Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614208384
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614208384.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka

a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej JUDr. Jany Urbanovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov, otca: Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, G. U.,
toho času bytom X. X, G. U., právne zastúpený Mgr. Martinom Bauerom, advokátom so sídlom M. P.
XXX/X, G. U. a matky: F. E., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XXX, v konaní o zníženie výživného,
o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7P/58/2014-40 zo dňa
28. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7P/58/2014-40 zo dňa 28.
novembra 2014 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš zamietol návrh otca na zníženie výživného
naposledy určeného rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 29.05.2008, sp. zn.
3P/17/2008 v sume 56,43 Eur.
V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania nemal

za preukázané, že od času posledného rozhodnutia o výživnom došlo k takej závažnej zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala stanovenie nižšieho než naposledy určeného výživného. Otec dieťaťa
odôvodňoval zníženie svojho príjmu ukončením podnikateľskej činnosti. Vykonaným dokazovaním však
bolo preukázané, že čiastočnú invaliditu si privodil otec dieťaťa sám nadmernou konzumáciou alkoholu.
Uvedená skutočnosť má výslovne subjektívny charakter a bola privodená nezodpovedným správaním
otca maloletej. Tým bolo vyvrátené jeho tvrdenie uvedené v návrhu na zníženie výživného, že ide o
objektívny dôvod, pre ktorý došlo k zníženiu príjmu. Na subjektívnom charaktere straty príjmu nemá

žiaden vplyv tá skutočnosť, že nadmerná konzumácia alkoholu a s tým spojené zdravotné problémy
a diagnózy majú v medicíne svoj názov, číslo a spôsob liečby. Subjektívny dôvod zníženia príjmu na
strane otca dieťaťa nemohol byť vyhodnotený v neprospech maloletého dieťaťa, ktorého odôvodnené
potreby rastú a ich zabezpečenie nemôže byť prenášané výlučne na druhého rodiča, a to na matku.
Správou úradu práce bolo vyvrátené tiež tvrdenie otca, že k jeho vyradeniu z evidencie na úrade práce
došlo z dôvodu priznania invalidného dôchodku. Úrad výslovne uviedol, že o invalidite otca nemá žiadnu
vedomosť. Podľa správy psychiatričky otec dieťaťa nemá zdravotné problémy s pohybovými orgánmi

a jeho intelektové schopnosti sú primerané. Mohol by byť zaradený do pracovného procesu, kde sa
vyžaduje jednoduchá fyzická práca. Pri svojom rozhodovaní okresný súd nemohol tiež prehliadnuť
to, že otcovi dieťaťa ubudla jedna vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi vo výške 82,98 Eur.
Má tak len jednu vyživovaciu povinnosť na rozdiel od matky, ktorá má dve vyživovacie povinnosti.Taktiež sa ako nepravdivé ukázalo tvrdenie otca, že došlo k zvýšeniu životnej úrovne matky. Naopak,
táto je v súčasnej dobe nezamestnaná, poberá dávku v nezamestnanosti, ktorá spolu s príjmom na
základe dohody o pracovnej činnosti predstavuje mesačne 312,58 Eur. V porovnaní s posledným

rozhodnutím o výživnom nedošlo k zvýšeniu jej príjmu. Navyše matka dieťaťa zabezpečuje mal. dcére
všetky odôvodnené potreby vrátane bývania. Otec dieťaťa sa dlhodobo správa pasívne bez snahy
o nadobudnutie vlastného bývania alebo akéhokoľvek majetkového prospechu vlastnou aktivitou. Pri
posudzovaní zmeny pomerov prvostupňový súd tiež prihliadol na odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa, v ktorej súvislosti konštatoval, že dieťa rastie, vyvíja sa a adekvátne tomu sa zvyšujú jeho

odôvodnené potreby. V čase posledného rozhodnutia maloletá navštevovala 3. ročník základnej školy,
v súčasnej dobe je študentkou strednej odbornej školy, s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdavky
na všetky druhy potrieb, t.j. stravu, ošatenie, obuv, náklady spojené so štúdiom. Napokon okresný súd
konštatoval, že dôvodom pre zníženie výživného nemôžu byť ani finančné problémy otca spôsobené
exekučným konaním.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 os. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len

