Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113205123
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113205123.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka JUDr. Mareka Kohúta ako sudcu spravodajcu, v právnej veci žalobcu: D. C., nar.
X.X.XXXX, bytom D. XXX XX, N. č. XX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Feciľákom,
advokátom, so sídlom Prešov 080 05, Jesenná č. 8, proti žalovanému: Mesto Prešov, so sídlom Hlavná
č. 73, 080 01 Prešov, IČO: 00327 646, právne zastúpeného advokátom JUDr. Alojzom Naništom, so
sídlom v Prešove, Sládkovičova ul. č. 8, o určenie, že na nehnuteľnosti nevzniklo vecné bremeno zo
zákona, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa č. k. 9 C 48/2013-68 zo dňa
28.11.2013, takto

r o z h o d o l :

N e p r i p ú š ťa zmenu žaloby.

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.

Z a v ä z u j e žalobcu zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Alojza Naništu
náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 83,89 eur do 3
dní odo dňa právoplatnosti tohoto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu podanú dňa 21.2.2013, ktorou sa žalobca

domáhal určenia, že na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v k. ú. U. H., parcele
KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXXX m2, nevzniklo vecné bremeno v
prospech žalovaného zo zákona podľa § 4 zákona číslo 66/2009 Z. z., a to právo stavby - cesty na
pozemku, parcela KN-C
XXXX/X v prospech každého vlastníka stavby, ktoré je zapísané pod číslom Z-XXXX/XXXX na základe
návrhu G. D., obsahom ktorého je právo vlastníka stavby - žalovaného, zodpovedajúce vecnému
bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod

stavbou - parcely KN-C č. XXXX/X v k. ú. U. H., vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby.

Akodôvoduviedol,ževprejednávanejveciidenepochybneourčovaciužalobupodľa§80písm.c),ktorá
je prípustná, ak je na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Vo všeobecnosti platí, že ak sa má
uviesť do súladu stav faktický so stavom právnym a výsledok určenia môže byť výrok súdu, na základe
ktorého sa vykoná zmena v katastri nehnuteľnosti, naliehavý právnym záujem daný je. Tento záver platí,
ak sa žalobca domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Prejednávaný prípad je

však prípadom iným, pretože žalobca sa zákonom prípustného určenia uvedeného v predchádzajúcej
vete nedomáha. Žalobca sa požadovaným určením, že na špecifikovanej nehnuteľnosti nevzniklo
vecné bremeno, domáha určenia neexistencie právnej skutočnosti. V tejto súvislosti súd poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo37/2009, ako aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo/4242/2011. Je toho názoru, že žalobca nemá v zmysle § 80 písm.c) O.s.p. naliehavý právny
záujem na určení, že predmetná nehnuteľnosť je, či nie je zaťažená vecným bremenom špecifikovaného
obsahu. Žalobca sa žalobou o určenie, že nevzniklo vecné bremeno, domáha určenia neexistencie

právnej skutočnosti v prípade, keď takúto žalobu o určenie neexistencie právnej skutočnosti zákon
nepredpokladá. Na požadovanom určení tak nie je daný naliehavý právny (zrejme záujem), čo bez
ďalšieho muselo viesť k zamietnutiu žaloby bez jej meritórneho preskúmania.

Ďalším výrokom rozsudku bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému k rukám jeho právneho

zástupcu JUDr. Alojza Naništu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 244,37 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Tento výrok súd zdôvodnil odkazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a na úspech žalovaného v
konaní. Trovy konania žalovaného spočívajú v trovách právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby
vymenované v odôvodnení po 60,07 eur, z režijného paušálu 3 x 7,81 eur, ako aj 20 % DPH 40,73 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že v súlade s cieľmi občianskeho
súdneho konania, vyjadrenými tiež v § 1 O.s.p., by nebolo zamietnutie žaloby iba pre vady formulácie
žalobného návrhu v prípade, keď je zjavné, o čo žalobcovi ide, pokiaľ by žalobca nebol na opravu

