Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/352/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713210252
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5713210252.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Milan Kukla,
bytom A. K. XXXX/X, XXX XX J.., (podnikajúci pod obchodným menom Milan Kukla JMK KONSTRUKT,
s miestom podnikania A. Mamateja 5147/8, 036 01 Martin, IČO: 37 758 683 - činnosť pozastavená
od 1.4.2013 do 1.4.2016), proti žalovanému: Tibor Kemény - KEMART, s miestom podnikania B. Bullu
4839/2, 036 08 Martin, IČO: 40 990 176, v konaní o zaplatenie 2.500 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 124/2013-115 zo dňa 16.4.2014,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 124/2013-115 zo dňa 16.4.2014 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.600 Eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a uložil žalovanému povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania vo výške 42 Eur za zaplatený súdny poplatok do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Podľa žaloby žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy spolu 2.500 Eur, z toho
sumu 1.600 Eur ako nárok na dlžné nájomné za mesiac marec a apríl 2013 z titulu zmluvy o nájme a

sumu 900 Eur ako náklady spojené s vykurovaním nebytových priestorov za spálených 25 m3 dreva po
30 Eur, spolu 750 Eur + prevádzka a údržba 150 Eur mesačne.

Okresný súd mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že medzi účastníkmi konania bola platne
uzatvorená Zmluva o nájme nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov, čo preukázal listinný dôkaz - Zmluva o nájme bez uvedenia dátumu a Dodatok
č. 1 podpísaný účastníkmi konania dňa 20.8.2012. Okresný súd vyhodnotil ako neplatnú výpoveď, ktorú

dal žalobca žalovanému listom zo dňa 16.1.2013 z dôvodu ukončenia živnosti, nakoľko zákonné dôvody
pre písomnú výpoveď zmluvy uzatvorenej na určitý čas sú upravené v § 9 ods. 2 zákona č. 116/1990
Zb. a dôvod uvedený žalobcom takýmto zákonným dôvodom nie je. Podľa tohto zákonného ustanovenia
okresný súd posudzoval aj výpovedné dôvody v ďalšej výpovedi žalobcu. Táto nedatovaná výpoveď
(č.l. 6 spisu), ktorej doručenie žalovaný nerozporoval, v žiadnom z uvedených dôvodov nenapĺňala
zákonné predpoklady, kedy môže prenajímateľ písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas.
Výpovedný dôvod - výmena zámkov, podľa okresného súdu neznamenala porušenie zmluvných ani

zákonných povinností žalovaným, a to ani v zmysle zmluvnej povinnosti podľa čl. VII. bod 7.2.3, ktorá
ukladala žalovanému povinnosť umožniť vstup tretím osobám za účelom kontroly meracej a regulačnej
techniky, ako aj vstup havarijnej službe. Žalobcovi na jeho požiadanie nebolo odmietnuté umožnenie
vstupu, žalovaný vypovedal, že žalobca mal prístup do spoločných priestorov, na požiadanie žalovanýprenajaté priestory sprístupnil a žalobca túto skutočnosť nerozporoval. Samotná výmena zámkov nebola
porušením zmluvnej povinnosti. Rovnako okresný súd vyhodnotil, že ďalšie výpovedné dôvody v podobe
zmenených podmienok spotrieb energií a snaha uzavrieť dodatky zo strany prenajímateľa, nie sú

výpovednými dôvodmi v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný
sa zmluvne zaviazal prehodnotiť zmluvné podmienky čo sa týka zálohových platieb energií, takéto
zmluvné dojednanie zo Zmluvy o nájme ani z Dodatku č. 1 nevyplývalo. Podľa čl. VIII. bod 1, mala
výška nájmu nebytových priestorov byť prehodnotená v prípade rozšírenia prenajatých priestorov, čo sa
stalo podpísaním Dodatku č. 1. Pokiaľ žalovaný odmietol podpísať ďalšie dodatky k zmluve o nájme,

okresný súd poukázal, že na uzatvorenie ďalších dodatkov neviazala žalovaného žiadna zmluvná ani
zákonná povinnosť. Ďalšie dôvody výpovede z nájmu uvádzané žalobcom v priebehu súdneho konania
neboli podľa názoru okresného súdu podstatné, nakoľko relevantné sú len dôvody uvedené v písomnej
výpovedi zmluvy o nájme (č.l. 6 spisu). Na dodatočne uvádzané výpovedné dôvody nebolo možné
v konaní prihliadať. K výpovedi žalovaného zo dňa 3.4.2013, ktorou žalovaný vypovedal žalobcovi
Zmluvu o nájme nebytových priestorov, okresný súd uviedol, že výpovedné dôvody pod bodom 1,

2, 3, a to slabé vykurovanie, vypínanie elektrického reklamného panela a svojvoľné vstupovanie do
prenajatých priestorov bez upovedomenia, boli v konaní preukázané výpoveďou žalovaného. Vstup do
priestorov potvrdil aj žalobca, keď uviedol, že cez vianočné sviatky boli s manželkou otvoriť hlavný vchod
a pootvárali dvere na priestoroch, ktoré mal žalovaný v nájme, aby sa tieto prekúrili. Nedostatočné
vykurovanie bolo preukázané výpoveďou svedkýň - zamestnancov žalovaného a tiež listinným dôkazom

- vyjadrením Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 12.3.2013 (č.l. 64 spisu). Vypínanie
elektrického reklamného panela preukázala svedecká výpoveď svedkyne K. F. na pojednávaní dňa
16.4.2014, ktorá uviedla, že opakovane videla, že reklamná tabuľa nesvietila.

