Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/110/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614010220
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4614010220.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov
JUDr. Jána Vanka a JUDr. Ľubici Medveckej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému U. F., pre prečin
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného U. F., proti
rozsudkuOkresnéhosúduTopoľčanyz15.10.2014,sp.zn.2T/93/2014,naverejnomzasadnutíkonanom
v Nitre dňa 11. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Milana F. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného U. F.
(ďalej len „obžalovaný“) vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu úverového podvodu podľa § 222
ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., ktorý spáchal na tom skutkovom základe, že :

- dňa XX.XX.XXXX v Z., na ul. X. č. X uzatvoril s podnikateľským subjektom AZ pôžičky, Z. X. Z., C.:
XXXXXXXX, I. XXX zmluvu o bezúčelovom úvere č. XXA/XXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý
a vyplatený úver vo výške XXX,- eur, ktorý sa zaviazal splácať v pravidelných XX-tich mesačných
splátkach vo výške XXX,XX eur, pričom pri uzatváraní úverovej zmluvy uviedol, že je poberateľom
invalidného dôchodku vo výške XXX,XX eur, k čomu predložil aj tlačivo „P. zo sociálnej poisťovne“
zo dňa XX.XX.XXXX, s týmito nepravdivými údajmi, hoci vedel, že sa táto skutočnosť nezakladá na

pravde, keďže bol poberateľom dávky sociálnej pomoci, čím spôsobil poškodenému subjektu Z. X. Z.,
C.: XXXXXXXX, I. XXX škodu vo výške XXXX,XX eur,

- v presne nezistenom čase dňa XX.XX.XXXX v B., F. 9, v pobočke I. obchodnej banky a.s. vylákal od I.
obchodnej banky a.s. úver v celkovej výške X.XXX,- eur a to tak, že uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXR a úver sa zaviazal splatiť v XX mesačných anuitných splátkach po XXX,XX

eur, prvá splátka splatná XX.XX.XXXX a posledná mala byť splatená XX.XX.XXXX, pričom svoj príjem
preukázal falošným rozhodnutím F. poisťovne - ústredie zo dňa XX.XX.XXXX o zvýšení výsluhového
dôchodku na XXX,XX eur mesačne, pričom F. poisťovňa nie je platiteľom výsluhových dôchodkov a
uhradil len jednu splátku v celkovej sume XX,XX eur, čím spôsobil spoločnosti I. obchodná banka a.s.
škodu v celkovej výške X.XXX,XX eur.

Súd I. stupňa za to podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. za zistenia poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm.
l/ Tr. zák. a priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zák. postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák.
za použitia § 41 ods. 3 Tr. zák. uložil obžalovanému spoločný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a
6 mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú spoločnosť I. obchodnú banku, a.s. V. s jej nárokom na náhradu
škody odkázal na občianske súdne konanie.Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. zrušil výrok o vine zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods.
3 písm. a/ Tr. zák. a celý výrok o treste rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 26.06.2014 sp. zn.
3T/38/2014, ako aj všetky ďalšie výroky, ktoré majú v tomto výroku o vine svoj podklad.

Vo svojom rozhodnutí uviedol, že na hlavnom pojednávaní vykonával dokazovanie len ohľadom
ukladaného trestu, vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku, kladného
mu za vinu. Poukázal na osobné pomery obžalovaného, predovšetkým na odpis z registra trestov, z
ktorého zistil, že obžalovaný bol celkovo XX-krát súdne trestaný, pričom za posledných 10 rokov bol

stíhaný 7-krát, pričom podrobne poukázal na jednotlivé odsúdenia. Obžalovaný bol aj priestupkovo
postihovaný a ako vyplynulo zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, naposledy bol evidovaný
ako nezamestnaný od 04.02.2013 do 26.01.2014. Vzhľadom na oboznámený spis Okresného súdu
Trnava sp. zn. 3T/38/2014 zistil, že obžalovaný sa dopustil skutku dňa 07.03.2012 a obvinenie
mu bolo vznesené uznesením Trnava ČVS: ORP-1502/OEK-TT-2012 zo dňa 11.03.2013. Skutku v
prejednávanej veci sa dopustil XX.XX.XXXX a obvinenie mu bolo vznesené uznesením OR PZ Odboru

kriminálnej polície Topoľčany ČVS: ORP-172/VYŠ-TO-2014 zo dňa 28.05.2014. Vzhľadom na to, že
odsudzoval obžalovaného za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za
ktorého iný čiastkový útok bol Okresným súdom Trnava sp. zn. 3T/38/2014 zo dňa 26.06.2014 vyhlásený
odsudzujúci rozsudok, ktorý nadobudol toho istého dňa právoplatnosť, zrušil skorší výrok o vine a treste
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 26.06.2014 sp. zn.3T/38/2014, ako aj ďalšie výroky, ktoré

stratili svoj podklad. Pri ukladaní trestu vychádzal z kritérií uvedených v § 38 ods. 2 s prihliadnutím
na existenciu jednej priťažujúcej a jednej poľahčujúcej okolnosti a za použitia § 41 ods. 3 Tr. zák. pri
viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znovu rozhodol o vine za pokračujúci trestný čin,
vrátane nového čiastkového útoku ako aj o spoločnom treste za pokračovací trestný čin.
Vzhľadom na skutočnosť, že v skoršom rozhodnutí Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T/38/2014 zo dňa

