Q. sumou 60,- Eur mesačne k rukám navrhovateľov 1/, 2/, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred

s účinnosťou od 01.11.2013. Dlh na výživnom za obdobie od 01.11.2013 do 30.09.2014 vo výške
251,60 Eur súd povolil matke splácať popri bežnom výživnom k rukám navrhovateľov 1/, 2/ v
mesačných splátkach po 10,- Eur až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia. Dlh na výživnom za obdobie od 01.11.2013 do 30.09.2014
vo výške 361,60 Eur povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom k rukám navrhovateľov 1/, 2/
v mesačných splátkach po 10,- Eur až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Zároveň upravil styk rodičov s mal. dieťaťom tak,

že rodičia majú právo stretávať s maloletým Q. každý pondelok a stredu v týždni v čase od 13.00 hod
do 17.30 hod bez prítomnosti navrhovateľov 1/, 2/ na území Mesta Z. L. s tým, že rodičia si dieťa
prevezmú v stanovenom čase od navrhovateľov 1/, 2/ na námestí v Z. L., kde ho navrhovateľom 1/,
2/ v stanovenom čase vrátia. Rodičia majú ďalej právo stretávať sa s maloletým Q. každý piatok v
týždni v čase od 15.00 hod do 17.30 hod na území Mesta K. za prítomnosti navrhovateľov 1/, 2/, s tým,
že rodičia si dieťa prevezmú v stanovenom čase od navrhovateľov 1/, 2/ pred oddychovým centrom

F. v K., kde im ho v stanovenom čase vrátia. Rodičia majú ďalej právo stretávať sa s maloletým
Q. každý víkend v sobotu od 10.00 hod do 18.00 hod, a každý víkend v nedeľu od 10.00 hod do
18.00 hod s tým, že rodičia si v stanovenom čase vyzdvihnú dieťa v mieste bydliska navrhovateľov1/, 2/ a v stanovenom čase im ho v mieste bydliska vrátia. Po uplynutí 2 mesiacov od právoplatnosti
tohto rozsudku majú rodičia právo okrem vyššie upraveného styku počas každého pondelka a stredy
stretávať sa od najbližšieho víkendu s maloletým Q. každý víkend od soboty od 10.00 hod do nedele

do 18.00 hod. Rodičia si maloleté dieťa prevezmú v stanovenom čase v mieste bydliska navrhovateľov
1, 2, kde ho v stanovenom čase vrátia. Po uplynutí 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku rodičia
majú právo od najbližšieho víkendu stretávať s maloletým Q. každý víkend od piatku od 15.00 hod
do nedele do 18.00 hod. Rodičia si maloleté dieťa prevezmú v stanovenom čase v mieste bydliska
navrhovateľov 1/, 2/, kde ho v stanovenom čase vrátia. V prípade ochorenia dieťaťa majú rodičia

právo v čase upraveného styku kontaktovať sa s maloletým Q. prostredníctvom skypu alebo telefónu.
Návrh navrhovateľov 1/, 2/ v časti zastupovania a správy majetku maloletého v iných ako bežných
veciach súd prvého stupňa zamietol. Ďalej vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal
zo zistenia, že v danej veci navrhovatelia 1/, 2/ svojim návrhom žiadali maloletého Q. zveriť do
náhradnej osobnej starostlivosti tak, že budú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať

jeho majetok v bežných veciach s tým, že spravovať majetok maloletého v iných ako bežných veciach
a zastupovať maloletého bude oprávnený a povinný opatrovník F. Z. L.. Tamojší súd, v zmysle intencií
rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.09.2013, č.k. 4CoP/57/2013-311, v predmetnej
veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí
a dospelých, za účelom zistenia, za akých okolností a za akú dobu je maloletý schopný zmeniť

doterajšie výchovné prostredie v náhradnej rodine a prejsť do rodiny svojich rodičov. Taktiež dočasne
upravil pomery účastníkov predbežným opatrením. Takto doplneným dokazovaním súd prvého stupňa
dospel v zmysle intencií rozhodnutia krajského súdu k názoru, s poukazom na okolnosti prípadu
spočívajúce v tom, že maloletý je od útleho veku až doposiaľ v osobnej starostlivosti navrhovateľov
a svojich rodičov, i napriek doposiaľ realizovanému styku podľa nariadeného predbežného opatrenia,

nepozná ešte dostatočne tak, aby jeho okamžité odňatie do osobnej starostlivosti rodičov neznamenalo
riziko vážneho psychického poškodenia zdravého vývinu maloletého dieťaťa. Preto v zmysle intencií
druhostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že s poukazom na potrebu chrániť záujem maloletého
ako aj potrebu vytvorenia predpokladu pre obnovu vzťahov dieťaťa s biologickými rodičmi bude, aby
bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, za súhlasu rodičov dieťaťa,

ktorá však bude mať len dočasný charakter (znalkyňou odhadnutá doba v trvaní šesť mesiacov) a
bude pre maloletého prípravou na návrat do rodiny svojich rodičov. Navrhovatelia spĺňajú všetky osobné
predpoklady ustanovené § 45 ods. 1 Zákona o rodine. Pokiaľ ide o návrh navrhovateľov na doplnenie
znaleckého dokazovania, v opačnom prípade na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania, mal
súd za to, že závery vypracovaného znaleckého posudku Mgr. I. K.slo XX/XXXX neboli spochybnené