neúplnéhoalebonezrozumiteľnéhopodaniasúdomvyzvaný.Tovyplývaajz§43ods.1O.s.p..Pokiaľtak
súd nepostupoval a žalobu zamietol, je jeho postup v rozpore so zákonom. Poukázal na to, že v žalobe
doručenej súdu dňa 21.2.2013 sa domáhal toho, aby súd rozhodol, že na označenej nehnuteľnosti
nevzniklo vecné bremeno v prospech žalovaného zo zákona, a to právo stavby, obsahom ktorého je
„právo vlastníka stavby (žalovaného), zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a

užívanie pozemku pod stavbou - parcely KN-C č. XXXX/X v k. ú. U. H., vrátane práva uskutočniť stavbu
alebo zmenu stavby“. Zo žaloby a z obsahu prednesov vyplýva, že žalobca sa domáha, aby bolo určené,
že žalovaný nemá právo užívať ako vlastník stavby pozemok žalobcu na základe vecného bremena
podľa § 4 zákona NR SR č. 66/2009 Z.
z. - právo stavby - cesty na pozemku parcely CK-N XXXX/X v prospech každého vlastníka stavby - Z-

XXXX/XXXX-NávrhG.D.(vlastníkcesty)nazápisvecnéhobremena“.Stýmtocieľomnebolvrozporeani
žalobný návrh, aj keď v prvej časti bol formulovaný neobratne, keďže žalobca sa v druhej časti domáha
určenia neexistencie práva. Z hmotnoprávneho hľadiska teda žalobca sledoval určenie, že žalovaný
nemá právo užívať pozemok v jeho vlastníctve, to znamená, že pozemok nie je zaťažený vecným
bremenom v prospech žalovaného ako vlastníka stavby (oprávneného). Súd teda nemal pochybnosti o

tom, čoho sa žalobca skutočne domáha.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 83,89 eur. Ako dôvod uviedol, že žalobca v žalobe rozhodujúce
skutočnosti opísal tak, že „žalovaný nepredložil Správe katastra Prešov listiny, ktoré preukazujú

povolenie stavby podľa „platných právnych predpisov“ a v dôvodoch svojej žaloby na uvedenú
skutočnosť viackrát poukazuje“. Z uvedenej skutočnosti potom vyvodzuje, že vecné bremeno nevzniklo
podľa § 4 ods. 1 zákona číslo 66/2009 Z. z. a tejto argumentácii zodpovedá aj žalobný petit. Aj na
pojednávaní zopakoval, že potrebuje určiť, že vecné bremeno nevzniklo v prospech žalovaného. Z
uvedeného je zrejmé, že rozhodujúce skutočnosti boli opísané tak, že bolo jasné, o čom má súd

rozhodnúť, tak, ako to formuloval žalobca v žalobnom petite. Žalobca v odvolaní namieta skutočnosť,
že súd prvého stupňa ho nepoučil o tom, čo mal tvrdiť a ako formulovať žalobný petit. V tomto smere
poukazuje na judikatúru súdov Českej republiky. K tomu je potrebné uviesť, že citovaná judikatúra
vychádza z odlišnej právnej úpravy, ktorá platí v SR. V zásade možno konštatovať, že poučovacia
povinnosť sa vzťahuje na procesné právne predpisy. Ak je žalobný petit presný, určitý a zrozumiteľný,

nie je dôvod na postup podľa § 5 O.s.p.. Na rozdiel od českej právnej úpravy, slovenská právna
úprava obsahuje aj ods. 2 § 5 O.s.p., podľa ktorého súdy povinnosť (poučenie o procesných právach
a povinnostiach) nemajú, ak je účastník zastúpený advokátom. V posudzovanej veci bol a je žalobca
zastúpený advokátom. Z uvedeného dôvodu sú jeho odvolacie námietky neopodstatnené a odvolací
dôvod nie je daný.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez toho, že by na nariadenom odvolacom pojednávaní
zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Právnym dôsledkom takéhoto
preskúmavania napadnutého rozsudku je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom zistenýmsúdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko však rozsudok o veci
samej musí byť verejne vyhlásený, bolo neverejné prejednávanie veci ukončené verejným vyhlásením
rozsudku, termín ktorého bol uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na

internete (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do
tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku,
ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
opodstatnené.

Keďžežalobcavnímpodanomodvolanízmenilpetitnímpodanéhožalobnéhonávrhu,muselsaodvolací
súd vyporiadať v prvom rade s tým, či ide o zmenu žaloby v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p..

