Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/73/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214209063
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7214209063.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou, v právnej veci

navrhovateľa: W.. H. D., A.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho A. J.. X. Č.. XX Q. O., zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Vaľo & Partners s.r.o. so sídlom na ul. Konštantínovej č. 3 v Prešove, proti
odporkyni U.. G. D., H.. M., A.. X.X.XXXX, trvale bývajúcej A. J. X. Č.. XX Q. O., zastúpenej JUDr. Ivanou
Semanovou,advokátkouAdvokátskejkanceláriesosídlomnaGarbiarskejul.č.2vKošiciachavprávnej
veci starostlivosti súdu o maloletú W. D., A.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťaťa rodičov W.. H. D., A.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho
na ul. X. č. XX v O., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Vaľo & Partners s.r.o. so sídlom na ul.

Konštantínovej č. 3 v Prešove a U.. G. D., H.. M., A.. X.X.XXXX, trvale W. A. J. X. Č.. XX Q. O.,
zastúpenej JUDr. Ivanou Semanovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Garbiarskej ul.
č. 2 v Košiciach, v konaní o rozvode a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči
maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov H. D., A.. XX.X.XXXX a G. D., H.. M., A.. X.X.XXXX, uzavreté T. XX.X.XXXX,
zapísané v knihe manželstiev matričného úradu P. Č. O. U. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX,
pod poradovým číslom XX rozvádza.

Na čas po rozvode manželstva účastníkov zveruje maloletú W. D., A.. XX.X.XXXX, do osobnej

starostlivosti odporkyne, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju a
spravovať jej majetok a zaväzuje navrhovateľa prispievať na výživu maloletej výživným vo výške po
150 € mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je navrhovateľ povinný
platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám odporkyne.

Navrhovateľ je oprávnený sa s maloletou W. stretávať v každom párnom týždni od pondelka od 16.00
hod. do 18.00 hod., v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00
hod. a v každom nepárnom týždni v utorok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od 16.00 hod. do
18.00 hod.

O náhrade trov štátu bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ doručil cestou svojho právneho zástupcu tunajšiemu súdu dňa 26.3.2014 návrh, ktorým
žiadal o rozvedenie manželstva s odporkyňou a zároveň žiadal na čas po rozvode manželstvaúčastníkov zveriť ich maloletú dcéru W., A.. XX.X.XXXX, do striedavej osobnej starostlivosti účastníkov
sostriedanímvjednotýždňovýchintervalochzačínajúcichvždyo18,00hod.azároveňžiadal rozhodnúť,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Návrh odôvodňoval tým, že z jeho

pohľadu vzťahy medzi účastníkmi boli vážne rozvrátené natoľko, že bol tu dôvod pre rozvedenie ich
manželstva, ktoré uzavreli dňa 31.5.2008, pričom u oboch účastníkov ide o manželstvo prvé, z ktorého
pochádzajednomaloletédieťa,maloletáW.,A..XX.X.XXXX,obajaúčastnícisúslovenskíštátniobčania,
navrhovateľ udával, že pracoval v tom čase ako príslušník policajného zboru v O., odporkyňa bola
právničkouQ.J..X..X.O.,ichpredmanželskáznámosťtrvalaodroku2001,akozačiatokichmanželských

nezhôd uviedol zhruba september 2012, čas nastúpenia maloletej do súkromných jaslí a čas nástupu
odporkyneopätovne dozamestnania,uvádzal,ževtomčasesazačalprejavovaťnezáujemodporkyneo
navrhovateľa ako partnera , ktorého začala vnímať viac ako otca maloletého dieťaťa, dňa 10.11.2013 po
pretrvávajúcom nezáujme, ktorá situácia sa z jeho pohľadu nemenila ani vyvíjaním snahy z jeho strany,
mu odporkyňa oznámila skutočný dôvod tohto nezáujmu a to, že už vyše roka milovala iného muža,
s ktorým sa pravidelne stretávala, túto neveru jej odpustil, ale žiadal ukončenie vzťahu odporkyne s

cudzímmužom,čoaleodporkyňanerešpektovala,boloukončenéichintímnespolužitiesnavrhovateľom
a udával, že problém chcel riešiť aj prostredníctvom manželskej poradne, čo odporkyňa odmietla, preto
túto navrhovateľ navštevoval sám, neskôr iného psychológa vyhľadala aj odporkyňa; dňa 14.2.2014
navrhovateľ objavil fotografie zachytávajúce odporkyňu s uvedeným cudzím mužom, následne navrhol
rozvod manželstva, avšak s týmto odporkyňa nesúhlasila tvrdiac, že s uvedeným mužom ukončila

kontakt,pretonavrhovateľjejdalopakovanúšancunazmenu,ktorúodporkyňaprijalapoukazujúc najmä
na záujmy spoločného dieťaťa, nasledovali dva týždne, ktoré, udával, že boli plné výčitiek voči nemu,
bez záujmu o neho ako partnera, pričom chod domácnosti a rodičovské povinnosti boli vykonávané
plnohodnotne; dňa 11.3.2014 odporkyňa sa priznala k opätovnému stretávaniu s uvedeným cudzím
mužom, čo ho viedlo k podaniu samotného návrhu, odporkyňa s takýmto návrhom súhlasila; poukázal

na to, že uvedená nevera u neho viedla k tomu, že voči odporkyni už nič necíti, berie ju ako matku svojho
dieťaťa,sktorouchcevychádzaťkorektnekvôlidcére, poukázalnazhodnéstanoviskoobochúčastníkov
o tom, že navrhovateľ sa vie plnohodnotne o dieťa postarať, uviedol, že odporkyňa je dobrou matkou,
že obaja dcéru milujú, maloletá má výborný vzťah k obom rodičom a títo sa obaja chcú plnohodnotne
podieľať na jej výchove a starostlivosti, vzájomne sa dohodli, že nebudú si vzájomne brániť v kontakte

s dieťaťom.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 6.5.2014 cestou svojej
právnej zástupkyne súhlasila s rozvodom manželstva účastníkov a navrhla schváliť rodičovskú dohodou
o zverení maloletej W. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v trvaní tejto starostlivosti v pomere
desiatich dní ku štyrom dňom, v rámci ktorej navrhovali zhodne úpravu styku toho-ktorého rodiča s