žiadnym relevantným spôsobom. Podľa názoru súdu (a tiež krajskej prokuratúry) znalecký posudok
bol vypracovaný s dostatočnou znalosťou a odbornosťou, zohľadňujúc praktické skúsenosti. Z týchto
dôvodov súd nenariadil doplnenie dokazovania vypracovaním ďalšieho znaleckého posudku, keď ani
krajskáprokuratúranesúhlasilasdoplnenímdokazovaniavtomtosmere.Pokiaľideonámietkuzostrany
navrhovateľov, že maloletý nebol vypočutý v zmysle Zákona o rodine a Dohovoru o právach dieťaťa,

súd prvého stupňa poukázal na to, že znalkyňa maloletého riadne vyšetrila, pričom zohľadnila jeho vek
a rozumovú vyspelosť, tiež vážnosť okolností prípadu, na základe čoho sa vyjadrila, že pri položení
priamych otázok na maloletého ohľadne zmeny výchovného prostredia by mohlo v súčasnosti dôjsť k
vážnemu poškodeniu jeho duševného zdravia, pričom znalkyňa tiež poukazovala na to, že dieťa je u
navrhovateľov dlhé časové obdobie a jeho rodičia sú v tomto prípade v časovej nevýhode. Uvedená

časovánevýhodaovplyvňujecelkovúsituáciuaaždlhšieapraktizujúceemočnéskúsenostiumaloletého
môžu viesť k tomu, aby vedel vyjadriť svoj názor k veci premiestnenia, čo v súčasnosti s poukazom
na jeho krátky kontakt s rodičmi, nebolo možné. Okrem toho súd poukázal na to, že účelom celého
tohto konania je to, aby dieťa bolo chránené a preto mu priama otázka týkajúca sa jeho premiestnenia
do biologickej rodiny nebola kladená z dôvodu, že predmetom konania nebolo, aby si dieťa vyberalo

výchovné prostredie. Tiež aj z intencií rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4CoP/57/2013-311 zo
dňa 27.09.2013 jasne vyplýva, že v súčasnej dobe sú v danej veci s prihliadnutím na okolnosti prípadu
splnené podmienky na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľom. Tieto
okolnosti spočívajú v tom, že maloletý od 13-teho dňa svojho veku až doposiaľ sa nachádza v osobnej
starostlivosti navrhovateľov, svojich biologických rodičov nepozná a práve táto rodičmi nezavinená

okolnosť, im bráni v súčasnosti v osobnej starostlivosti o svoje dieťa. Je nesporné, že biologickí rodičia
majú právo o dieťa sa osobne starať, majú k tomu vytvorené všetky osobnostné, morálne a materiálne
podmienky, avšak vzhľadom na špecifickosť danej veci, by okamžité odňatie dieťaťa do ich osobnej
starostlivosti znamenalo riziko vážneho psychického poškodenia zdravého vývinu maloletého dieťaťa.V tomto prípade je preto potrebné v prvom rade chrániť záujem maloletého dieťaťa a zároveň vytvoriť
všetky predpoklady na obnovu vzťahov dieťaťa s biologickými rodičmi tak, aby náhradná starostlivosť
splnila svoj dočasný charakter. Cieľom tohto konania nebolo zistiť, "či" sa má dieťa vrátiť do svojej

biologickej rodiny, ale cieľom bolo posúdenie, za akých okolností a za akú dobu sa tak má stať. Na
zistenie uvedenej okolnosti súd aj zameral celé znalecké dokazovanie. Posúdenie, kedy bude maloletý
pripravený na premiestnenie do biologickej rodiny bude následne predmetom konania o zrušenie
náhradnej osobnej starostlivosti. Celé dokazovanie v konaní, vrátane znaleckého dokazovania, teda
súd považoval za dostatočné, nepripustil doplnenie dokazovania vypracovaním ďalšieho znaleckého

posudku, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Právne svoje
rozhodnutie o zverení mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov 1/, 2/ odôvodnil
podľa § 45 ods. 1,2,3,4,5,6,7,8 Zákona o rodine. V súlade s ustanovením § 45 ods. 8 Zákona o rodine
bolo nevyhnutné upraviť taktiež vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu zo strany obidvoch rodičov.
Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd prihliadal na vek a odôvodnené potreby dieťaťa ako aj
na možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov za použitia § 62 a § 75 Zákona o rodine. Tiež