Navrhovateľ (žalobca) môže za konania so súhlasom súdu, meniť návrh na začatie konania (žalobu).
Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie
o zmenenom návrhu (§ 95 ods. 1, 2 O.s.p.).

Návrh na začatie konania môže v priebehu konania byť pozmenený, a to nielen pokiaľ ide o okruh
účastníkov (§ 92 O.s.p.), ale aj pokiaľ ide o obsah toho, čoho sa žalobca podaným návrhom domáha
(v tzv. žalobnom petite), alebo aj v popise skutkového základu uplatneného práva. K zmene žaloby
môže dôjsť kedykoľvek za konania, teda aj v podanom odvolaní. Pokiaľ však v priebehu prvostupňového
konania došlo v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p. ku koncentrácii konania, zmenou žaloby v podanom

odvolaní nesmú byť dotknuté účinky tejto koncentrácie. To v podstate znamená, že v prípade riadneho
poučenia účastníkov konania v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p., nemôže žalobca v podanom odvolaní
tvrdiť nové skutočnosti a označovať nové dôvody, nemôže teda meniť skutkový stav tvrdený v priebehu
prvostupňového konania. V priebehu odvolacieho konania je teda neprípustné zmeniť žalobu tak, že by
to malo za následok uplatnenie nového, iného nároku.

Naviac zmena žalobného petitu nemôže byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. To je dôvod,
na základe ktorého zákon požaduje k prípustnosti takého procesného úkonu žalobcu súhlas súdu.
Súd môže pripustiť požadovanú zmenu návrhu len vtedy, keď sú k tomu splnené zákonom stanovené
predpoklady. Predpokladom prípustnosti zmeny žaloby je ďalej aj to, aby výsledky doterajšieho konania,

predovšetkým vykonané dôkazy, mohli byť podkladom aj pre konanie o zmenenom návrhu. V tom sa
prejavuje práve zásada hospodárnosti konania. Ak by totiž bolo možné použiť výsledky doterajšieho
konania aj pre konanie o zmenenom návrhu, nebolo by procesne ekonomické rozhodnúť o nepripustení
zmeny návrhu a nútiť tým žalobcu k podaniu nového návrhu.

Od zmeny žaloby je treba odlíšiť podanie, ktorým žalobca odstraňuje vady návrhu, a to či už z vlastnej
iniciatívy, alebo na základe postupu súdu podľa § 43 O.s.p.. K takejto zmene návrhu by bolo možné
prihliadať len vtedy, keď by nešlo o zmenu v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p..

Zmenou žaloby sa rozumie predovšetkým zmena spočívajúca v tom, že žalobca na základe rovnakého

skutkového základu požaduje rovnaké plnenie vo väčšom rozsahu, než v akom sa domáhal v žalobe.
Ide o tzv. rozšírenie žaloby. Žalobca sa môže na základe rovnakého skutkového základu domáhať
iného plnenia, napríklad miesto uloženie povinnosti k nepeňažitému plneniu sa domáhať zaplatenia
peňažitej čiastky. O zmenu žaloby ide aj vtedy, keď na základe rovnakého skutkového stavu požaduje
žalobcanamiestosplneniapovinnostivydanieurčujúcehovýroku,alebonaopakzmenížalobynaplnenie

na určovaciu žalobu. Zmenou žaloby je aj požadovanie toho istého plnenia, ale na základe iného
skutkového stavu, než aký bol popísaný v žalobe, a to buď celkom nového alebo doplneného o ďalšie
rozhodujúce skutočnosti. V prípade iného skutkového stavu ide o zmenu žaloby aj vtedy, keď žalobca
požaduje iné plnenie, poprípade navrhuje vydanie určovacieho
rozhodnutia a naopak. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal v podanom odvolaní na základe

rovnakého skutkového stavu vyhlásenie iného určovacieho rozsudku, než aký uviedol v podanej žalobe.

Za zmenu žaloby sa nepovažuje, ak žalobca pri nezmenenom skutkovom stave a nezmenenom
žalobnom petite mení iba právnu kvalifikáciu svojho nároku.Tak, ako bolo konštatované, v odvolacom konaní nie je prípustná taká zmena návrhu, ktorou by bol
uplatnený nový nárok. Pokiaľ žalobca po riadnom poučení v súlade s § 120 ods.