maloletou, obaja rodičia by mali právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, výživné navrhovala
neurčiť, ako trvalé bydlisko maloletej navrhovala J. X. Č.. XX Q. O., rodinné prídavky navrhovala aby
poberala ona a daňový bonus aby si uplatňoval otec dieťaťa. Zároveň žiadala rozhodnúť, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktorý svoj návrh odôvodňovala tým, že pokiaľ
ide o okolnosti ich predmanželskej známosti a uzavretia manželstva, potvrdila skutočnosti udávané

navrhovateľom v návrhu , ďalej uviedla, že ich prvé vážnejšie problémy nastali už v prvom roku
manželstva , kedy navrhovateľ mal pred ich okolím prezentovať svoju vôľu mať dieťa a odmietavý postoj
odporkyne k tejto otázke, čo nebolo pravdou, keďže ona taktiež po dieťati túžila, ale ich finančná situácia
a nestabilné finančné zázemie spolu s hypotekárnym úverom im neumožňovali si v tom čase založiť
rodinu, to u nich vyvolávalo nezhody a nervozitu, narodenie dieťaťa ohodnotila ako šťastné obdobie pre

oboch účastníkov, avšak poukázala na to, že navrhovateľ neočakával, že to spôsobí až takú zmenu
v ich partnerskom živote, keďže ona takmer všetku pozornosť venovala dieťaťu, ktoré pre ňu bolo na
prvom mieste, navrhovateľ jej neustále pripomínal a dával najavo, že starostlivosť o dcéru a domácnosť
šla na úkor ich oddychu a partnerského života; do práce nastúpila predovšetkým z finančných dôvodov,
keďže účastníkom postupne dochádzali úspory, snažila sa dieťaťu kompenzovať odlúčenie súvisiace s

nástupom do jaslí maximálne venovaním sa jej a prácam v domácnosti, ktoré vykonávala predovšetkým
v čase, keď dieťa spalo, to viedlo k postupnému odcudzovaniu sa s navrhovateľom, ktorého začala
vnímať viac ako otca dieťaťa než ako partnera; potvrdila, že k narušeniu manželských vzťahov došlo
pre jej neveru, ktorá bola citová, nie na základe intímneho zblíženia, v novembri 2013 navrhovateľovi
počas ich rozhovoru uviedla, že jej city k nemu ochladli, že nechce ich oboch trápiť, nemá ďalej záujem

fungovať v spoločnom manželstve, aj keď starostlivosť o dieťa a chod domácnosti fungovali; navrhovateľ
bol dlhodobo nespokojný, že mu nepreukazovala lásku tak, ako on jej, napriek tomu, že sa zaľúbila doiného muža, navrhovateľ sa rozhodol , že s ňou chce zostať a presvedčiť ju, aby to spoločne ešte skúsili,
poukazovala na ich snahu, aby partnerskou krízou bolo dieťa čo najmenej ovplyvnené, zachovávali
všetky rituály, aby maloletá nestratila pocit bezpečia a istoty, potvrdila, že odmietla návrh navrhovateľa,

aby spoločne zašli do manželskej poradne a vyhľadala si psychológa sama, jej psychologičku následne
navštívil i navrhovateľ a tá ju upovedomila o tom, že v tom čase párová terapia nebola vhodným riešením
ich problému, potom, čo navrhovateľ našiel spomínanú fotografiu vo februári 2014, poukazujúc na to,
že k fyzickému kontaktu medzi ňou a druhým mužom nedošlo, tvrdila, že navrhovateľa požiadala pri
prezentácii jeho vôle podať žiadosť o rozvod manželstva, aby ešte vyčkal a aby to spoločne ešte skúsili

kvôli maloletej dcére, keďže navrhovateľ bol stále proti odluke, rozhodla sa prerušiť kontakt s druhým
mužom, ďalšie týždne sa snažila s celou situáciou vnútorne vysporiadať, vzťahy medzi účastníkmi boli
poznačené napätím a nervozitou, v marci 2014 navrhovateľovi oznámila, že s druhým mužom sa stretla,
čo on vyhodnotil ako vyriešenie situácie a podal predmetný návrh na rozvod, preto s návrhom na
rozvod v tom čase súhlasila vzhľadom na rozvrátenosť ich vzájomných vzťahov; poukázala na to, že od
novembra2013intímneužúčastnícispolunežiliaodmarca2014užanispoločnenehospodárili,výdavky

na chod domácnosti a dieťa si delili na polovicu, súhlasila v tom čase s návrhom na striedavú osobnú
starostlivosť o maloletú a poukázala na následne uzavretú rodičovskú dohodu účastníkov uzavretú dňa
28.4.2014, v rámci ktorej šlo o dohodu o striedavej osobnej starostlivosti nie v týždenných intervaloch
ale podľa nimi dohodnutého rozpisu striedania.

Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej tunajšiemu súdu dňa 6.5.2014, na

základe zistení zo šetrení, v závere konštatoval, že rodina bola odposlaná na referát poradensko-
psychologických služieb s cieľom upevniť ich očakávania a predstavy v súvislosti s realizáciou striedavej
osobnej starostlivosti a o výsledkoch spolupráce mal kolízny opatrovník súd následne informovať. V tom
čase kolízny opatrovník zistil, že maloletá o situácii v rodine nebola informovaná, rodičia sa snažili svoje
problémy pred ňou neriešiť.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, odporkyne, kolízneho opatrovníka, nariadením
znaleckého dokazovania vo veci, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.

Účastníci uzavreli manželstvo T. XX.X.XXXX, toto je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu
P. Č. O. U. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. Obaja účastníci
majú slovenskú národnosť, sú štátnymi príslušníkmi SR, u oboch ide o manželstvo prvé. Navrhovateľ má

ukončené vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, odporkyňa má ukončené vysokoškolské vzdelanie.
Dôvodom uzavretia manželstva účastníkov bola ich vzájomná láska.

Z výpovedi účastníkov na prvom pojednávaní vyplynulo, že títo na svojich stanoviskách naďalej trvali,
žiadali o rozvedenie ich manželstva z dôvodu rozvratu ich vzájomných vzťahov a ich nezáujmu o
obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľ ako jediný dôvod rozvodu manželstva udával neveru

odporkyne, odporkyňa udávala, že nezhody v ich spolužití sa prejavovali už pred nadviazaním jej
mimomanželskej známosti, i keď išlo o nezhody menšieho rozsahu. Obaja zhodne uviedli, že na
striedavej osobnej starostlivosti v tom čase trvali a ich pôvodnú dohodu, v rámci ktorej navrhovali úpravu
styku druhého rodiča s maloletou v rámci striedavej osobnej starostlivosti, upravili tak, že tento styk
žiadali neupravovať, keďže na tomto sa v tom čase vedeli dohodnúť. Ani jeden z nich okrem maloletej

W. ďalšie vyživovacie povinností nemal a pokiaľ ide o ich majetkové pomery poukazovali na to, že boli v
rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoluvlastníkmi bytu, v ktorom v tom čase rodina žila
a motorových vozidiel zn. Citroen C4, rok výroby 2008 a Mazda 323, rok výroby 2001, iný majetok
žiaden z nich nevlastnil. Odporkyňa opakovane uviedla, že i keď mala a má mimomanželskú známosť,
nešlo a nejde o známosť intímneho charakteru.