prihliadol aj na skutočnosť, že rodičia budú v súvislosti s úpravou styku so synom vynakladať nemalé
finančné prostriedky na cestovanie medzi K. a Z. L.. Výživné určil s účinnosťou od 01.11.2013, od
právoplatnosti uznesenia o nariadení predbežného opatrenia, pričom súd pri výpočte dlhu prihliadol
aj na rodičmi už uhradené výživné určené predbežným opatrením. Zročné výživné za obdobie od
01.11.2013 do 30.09.2014 u matky vo výške 251,60 Eur (22,87 Eur x 11 mesiacov) a u otca vo výške

361,60 Eur (32,87 Eur x 11 mesiacov) povolil za použitia § 160 ods. 1 O.s.p. rodičom splácať za
podmienok uvedených vo výroku tohto rozsudku k rukám navrhovateľov. V zmysle § 45 ods. 6 veta
druhá Zákona o rodine upravil styk rodičov s maloletým dieťaťom s poukazom na znalecký posudok
v rozsahu a časových intervaloch približne ako navrhovala znalkyňa, čím podľa názoru súdu bude
zohľadnenýčonajlepšiezáujemmaloletého,ktorýsatakbudepripravovaťnanávratkrodičom,čímbude

rešpektované jeho právo vyrastať v biologickej rodine a byť vychovávané vlastnými rodičmi. Pri rozsahu
úpravy styku zohľadnil aj pracovné a časové možnosti rodičov dieťaťa ako aj navrhovateľov. Návrh
navrhovateľov v časti zastupovania a správy majetku v iných ako bežných veciach zamietol s poukazom
na ustanovenie § 45 ods. 6 Zákona o rodine, podľa ktorého, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva
a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej

bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ustanovenie opatrovníka maloletému
dieťaťa v zmysle návrhu navrhovateľov by teda bolo v danom prípade nadbytočné a zasahovalo by do
rodičovských práv rodičov dieťaťa. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol v zmysle § 146 ods. 1
písm. a) O.s.p., nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/, 2/, domáhali sa jeho zrušenia

a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázali na to, že súd prvého stupňa
viazaný stanoviskom krajského súdu dal vyhotoviť znalecký posudok, s ktorého závermi nesúhlasili,
po prekonzultovaní jeho záverov s odborníkmi z detskej psychológie žiadali znalkyňu o jeho písomné
dopracovanie. Tejto ich požiadavke nebolo vyhovené a súd znalkyňu vyzval zodpovedať namietané
otázky ústne na pojednávaní. Znalkyňa nezodpovedne a nehodnoverne reagovala na časť námietok,

jej pochybenia, samozrejme v snahe uhájiť svoje závery, pričom na časť otázok neodpovedala vôbec
s poukazom, že tieto jej súdom neboli uložené. Navrhovatelia pri nezodpovedaní znalkyňou nimi
predložených otázok a pri jej trvaní na časovom premostení dieťaťa do rodiny biologických rodičov v
horizonte šiestich mesiacov a pri nezistení i názoru dieťaťa, primerane k jeho veku a vyspelosti, na
existujúcu situáciu, žiadali o nový znalecký posudok, zodpovedajúci požiadavke krajského súdu určiť, za

akých okolností a za akú dobu je Q. schopný zmeniť doterajšie prostredie bez spôsobenia nenávratnej
psychickej ujmy jeho ďalšieho zdravého vývinu. Súd prvého stupňa pod tlakom námietky právneho
zástupcu biologických rodičov, že má tušenie, že náhradným rodičom ide o predlžovanie času, po ktorý
má byť dieťa v ich opatere, rozhodol v zmysle záverov znaleckého posudku. Vo svojom rozhodnutí,
napriek trvaniu znalkyne na časovom horizonte 6 mesiacov na prechod dieťaťa do rodiny biologických

rodičov, touto lehotou sa neriadil a tým sa neriadil ani záväzným stanoviskom krajského súdu, podľa
ktorého mal rozhodnúť, za akú dobu je mal. dieťa schopné prejsť do rodiny biologických rodičov. Súd
prvého stupňa obišiel túto povinnosť s tým, že o tejto dobe nerozhodol. V zdôvodnení však uviedol,
že posúdenie o tejto dobe bude následne predmetom nového konania o zrušení náhradnej osobnej
starostlivosti.Takétozdôvodnenienebolovôbecpredmetompojednávaniaaspôsobujenevykonateľnosť

rozsudku, keď z neho nie je zrejmé, kedy a kto môže oprávnene podať návrh na zrušenie náhradnej
starostlivosti a kto posúdi, či nastala doba vhodná k trvalému prechodu dieťaťa do nového prostredia.Ďalej uviedli, že súd prvého stupňa rozhodol o harmonograme stretávania sa biologických rodičov s mal.
dieťaťom podľa harmonogramu navrhovaného súdnou znalkyňou, napriek tomu, že tento harmonogram
namietali. Poukázalinato,žesaprispôsobilipožiadavkesúdunaschválenieharmonogramupodtlakom,