4 O.s.p. zmení podanú žalobu až v podanom odvolaní, teda potom, čo nastali účinky koncentrácie
konania pred súdom prvého stupňa, nie je možné pripustiť zmenu žaloby, ak by to malo za následok, že
žalobca nebude mať možnosť z dôvodov koncentrácie konania uvádzať nové skutočnosti a navrhovať
ďalšie dôkazy, ktoré sa ukazujú potrebné k tomu, aby mohol uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu k
zmenenej žalobe.

Zmenu žaloby v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p. treba odlišovať od odstránenia vady podanej žaloby majúcej
nedostatky uvedené v § 43 ods. 1 O.s.p.. Postup súdu upravený v § 43 O.s.p. sa týka nesprávneho,
neúplného alebo nezrozumiteľného podania, ktoré podľa svojho obsahu by mohlo byť návrhom na
začatie konania. Pod neúplným podaním, ktoré podľa svojho obsahu by malo byť žalobou, sa rozumie
podanie, ktorému chýba niektorá z náležitostí uvedených v § 79 ods. 1 O.s.p..

Zrozumiteľnosť alebo nezrozumiteľnosť podania sa posudzuje vo vzťahu k jeho určitosti. Podanie je
teda nezrozumiteľné najmä vtedy, ak je neurčité, a to v tom zmysle, že ani s použitím výkladového
pravidla podľa § 41 ods. 2 O.s.p. nie je možné stanoviť, čo účastník podaním sleduje. Neurčité sú
napríklad podania, ktorých vada spočíva v nezrozumiteľnej identifikácii účastníkov konania, keď sú napr.

pochybnosti,čižalujekonateľaspoločnostisručenímobmedzeným,alebosamotnúspoločnosť.Podania
sú nezrozumiteľné aj vtedy, ak sú z hľadiska logického nekonzistentné, či rozporné.

Nesprávne sú podania trpiace vadami samotného svojho obsahu. Typickou vadou nesprávnosti podania
sú prípady, keď účastník od súdu požaduje stanovenie výšky judikovanej povinnosti v prípade, keď tak

súd so zreteľom na viazanosť žalobného návrhu urobiť nemôže, ak teda napríklad v spore o náhradu
škody žiada, aby výšku škody stanovil súd.

Z hľadiska posudzovania účelu podania je jeho posudzovanie podľa obsahu, a nie podľa formy. V
konečnom dôsledku je žalobou v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. každé podanie, z ktorého obsahu vyplýva

splnenie všetkých podmienok stanovených v tomto zákonnom ustanovení.

Vadou podania - ktoré podľa svojho obsahu by malo byť žalobou, nie je zjavný nedostatok vecnej
legitimácie žalobcu na prisúdenie žalovaného nároku.

Rozsah aplikácie ustanovenia § 43 O.s.p. vymedzilo uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS
1/2002. Podľa tohto uznesenia „výklad a používanie § 43 ods. 1, 2 O.s.p. musí v celom rozsahu
rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy. Všeobecný súd musí vykladať a používať citované ustanovenie Občianskeho súdneho
poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou

a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného
podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v
občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.). Občianske súdne konanie sa musí v
každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (§ 3 O.s.p.).

Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný
tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad
rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými
princípmi spravodlivého procesu“.

Súd teda nemôže zaujímať stanovisko k hmotnoprávnym podmienkam uplatňovaného nároku, či
dokonca vyjadrovať obsah prípadného budúceho rozhodnutia vo veci (R 20/1994).

Vkonaníourčenie,čituprávnyvzťahaleboprávojealebonieje(§80písm.c)O.s.p.),ježalobcapovinný
tvrdiť skutočnosti, ktorými dokladá splnenie podmienky naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení.