Súd sa pokúsil o zmierenie účastníkov poukazujúc predovšetkým na záujem ich spoločného maloletého
dieťaťa, avšak bezvýsledne.

Kolízny opatrovník na uvedenom pojednávaní apeloval na rodičov, aby zvážili nimi navrhovanú formu
striedavej osobnej starostlivosti, keďže túto navrhovali v striedaní desiatich dní ku štyrom dňom,
čo nebolo dobrou formou striedania v takejto starostlivosti, keďže to by neumožňovalo dieťaťu

vytvoriť si dostatočný pocit domova, vytvoriť si hodnoty a tradície štandardnej rodiny a ak už by malinaozaj záujem na striedavej osobnej starostlivosti, navrhoval im zvážiť striedanie v tejto starostlivosti
v rovnakom rozsahu, pričom zároveň ale poukazoval i na veľmi nízky vek maloletej a poukázal na
závery psychologičky referátu poradensko-psychologických služieb, zo správy ktorej zo dňa 2.7.2014

vyplýva, že nimi navrhovaná striedavá osobná starostlivosť v pomere 10 ku 4 (M:O) bola výsledkom
kompromisov oboch rodičov s cieľom optimálne zabezpečovať vývinové potreby dieťaťa a zmierniť
negatívny dopad rozvodu na dieťa, pričom rodičovská komunikácia po stránke verbálnej a neverbálnej
bola z pohľadu psychologičky zosúladená a vecná, konštruktívna, obsahovo emočne priliehavá, obaja
rodičia sa javili ako výchovne spôsobilí, na rodičovskej úrovni dokázali spolu primerane komunikovať o

všetkých podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletej, na základe orientačného psychologického
posúdenia obaja sa javili rodičovsky spôsobilí zabezpečovať v uvedenom období striedavú osobnú
starostlivosť v súlade s vývinovými potrebami dieťaťa; boli schopní dohodnúť sa na rovnakej striedavej
osobnej starostlivosti s plným vedomím prevziať na seba záväzky a prípadné ťažkosti z nej plynúce.
Kolízny opatrovník poukazoval na časovú potrebu dieťaťa na adaptovanie sa na zmenu prostredia a
preto kolízny opatrovník navrhoval model zverenia dieťaťa formou rozšírenej úpravy styku druhého

rodiča s maloletou.

Z dôvodu sledovania zabezpečenia čo najlepšieho záujmu maloletej a najvhodnejšej formy úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností rodičov o maloletú, s prihliadnutím na vek dieťaťa a úskalia
striedavej osobnej starostlivosti, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie uznesením sp.zn. 23P
73/2014 zo dňa 15.7.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.7.2014, vypracovaním znaleckého

posudku poveril PhDr. Ľudovít Beleša a zároveň uložil každému z rodičov maloletej povinnosť zložiť
preddavok na trovy znaleckého dokazovania po 200 eur.

Dňa 24.7.2014 odporkyňa cestou právnej zástupkyne doručila súdu svoje písomné podanie vo veci,
v ktorom naďalej trvala na súhlase s rozvodom manželstva účastníkov a uviedla, že pokiaľ ide o
úpravu práv a povinností rodičov voči maloletej, s dohodou o striedavej starostlivosti súhlasila iba

za predpokladu, ak by bola schválená vo forme, v akej bola podaná na súde v jej vyjadrení k
návrhu na rozvod manželstva , ktorou dohodou chcela predísť aj tomu, aby maloletá musela podstúpiť
psychologické vyšetrenie, mala za to, že rodičmi navrhovaný model starostlivosti 10 dní u matky a 4
dni u otca je modelom starostlivosti v bežných a nerozvrátených rodinách, kde deti trávia víkendy so
starými rodičmi často bez svojich rodičov, mimo svojho domova; pre prípad, ak by dohoda o striedavej

starostlivosti ako ju rodičia predložili súdu, nemala byť schválená, žiadala o zverenie dieťaťa do svojej
výhradnej starostlivosti s rozšíreným stykom otca s maloletou, s pôvodným návrhom navrhovateľa so
striedaním starostlivosti o maloletú v pomere 7 dní u matky a 7 dní u otca naďalej nesúhlasila, zdôraznila,
že ani od narodenia dieťaťa nebola starostlivosť o dieťa vykonávaná navrhovateľom a odporkyňou v
rovnakom pomere, maloletá preferovala matku, s ktorou trávila omnoho viac času, i keď mala pekný

vzťah i s otcom, ktorého kvality v žiadnom prípade matka nespochybňovala, poukázala na to, že otec
má dieťa rád a vie sa o maloletú postarať, striedavú starostlivosť v pomere 7 dní u matky a 7 dní u otca
hodnotila ako dieťa ohrozujúcu pri uspokojovaní jednej zo základných jeho potrieb - pocitu bezpečia,
ktorý mu má poskytovať domov, zdôraznila potrebu prispôsobovania sa potrebám dieťaťa rodičmi s tým,
že nie je úlohou deti prispôsobovať sa potrebám svojich rodičov, preto pre prípad rozvodu manželstva

účastníkov navrhla po rozvode maloletú W. zveriť do svojej osobnej starostlivosti a upraviť styk otca s
maloletou každý párny týždeň v pondelok od 16,00 hod. do 19,00 hod. , vo štvrtok od 17,00 hod. do
nedele do 18,00 hod., v nepárnom týždni v utorok od 16,00 hod. do 19,00 hod. a vo štvrtok od 16,00
hod. do 19,00 hod..