Okresný súd tak dospel k záveru, že boli naplnené zákonné predpoklady, kedy nájomca môže písomne

vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, a to v zmysle ust. § 9 ods.
3 písm. c) zákona č. 116/1990 Zb., t.j. že žalobca ako prenajímateľ hrubo porušoval svoje povinnosti
vyplývajúce z ust. § 5 ods. 1 tohto zákona. Žalobca ako prenajímateľ porušoval svoje povinnosti vstupom
do priestorov bez vedomosti žalovaného, nedostatočným vykurovaním priestorov a tiež vypínaním
elektrického reklamného panela, pričom táto povinnosť vyplývala žalobcovi z Dodatku č. 1. Výpoveď

žalovanéhozodňa3.4.2013bolažalobcovidoručovanápodanímnapoštedňa16.4.2013,čopreukazuje
poštová obálka. Skutočnosť, že zásielka s výpoveďou sa dostala do sféry dispozície žalobcu, preukazuje
záznam pošty o tom, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote a bola vrátená späť dňa 7.5.2013.
Výpoveď z nájmu sa dostala do sféry dispozície žalobcu v mesiaci apríli 2014 a v zmysle ust. § 12
zákonač.116/1990Zb.výpovednálehotazačalaplynúťod1.5.2013askončiladňa31.7.2013.Žalobcovi

tak vzniklo právo na zaplatenie nájmu za obdobie trvania nájmu. Žalobca uplatnil právo na zaplatenie
nájomného za mesiac marec a apríl, spolu vo výške 1.600 Eur, a toto plnenie mu okresný súd priznal
v zmysle uzavretej zmluvy o nájme a Dodatku č. 1 k tejto zmluve, podľa ktorého bol s účinnosťou
od 1.9.2012 žalovaný povinný platiť nájomné 8.004 Eur ročne paušálne vrátane el. energie, vody a
reklamnéhopanela.Vdodatkubolozároveňdohodnuté,žežalovanýbudepovinnýplatiťmesačnenájom

sumou 800 Eur spolu s DPH, vždy do 5. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaný nerozporoval,
že nájomné za mesiac marec a apríl 2013 nezaplatil, a teda nárok žalobcu na zaplatenie nájomného
v sume 1.600 Eur bol dôvodný.

K vyjadreniu žalovaného na pojednávaní dňa 16.4.2014, podľa ktorého žalovaný nájomné za mesiac

marec nezaplatil z dôvodu kompenzovania nákladov, ktoré vynaložil na propagáciu prenajatých
priestorov, a nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťahovaním do ďalších priestorov, okresný súd
uviedol, že tieto dôvody neboli relevantnými dôvodmi pre zamietnutie nároku žalobcu na zaplatenie
nájomného. Žalovaný nepreukázal právny dôvod a ani výšku tohto nároku na kompenzáciu. Rovnako
sa okresný súd nestotožnil s dôvodmi uvedenými žalovaným, pre ktoré nezaplatil nájomné za mesiac

apríl 2013, a síce, že v tomto mesiaci nebol žalovaný so žalobcom v zmluvnom vzťahu, nakoľko mu
dal výpoveď s okamžitým ukončením zmluvy. Okresný súd mal preukázané trvanie zmluvného vzťahu
podľa Zmluvy o nájme až do konca júla 2013, a preto nárok na zaplatenie nájomného za mesiac marec
2013 a apríl 2013 je dôvodný. Ohľadom tvrdenia výpovede s okamžitým ukončením nájomnej zmluvy
okresnýsúdvychádzalzobsahuZmluvyonájmeaDodatkuč.1azustanovenia§12zákonač.116/1990

Zb., podľa ktorého je výpovedná lehota tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak. Účastníci v zmluve a v
dodatku k zmluve nedohodli inú výpovednú lehotu, a ak výpoveď bola doručená žalobcovi v mesiaci apríl
2013, tak výpovedná lehota začala plynúť dňom 1.5.2013. Ku skutočnosti, že žalovaný sa z priestorovvysťahoval v marci 2013, okresný súd uviedol, že táto je bez relevancie na povinnosť žalovaného ako
nájomcu platiť nájomné.

Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 900 Eur ako nákladov spojených s vykurovaním za spálené drevo vo
výške 750 Eur a prevádzku a údržbu v sume 150 Eur okresný súd zamietol, keď vychádzal zo Zmluvy o
nájme, z ktorej takýto nárok žalobcu voči žalovanému nevyplýval. Účastníci v čl. IV. bod 4.1 a v Dodatku
č. 1 k zmluve o nájme dohodli povinnosť žalovaného platiť nájom vo výške 8.004 Eur ročne paušálne
vrátane el. energie, vody a reklamného panela. Zo Zmluvy o nájme ani z Dodatku č. 1 k tejto zmluve

nevyplývali žiadne ďalšie záväzky žalovaného vo vzťahu k žalobcovi. Pre platné uzatvorenie zmluvy
o nájme pritom zákonné ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. vyžaduje písomnú formu a
rovnakú právnu formu je potrebné zachovať aj pre zmenu a zánik zmluvy. Žalovanému podľa okresného
súdu nevznikla zmluvná ani zákonná povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 900 Eur.