že predlžujú konanie. V každom prípade rozhodnutie o vození dieťaťa do Z. L. dvakrát do týždňa na 4
a pol hodiny po dobu dvoch mesiacov je nedôvodným zásahom do ich rodinného a pracovného života
a do ich finančného hospodárenie v prospech biologických rodičov, bez akejkoľvek určenej im náhrady
vzniknutých trov. Z týchto dôvodov žiadali rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie tak, že bude nariadený nový znalecký posudok, ktorý prihliadne na záujmy mal. dieťaťa a nie

na záujmy náhradných a biologických rodičov a zodpovie na otázky určené krajským súdom. Zároveň
bude súd prvého stupňa zaviazaný rozhodnúť tak, aby jeho rozhodnutie nebolo postihnuté procesným
nedostatkom jeho nevykonateľnosti, keď nerešpektoval povinnosť určenia lehoty možného prechodu
dieťaťa do rodiny biologických rodičov určenú mu krajským súdom a v zdôvodnení ničím nešpecifikoval
obdobie možného podania návrhu na zrušenie náhradnej starostlivosti.

Rodičia mal. dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov 1/,2/ navrhli napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že majú pochybnosti o tom, že by navrhovatelia
prednášali svoje stanoviská k podanému znaleckému posudku po konzultovaní záverov znaleckého
posudku s odborníkmi z detskej psychológie. Svedčí o tom spôsob ich argumentácie, ako aj niektoré
nimi navrhované otázky pre znalkyňu. Tieto majú skôr znaky laického postoja a u časti z nich aj cítia
značnú mieru zaujatosti. Znalkyňa nakoniec pri jej osobnom výsluchu prevažnú časť týchto otázok

zodpovedala a spôsobom, logickým aj pre laikov, ktorí však majú skúsenosť s výchovou detí, vysvetlila
spôsob svojho uvažovania pri podaní znaleckého posudku. Pokiaľ súd prvého stupňa neuložil znalkyni
zodpovedať na otázky navrhovateľov 1/, 2/ zistiť charakterové vlastnosti biologických rodičov a či môže
dôjsť k ovplyvňovaniu mal. dieťaťa vo vzťahu k náhradným rodičom v negatívnom smere, považovali
postup súdu v tomto smere za správny. Poukázali na to, že náhradná osobná starostlivosť je inštitút

rodinného práva, ktorý má v sebe zakomponovanú dočasnosť tohto riešenia. To, prečo krajský súd
došiel k záveru, že tu je v súčasnej dobe dôvod, ktorý objektívne bráni ich osobnej starostlivosti ako
biologických rodičov o mal. Q., vysvetlil krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení z 27.09.2013. Z
ich strany robia všetky možné kroky v tom smere, aby sa prirodzenou cestou a v čo najkratšom čase
nadviazalúzkycitovývzťahmedzinimiamal.Q.aabytátoprekážkaprezmenuvýchovnéhoprostrediaa

pre zánik dôvodov náhradnej starostlivosti odpadla. Považujú však za prirodzené, že toto je smer vývoja
vzťahu medzi nimi a mal. Q., ktorý má byť týmto konaním a rozhodnutiami súdov zabezpečený, keďže
sú jeho biologickými rodičmi a majú právo aj oni a aj ich syn, aby žili v úplnej rodine. Potom domáhať sa
takéhoto psychologického vyšetrenia, ako sa domáhajú navrhovatelia je podľa ich názoru nad potrebu
tohto konania. Pokiaľ navrhovatelia 1/, 2/ v podanom odvolaní namietali nevykonateľnosť rozsudku súdu

prvého stupňa s poukazom na to, že súd nestanovil dobu trvania náhradnej osobnej starostlivosti, túto
skutočnosť nepovažujú za odklon súdu od stanoviska krajského súdu a táto skutočnosť ani nezakladá
nevykonateľnosť rozsudku. Uviedli, že od júna 2013, kedy sa konečne domohli toho, že im navrhovatelia
umožnili stretávať sa so synom, sa započal proces ich zbližovania s mal. Q., nadväzovania citových
väzieb a k tomuto procesu má napomôcť aj napádaný rozsudok súdu prvého stupňa. Keďže je to proces,