Dňa 25.7.2014 navrhovateľ cestou svojho právneho zástupcu doručil súdu odvolanie voči výroku

uznesenia, ktorým mu bola uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania v
sume 200 eur a doručil vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje,
aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

Uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 23P/73/2014 zo dňa 25.8.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
14.9.2014, súd rozhodol a navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.Účastníci zložili preddavok na trovy znaleckého dokazovania každý v sume po 200 eur v zmysle vyššie
uvedeného uznesenia tunajšieho súdu a to navrhovateľ dňa 3.9.2014 a odporkyňa dňa 4.9.2014.

Súdom ustanovený znalec doručil súdu dňa 24.10.2014 vo veci vypracovaný znalecký posudok, ktorý

bol vypracovaný pod číslom XX/XXXX, spolu s vyúčtovaním odmeny za vypracovanie. Zo záverov tohto
znaleckého posudku vyplýva, že citová väzba maloletej na matku bola emočne kladná a primerane
silná, rovnako bola zistená citová väzba maloletej na otca emočne kladná a primerane silná; znalec
ďalej zistil, že maloletá nemala negatívny vzťah ani k jednému z rodičov, neboli zistené žiadne markery,
ktoré by poukazovali na sklon jedného z rodičov k negatívnemu ovplyvňovaniu maloletej voči druhému

rodičovi, emočné správanie maloletej vyvracalo predpoklad, žeby na nej bolo páchané psychické
alebo fyzické násilie; pokiaľ ide o osobnostné predpoklady rodičov pre výchovu maloletej znalec
konštatoval, že na podklade komplexného vyšetrenia matky, táto disponovala emočnými kognitivnými aj
osobnostnými predpokladmi pre výchovu maloletej, rovnako otec maloletej na základe jeho vyšetrenia
disponoval emočnými, kognitivnými aj osobnostnými predpokladmi pre jej výchovu; znalec ďalej zistil,
že konparácia osobnostných profilov oboch rodičov dovoľovala konštatovať, že neboli zistené žiadne

signifikantné osobnostné markery, ktoré by preferovali otca alebo matku v zmysle lepších predpokladov
pre výchovu maloletej; k striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletú znalec uviedol, že vo vzťahu
oboch rodičov boli prvoradé predpoklady pre zverenie fungovanie inštitútu striedavej starostlivosti a
výchovy, pričom ich vzájomná komunikácia a schopnosť dohodnúť sa na kompromisoch dokresľovala
ich predpoklady pre zverenie maloletej do tejto formy osobnej starostlivosti, na čom nič nemenil ani vek

maloletej, konštatoval, že emočné aj osobnostné markery rodičov aj hlavné aspekty ich vzťahu zistené
v rámci znaleckého dokazovania, dovoľovali voľbu striedavej osobnej starostlivosti, ktorá, z pohľadu
znalca, v danom prípade bola vhodnejšou formou úpravy styku maloletej s oboma rodičmi.

Za vypracovanie predmetného znaleckého posudku súd uznesením sp.zn. 23P/73/2014 zo dňa
4.11.2014 priznal znalcovi za vypracovanie posudku odmenu v celkovej výške 476 eur, ktorá odmena

mu bola zaplatená čo do výšky 400 eur z preddavkov na trovy tohto dokazovania zložených rodičmi,
ako to je uvedené vyššie a v sume 76 eur mu bola vyplatená predbežne z prostriedkov štátu.

Navrhovateľ cestou svojho právneho zástupcu dňa 13.11.2014 súdu oznámil, že so závermi znaleckého
posudku súhlasí v celom rozsahu.

Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 19.11.2014 taktiež oznámil, že rešpektuje a akceptuje

závery znaleckého posudku vypracovaného vo veci.

Odporkyňa cestou svojej právnej zástupkyne vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa
20.11.2014 k záverom znaleckého posudku vyjadrila námietky, v prvom rade ako najzávažnejší
nedostatok posudku vytkla to, že dieťa nebolo vyšetrené psychológom , čím nebola splnená základná
úlohaznalca,ktorúdostalvtejtoveci;zdôraznila,žeznaleckýúkonvykonanýlennazákladepozorovania

nemôže do hĺbky odpovedať na najlepší záujem dieťaťa ani na posúdenie všetkých nárokov, ktoré
striedavá osobná starostlivosť prináša a takýto znalecký úkon zostáva len v rovine orientačného
vyjadrenia, poukázala na potrebu vyšetrenia dieťaťa psychológom, ktoré jedine môže byť smerodatné
pre posúdenie, či striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa, či na túto je dieťa disponované,
či takúto starostlivosť unesie, inak by bolo možné predpokladať, že všetky deti vo veku maloletej sú

disponované takúto starostlivosť uniesť; poukázala na rozporné tvrdenia znalca, ktorý na viacerých
miestach posudku uvádzal masívnu fixáciu dieťaťa na matku a napriek tomu v záverečných odpovediach
na základné otázky uvádzal úpravu styku vo forme striedavej starostlivosti ako možnú formu úpravy,
pričom jeho odpovede boli neprimerané a neúplné, k tomu poukázala na časť „B1 (str.6 posudku)“, kde
znalec uviedol, že „nadviazanie kontaktu bolo sťažené až znemožnené pre masívnu emočnú fixáciu

maloletej na matku, takže celú dobu vyšetrenia bola komunikácia s ňou možná iba sprostredkovane cez
matku, že správanie dieťaťa vzhľadom na vek bolo infantilné, komunikačná reč nedostatočná, samotné
pedopsychologické vyšetrenie nebolo možné, preto aplikoval metódu klinickej observácie v rámci ktorej
neboli pozorované žiadne markery psychopatologickej poruchy ani choroby“; v tejto súvislosti poukázala
na bežnosť správania sa nielen dieťaťa ale aj dospelého človeka v úplne novom , cudzom prostredí, za

prítomnosti cudzieho človeka , ktoré vyvoláva zdržanlivosť a možné prejavy obáv a strachu, zdôraznila,že maloletá sa ocitla prvýkrát v cudzom prostredí pri úplne cudzom človeku, pracovňa znalca nebola
prispôsobená detskému pacientovi a preto správanie trojročného dieťaťa nemohlo byť ani iné a matka
toto správanie sa maloletej považovala za primerané danej situácii, uviedla, že dieťa sa správalo

primerane, sedelo pri matke, hralo sa svojimi hračkami, ktoré si prinieslo, resp. si pozeralo fotky na
telefóne, zhruba po pol hodine zo zvedavosti a určite aj z dôvodu nudenia sa poprechádzalo po pracovni
znalca a zoznamovalo sa s vecami, ktoré tam mal, pričom takmer nerušilo znalca a matku, iba občas
si niečo vypýtalo alebo sa opýtalo, kedy už pôjdu, maloletá bola trpezlivá a nechala ich rozprávať sa to,
že odmietla komunikovať so znalcom, z pohľadu matky nebolo znakom nedostatočnosti komunikačnej