O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s prihliadnutím na pomer úspechu

účastníkovvkonaní.Žalobcamalvkonanípomernýúspechvčasti1.600Euraneúspechvčasti900Eur,
tedapomerjehoúspechubol64%ku36%,čoznamenáprávožalobcunanáhraduúčelnevynaložených
trov vo výške 28 %. Žalobcovi vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku za návrh vo výške 150
Eur a okresný súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania vo výške 28 % tohto súdneho poplatku,
teda vo výške 42 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že súd
prvéhostupňanazákladevykonanýchdôkazovdospelknesprávnymskutkovýmzisteniam.Okresnýsúd
sa zameral na to, ktorej zo zúčastnených strán uzná výpoveď z nájmu. Žalobca ako najzávažnejší dôvod
výpovede uviedol závažné porušovanie protipožiarnych predpisov, kde hrozila v prípade požiaru škoda

veľkého rozsahu, čo je uvedené aj vo výpovedi z nájmu. Žalobca nesúhlasil s tým, že na dodatočne
uvádzané dôvody výpovede nebolo možné prihliadať. Jednalo sa o manipuláciu s otvoreným ohňom v
priestoroch, kde hrozil výbuch a požiar, čo žalovaný pri dokurovaní priestoru nerešpektoval.. Žalobca
vychádzal z tejto výpovede aj pri plnení, ktoré žiadal od žalovaného titulom nájomného za mesiac marec
a apríl. Na druhej strane okresný súd uznal výpoveď žalovaného, s ktorou žalobca nesúhlasil. Ohľadom

výpovedného dôvodu týkajúceho sa slabého vykurovania žalobca uviedol, že vykuroval stále rovnako
a pri nižšej teplote mal žalovaný možnosť dokurovať elektrickými radiátormi, čo aj urobil a potvrdil to
aj vo svojich výpovediach. Kúrenie pritom v zmluve nie je uvedené. Ohľadom vypínania reklamného
panela žalobca uviedol, že v zmluve nebolo presne stanovené, kedy a koľko bude reklamný panel svietiť.
Jedná sa o súkromné zariadenie žalobcu zakúpené pre jeho firmu. Na výzvu, aby sa prišiel dohodnúť,

koľko hodín chce, aby mu svietila reklama, žalovaný nereagoval. Ku svojvoľnému vstupovaniu do
priestorov bez upovedomenia nájomcu žalobca uviedol, že pootváranie dverí na priestoroch žalovaného
z dôvodu prekúrenia neznamená, že do týchto priestorov aj vstúpil bez jeho vedomia. Pri vstupe
za účelom kontroly alebo opravy boli vždy prítomní zamestnanci alebo sám žalovaný. Žalobca tak s
výpoveďoužalovanéhonesúhlasil.Tátovýpoveďvkonečnomdôsledkuznamenáajinéplneniezostrany

žalovaného, nakoľko ak výpovedná doba začala plynúť od 01.05.2014 a plynula do 01.07.2014, tak
žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie nájomného vyplývajúce z tejto výpovede z nájmu. Okresný
súd nevychádzal z obsahu nájomnej zmluvy ani pri nároku žalobcu na náklady spojené s vykurovaním.
Okresný súd citoval Dodatok č. 1 k zmluve, z ktorého vyplývala povinnosť žalovaného platiť nájom vo
výške 8.004 Eur ročne paušálne. Samotné kúrenie však v zmluve uvedené nie je, lebo sa začalo až

vykurovacím obdobím. Preto žalobca žiadal uznať aj tieto náklady spojené s vykurovaním. Kúrenie sa
vždy v nájmoch uvádza ako samostatná položka, preto ho nie je možné paušalizovať a fakturujú sa
skutočné náklady s ním spojené.

V zákonnej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj žalovaný, a to z dôvodu, že okresný

súd neúplne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Žalovaný mal za to, že k ukončeniu nájomného vzťahu došlo ku dňu 28.03.2013 vzájomnou
dohodou. Vzťahy medzi účastníkmi počas trvania nájomného vzťahu boli veľmi komplikované, nakoľko
žalobca hrubo porušoval svoje povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb.,
podľa ktorého je prenajímateľ povinný odovzdať nájomcovi nebytový priestor v stave spôsobilom na

dohovorené alebo obvyklé užívanie a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je
s užívaním nebytového priestoru spojené. Žalobca tieto povinnosti porušoval tým, že slabo vykuroval
priestory, resp. tieto nevykuroval vôbec. Žalovaný svojvoľne vypínal reklamný panel, ktorý bol tiež
súčasťou nájmu, a to bez akéhokoľvek upovedomenia. Žalobca sa svojvoľne pohyboval po priestoroch,ktoré mal žalovaný v nájme, bez toho, aby na to žalovaného upozornil. Vzhľadom na opakované
porušovanie povinností žalobcu ako prenajímateľa žalovaný nemohol vykonávať svoju podnikateľskú
činnosť riadne a nerušene. V záujme nezhoršenia svojho postavenia na trhu sa tak žalovaný rozhodol