26.06.2014 bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov,
ukladal obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere troch rokov a šesť mesiacov so zaradením na
výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Ohľadom
uplatneného nároku na náhradu škody poškodenou stranou I. obchodnou bankou a.s. rozhodol tak, že
uvedenú poškodenú stranu s jej nárokom na náhradu škody odkázal v zmysle § 288 ods. 1 Tr. por. na

občianske súdne konanie.

Uvedený rozsudok odvolaním napadol obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania, ktoré zaslal
prostredníctvom svojej obhajkyne sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku súdu I. stupňa a uloženia
trestu odňatia slobody v kratšom trvaní. Poukázal na skutočnosť, že v priebehu vyšetrovania bolo

preukázané, že na spáchanie predmetnej trestnej činnosti bol zneužitý treťou osobou - K. V., ktorá
zobrala od neho viac-menej celú vyplatenú finančnú hotovosť, ktorá bola predmetom pôžičky. Vzhľadom
na túto skutočnosť mal súd I. stupňa prihliadnuť na ďalšiu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm.
e/ Tr. zák.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný doplnil písomné dôvody svojho odvolania v tom
smere, že za svoje skutky musí niesť zodpovednosť, namietal len výšku uloženého trestu a požadoval,
aby mu bol znížený trest aspoň o jeden - dva mesiace.

Obhajkyňa obžalovaného v plnom rozsahu zotrvala na písomných dôvodoch odvolania, navrhla zrušiť

napadnutý rozsudok a uložiť obžalovanému trest kratšieho trvania, resp. ponechať trest v pôvodnej
výmere, t.j. 3 roky.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že odvolaním bol napadnutý len výrok
o treste, o ktorom nemožno hovoriť, že je trest neprimeraný, pretože bol ukladaný ako trest spoločný

za viacero čiastkových útokov a vyslovila skôr názor, že trest, ktorý bol obžalovanému uložený, je skôr
mierny. Navrhla preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -
obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku

rozsudku o treste, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k horšiemu (pretože odvolanie v
neprospech obžalovaného nepodal prokurátor) a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.Odvolací súd sa plne stotožnil s dôvodmi uvádzanými v odôvodnení napadnutého rozsudku a ako na
správne na ne poukazuje.
Súd I. stupňa na základe skutočnosti, že obžalovaný z predmetnej trestnej veci urobil vyhlásenie v

zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu a
na všetky položené otázky podľa § 333 ods. 3 Tr. por. odpovedal kladne, vykonával dokazovanie len
ohľadne dôkazov potrebných pre rozhodnutie o treste.
Správne poukázal na osobu obžalovaného ako na osobu, ktorá má sklony páchať trestnú činnosť,
pretože ako vyplýva z odpisu z registra trestov, obžalovaný sa dostal do rozporu so zákonom celkove

doposiaľ 16-krát, pričom v posledných 10-tich rokoch bol odsúdený 7-krát a to pre majetkovú trestnú
činnosť.
Súd I. stupňa správne zistil, že v prípade obžalovaného bolo potrebné postupovať v zmysle § 41 ods.
3 Tr. zák., zrušiť výrok o vine a treste rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T/38/2014 zo dňa
26.06.2014, vzhľadom na skutočnosť, že prejednávaný trestný čin je ďalším čiastkovým útokom, ktorý
tvorísúčasťpokračovaciehotrestnéhočinuzainýčiastkovýútok,zaktorýbolhoreuvedenýmrozsudkom

vyhlásený odsudzujúci rozsudok.

V prípade obžalovaného súd I. stupňa zistil existenciu poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. l/ Tr.
zák., teda, že sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti a trestný čin úprimne oľutoval, ako aj priťažujúcu
okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zák., bol za trestný čin odsúdený.

Obžalovanému bol rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 3T/38/2014 zo dňa 26.06.2014 uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov.
Pri zločine úverového podvodu podľa § 222 ods. 3 / Tr. zák. je zákonom stanovená trestná sadzba 3
roky až 10 rokov a preto, ak súd I. stupňa uložil obžalovanému podľa § 41 ods. 3 Tr. zák., za súčasného
zrušenia hore uvedeného rozsudku vo výroku o treste, spoločný trest vo výmere 3 rokov a 6 mesiacov,

nemožno takto uložený trest považovať za neprimerane prísny.
Taktiež zaradenie obžalovaného na výkon uvedeného trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia je správne a zákonné, pretože obžalovaný bol v posledných 10 rokoch
pred spáchaní trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody , ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin.

S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd zamietol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.