ťažko možno predikovať dĺžku jeho trvania. Bude to vecou ďalšieho posúdenia, závery znaleckého
posudku dávajú podklad na to, aby toto posúdenie nastalo vtedy, keď sa priblížia dobe šiestich mesiacov
od plnenia spôsobu a rozsahu stretávania sa s mal. Q.. Pokiaľ ide o úpravu styku s mal. Q., poukázali
na to, že takúto úpravu si obe strany odsúhlasili na pojednávaní na priame otázky súdu. Teraz považujú
za nekorektné zo strany navrhovateľov napádať dohodnutú úpravu styku. Na pojednávaní boli prítomné

obe strany, boli tam aj právni zástupcovia, takže nie je dôvod sa teraz odvolávať na nejaký údajný tlak na
navrhovateľov. Samotná navrhovateľka 1/ vyslovila iba výhrady k stretávaniu počas soboty, nevyslovila
však výhrady k tomu, že v piatok by navrhovatelia priviezli mal. Q. do Topoľčian, naopak, sama to uviedla
súdu. Myslia si, že napádaný

rozsudok, pokiaľ ide o úpravu stretávania sa, je prijateľným kompromisom pre obe strany.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov 1/, 2/ vyslovil názor, že pri
rozhodovaní súdu bolo právo biologických rodičov postavené nad blaho a v rozpore so záujmom
maloletého, ktorý musí byť v konaní prvoradý a chránený. Dieťa je stále silno citovo naviazané na
navrhovateľov 1/, 2/, ktorí pre neho po celú dobu vytvárajú harmonické rodinné zázemie. Uviedli, že
mal. Q. bude mať päť rokov a časté striedanie výchovného prostredia môže mať pre jeho ďalší

zdravý psychický vývin nepriaznivé následky. Premiestňovanie dieťaťa niekoľkokrát za týždeň z Z. L.do K. môže traumatizovať dieťa, spôsobovať jeho dlhodobú citovú frustráciu. Súd by mal rozhodovať
aj na základe objektívnych úvah, týkajúcich sa samotného dieťaťa. Súd však bez vypočutia dieťaťa
odborníkom z oblasti detskej psychológie rozhodol o neprimerane frekventovanom styku s biologickými

rodičmi, čo nie je v súlade s najlepším záujmom mal. dieťaťa. Vyslovil názor, že vzťah mal. Q. s jeho
biologickými rodičmi by sa mal pozvoľne prehlbovať v menej intenzívnej frekvencii tak, ako navrhoval
psychológ Referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Trenčín. Navrhli, aby odvolací súd
styk biologických rodičov s mal. Q. upravil každú párnu sobotu v čase od 13.30 hod. do 17.30 hod.
bez prítomnosti manželovi K. na F. námestí v Z. L. a každú stredu od 13.00 hod. do 17.30 hod. bez

prítomnosti manželov K. na F. námestí v Z. L.. Ďalej, aby bol upravený styk rodičov s mal. dieťaťom
každú nepárnu nedeľu od 10.00 hod. do 17.30 hod.

Zástupkyňa Krajskej prokuratúry K. v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov 1/, 2/ uviedla,
že sa pridržiava v plnom rozsahu svojich doterajších prednesov, ako aj stanoviska prezentovaného na
pojednávaníkonanomdňa25.09.2014nasúdeprvéhostupňa. Trvalanasvojomnázoreprezentovanom
v tomto konaní.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 2 písm. a), § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľov 1/, 2/ nie je dôvodné.

Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;
deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti

možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa, každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má od

narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov
a právo na ich starostlivosť.

Podľa čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby
dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho
rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v

záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad, ak ide
o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi, alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o
mieste pobytu dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa

môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa§45ods.6Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťavykonávajúprávaapovinnostivyplývajúce

z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré
bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto
zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby
súd.Podľa § 46 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej
starostlivosti manželom.

Náhradná starostlivosť je inštitút rodinného práva, ktorý nahrádza výkon jednej časti rodičovských práv

a povinností, a to osobnú starostlivosť o dieťa. Charakteristickými znakmi náhradnej starostlivosti je jej
- nevyhnutnosť - keď ju možno nariadiť len vtedy, ak rodičia osobnú starostlivosť o dieťa nezabezpečujú
alebo nemôžu zabezpečiť, jej - dočasnosť - keď štát má pozitívnu povinnosť, ktorá ho nielenže
obmedzuje v kladení prekážok pre obnovenie spoločného žitia detí s rodičmi, ale musí vykonávať
aktívne kroky vedúce k tomuto cieľu. Je povinný prijať opatrenia na uľahčenie obnovy rodiny hneď ako