pre ukončenie nájomného vzťahu a dňa 28.03.2013 odovzdal žalobcovi za jeho osobnej účasti priestory,
ktoré mal v nájme. K odovzdaniu priestorov a k ukončeniu nájmu ku dňu 28.03.2013 nemal žalobca
žiadne výhrady a žalovaný mal za to, že súhlasil s ukončením nájomného vzťahu ku dňu 28.03.2013, a
teda, že tento vzťah je ukončený dohodou. Tieto skutočnosti žalovaný žalobcovi potvrdil v liste zo dňa
15.04.2013,ktorýsižalobcavodbernejlehoteneprevzal.Zopatrnostizaslalžalobcovitiežoznámeniezo

dňa03.04.2013,nesprávneoznačenéakovypovedaniezmluvy,vktoromtiežuviedoldeň,ktorýpovažuje
žalovaný za ukončenie nájomného vzťahu. Aj táto zásielka bola vrátená neprevzatá v odbernej lehote. S
týmito zásielkami mal žalobca možnosť oboznámiť sa, nakoľko boli zaslané do sféry jeho dispozície. Po
ôsmych dňoch od odovzdania priestorov, teda dňa 5.4.2013, na reklamnom paneli svietila nová reklama,
ktorú spustil žalobca. Aj z tohto dôvodu považoval žalovaný vzťah za ukončený ku dňu 28.03.2013,
keďže žalobca hneď začal využívať elektronický reklamný panel pre svoje potreby. Výpovede dané zo

strany žalobcu žalovaný považoval za neopodstatnené. Nájomný vzťah zanikol ku dňu 28.03.2013 a
z tohto dôvodu žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie nájomného len za mesiac marec 2013 v sume
800 Eur. Žalovaný uznal, že túto sumu žalobcovi neuhradil, a to z dôvodov na strane žalobcu a jeho
konania voči žalovanému počas trvania nájomného vzťahu, ktoré žalovanému podstatným spôsobom
sťažovalo podnikateľskú činnosť. Žalobca bol informovaný, že mu uvedená suma nebude uhradená,

keďže žalovaný ju považoval za istú formu satisfakcie za konanie žalobcu. Žalovaný tak žiadal, aby
Krajský súd v Žiline rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby
rozsudok zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 800 Eur. Ak sa krajský súd
s odvolaním žalovaného nestotožní, žiada žalovaný o umožnenie úhrady priznanej sumy v splátkach.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný sa rozhodol ujsť bez zaplatenia
nájomnéhoalenpodvodom-zaslanímfalošnéhopotvrdeniaozaplatenínájmu,odišielsosvojimivecami
vo večerných hodinách s prísľubom, že na druhý deň príde odstrániť závady a odovzdať priestory.
Žalobca sa až na súdnom pojednávaní dozvedel, že žalovaný mu poslal výpoveď aj s kľúčmi od objektu.
Priestorytakmalžalovanýodovzdaťprostredníctvompošty.Vtejtosúvislostibolonažalovanéhopodané

aj trestné oznámenie, a teda o žiadnej dohode nemôže byť zmienka. Žalobca nevie, s kým sa žalovaný
dohodol, určite však nie so žalobcom. Žalovaný ani raz nezaplatil nájomné načas, čím porušoval zmluvu.
Odmietal tiež zreálnenie platieb elektriny a neustále vytváral nedoplatky. Žalovaný vytváral napätú
atmosféru vo vzťahu účastníkov, nerešpektoval požiarne predpisy a prikuroval plynovým horákom. Po
odchode žalovaného sa o užívaní reklamného panelu dohodol s firmou Pohánka s.r.o. Žalovaný počas

súdneho konania robil prieťahy, aktuálne si založil spoločnosť s ručením obmedzeným a v meste Martin
má reklamu na každom rohu, takže nie je pravdou, že sa mu nedarí. Žalobca žiadal o úhradu dlhu
vrátane kúrenia.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozsudku a na

zmluvuuzavretúmedziúčastníkmi,zktorejjezrejmé,žedohodnutýnájomnezahŕňalpovinnosťuhrádzať
náklady spojené s vykurovaním. Okrem toho nedostatočným vykurovaním žalobca porušoval svoje
povinnosti vyplývajúce zo zákona. Samotný žalobca pritom uvádzal, že kúrenie v zmluve uvedené nie je.
Náklady na kúrenie a ich úhrada teda zmluvou o nájme a ani Dodatkom č. 1 neboli upravené a napriek
tomu žalobca žiadal ich úhradu.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako
vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v

pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného bez nariadenia
ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/352/2014-161 zo dňa 02.12.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku

účastníkom konania s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a
na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa03.02.2014,nazákladečohobolisplnenépodmienkykverejnémuvyhláseniurozsudkuKrajskýmsúdom
v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Proti rozsudku okresného súdu sa súčasne odvolal tak žalobca, ako aj žalovaný. Žalobca nesúhlasil s
vyhodnotením jeho výpovede súdom prvého stupňa ako neplatného právneho úkonu, vyjadril nesúhlas
s výpoveďou žalovaného a žiadal uznať náklady spojené s vykurovaním nebytových priestorov.