reči, keďže maloletá má bohatú slovnú zásobu, používa celé vety a rozpráva plynule približne od 1,5
roka veku, ale vyplývalo to zo skúseností, ktoré má, bolo prejavom opatrnosti a hanblivosti z neznámeho
človeka, čo bolo primerané k veku maloletej, pričom znalec mal matku počas vyšetrenia upozorniť,
že on vie a má skúsenosti s tým, ako sa správajú 3-ročné deti, dieťa bolo v pracovni znalca spolu
maximálne 1,5 hodiny a len na základe takéhoto časového intervalu, bez psychologického vyšetrenia,
znalec uviedol závery svojich znaleckých zistení; namietala, že záverečné hodnotenie znalca bolo

nejasné vzhľadom na popísané správanie sa maloletej, namietala tvrdenie znalca, že by sa maloletá v
čase, keď bola v pracovni znalca, s matkou k tejto vystrašene túlila, poukazujúc opätovne na to, že
maloletá sa sama oboznamovala s novým prostredím, toto si poobzerala, obzerala si veci v pracovni
a podobne; k tvrdeniu znalca, že maloletá sa v prítomnosti otca správala pokojnejšie, poukazovala
na to, že znalec expresívne popísal zvítanie sa otca a dieťaťa, keď približne po polhodine toho, čo

s maloletou ona strávila v jeho pracovni, sa vypýtala na WC a zbadala otca na chodbe, ktorý mal
prísť na vyšetrenie až neskorší čas, pričom zo strany maloletej išlo o bežné zvítanie sa potom, keď
niektorého z rodičov chvíľu nevidí; opakovane potvrdila, že maloletá má svojho otca rada a prejav
dieťaťa, ako vyplynulo aj z vtedajšej reakcie, určite odrážal aj to, že dieťa sa v pracovni znalca nudilo,
čím poukazovala na to, že ak sa dieťa v prítomnosti otca správalo v pracovni znalca pokojnejšie, bolo

to určite spôsobené aj tým, že sa tam vrátila po dlhšej prestávke, počas ktorej znalec s matkou samou
dokončil jej vyšetrenie a vtedy už bolo pre ňu známejšie uvedené prostredie; ako nevyriešenú otázku
udávala to, prečo znalec nevyšetril dieťa v prítomnosti otca, ale pokračoval len v klinickej observácii
a mala za to, že ak by hodnotenie znalca bolo objektívne, do poznámky by uviedol, že potom, čo
sa matka po cca 40 minútach po vypracovaní psychodiagnostických testov vrátila do jeho pracovne,

dieťa sa na ňu srdečne vrhlo, objímalo ju a chcelo s ňou ísť preč; namietala stanovisko znalca, že
by pri plánovaní dieťaťa bola ona otcovi ustúpila, opakovane poukázala na to, že po dieťati túžila, ale
o toto sa chcela dlhodobejšie po narodení starať, preto s narodením dieťaťa chcela vyčkať v zmysle
finančného zabezpečenia takto rozšírenej rodiny; namietala neúplnosť odpovede znalca na otázku jeho
odporúčania zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov aj vzhľadom na vek

maloletej a na to, že neuviedol, akú formu striedavej osobnej starostlivosti odporúča alebo prečo túto
formu starostlivosti neodporúča, na túto otázku znalec iba vyjadril predpoklad, že medzi rodičmi funguje
vzájomná komunikácia a schopnosť dohodnúť sa a teda na otázku neodpovedal priamo pokiaľ ide o
jeho odporúčanie konkrétnej striedavej osobnej starostlivosti; opakovane poukázala na to, že znalec
dieťa vôbec nevyšetril, pokiaľ ide o vzájomnú komunikáciu účastníkov poukázala na to, že táto nie je

ani zďaleka taká ideálna, že s otcom dieťaťa, teda navrhovateľom, ona má problém vykomunikovať
viacero otázok, o čom svedčí aj fakt, že sa nevedia dohodnúť na základnej otázke formy úpravy styku,
poukázala na problém ich vzájomnej komunikácie, na to, že navrhovateľ na ňu opakovane tlačil, aby
zmenila svoj názor k striedavej starostlivosti, neakceptoval jej názor na výhradnú starostlivosť, ako
jedinú správnu formu úpravy styku bol ochotný akceptovať iba striedavú starostlivosť; uviedla, že nemajú

problém sa informovať o základných nesporných veciach týkajúcich sa dieťaťa, ale informácie sú veľmi
stručné a navrhovateľa sa ona musí pýtať, keď chce sa od neho niečo dozvedieť, ale akonáhle narazia
na rozdiel v názoroch, navrhovateľ ako otec dieťaťa si neústupne stojí za svojím a častejšie v tejto
oblasti narážajú na problémy uzavrieť kompromis, ak aj po dlhšej diskusii medzi nimi dôjde k čiastočnej
dohode, opakovane navrhovateľ jej prízvukuje, že si to takto neželá, že mu to nevyhovuje a podobne;

tvrdila, že znalec v čase vyšetrenia jej uviedol, že zo spisu a popisovania situácie jemu vyplývalo, že
odporkyňa navrhovateľovi ustupuje vo veciach, s ktorými nesúhlasí len preto, že máva, podľa názoru
znalca, pocit viny za vzniknutú situáciu a mala za to, že znalec toto vystihol; udávala, že so striedavou
osobnoustarostlivosťouodzačiatkunesúhlasila,otejtonebolapresvedčenáakoovhodnejformeúpravy
styku s dieťaťom, mala za to, že táto nie je v záujme dieťaťa, ale k uzavretiu dohody o úprave práv

a povinností vo forme striedavej starostlivosti v pomere 10:4 pristúpila len preto, že s otcom dieťaťa
nevedela uzavrieť žiadnu inú dohodu, keď stále trval na tom, že musí ísť o striedavú starostlivosť, i
keď v praxi by šlo o výhradnú formu starostlivosti matky s rozšíreným stykom pre otca; vyjadrila svoje
materské presvedčenie, že najvhodnejšou formou úpravy ich situácie aktuálne je zverenie dieťaťa dojej výhradnej starostlivosti, s rozšíreným stykom s otcom; namietala, že znalec komunikáciu medzi
rodičmi v rámci odpovede na otázku č. 10 vykreslil iba na základe tvrdení otca, ktorý túto komunikáciu
viackrát prezentoval ako bezproblémovú a preto takéto vyjadrenie, udávala, že nemohlo byť podkladom