Žaloba v preskúmavanej veci má všetky náležitosti predpokladané a požadované v § 79 ods. 1
O.s.p.. Je v nej uvedené teda aj to, čoho sa žalobca domáhal. Žalobca v podstate žiadal určiť, žena nehnuteľnosti ... nevzniklo vecné bremeno v prospech žalovaného zo zákona podľa § 4 zákona č.
66/2009 Z. z.. V podanom odvolaní sa už domáha určenia, že žalovaný nemá právo užívať ako vlastník
stavby pozemok žalobcu na základe vecného bremena. Jedná sa teda o žalobu na určenie, že nevzniklo

vecné bremeno, a následne o žalobu na určenie, že žalovaný nemá právo užívať pozemok žalobcu na
základe vecného bremena.

Zákonná definícia vecných bremien je obsiahnutá v § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ústavný súd
Českej republiky v plenárnom náleze sp. zn. PL ÚS 25/04 zaujal názor, že „vecné bremená zriadené

na základe zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli
zriadené. Aj keď majú nesporne verejnoprávny prvok daný spôsobom ich vzniku a účelom, ktorému
slúžia, nemožno prehliadať, že majú aj významný prvok súkromnoprávny. Občianske právo definuje
vecné bremeno ako právo niekoho iného, než vlastníka veci, ktorého obmedzuje tak, že je povinný
niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Tzv. zákonné vecné bremená tento charakter majú
taktiež. ...Ich režim však nie je celkom totožný s režimom zmluvných vecných bremien, lebo sa riadia

špeciálnou úpravou právnych predpisov, ktoré upravujú činnosti, ku ktorým prevádzkovaním vznikli.
Neide však o úpravu komplexnú, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o
vecných bremenách. Preto pokiaľ tieto špeciálne predpisy nemajú osobitnú úpravu, riadi sa ich režim
všeobecnou úpravou občianskoprávnou“.

Táto všeobecná úprava Občianskeho zákonníka sa týka aj ochrany práv zodpovedajúcich vecným
bremenám. Ak je sporná existencia alebo rozsah vecného bremena, možno sa domáhať určenia jeho
existencie, prípadne rozsahu. Ak spočíva vecné bremeno vo

výlučnej možnosti užívať cudziu vec, ako je tomu v prípade práva cesty, môže sa oprávnený

domáhať, aby vlastníkovi, resp. aj iným osobám bola uložená povinnosť umožniť žalobcovi v žalobe
konkretizovaný výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, prípadne zdržať sa v žalobe
uvedeného konkretizovaného rušenia a odstrániť jeho následky. Ak nie je činnosť, z ktorej pochádza
rušenieprávazodpovedajúcehovecnémubremenu,vykonávanápriamonanehnuteľnostialebojejčasti,
zaťaženej vecným bremenom, možno sa domáhať uloženia povinnosti rušenia sa zdržať.

Pri formulácii petitu takýchto žalôb na ochranu práv z vecných bremien je treba sa vyhnúť nadmernému
formalizmu.

Najvyšší súd Českej republiky už v rozsudku z 11.5.2000 sp. zn. 22Cdo 2568/98 uviedol, že výrok

rozsudku, ktorým by bolo určené, že určitá vec je súčasťou veci inej, by nič nestanovil o právnom vzťahu,
či k práve k tejto veci. Šlo by iba o určenie existencie určitej právnej skutočnosti, ktorá by sama o
sebe nedeklarovala žiadny právny vzťah, či právo. Žaloba o určenie, že určitá právna skutočnosť je
daná, nie je žalobou o určenie právneho vzťahu, alebo práva v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. a ide tak
o žalobu v § 80 O.s.p. neuvedenú, ktorá prichádza do úvahy jedine vtedy, ak to zákon pripúšťa (pozri

aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 28.3.2012 sp. zn. 22Cdo 1727/2010, či rozsudok z
19.6.2012 sp. zn. 29Cdo 2616/2010). Neide teda o otázku, či na určenie právnej skutočnosti je naliehavý
právny záujem. Podstata je v tom, že takúto žalobu § 80 písm. c) nepripúšťa. Ten, kto má naliehavý
záujem na určenie právnej skutočnosti, môže žalovať na určenie (ne)existencie práva, povinnosti alebo
právneho vzťahu, pričom posudzovanie právnej skutočnosti vymedzí v žalobe ako predbežnú otázku

pre požadované určenie. Nemožno teda žalovať na určenie, že na určitom pozemku je, či nie je stavba
(uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 28.11.2012 sp. zn. 22Cdo 3449/2012).