Žalovaný v podanom odvolaní trval na svojich výhradách ohľadom porušovania povinnosti žalobcu ako
prenajímateľa a vo vzťahu k ukončeniu nájomného vzťahu uvádzal, že tento bol medzi účastníkmi
ku dňu 28.03.2013 ukončený dohodou. Ohľadom nároku žalobcu mal žalovaný za to, že nárok na
zaplatenie nájomného vznikol na strane žalobcu len za mesiac marec 2013 v sume 800 Eur, ktorá zo
strany žalovaného nebola uhradená, nakoľko ju považoval za istú formu satisfakcie za konanie žalobcu
sťažujúce jeho podnikateľskú činnosť.

Krajský súd uvádza, že ani odvolanie žalobcu a ani odvolanie žalovaného nebolo právne relevantné.
Krajský súd za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku
okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nie
je žiaduce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré

už odzneli v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti
napadnutého rozhodnutia vo väzbe k odvolacím dôvodom, zvýraznia právne významné, poprípade
skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu
SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„Odôvodnenia rozhodnutí
prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a

odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV.
ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí
všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho
súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd
poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v

odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade
môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“.

Krajský súd ako žalobcom a žalovaným novo tvrdené skutočnosti, ktoré nimi neboli produkované v
prvostupňovom konaní, vyhodnotil tvrdenie žalobcu ohľadom užívania reklamného panelu, v zmysle

ktorého nebolo stanovené, presne kedy a koľko bude reklamný panel svietiť, a tiež tvrdenie žalobcu,
že pootváranie dverí na priestoroch užívaných žalovaným z dôvodu prekúrenia neznamená, že do
týchto priestorov aj vstúpil bez vedomia žalovaného. Ako novo tvrdené tiež bolo vyhodnotené tvrdenie
žalovaného v ním podanom odvolaní, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi bol ukončený vzájomnou
dohodou ku dňu 28.03.2013. V konaní pred súdom prvého stupňa žalovaný uvádzal, že zmluvný vzťah

bol ukončený na základe jeho výpovede a v podanom odvolaní uviedol nové tvrdenie, v zmysle ktorého
zmluvný vzťah mal byť ukončený dohodou účastníkov, nakoľko žalobca k ukončeniu nájmu ku dňu
28.03.2013 nemal žiadne výhrady. Ako nové tvrdenie bolo ďalej vyhodnotené tvrdenie žalovaného, že
na reklamnom paneli umiestnil žalobca novú reklamu už dňa 05.04.2013, a tiež žiadosť žalovaného o
povolenie splácania istiny v splátkach. Krajský súd za skonštatovania splnenej procesnej poučovacej

povinnosti okresného súdu podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. (poučenie v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p.
je súčasťou poučenia pre účastníkov konania, ktoré je založené v súdnom spise na č.l. 19 a ktoré
bolo žalobcovi doručené dňa 19.08.2013 a žalovanému dňa 15.08.2013, a toto poučenie bolo obidvom
účastníkom dané tiež pred ukončením dokazovania na pojednávaní dňa 16.04.2014) uvádza, že nebol
naplnený žiaden z dôvodov taxatívne uvedených v ust. § 205a ods. 1 O.s.p., len za splnenia ktorých

by bolo možné prihliadať v odvolacom konaní ako na relevantné odvolacie dôvody na novo tvrdené
skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli použité v konaní pred súdom prvého stupňa. Vzhľadom na procesný
systém neúplnej apelácie, ktorým je ovládané odvolacie konanie, potom krajský súd nemohol na novo
tvrdené skutočnosti a dôkazy uvádzané až v odvolacom konaní prihliadať a zaoberať sa nimi ako
relevantnými odvolacími dôvodmi.

K relevantným odvolacím dôvodom, obsiahnutým v odvolaní žalobcu, krajský súd uvádza:Žalobca namietol, že okresný súd neakceptoval ukončenie zmluvného vzťahu výpoveďami danými
žalobcom a naopak akceptoval výpoveď danú žalovaným. Po oboznámení sa so spisovým materiálom
krajský súd zistil, že žalobca vo svojej Výpovedi zmluvy o nájme, ktorá neobsahuje dátum vyhotovenia

tejto listiny a ktorá je založená na č.l. 6 súdneho spisu, uviedol ako výpovedné dôvody: výmenu
zámkov na prenajatých priestoroch, v dôsledku čoho má prenajímateľovi hroziť značná škoda, a to v
prípade požiaru škoda väčšieho rozsahu, ďalej zmenu podmienok spotreby energií na strane nájomcu
a zmeny legislatívy a dôvod, že napriek snahám prenajímateľa nájomca odmietol uzavrieť dodatky k
zmluve. Základom zmluvného vzťahu medzi účastníkmi bola pritom Zmluva o nájme založená na č.l. 3

a nasl. súdneho spisu, v ktorej absentuje dátum jej vyhotovenia. V tejto zmluve účastníci dostatočným
spôsobom vymedzili predmet svojich práv a povinností a zmluva spĺňa všetky v § 3 ods. 3 zákona
č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov stanovené požiadavky - zmluva bola
vyhotovená v písomnej forme, obsahuje predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a tiež
spôsob jeho platenia. Zmluva bola uzatvorená na dobu 5 rokov od 01.08.2012 a ohľadom ukončenia
zmluvnéhovzťahuúčastnícizmluvydohodlilenmožnosťpodľačl.VI.bod6.3.1.,atoukončenienájomnej

zmluvy dohodou zmluvných strán k dojednanému dňu. Ku zmluve účastníci dňa 20.08.2012 uzatvorili
Dodatok č. 1 (č.l. 34 spisu), ktorým upravili výmeru prenajatých nebytových priestorov z titulu nájmu
ďalších priestorov a výšku a splatnosť nájomného. Zmluva o nájme nebytových priestorov uzatvorená
medzi účastníkmi tak neobsahovala žiadne ustanovenie, ktoré by riešilo otázku ukončenia zmluvného
vzťahu výpoveďou žalobcu ako prenajímateľa alebo žalovaného ako nájomcu. Výpovede dané či už