pre tak závažný záver znalca, o ktorý opieral aj zverenie maloletej do striedavej starostlivosti oboch
rodičov; ďalej zdôrazňovala silnú naviazanosť maloletej práve na ňu ako matku so zdôraznením toho,
že maloletá je na ňu naviazaná od malička, keďže takmer všetok svoj čas od narodenia dieťaťa trávili
spolu, odchádzala od nej minimálne, maloletá bola kojená do 2,5 roka veku, matka ju vždy uspávala,
maloletá odmietala kohokoľvek iného a s otcom spávať nechcela chodiť; a aj keď matka žiadala otca,

aby sa pokúšal o uspávanie maloletej, otec to rýchlo vzdával, uviedla, že i naďalej väčšinu denného
režimu zabezpečovala o maloletú ona (okrem každého druhého víkendu), ráno dieťa budila, chystala
do škôlky, večer maloletú kúpala, uspávala, otec jej prečítal rozprávku ak bol doma, ak si maloletá
mohla vybrať preferovala matku pri väčšine činností, pripustila, že keď je maloletá s otcom, rada sa s
ním hrá a zabáva, uviedla, že s dieťaťom navštevuje lekárov ona, každú jednu chorobu s ňou prežíva
v pohotovosti počas celej noci v prípadoch ochorení dieťaťa, otec sa na prejavy maloletej zobudí iba

zriedka, čo mu nevyčíta, ale poukazuje na jej prejavy vyplývajúce zo silného materinského inštinktu,
ktorý jej neumožňuje hlboko zaspať, uviedla, že dobrovoľne pristúpila k striedaniu víkendov a niektorých
popoludní ešte pred vyhlásením rozsudku len v záujme maloletej, aby si zvykla, že už nebude s matkou
tráviť toľko času ako dovtedy, maloletá je však napriek tomu na ňu naďalej veľmi silne viazaná a
vyjadrila názor, že potom, čo v čase popoludní prípadne víkendov nie sú spolu, u maloletej sa prejavuje

úzkostnejšia kontrola osoby matky o tom, či je matka nablízku, nepopiera úlohu otca pri výchove
maloletej s tým, že otec sa vie o dieťa postarať, vie zabezpečiť jeho základné potreby, ale zdôraznila vek
maloletej, pre ktorý maloletá stále potrebuje a chce byť s matkou viac času a preto vyhodnotila striedavú
starostlivosťvzhľadomnauvedenévdanomobdobízaneprijateľnú.Vzhľadomnauvedenénámietkypre
prípad rozvodu manželstva naďalej navrhovala zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti a úpravu

styku otca s maloletou v rozsahu každý párny týždeň v pondelok od 16. hod. do 19. hod., od štvrtku od
17. hod. do nedele do 18. hod. a každý nepárny týždeň v utorok od 16. hod. do 19. hod. a vo štvrtok
od 16. hod. do 19. hod.

Dňa 27.11.2014 odporkyňa cestou právnej zástupkyne podala odvolanie voči výroku uznesenia sp. zn.
23P/73/2014 o výške odmeny priznanej znalcovi pokiaľ ide o rozsah ním uvedených hodín výkonu

znaleckej činnosti. Vzhľadom na toto podané odvolanie uznesenia o priznaní odmeny znalcovi doposiaľ
nenadobudlo právoplatnosť, keďže vec bola predložená na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach,
ktorý do vyhlásenia rozsudku vo veci nerozhodol.

Kolízny opatrovník doručil súdu dňa 5.2.2015 vyjadrenie vo veci, v ktorom uviedol, že rodičia
maloletej absolvovali v dňoch 10.12.2014, 29.12.2014 a 7.1.2014 individuálne poradenské stretnutie

a párovú konzultáciu s psychológom referátu poradensko-psychologických služieb v súvislosti so
zmenou postojov a protichodnými návrhmi rodičov na zverenie dieťaťa do osobnej resp. striedavej
osobnej starostlivosti rodičov po rozvode. Od ukončenia znaleckého dokazovania došlo u rodičov
k posunu postojov, od pôvodnej dohody o striedavej starostlivosti v navrhovanom pomere 10:4
ustúpili, pri rozhodovaní o optimalizácii zverenia prestali spolupracovať, začali vykazovať názorové

nezhody, prezentovali protichodné stanoviská a v tom čase ani jeden z rodičov nebol ochotný zo
svojich stanovísk ustúpiť, matka začala vystupovať v súlade so svojím vnútorným presvedčením a
so striedavou starostlivosťou, bola rozhodnutá nesúhlasiť, navrhovala zverenie dieťaťa do jej osobnej
starostlivosti argumentujúc vnútorným presvedčením o vyššej kvalite tejto starostlivosti a stabilitou
rodinného prostredia, otec verbalizoval rozhodnutie usilovať sa o striedavú starostlivosť vzhľadom na

zmenu postoja matky v pomere 7:7 argumentujúc spolupodieľaním sa a vyváženosťou starostlivosti
oboch rodičov a možnosťou budovania rovnocennej väzby dieťaťa k obom rodičom pri striedavej
starostlivosti, v priebehu stretnutí rodičia boli postojovo neodkloniteľní, obaja prezentovali rozhodnutie
zotrvať na svojich protichodných stanoviskách, dávali na zváženie doplnenie znaleckého dokazovania
o vyjadrenie znalca, či pri zohľadnení zmien ku ktorým došlo v postojoch na stranách oboch rodičov od

súdno-znaleckého vyšetrenia, je striedavá starostlivosť v prospech maloletej.

Manželia sú spoluvlastníkmi 3-izbového bytu, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve, v ktorom
doposiaľ žijú spolu s maloletou, tento zakúpili formou hypotekárneho úveru, ktorý úver je doposiaľ
splácaný a v súvislosti s týmto bývaním sú hradené mesačné platby od 200,- do 240,- eur mesačne.Navrhovateľ je príslušníkom Policajného zboru od 1.1.2003, U. N. A. E. X. O. E. F. F. O. H.Ľ. Q. O. od
1.6.2009, od 1.6.2011 F. A. Ú. G. E. Y. Q. P. F.I. O. Y. X. H., F., W. J. T. T. C., Y. X. E. Š. Q. Y. U., Q. E. Š.
Š. X. E. Š. F.M. N., Y. Y. Š. J. Q. D. Y. C. Q. O., O. U. Y., zamestnávateľ hodnotil jeho pracovnú morálku

na vysokej úrovni s tým, že dlhodobo a cieľavedome pracuje na zvyšovaní svojej odbornosti.