to je možné, pretože možnosť spoločného žitia znamená pre rodiča a jeho dieťa základný element
rodinného práva a prirodzený rodinný vzťah nie je ukončený tým, že dieťa je dané do náhradnej
osobnej starostlivosti. Neschopnosť alebo nemožnosť rodičov zabezpečiť osobnú starostlivosť o svoje
maloleté dieťa môže spočívať v objektívnych alebo subjektívnych dôvodoch na strane rodičov. Môžu
byť spôsobené zavineným zanedbávaním starostlivosti alebo aktuálnou nezavinenou neschopnosťou
rodičov postarať sa o svoje maloleté dieťa. K tomuto dôvodu možno zaradiť aj prípad, ak sa síce rodič

chce o svoje dieťa osobne starať, má na to vytvorené aj všetky podmienky, ale vzťah medzi ním a
dieťaťom je natoľko narušený, že dieťa jeho starostlivosť odmieta a uprednostňuje starostlivosť inej
osoby. V týchto prípadoch by mal súd názor dieťaťa akceptovať a zároveň vytvoriť predpoklady na
obnovu vzťahov s rodičmi tak, aby náhradná starostlivosť splnila svoj dočasný charakter.

Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na tom právnom názore, že v súčasnej dobe sú v danej

veci s prihliadnutím na okolnosti prípadu splnené podmienky na zverenie mal. Samuela do náhradnej
osobnej starostlivosti navrhovateľom 1/,2/. Tieto okolnosti spočívajú v tom, že maloletý od 13. dňa
svojhovekuaždoposiaľsanachádzavosobnejstarostlivostinavrhovateľov,svojichbiologickýchrodičov
dostatočne nepozná a práve táto rodičmi nezavinená okolnosť im bráni v súčasnej dobe v osobnej
starostlivosti o dieťa. Je nesporné, že biologickí rodičia majú právo o dieťa sa osobne starať, majú k tomu

vytvorené všetky osobnostné, morálne a materiálne podmienky, avšak vzhľadom na špecifickosť danej
veci, by okamžité odňatie dieťaťa do ich osobnej starostlivosti znamenalo riziko vážneho psychického
poškodeniazdravéhovývinumal.dieťaťa.Vtomtoprípadejepretopotrebnévprvomradechrániťzáujem
mal. dieťaťa a zároveň vytvoriť všetky predpoklady na obnovu vzťahu dieťaťa s biologickými rodičmi
dieťaťa tak, aby náhradná starostlivosť splnila svoj dočasný charakter. Cieľom tohto konania nebolo zistiť

„či“ sa má dieťa vrátiť do svojej biologickej rodiny, ale cieľom bolo posúdenie, za akých okolností a za
akú dobu sa tak má stať. Na zistenie uvedenej okolnosti súd aj zameral celé znalecké dokazovanie
znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých Mgr. I. K.. Poukázal na
to, že pri nariadení znaleckého dokazovania postupoval v zmysle intencií uznesenia Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 27.09.2013 č.k. 4CoP/57/2013-311, za účelom zistenia, za akých okolností a za akú

dobu je maloletý schopný zmeniť doterajšie výchovné prostredie v náhradnej rodine a prejsť do rodiny
svojich rodičov. S poukazom na závery znaleckého dokazovania a s poukazom na okolnosti prípadu
spočívajúce v tom, že maloletý je od útleho veku až doposiaľ v osobnej starostlivosti navrhovateľov a
svojich rodičov i napriek realizovanému styku podľa nariadeného predbežného opatrenia, nepozná ešte
dostatočne tak, aby jeho okamžité odňatie do osobnej starostlivosti rodičov neznamenalo riziko vážneho

psychického poškodenia zdravého vývinu maloletého, dospel k záveru, že je v záujme maloletého,
aby bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, za súhlasu rodičov dieťaťa, ktorá
však bude mať len dočasný charakter (znalkyňou odhadnutá doba v trvaní 6 mesiacov) a bude pre
maloletého prípravou na návrat do rodiny svojich rodičov. Znalecký posudok znalkyne Mgr. I. K. bol podľa
názoru súdu prvého stupňa vypracovaný s dostatočnou znalosťou a odbornosťou, zohľadňujúc praktické

skúsenosti a z týchto dôvodov nenariadil doplnenie dokazovania vypracovaním ďalšieho znaleckého
posudku napriek námietkam navrhovateľov 1/, 2/. Pokiaľ navrhovatelia 1/, 2/ namietali, že mal. Q. nebol
vypočutý v zmysle Zákona o rodine a Dohovoru o právach dieťaťa, súd prvého stupňa poukázal na to,
že znalkyňa maloletého riadne vyšetrila, pričom zohľadnila jeho vek a rozumovú vyspelosť, tiež vážnosť
okolností prípadu, na základe čoho sa vyjadrila, že pri položení priamych otázok na maloletého ohľadne