žalobcom alebo žalovaným je potom potrebné posudzovať podľa ust. § 9 zákona č. 116/1990 Zb. o
nájme a podnájme nebytových priestorov.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ môže
písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak

a) nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou;
b) nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie
je spojené s nájmom;
c) nájomca, ktorý na základe zmluvy má prenajímateľovi poskytovať na úhradu nájomného určité služby,
tieto služby neposkytuje riadne a včas;

d) nájomca alebo osoby, ktoré s ním užívajú nebytový priestor, napriek písomnému upozorneniu hrubo
porušujú pokoj alebo poriadok;
e) užívanie nebytového priestoru je viazané na užívanie bytu a nájomcovi bola uložená povinnosť byt
vypratať;
f) bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor;

g) nájomca prenechá nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa;
h) ide o nájom nebytového priestoru v nehnuteľnosti vydanej oprávnenej osobe podľa zákona č.
403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd;
i) ide o nájom nebytového priestoru v nehnuteľnosti prevedenej pôvodnému vlastníkovi podľa zákona č.
229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.

Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon
č. 116/1990 Zb.“), nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím
dojednaného času, ak
a) stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal;

b) nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie;
c) prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1.

Po oboznámení sa s nedatovanou výpoveďou žalobcu, založenou na č.l. 6 súdneho spisu, krajský
súd v zhode so závermi okresného súdu konštatuje, že žiaden zo žalobcom uvádzaných dôvodov

nezodpovedal zákonom v ust. § 9 ods. 2 definovaným dôvodom, pre ktoré by žalobca ako prenajímateľ
bol oprávnený vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dohodnutého času. Žalovaný
výmenou zámkov na prenajatých nebytových priestoroch neporušil svoje zmluvné, ani zákonné
povinnosti, najmä ak z vykonaného dokazovania vyplývalo, že žalobca mal zo strany žalovaného,
resp. pracovníkov na požiadanie umožnený vstup do predmetných nebytových priestorov. Žalobca

nerozporoval skutočnosť, že mu žalovaný do priestorov vstup umožňoval. V podanom odvolaní žalobca
uviedol, že najzávažnejším dôvodom výpovede bolo závažné porušovanie protipožiarnych predpisov,
pričom v prípade požiaru hrozila škoda veľkého rozsahu. Porušovanie protipožiarnych predpisov však
nie je uvedené ako dôvod nedatovanej výpovede založenej na č.l. 6 súdneho spisu. V tejto výpovedižalobca uviedol len to, že mu v prípade požiaru hrozí škoda väčšieho rozsahu, a nie, že by žalovaný
porušoval protipožiarne predpisy. V zhode so záverom okresného súdu pritom krajský súd uvádza,
že dôvody výpovede nemôže žalobca dodatočne meniť či dopĺňať v priebehu súdneho konania. Pre

posúdenie otázky platnosti výpovede ako právneho úkonu je relevantný výlučne obsah tohto úkonu, teda
len tie okolnosti, ktoré sú uvedené priamo v písomne vypracovanej výpovedi. Tieto dôvody nie je možné
dodatočne meniť, ani dopĺňať tak, ako to žalobca urobil v priebehu konania pred súdom prvého stupňa,
resp. tak, ako tieto dôvody vymedzil v podanom odvolaní proti napadnutému rozsudku. Za relevantný
výpovedný dôvod krajský súd nepovažoval ani žalobcom uvádzané zmeny podmienok spotrieb energií

a legislatívy, či neochotu žalovaného ako nájomcu uzavrieť dodatky k predmetnej zmluve. V zmluve
o nájme medzi účastníkmi nebola dohodnutá žiadna povinnosť žalovaného pristúpiť na požiadavky
žalobcu ako prenajímateľa v prípade, ak dôjde k zmene spotreby energií, či k zmene legislatívy. Zo
zmluvytakistonevyplývalo,žebyžalovanýbolpovinnýuzavrieťsožalobcomdodatkykzmluvezdôvodu,
že platby nájmu nepostačujú na krytie skutočných nákladov na energie. V zmluve medzi účastníkmi bolo
v čl. VIII. bod 8.1. dohodnuté prehodnotenie výšky nájmu nebytových priestorov len v prípade rozšírenia

prenajatých priestorov, s čím nájomca vyjadril súhlas. Prehodnotenie výšky nájomného z dôvodu zmeny
spotrieb energií, či zmien legislatívy medzi účastníkmi dohodnuté nebolo. Neakceptovaním prípadných
návrhov žalobcu na uzavretie dodatku k zmluve o nájme žalovaný žiadnu svoju zmluvnú ani zákonnú
povinnosť neporušil. Krajský súd tak konštatuje, že žalobca v nedatovanej výpovedi založenej na č.l.
6 súdneho spisu neuviedol žiadne dôvody, ktoré by v súlade s ust. § 9 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb.

boli relevantnými výpovednými dôvodmi, pre ktoré by žalobca mohol ukončiť platnosť zmluvy o nájme
uzatvorenej so žalovaným jednostranným právnym úkonom - výpoveďou. Predmetnú výpoveď zmluvy
o nájme tak krajský súd rovnako ako súd prvého stupňa považuje pre rozpor s uvedeným zákonným
ustanovením za neplatný právny úkon v zmysle §-u 39 Občianskeho zákonníka.