Ako vyplýva z opisu mzdových listov navrhovateľa, jeho priemerný mesačný čistý príjem je 883,80 eur.

Okrem mal. W. navrhovateľ iné vyživovacie povinnosti nemá a okrem vyššie uvedeného majetku v
bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov iný majetok nevlastní.

Odporkyňa je zamestnankyňou J.. X.. X. X..H..E.. O. a ako vyplýva z opisu jej mzdových listov jej
priemerný mesačný čistý príjem je 883,60 eur.

Ani odporkyňa okrem mal. W. naďalej ďalšie vyživovacie povinnosti nemá a okrem majetku v
bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov iný majetok nevlastní.

Odporkyňa si hradí životné poistenie 60,- eur, za mobilný telefón v priemere 15,- eur mesačne.
Navrhovateľ si hradí životné poistenie 42,- eur mesačne, za mobil 20,- eur mesačne, hradí za internet
v domácnosti 18,- eur.

Mal. W. navštevovala a navštevuje materskú škôlku, v ktorej je hradený mesačný poplatok 115,- eur
a poplatok za stravu 20,- až 25,- eur mesačne, má atopický ekzém, ktoré ochorenie je stabilizované a
dieťa je sledované v kožnej ambulancii. Mimoškolským plateným aktivitám sa maloletá nevenuje.

V priebehu tohto konania navrhovateľ cestou svojho právneho zástupcu doručil návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, o ktorom návrhu bolo konané pod sp. zn. 27P/343/2014, v ktorom konaní bolo

rozhodnuté uznesením sp. zn. 27P/343/2014 zo dňa 17.12.2014, ktorým uznesením bol jeho návrh
na nariadenie predbežného opatrenia o zverení mal. W. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v
týždňových intervaloch zamietnutý a uznesenie sa stalo právoplatným dňa 15.1.2015.

Na tunajšom súde bolo vedené aj konanie pod sp. zn. 45C/62/2014, začaté na návrh matky, o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletej, ktoré konanie bolo uznesením sp. zn.

45C/62/2014 zo dňa 23.5.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.6.2014, zastavené z dôvodu
späťvzatie návrhu matkou.

Podľa ust. § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich
dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom.

Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí.

Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať navzájom
svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.

Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú

povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach,
rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode

na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v

záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany

obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na
právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov

s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej
starostlivosti.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk
dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva

matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.

Podľa ust. § 28 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa,

c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého

dieťaťa.

Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo
ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov
bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností
obmedzený alebo pozastavený.

Podľa ust. § 30 Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú
právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

Na výchove dieťaťa sa podieľa aj manžel, ktorý nie je rodičom dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v
domácnosti.

Rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené

zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa.

Podľa ust. § 31 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie
je spôsobilé. 7)

Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo
dôjsťkrozporuzáujmovmedzirodičmiamaloletýmdieťaťomalebomedzimaloletýmideťmizastúpenými

tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho
bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).

Kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo
ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom
úkone zastupovať.Na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho
opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol
ustanovený.

Podľa ust. § 32 Zákona o rodine, rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou
starostlivosťou.

Výnosyzmajetkumaloletéhodieťaťazískanéprijehospravovanímôžurodičiamaloletéhodieťaťapoužiť
najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie potrieb
rodiny. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zostáva zachovaná.

Ak vznikol bez zavinenia osôb, ktoré sú povinné maloletému dieťaťu poskytovať výživu, hrubý nepomer

medzi ich majetkovými pomermi a majetkovými pomermi maloletého dieťaťa, možno na účel uvedený
v odseku 2 použiť aj majetok maloletého dieťaťa.

Rodičia odovzdajú dieťaťu jeho majetok, ktorí spravovali, najneskôr do 30 dní od dosiahnutia plnoletosti
dieťaťa.

Maloleté dieťa má právo požiadať rodičov alebo osoby, ktoré spravujú jeho majetok, o vyúčtovanie

týkajúce sa správy jeho majetku; toto právo zanikne, ak sa neuplatnilo na súde do troch rokov po
skončení správy majetku. Práva dieťaťa zo zodpovednosti za škodu a z bezdôvodného obohatenia
zostávajú zachované.

Podľa ust. § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku

maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Podľa ust. § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z
manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v
rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo
manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre

maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o
výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo
požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava
na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,

súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol,
keďže dospel k jednoznačnému záveru, že toto manželstvo účastníkov je vážne narušené, vzťahy
účastníkov sú hlboko a trvalo rozvrátené, v súčasnosti žiaden z nich nemá záujem na obnovení
manželského spolužitia a ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, nie je tu možné ani očakávať, že dôjde
vovzájomnýchvzťahochúčastníkovknápraveažebybolomožnéperspektívneočakávaťobnovenieich

manželského spolužitia. Ako dôvod rozvratu manželstva účastníkov súd vyhodnotil závažné povahovéodlišnosti manželov, ktoré sa prejavili predovšetkým po narodení ich spoločnej maloletej dcéry a ktoré
odlišnosti sú odzrkadlením ich odlišných hodnotových rebríčkov a dôvodom rozvratu tohto manželstva
je i mimomanželská známosť odporkyne.