Žalobám na určenie existencie vecného bremena všeobecne zodpovedá žalobný návrh, že sa určuje,
že (v žalobe označená) nehnuteľnosť žalovaného je zaťažená vecným bremenom (s obsahom v žalobe

uvedeným) v prospech vlastníka nehnuteľnosti v žalobe označenej, resp. že na nehnuteľnosti vecné
bremeno viazne.

Žalobám na určenie existencie vecného bremena cesty zodpovedá žalobný návrh, že sa určuje, že
(v žalobe označenej) pozemok žalovaného je zaťažený vecným bremenom (s obsahom v žalobe

uvedeným) v prospech vlastníka nehnuteľnosti v žalobe označenej“.

Žaloba o určenie neexistencie v katastri nehnuteľnosti zapísaného vecného bremena je určovacou
žalobou v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.. Vyplýva to okrem iného aj z rozsudku Najvyššieho súduČeskej republiky sp. zn. 22Cdo 226/2012 zo dňa 17.4.2012. Podľa tohto rozhodnutia „žaloba o určenie
neexistencie v katastri nehnuteľnosti zapísaného vecného bremena je prejednateľná, ak identifikácia
vecného bremena jeho pomenovaním (napr. vecné bremeno k bytu) a odkazom na jeho právny titul, je

dostatočne určitá. Tak je tomu v prípade, keď z údajov uvedených v žalobe nevyplývajú pochybnosti, že
vecné bremeno, o ktorom má byť rozhodnuté, je práve to, ktoré je v katastre nehnuteľnosti zapísané.
Pokiaľ by bolo zistené, že sa údaje nezhodujú, a identifikácia preto dostatočná nie je, bolo by treba
neurčitosť odstrániť postupom podľa § 43 O.s.p.“.

„Žalobou na určenie, či predmetné vecné právo k označenej nehnuteľnosti platne vzniklo, či nevzniklo,
sa žalobca domáha určenia právnej skutočnosti. Na takto požadovanom určení však žalobcovi nesvedčí
naliehavý právny záujem, lebo podľa § 80 písm. c) O.s.p. žalobou (návrhom na začatie konania) možno
uplatniť, aby bolo rozhodnuté o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, ak je na tom naliehavý
právnyzáujem.Pretosohľadomnadosiahnutiesúladumedzistavomzápisuvecnéhobremenavkatastri
nehnuteľnosti a tvrdeným (vecne) právnym vzťahom (tzv. právnou realitou) je priliehavé s prihiadnutím

§ 80 písm. c) O.s.p. a § 7 ods. 1 zákona č. 265/1995 Sb.; o zápisoch vlastníckych a iných vecných
práv k nehnuteľnostiam (platný v Českej republike) v znení neskorších predpisov (upravujúcim právny
inštitút zápisu vecných práv do katastra vo forme záznamu) - formulovať žalobu (rozsudočný výrok)
na určenie, že predmetná nehnuteľnosť je, či nie je zaťažená vecným bremenom špecifikovaného
obsahu“ (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 4242/2011 zo dňa 15.2.2012),

K podobnému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Cdo 37/2009 zo
dňa 24.2.2010. Podľa neho od určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., ktorou je aj
žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, treba
odlišovať žalobu o určenie právnej skutočnosti. Určenie existencie právnej skutočnosti (teda nie

právneho vzťahu alebo práva) rozhodnutím súdu prichádza do úvahy iba vtedy, ak to zákon pripúšťa. V
takom prípade však neide o určovaciu žalobu, ale
o žalobu inú, v § 80 O.s.p. neuvedenú, pri ktorej netreba preukazovať naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Takouto žalobou je napr. žaloba podľa § 175k ods. 2 O.s.p., žaloba o určenie
doby splnenia dlhu podľa § 564 Občianskeho zákonníka, žaloba o neplatnosť rozviazania pracovného

pomeru podľa § 77 Zákonníka práce, i žaloba o neplatnosť výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods.
3 Občianskeho zákonníka.

Vo všetkých skôr vymenovaných prípadoch, keď sa nejednalo o určovaciu žalobu v zmysle § 80 O.s.p.,
zákon výslovne priznáva účastníkovi právo podať na súd žalobu.