zmeny výchovného prostredia by mohlo dôjsť k vážnemu poškodeniu jeho duševného zdravia, pričom
znalkyňa tiež poukázala na to, že dieťa je u navrhovateľov dlhšie časové obdobie a jeho rodičia sú v
tomto prípade v časovej nevýhode. Uvedená časová nevýhoda ovplyvňuje celkovú situáciu a až dlhšie
a praktizujúce emočné skúsenosti u maloletého môžu viesť k tomu, aby vedel vyjadriť svoj názor k
veci premiestnenia, čo v súčasnosti s poukazom na jeho krátky kontakt s rodičmi, nebolo možné. Súd

prvého stupňa vo výroku svojho rozsudku zároveň rozhodol o úprave vyživovacej povinnosti rodičovk mal. dieťaťu v zmysle § 45 ods. 8 Zákona o rodine. V zmysle § 45 ods. 6 veta druhá Zákona o
rodine upravil styk rodičov s mal. dieťaťom s poukazom na znalecký posudok v rozsahu a časových
intervaloch približne ako navrhovala znalkyňa, čím podľa názoru súdu bude zohľadnený čo najlepší

záujem maloletého, ktorý sa tak bude pripravovať na návrat k rodičom, čím bude rešpektované jeho
právo vyrastať v biologickej rodine a byť vychovávané vlastnými rodičmi.

Odvolací súd tento právny názor súdu prvého stupňa považuje za správny, v celom rozsahu sa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľov 1/, 2/ uvádza nasledovné:

Odvolací súd už vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.09.2013, č.k. 4CoP/57/2013-311, ktorým zrušil

rozsudok súduprvéhostupňaavecmuvrátilnaďalšiekonanievyslovilprávnynázor,ževsúčasnejdobe
sú v danej veci s prihliadnutím na okolnosti prípadu splnené podmienky na zverenie mal. Q. do spoločnej
náhradnej osobnej starostlivosti manželom - navrhovateľom 1/, 2/. Tieto okolnosti spočívali v tom, že
mal. Q. od 13. dňa svojho veku až doposiaľ sa nachádza v osobnej starostlivosti navrhovateľov, svojich
biologických rodičov nepoznal a práve táto rodičmi nezavinená okolnosť im bráni v súčasnosti v osobnej

starostlivosti o dieťa. Preto aj právo dieťaťa vyrastať v biologickej rodine a právo byť vychovávané
vlastnými rodičmi bolo potrebné v danej veci posudzovať s prihliadnutím na záujem mal. dieťaťa,
ktorý musí byť v konaní prvoradý a chránený. Odvolací súd vychádzal ďalej zo zistenia, že biologickí
rodičia majú záujem o dieťa sa osobne starať, majú k tomu vytvorené všetky osobnostné, morálne a
materiálne podmienky, avšak vzhľadom na špecifickosť danej veci, keď maloletý svojich biologických

rodičov nepoznal, nemal k nim vytvorený žiadny citový vzťah, by okamžité odňatie dieťaťa do ich osobnej
starostlivosti znamenalo riziko vážneho psychického poškodenia zdravého vývinu mal. dieťaťa. Mal za
to, že v tomto prípade je potrebné v prvom rade chrániť záujem mal. dieťaťa a zároveň vytvoriť všetky
predpoklady na nadviazanie vzťahov dieťaťa s biologickými rodičmi tak, aby náhradná starostlivosť
splnila svoj dočasný charakter. Vo svojom zrušujúcom uznesení vyslovil právny názor, že je potrebné

pribrať do konania súdneho znalca z odvetvia detskej psychológie, aby posúdil, za akých okolností
(úprava styku) a za akú dobu je mal. dieťa schopné zmeniť doterajšie rodinné prostredie v náhradnej
rodine tak, aby táto zmena nespôsobila nenávratnú psychickú ujmu na ďalšom vývine dieťaťa. Súd
prvého stupňa v zmysle intencií odvolacieho súdu nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z
odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých Mgr. I. K.. Zároveň vo veci nariadil

predbežné opatrenie uznesením zo dňa 07.10.2013, č.k. 31P/40/2013-320 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6CoP/127/2013-370 zo dňa 29.11.2013, ktorým zveril mal. Q. do
náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov 1/, 2/, upravil styk maloletého s rodičmi a každého z
rodičov dieťaťa zaviazal povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, znalecký posudok Mgr. I. K.