Na základe vykonaného dokazovania vo veci súd rozhodol o zverení maloletej W. do osobnej
starostlivosti odporkyne t.j. matky dieťaťa, keďže na základe celého radu vo veci vykonaných a vyššie
uvedených dôkazov súd dospel k jednoznačnému záveru, že za danej situácie nie sú splnené zákonné
predpoklady pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, predovšetkým
nie je splnený základný zákonný predpoklad vyplývajúci z ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine

a teda to, aby obaja rodičia mali záujem o takúto striedavú osobnú starostlivosť. Keďže v danom
prípade navrhovateľ, otec dieťaťa, mal záujem o takúto striedavú osobnú starostlivosť, súd skúmal, či
by striedavá starostlivosť rodičov o maloletú W. bola v jej záujme. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že v
danom prípade sa o takúto situáciu sa nejedná, keďže z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že
maloletá W. je dieťaťom v pomerne útlom veku a jednoznačne ide o dieťa, ktoré je citovo veľmi fixované,
aj práve vzhľadom na tento vek, na svoju matku, preto za účelom sledovania najlepšieho záujmu

maloletej a sledovania stability jej budúceho výchovného prostredia, súd dospel k jednoznačnému
záveru, že v najlepšom záujme maloletej je jej zverenie do osobnej starostlivosti matky, t.j. odporkyne
v tomto konaní. Nepochybne bolo preukázané, že otec je dobrým rodičom, čo ani samotná matka, teda
odporkyňa v tomto konaní, nenamietala, je rodičom spôsobilým zabezpečiť bežnú starostlivosť o dieťa,
ale vzhľadom na pretrvávajúce komunikačné problémy medzi rodičmi a vzhľadom na už opakovane

spomínanú výrazne väčšiu citovú naviazanosť maloletej na matku, za tohto daného stavu ani tieto
pozitíva na strane otca neumožňujú rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti o dieťa, súd
musí sledovať, ako už bolo opakovane uvedené, najlepší záujem maloletej a teda z tohto pohľadu v
danom prípade takýmto jej záujmom nie je nestabilita, ktorú so sebou prináša neustále striedanie miesta
pobytu maloletého dieťaťa, (či už v rodičmi pôvodne navrhovanom pomere 7:4 dňom alebo v otcom

navrhovanom modeli pri striedaní 7 a 7 dní, keďže ide o obdobia, ktoré v žiadnom prípade by dieťaťu
v takomto veku neumožnili vytvoriť si pevné citové ukotvenie a navodenie pocitu rodinného zázemia.
Súd musel a musí prihliadať aj na citové väzby dieťaťa, ktoré, s prihliadnutím na nízky vek maloletej
a prirodzený vývin týchto väzieb, toho času sú výrazne silnejšie vo vzťahu k matke maloletej. Obaja
rodičia si musia uvedomiť, že ak sa rozhodli pre rolu rodičov, musia aj oni sami sledovať najlepší záujem

svojho dieťaťa a ich vlastné záujmy musia tomuto záujmu dieťaťa ustúpiť, dieťa nemôže byť postihované
za to, že rodičia zlyhali v ich partnerskom živote, že tento partnerský život, aj keď už z akýchkoľvek
dôvodov, sa rozhodli ukončiť, preto nemôžu bez ďalšieho len očakávať, že dieťa je povinné sa tejto
kritickej situácii, ktorú mu rodičia spôsobili, bez ďalšieho sa len podriadiť a naopak, je povinnosťou
rodičov vo vzájomnej spolupráci maloletej túto negatívnu životnú situáciu čo najviac uľahčiť a to práve

sledovaním vôle maloletej a jej potrieb, preto súd apeluje na rodičov, aby maloletej poskytli dostatočný
časový priestor, aby sa dokázalo so situáciou vyrovnať, keďže, ako vyplynulo v priebehu konania vo
veci, dieťa o rozvodom konaní rodičov nebolo ani náležite informované, s touto situáciou preto nemalo
ešte dostatočnú možnosť sa vyrovnať, preto je nevyhnutné poskytnúť jej časový priestor na zžitie sa s
danou zmenou stavu, čo samo o sebe pre dieťa predstavuje výraznú záťaž a je nepochybné, že dieťa sa

s takouto záťažou lepšie vyrovná, ak bude mať pocit stabilného domova, čo je možné jedine v prípade
zverenia dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, v danom prípade matky (t.j. odporkyne), na ktorú
dieťajevýraznecitovonaviazanejšie.Rodičiasizároveňmusiauvedomiť,žeanivčase,keďfungujúešte
v jednej domácnosti, skutočná striedavá starostlivosť rodičov o maloletú nezačala a nemohla fungovať
a ani samotní rodičia si takúto starostlivosť nemali možnosť vyskúšať. K možnosti posúdenia vhodnosti

takejto striedavej starostlivosti o maloletú bude môcť dôjsť až časom, pozorovaním správania sa dieťaťa
po ukončení spolužitia rodičov v jednej domácnosti.

Keďže citové väzby maloletej k otcovi sú pozitívne, ako to opakovane uviedla aj samotná matka,
otec je rodičom, ktorý takisto svoje dieťa má veľmi rád, je rodičom, ktorý dokáže zabezpečovať bežné
štandardné potreby dieťaťa, súd upravil jeho styk s maloletou rozšírenou formou tak, ako to navrhovala

matka dieťaťa, keď dospel k záveru, že je v záujme maloletej, aby bola s otcom v kontakte i v priebehu
pracovných dní, čím sa vytvorí dostatočný časový priestor pre to, aby sa dieťa jednak vyrovnalo s
rozchodom rodičov, s tým, že už s nimi oboma nebude žiť v spoločnej domácnosti a aby to umožňovalo
i rozvíjanie vzťahov otca s dieťaťom.Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal zo zistených odôvodnených potrieb maloletej, ktorými
potrebami sú potreby súvisiace s ošatením, bývaním, stravovaním, vzdelávaním a kultúrnym i športovým
vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, pri stanovení výšky

výživného súd zároveň zohľadnil i pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany toho ktorého
rodičia formou osobnej starostlivosti o maloletú s prihliadnutím na to, že dieťa sa zveruje do osobnej
starostlivosti matky, po prihliadnutím na rodinné prídavky, ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu
potrieb dieťaťa a ktoré sú vyplácané k rukám matky maloletej, ako aj s prihliadnutím na osobné,
zárobkové a majetkové pomery rodičov a vzhľadom na všetky uvedené rozhodujúce skutočnosti súd

dospel k záveru, že súdom stanovené výživné je primerané a navrhovateľ ako otec dieťaťa ním mohol
a môže prispievať na úhradu potrieb maloletej bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti.

Vzhľadom na to, že rozhodnutie o priznaní odmeny znalcovi doposiaľ sa nestalo právoplatným, bolo
rozhodnuté, že o náhrade trov štátu bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

O trovách konania účastníkov rozhodol súd v zmysle ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú
právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo

je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti
prípadu alebo pomery účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie nemôže podať ten, kto sa tohto práva vyslovene po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a
po poučení o opravnom prostriedku vzdal.

Účastníci sú povinní oznámiť po právoplatnosti rozsudku príslušnému orgánu poverenému

evidenciou osôb zmeny, ktoré nastali v ich osobnom stave v dôsledku rozvodu manželstva.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manželstva môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma svoje predošlé priezvisko.