Rovnako neplatnou je podľa názoru krajského súdu aj výpoveď zmluvy o nájme datovaná dňa
16.01.2013 (č.l. 33 spisu), v ktorej žalobca ako výpovedný dôvod uviedol ukončenie živnosti. Ani v tomto
prípadesanejednáožiadnyzvýpovednýchdôvodovpodľacitovanéhoust.§9ods.2zákonač.116/1990
Zb.. Záver okresného súdu o neplatnosti tejto výpovede žalobca v podanom odvolaní nespochybnil.

Žalobca vo svojom odvolaní ďalej namietal záver súdu prvého stupňa ohľadom platnosti výpovede
žalovaného, datovanej ku dňu 03.04.2013 (založená v prílohovej obálke na č.l. 77 súdneho spisu).
Žalovaný v tejto výpovedi ako výpovedné dôvody uviedol sústavné hrubé porušovanie nájomnej zmluvy
zo strany prenajímateľa. Výpovedný dôvod v podobe slabého vykurovania prenajatých priestorov
bol ustálený viacerými dôkazmi vykonanými súdom prvého stupňa. Svedkyňa K. S., vypočutá na

pojednávaní dňa 16.4.2014, uviedla, že priestory sa síce vykurovali, ale nedostatočne a bola tam
zima, pričom ak boli mrazy, tak sa priestory vôbec nedali vykúriť. Rovnako vypočutá svedkyňa K.
F. uviedla, že v priestoroch bola zima a doobeda tam bolo menej ako 12 stupňov. Nedostatočným
vykurovaním tak podľa názoru krajského súdu žalobca porušil svoju povinnosť podľa ust. § 5 ods. 1
zákona č. 116/1990 Zb. odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo

obvyklé užívanie a v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb,
ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Za porušenie povinnosti žalobcu
ako prenajímateľa možno považovať aj vstup do prenajatých priestorov žalovaného bez vedomia
žalovaného a vypínanie elektrického reklamného panela. K týmto výpovedným dôvodom žalobca v
podanom odvolaní uviedol, že v zmluve nebolo stanovené presne kedy a koľko bude reklamný panel

svietiť a že pootváranie dverí na priestoroch z dôvodu prekúrenia týchto priestorov neznamená, že
žalobca do priestorov prenajatých žalovanému vstúpil. Tieto dve námietky krajský súd vyhodnotil ako
novo tvrdené skutočnosti neprodukované žalobcom v prvostupňovom konaní. Ich (ne)posúdenie však
nemalo žiaden vplyv na záver o platnosti výpovede danej žalovaným datovanej dňa 03.04.2013, a to
z dôvodu naplnenia prvého výpovedného dôvodu označeného ako slabé, nedostatočné vykurovanie

prenajatých priestorov. Nedostatočné vykurovanie prenajatých priestorov krajský súd hodnotí ako
hrubé porušenie povinností nájomcu v zmysle ust. § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb., čím je na
strane žalovaného daný výpovedný dôvod podľa ust. § 9 ods. 3 písm. c) tohto zákona. Predmetná
výpoveď bola žalovaným doručovaná žalobcovi podaním na pošte dňa 16.04.2013, čím sa dostala
do dispozičnej sféry žalobcu a možno ju tak považovať za doručenú napriek tomu, že žalobca túto

zásielku v odbernej lehote neprevzal a bola žalovanému vrátená späť dňa 07.05.2013. V podrobnostiach
ohľadom doručovania výpovede žalovaným žalobcovi krajský súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku
súdu prvého stupňa. V zhode so závermi tohto odôvodnenia možno konštatovať, že výpoveď bolažalobcovi zo strany žalovaného doručená v mesiaci apríl 2013 a počnúc dňom 01.05.2013 začala plynúť
zákonná trojmesačná výpovedná doba, ktorá skončila dňa 31.07.2013.