„O. s. p.“), keď žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov, keďže konanie sa mohlo začať
aj bez návrhu.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal otec dieťaťa odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal,
aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že otec dieťaťa sa zaväzuje prispievať na výživu

maloletej zníženým výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa; alternatívne žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Prvostupňovému súdu vytýkal, že sa pri svojom rozhodovaní nevysporiadal so všetkými skutkovými
okolnosťami dôležitými pre rozhodnutie vo veci samej a tiež aj nesprávne právne posúdenie. Odvolateľ
sa nestotožnil s konštatovaním prvostupňového súdu, že jeho zdravotný stav je výslovne subjektívneho

charakteru. Alkoholizmus je z medicínskeho hľadiska definovaný ako choroba, v tomto prípade
diagnóza syndrómu závislosti od alkoholu, s čím sú spojené aj ďalšie psychické poruchy otca. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že na jeho strane sa jedná o dlhodobý stav. Len ťažko si predstaviť
zamestnávateľa, ktorý by bol ochotný zaradiť do pracovného procesu takého zamestnanca, ktorého by
pri práci musel neustále niekto kontrolovať a usmerňovať. Tiež v danom prípade nie je možné u otca

dieťaťa vychádzať len z potenciálneho príjmu, keďže dopyt na trhu práce otcovi neumožňuje zvýšiť svoj
príjem. Jeho príjem - invalidný dôchodok nepostačuje pokryť ani základné životné potreby. Navyše otec
dieťaťa nevlastní majetok vyššej hodnoty, matka dieťaťa vlastní rodinný dom s vysokou hodnotou. Tým
je aj životná úroveň maloletej nepochybne vyššia ako životná úroveň otca dieťaťa. Pritom životná úroveň
dieťaťa a povinného rodiča má byť v zásade rovnaká. Matka dieťaťa mala možnosť rodinný dom predať

a z kúpnej ceny si zaobstarať 2-, 3- izbový byt a znížiť tak vysoké prevádzkové náklady na rodinný dom.
Okresný súd tiež nesprávne neprihliadol pri rozhodovaní na tú skutočnosť, že aj matka dieťaťa žije v
spoločnej domácnosti s ďalšími osobami samostatne zárobkovo činnými. Naopak na druhej strane, na
strane otca dieťaťa prvostupňový súd na túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní prihliadol.

Matka dieťaťa v podanom vyjadrení odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdil stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.
Vo vzťahu k rodinnému domu uviedla, že tento je postavený ešte v r. 1954 na bývalých močiaroch, z
toho dôvodu jeho steny vlhnú a objavuje sa na nich pleseň. Tým pádom je hodnota rodinného domu
značne znížená. Vyžaduje si nákladnú rekonštrukciu. Po rozvode s otcom dieťaťa matka o predaji

rodinného domu uvažovala, avšak jeho hodnota nie je taká vysoká, aby v budúcnosti riešila bývanie 6
ľudí, ktorí v rodinnom dome bývajú. Navyše k týmto pribudnú ďalší traja. Mladší syn matky Z. U. a jeho
tehotná priateľka. Matka dieťaťa zdôraznila, že od 01.decembra minulého roku musela ukončiť dohodou
pracovnú činnosť zo zdravotných dôvodov. Hrozí jej operácia chrbtice a kolien. Napokon poukázala na
odstup času od poslednej úpravy a na sumu doposiaľ určeného výživného, ktorá je nepostačujúca pre

16-ročnú študentku.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., v odvolacom

konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v súlade s ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a rozsudok
okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania tak odvolateľ - otec dieťaťa, ako aj v

písomnom vyjadrení matka dieťaťa konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132
O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil,
a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

Pokiaľ sa týka odvolacích námietok, odvolací súd uvádza, že otec dieťaťa neuviedol žiadne také
okolnosti, na základe ktorých by odvolací súd videl dôvody pre zmenu napadnutého rozhodnutia.
Všetky ním produkované tvrdenia boli známe už v prvostupňovom konaní, pričom v dostatočnej miere,
zrozumiteľne a presvedčivo sa s nimi vysporiadal už okresný súd. Podľa názoru odvolacieho súdu
napadnutý rozsudok okresného súdu tiež zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na zákonné

rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Inak povedané, prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so
všetkýmiotázkami,ktorébolirozhodujúcevprejednávanejvecivrátenetýchnaktorépoukázalodvolateľ,
pričom svoje závery riadnym spôsobom odôvodnil.

Odvolací súd poukazuje na to, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len,

že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy tak, aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna
logika a aby rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo
v danom prípade bolo splnené. Do obsahu práva účastníka občianskeho súdneho konania vyjadriť sa
k všetkým vykonaným dôkazom v zmysle čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia súdom vykonaných dôkazov, prípadne dožadovať sa ním navrhovaného spôsobu

vyhodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 98/1997). Za porušenie základného práva zaručeného v
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že okresný
súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

Podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti
o maloleté deti je konaním, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.), preto odvolací súd
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.