bol vypracovaný s dostatočnou odbornou znalosťou, jeho závery sú presvedčivé a napriek námietkam
zo strany navrhovateľov 1/, 2/ závery znaleckého posudku neboli spochybnené žiadnym relevantným
spôsobom. Znalkyňa Mgr. I. K. bola vypočutá k podanému znaleckému posudku na pojednávaní dňa
25.09.2014, presvedčivým spôsobom zodpovedala na otázky súdu a na námietky navrhovateľov 1/, 2/
k podanému znaleckému posudku a preto aj podľa názoru odvolacieho súdu doplnenie dokazovania

vypracovaním ďalšieho znaleckého posudku v danej veci nebolo potrebné. Znalkyňa F.. I. K. v
znaleckom posudku, ako aj na pojednávaní pred súdom prvého stupňa uviedla, že pri pravidelnom
a intenzívnom stretávaní sa mal. Q. s biologickými rodičmi v priebehu šiestich mesiacov je možné
predpokladať, že maloletý sa dokáže odpútať od náhradných rodičov. Q. vypracovala harmonogram
úpravy styku mal. Q. s biologickými rodičmi so zámerom prechodu dieťaťa do osobnej starostlivosti

biologických rodičov, z ktorého súd prvého stupňa s prihliadnutím aj k stanoviskám navrhovateľov 1/, 2/
a rodičov prezentovaných na pojednávaní dňa 25.09.2014 vychádzal. Pokiaľ navrhovatelia namietali,
že znalkyňa nezodpovedala na ich otázky zistiť charakterové vlastnosti biologických rodičov a či môže
z ich strany dôjsť k ovplyvňovaniu mal. dieťaťa vo vzťahu k náhradným rodičom v negatívnom smere,
odvolací súd tieto námietky považoval za nedôvodné. Postup súdu prvého stupňa, keď neuložil znalkyni

zodpovedať na tieto otázky bol podľa názoru odvolacieho súdu správny. Je potrebné zdôrazniť, že
predmetom tohto konania je návrh navrhovateľov 1/, 2/ o zverenie mal. Q. do ich náhradnej osobnej
starostlivosti. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa ( z iných dôkazov) bolo preukázané,
že biologickí rodičia sú pripravení plniť si voči dieťaťu všetky rodičovské práva a povinnosti, majú k
tomu vytvorené všetky osobnostné, morálne a materiálne podmienky. Pokiaľ navrhovatelia 1/, 2/ v

podanom odvolaní namietali, že súd prvého stupňa nerešpektoval záväzné stanovisko odvolacieho súdua nestanovil dobu trvania náhradnej osobnej starostlivosti, pričom táto skutočnosť podľa ich názoru
spôsobuje nevykonateľnosť napadnutého rozsudku, aj túto odvolaciu námietku vyhodnotil odvolací súd
ako nedôvodnú. V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení

zo dňa 27.09.2013, č.k. 4CoP/57/2013-311 neuložil súdu prvého stupňa povinnosť rozhodnúť o dobe
trvania náhradnej osobnej starostlivosti mal. Q. u navrhovateľov 1/, 2/. Z ustanovení § 44, § 45, § 46
Zákona o rodine ani nevyplýva, že by súd mohol pri rozhodovaní o náhradnej osobnej starostlivosti
určiť dobu jej trvania. Súd nariaďuje náhradnú osobnú starostlivosť bez časového obmedzenia, pričom
spôsoby jej zániku sú upravené v ust. § 47 ods. 1 písm. a) až f) Zákona o rodine. V preskúmavanej veci

ako už bolo vyššie konštatované, biologickým rodičom mal. Q. bráni v súčasnosti v osobnej starostlivosti
o dieťa aktuálna nimi nezavinená neschopnosť postarať sa o mal. Q., ktorá spočíva v tom, že maloletý
svojich rodičov dostatočne nepozná, keď od 13. dňa svojho veku až doposiaľ sa nachádza v osobnej
starostlivosti navrhovateľov 1/, 2/. Náhradná osobná starostlivosť je dočasné opatrenie, ktoré sa zruší,
akonáhlektomunastanevhodnásituáciaskonečnýmcieľom,ktorýmjeobnoveniespojeniabiologických
rodičov a mal. dieťaťa. Jedná sa o zložitý proces, v súčasnosti ťažko možno predpokladať dĺžku jeho

trvania. Rodičia mal. Q. sa začali s dieťaťom stretávať v júni 2013, t.j. v čase, keď mal maloletý tri roky
a osem mesiacov, od tejto doby sa začal proces ich zbližovania s maloletým, nadväzovania citových
väzieb a prostredníctvom úpravy styku dieťaťa s biologickými rodičmi by malo dôjsť k príprave dieťaťa na
premiestnenie do rodiny biologických rodičov. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku znalkyne
Mgr. I. K. je možné predpokladať, že pri pravidelnom a intenzívnom stretávaní mal. Q. s biologickými

rodičmi sa v priebehu šiestich mesiacov dokáže odpútať od náhradných rodičov. Posúdenie, kedy bude
mal.Q.pripravenýnapremiestneniedobiologickejrodiny,budenáslednepredmetomkonaniaozrušenie
náhradnej osobnej starostlivosti. Z týchto dôvodov bolo odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ neopodstatnené.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.