Žalobca ďalej v podanom odvolaní namietal, že mu súdom prvého stupňa neboli priznané náklady
spojené s vykurovaním nebytových priestorov. V súvislosti s touto odvolacou námietkou krajský súd
poukazuje na žalobu podanú žalobcom. Z odôvodnenia tejto žaloby je zrejmé, že žalobca tak nárok
na zaplatenie nájomného, ako aj nárok na zaplatenie nákladov spojených s vykurovaním prenajatých
priestorov odvodzoval výlučne od zmluvy o nájme uzatvorenej medzi účastníkmi, pričom sám žalobca

výslovne uviedol, že kúrenie v nájomnej zmluve nebolo zahrnuté. V zmysle uzatvorenej zmluvy a k nej
uzatvorenému Dodatku č. 1 bol žalovaný povinný platiť dojednané nájomné ročnou paušálnou sumou,
pričom súčasťou sumy nájomného bola tiež úhrada elektrickej energie, vody a reklamného panela. Zo
zmluvy o nájme a ani z Dodatku č. 1 k tejto zmluve nevyplývala žiadna ďalšia povinnosť žalovaného
vo vzťahu k žalobcovi, ani jeho povinnosť platiť náklady spojené s vykurovaním prenajatého priestoru.
Okrem toho treba poukázať na skutočnosť, že žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými

by preukázal, že mu reálne vznikli náklady vo výške 900 Eur, požadované od žalovaného. Žalobca
nepredložil žiaden doklad preukazujúci cenu dreva, ktoré malo byť použité na vykurovanie, ani žiadne
doklady o prevádzkových a údržbových nákladoch vyúčtovaných sumou 150 Eur. Povinnosť úhrady
nákladov spojených s vykurovaním nebytových priestorov pritom nevyplýva ani zo zákona č. 116/1990
Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. V zhode so záverom okresného súdu tak krajský súd

konštatuje, že žalovanému nevznikla zmluvná ani zákonná povinnosť platiť žalobcovi sumu 900 Eur z
titulu nákladov spojených s vykurovaním nebytových priestorov.

Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného krajský súd uvádza, že podstatným odvolacím dôvodom žalovaného
bolo jeho tvrdenie o ukončení zmluvného vzťahu so žalobcom ku dňu 28.03.2013 dohodou, ktorý bol

vyhodnotený ako novo tvrdená skutočnosť, ktorou sa tak krajský súd v odvolacom konaní nemohol
zaoberať. Žalovaný namietal, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie nájomného len za mesiac
marec 2013 v sume 800 Eur. Ako už bolo krajským súdom uvedené, zmluvný vzťah medzi účastníkmi
bol ukončený práve výpoveďou žalovaného zo dňa 03.04.2013 doručenou žalobcovi v mesiaci apríl
2013. Žalovaný síce v tejto výpovedi uviedol ako deň ukončenia nájomnej zmluvy deň 28.03.2013 bez

výpovednej lehoty, v zmluve o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi účastníkmi však nebolo
dohodnuté, že by bolo možné ukončiť zmluvný vzťah výpoveďou bez akejkoľvek výpovednej lehoty. Pre
vzťah medzi účastníkmi potom platí ust. § 12 zákona č. 116/1990 Zb., v zmysle ktorého výpovedná
lehota je tri mesiace a počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
Výpoveďou žalovaného tak nedošlo k okamžitému ukončeniu zmluvného vzťahu, ale počnúc prvým

dňom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom výpoveď bola doručená, začala plynúť zákonom stanovená
trojmesačná výpovedná doba. K ukončeniu zmluvného vzťahu tak došlo až uplynutím tejto výpovednej
doby ku dňu 31.07.2013. Ukončenie zmluvy o nájme v mesiaci marec 2013 nevyplývalo zo žiadneho z
vykonaných dôkazov, a preto námietka žalovaného o ukončení vzťahu už v mesiaci marec 2013 nie je
dôvodná. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že sumu nájomného vo výške 800 Eur za mesiac marec 2013

neuhradil z dôvodu kompenzácie nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s propagáciou a sťahovaním sa
do nových priestorov, sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa, na ktoré v tejto časti odkazuje. Žalovaný v priebehu súdneho konania nepreukázal
a ani netvrdil žiadny právny dôvod a ani skutočnú výšku ním požadovaných nákladov, ktorými by mali
byť kompenzované nároky žalobcu na úhradu nájomného.

Krajský súd potom nezistil relevantnosť odvolacích dôvodov žalobcu ani žalovaného. V konaní bolo
ustálené, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi podľa uzatvorenej zmluvy o nájme trval aj v mesiacoch
marec a apríl 2013,a teda žalobcovi patrí právo na zaplatenie nájomného za tieto dva mesiace v celkovej
výške 1.600 Eur. Na druhej strane žalobca nepreukázal, že by mu vznikol nárok na zaplatenie ním

požadovaných nákladov spojených s vykurovaním prenajatých priestorov vo výške 900 Eur. Rozsudok
okresného súdu, ktorým bol žalovaný zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.600 Eur a vo
zvyšnej časti bola žaloba žalobcu zamietnutá, potom krajský súd ako vecne správne rozhodnutie podľa
ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním žalobcu, ani
odvolaním žalovaného osobitne napadnutý a ako závislý výrok od výroku v merite veci bol pri potvrdení

prvostupňového rozhodnutia vo veci samej rovnako potvrdený ako vecne správny podľa ust. § 219
ods. 1, 2 O.s.p. Okresným súdom určená percentuálna miera náhrady trov konania žalobcu zodpovedá
pomeru úspechu a neúspechu účastníkov konania a čistému úspechu žalobcu vo veci v zmysle ust. §
142 ods. 2 O.s.p.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo, keďže rozsudok

okresného súdu bol napadnutý tak odvolaním žalobcu, ako aj odvolaním žalovaného, ktorí vzhľadom k
výsledku konania krajského súdu vzájomne neboli úspešnými účastníkmi odvolacieho konania v rovine
svojich podaných odvolaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.