Nič podobné však neupravuje ani § 4 zákona číslo 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri
majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie
územné celky - ďalej len zákon číslo 66/2009 Z. z., ani z ustanovenia § 34 ods. 1 zákona číslo 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľnosti.

Možno preto konštatovať, že aj na podanie žaloby na určenie, že predmetná nehnuteľnosť je, či nie
je zaťažená vecným bremenom konkrétneho obsahu, je nevyhnutná podmienka naliehavého právneho
záujmu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p..

Vadapodanejžalobytedaspočívalavtom,žežalobcasadomáhalurčenia,ževecnébremenonevzniklo,
a teda domáhal sa určenia právnej skutočnosti, na čo nemal naliehavý právny záujem.

Dôvodom pre zamietnutie žaloby nebola procesná vada žaloby, ktorá by bola odstrániteľná postupom
podľa § 43 O.s.p.. Dôvodom pre zamietnutie bol chýbajúci naliehavý právny záujem na vyhlásení

navrhovaného rozsudku. Jedná sa o vadu žaloby, o existencii ktorej súd žalobcu nepoučuje, o to viac
v prípade, keď je zastúpený advokátom (§ 5 ods. 2 O.s.p.). Splnenie podmienky naliehavého právneho
záujmu skúma súd z úradnej povinnosti.

V zásade platí, že naliehavý právny záujem na určenie existencie práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu je daný aj v prípade, keď je tvrdené porušenie tohoto práva, ak účelom žaloby je zápis tohto
práva žalobcu v katastri nehnuteľnosti. Podmienka naliehavého právneho záujmu môže byť splnená len
v prípade takého žalobného petitu, na základe ktorého by vznikol dôvod pre výmaz takéhoto zápisu
vecného bremena v katastri nehnuteľnosti na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu.Je rozdiel žalovať o určenie, že vecné bremeno v prospech žalovaného nevzniklo a rozdiel žalovať o to,
že žalovaný nemá právo ako vlastník stavby užívať pozemok žalobcu na základe vecného bremena. V

dôsledku toho návrh, ktorý žalobca zapracoval do podaného odvolania, vzhľadom k predchádzajúcemu
účinnému poučeniu v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p., ako aj vzhľadom k tomu, že k takejto zmene došlo až v
štádiu odvolacieho konania, keď výsledky doterajšieho konania neumožňujú rozhodnúť o pozmenenom
návrhu s konečnou platnosťou, je neprípustnou zmenou žaloby. Preto odvolací súd v súlade s § 95 ods.
2 a § 211 ods. 2 O.s.p. nepripustil zmenu žaloby a napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdil (§ 219

ods. 1 O.s.p.).

Potvrdený bol aj výrok napadnutého rozsudku o náhrade trov prvostupňového konania. V tejto súvislosti
je nutné konštatovať, že odvolací súd je viazaný dôvodmi
podaného odvolania, aj pokiaľ ide o rozhodovanie o náhrade trov. Keďže v preskúmavanej veci žalobca
v podanom odvolaní nespochybňuje správnosť priznanej náhrady trov prvostupňového konania, musel

byť bez ďalšieho potvrdený aj tento výrok.

Úspech v odvolacom konaní mal žalovaný. V dôsledku toho mu v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1
O.s.p. vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Žalovaný si
uplatnil náhradu týchto trov pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej

služby, a to za napísanie vyjadrenia k podanému odvolaniu dňa 12.2.2014. Keďže v preskúmavanej
veci nie je možné predmet konania a jeho hodnotu vyjadriť v peniazoch, je základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len
„Vyhláška“), ktorá sa v roku 2014 priznávala vo výške 61,87 eur za úkon. K tejto odmene sa pripočítava

ešte paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov, ktorej výška
v roku 2014 bola 8,04 eur za úkon (§ 16 ods. 3 Vyhlášky). Súčet týchto náhrad sa v súlade s § 18 ods.
3 Vyhlášky zvýšil o 20 % daň z pridanej hodnoty, t. j. o sumu 13,98 eur na celkovú výšku náhrady 83,89
eur. Túto náhradu je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 ku 0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.